Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Cob/41/2021

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: HD-Drill s. r. o., so sídlom Predmierska 404, 023 54 Turzovka, IČO: 50 591 941, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s. r. o., so sídlom Ul. 17. Novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522, proti žalovanému: Inšpektorát práce Nitra, so sídlom Jelenecká 49, 950 38 Nitra, IČO: 00 398 551, o zaplatenie 2 500 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti II. výroku uznesenia Okresného súdu Nitra č. k. - 51 zo dňa 09. 11. 2020 v spojení s opravným uznesením č. k.

- 70 zo dňa 25. 03. 2021, takto

rozhodol:

Odvolací súd r u š í uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. - 51 zo dňa 09. 11. 2020 v spojení s opravným uznesením č. k. - 70 zo dňa 25. 03. 2021 v napadnutej časti II. výroku a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil (I. výrok), žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania (II. výrok) a žalobcovi vrátil súdny poplatok vo výške 68,30 eura po právoplatnosti tohto uznesenia prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a. s., Partizánska cesta 9, Banská Bystrica (III. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na , (ďalej len „“), veta prvá, , o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov a v časti trov konania s poukazom na , , , , . Uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd Banská Bystrica dňa 08. 09. 2020 domáhal zaplatenia sumy 2 500 eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia, ku ktorému došlo zaplatením pokuty na základe rozhodnutia Inšpektorátu práce Nitra, ktoré bolo neskôr zrušené. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 25. 09. 2020 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom namietol svoju pasívnu legitimáciu v konaní, keďže podľa žalovaného žalobca mal žalovať Slovenskú republiku, za ktorú koná Inšpektorát práce Nitra a namietal aj posúdenie nároku ako bezdôvodné obohatenie, keďže ide o verejnoprávny vzťah a žiadny zákonný predpis ani rozhodnutie vyšších inštancií neobsahuje lehotu na vrátenie zaplatenej pokuty. Keďže žalovaný po podaní žaloby vrátil žalobcovi zaplatenú pokutu, žalobca podaním doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica vyslovil súhlas s pokračovaním v konaní, ale len v časti náhrady trov konania, žalobu v časti istiny a úroku z omeškania zobral späť. Súd prvej inštancie rešpektujúc dispozičné oprávnenie žalobcu, ktorý vzal žalobu späť, konanie zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že nepriznal stranám náhradu trov konania, pretože pre zložitosť sporu by musel vec prejednať a rozhodnúť o dôvodnosti podania žaloby, či už o pasívnej legitimácii alebo o samotnom nároku. Vzhľadom na absenciu procesného zavinenia zastavenia konania, keďže súd prvej inštancie v tomto štádiu konania nevedel posúdiť, či zastavenie konania v konečnom dôsledku zavinil žalovaný, ktorý žalovanú sumu vrátil po začatí konania v rámci povinnosti vrátiť pokutu, ktorá bola vybraná na základe zrušenia rozhodnutia bez konkrétnej

lehoty na vrátenie, vzhliadol existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa a stranám náhradu trov konania nepriznal. Zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi v sume 68,30 eura, kráteného o sumu 6,70 eura.

3. Proti tomuto uzneseniu v časti II. výroku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie podľa , , a domáhal sa, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v tejto časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že súd prvej inštancie nemôže rozhodnúť tak, že nikto nemá nárok na náhradu trov konania v zmysle z dôvodu, že ide o zložitý spor a súd by musel niečo vyhodnotiť. Takéto rozhodnutie nesie znaky arbitrárnosti súdneho konania, kedy súd v snahe zľahčiť si vec nerozhodol o trovách právneho zastúpenia. Súd sa nemôže vyhovoriť na skutočnosť, že ide o skutkovo náročný spor a v tomto štádiu konania nevie posúdiť, či zastavenie konania v konečnom dôsledku zavinil žalovaný, ktorý sumu vrátil po začatí konania v rámci svojej povinnosti vrátiť pokutu, ktorá bola vybratá na základe zrušenia rozhodnutia bez konkrétnej lehoty na vrátenie. Súd prvej inštancie nemôže takýmto spôsobom alibisticky rozhodnúť, pretože žaloba bola podaná dôvodne a až po podaní žaloby žalovaný predmetnú sumu žalobcovi vrátil, a preto bolo povinnosťou súdu riadnym spôsobom sa vysporiadať s tým, či žalobcovi náhradu trov konania prizná alebo nie. V prípade, ak súd nechce priznať náhradu trov konania žalobcovi a aplikuje , žalobca si zaslúži relevantné odôvodnenie, pre ktoré takýmto spôsobom rozhoduje, avšak toto nie je dôvod hodný osobitného zreteľa, netýka sa skutkovej a právnej náročnosti, ale myslí na prípady osobnej, majetkovej a sociálnej odkázanosti strán sporu. Úlohou súdu je správnym spôsobom interpretovať hmotné právo a náležitým spôsobom aplikovať právo procesné a jasným a náležitým spôsobom odôvodniť, prečo náhradu trov konania nepriznal. Dodal, že je schopný sa podrobiť rozhodnutiu, ktoré bude náležitým a riadnym spôsobom odôvodnené, z ktorého budú vyplývať závery, prečo súd rozhodol takým alebo iným spôsobom. Odôvodnenie súdu prvej inštancie však z tohto dôvodu neobstojí.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že uznesenie súdu vrátane jeho odôvodnenia považuje za zákonné. Súd prvej inštancie riadne odôvodnil, z akého dôvodu konanie zastavil a žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal. Žalovaný nezavinil zastavenie konania, na základe čoho súd nemohol priznať trovy konania žalobcovi. v explicitne neuvádza, aké dôvody možno považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom sa nemusia týkať osobných, majetkových či sociálnych pomerov účastníka konania, ako to uvádza žalobca vo svojom odvolaní. Súd prvej inštancie ako dôvod zastavenia konania uviedol späťvzatie žaloby žalobcom a zároveň uviedol, že v konečnom dôsledku nevie posúdiť, či zastavenie konania mohol zaviniť žalovaný, a to vrátením sumy žalobcovi po začatí súdneho konania. S uvedeným odôvodnením sa žalovaný plne stotožňuje a nesúhlasí s priznaním náhrady trov konania žalobcovi. Žalobca nemal ani jeden zákonný dôvod na podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu, pričom žalovaný už pri podaní odporu namietal v prvom rade pasívnu legitimáciu žalovaného, keďže žalovaný bol označený nesprávne. Žalovaný bol označený ako typ subjektu - právnická osoba, s uvedením názvu - Inšpektorát práce Nitra. Žalovaný mal byť správne označený ako „Slovenská republika, za ktorú koná Inšpektorát práce Nitra“ (viď rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 22. 02. 2017). Tento záver vyplýva aj z o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Inšpektorát práce je orgán štátnej správy, prostredníctvom ktorého sa štát aktívne zúčastňuje na tvorbe štátnej politiky práce, a preto mal byť v návrhu na vydanie platobného rozkazu označený ako typ subjektu - štát. Naviac, na strane žalovaného ako štátneho orgánu nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. Žalovanému bolo právoplatné rozhodnutie Národného inšpektorátu práce Košice č. NIP/NIP_PO/BEZ/2020/1757 zo dňa 04. 09. 2020 doručené dňa 17. 09. 2020. Rozsudkom Krajského súdu Nitra pod sp. zn. zo dňa 24. 06. 2020 nebola žalovanému uložená povinnosť vrátiť pokutu, vrátane lehoty, v ktorej má vrátiť žalobcovi pokutu, ktorú uhradil. Rovnako táto povinnosť nevyplývala z rozhodnutia Národného inšpektorátu práce Košice č. NIP/NIP_PO/BEZ/2020/1757 zo dňa 04. 09. 2020. Žiaden právny predpis nestanovuje postup, ako má žalovaný postupovať, prípadne v akej lehote má vrátiť pokutu, ktorá bola zaplatená na základe rozhodnutia, ktoré bolo neskôr súdom zrušené a vrátené na nové prejednanie a rozhodnutie. Žalovaný je účtovnou jednotkou, pričom mu nebola zo strany žalobcu doručená žiadna výzva, ktorou by žalobca požadoval od žalovaného splnenie uplatňovaného nároku. Žalovaný preto nemal dôvod viesť v účtovníctve pohľadávku, pretože rozsudok neukladá žalovanému povinnosť vrátiť pokutu, ktorá bola zo strany žalobcu zaplatená, pričom iným dokladom žalovaný nedisponuje. Je si vedomý, že pokutu bolo žalobcovi potrebné vrátiť, avšak nie je možné, aby bola pokuta uhradená do 24 hodín od nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia Národného inšpektorátu práce Košice č. NIP/ NIP_PO/BEZ/2020/1757 zo dňa 04. 09. 2020, ako sa domnieval žalobca. Namietal, že zo strany žalobcu

došlo k porušeniu o upomínacom konaní, pretože zo strany žalobcu nebola predložená faktúra ani iná výzva, ktorou by preukázal požadovanie splnenia nároku od žalovaného. Žalovaný dňa 29. 09. 2020 zaslal sumu 2 500 eur na bankový účet žalobcu, ktorý bol uvedený v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Základ plnenia, ktoré žalobca požadoval vrátiť z titulu bezdôvodného obohatenia, musí spočívať výlučne v občianskoprávnych vzťahoch. V tomto prípade však inšpektorát práce ako orgán štátnej správy uložil žalobcovi pokutu za nedostatky zistené inšpekciou práce, pričom takéto oprávnenie mu vyplýva priamo zo zákona, na základe čoho nemôže ísť o vzťah občianskoprávny, resp. vzťah súkromnoprávny. Súkromnoprávne vzťahy vznikajú prevažne na základe zmluvy, zatiaľ čo verejnoprávne vzťahy vznikajú na základe jednostranného aktu štátnych orgánov. Nárok na vrátenie uhradenej pokuty nie je teda nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Okrem toho žalovaný reálne nedisponuje s finančnými prostriedkami, ktoré boli zo strany žalobcu uhradené, pretože pokuta bola zo strany žalobcu uhradená na účet, ktorý je vedený v Štátnej pokladnici, a to platobným príkazom a bola pripísaná na účet dňa 12. 06. 2019 a je príjmom štátneho rozpočtu. Táto pokuta bola odvedená do rozpočtu štátu a žalovaný týmito prostriedkami nedisponoval. Na základe uvedeného žalovaný navrhol súdu, aby náhradu trov konania žalobcovi nepriznal, keďže už samotný návrh na vydanie platobného rozkazu bol podaný bezdôvodne, pričom žalovaný nezavinil zastavenie konania.

5. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že vyjadrenie žalovaného je vnútorne rozporné, keď žalovaný uvádza, že nie je pasívne vecne legitimovaný, nemal žiadnu povinnosť vracať uhradenú pokutu a táto pokuta je v správe štátu. Nie je preto zrejmé, prečo dňa 29. 09. 2020 prišla úhrada vo výške 2 500 eur od klienta Inšpektorát práce Nitra, ID klienta XXXXX, IČO klienta: XXXXXXXX, so sídlom Jelenecká 49, 950 38 Nitra, ktorý je vedený v Štátnej pokladnici.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalobcom a po jeho preskúmaní zistil, že uznesenie je potrebné v napadnutej časti II. výroku zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania ( ).

7. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

8. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí.

9. Základné právo na súdnu ochranu podľa zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

10. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

11. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa , ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (napr. ).

12. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (napr. ).

13. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

14. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

15. Náhrada trov konania plní vo vzťahu k sporovým stranám tri základné funkcie. Predovšetkým ide o funkciu kompenzačnú, ktorá vyplýva už zo skutočnosti, že trovy konania sa strane nahrádzajú. To je prejavom tradičného princípu, podľa ktorého tomu, kto je v práve, nemôže byť vedenie sporu na škodu. Súčasne možno pri náhrade trov konania vnímať aj prvky preventívnej funkcie, keďže nevyhnutnosť vzniku trov každého sporového konania do určitej miery preventívne pôsobí proti svojvoľnému a šikanóznemu uplatňovaniu alebo bráneniu domnelých subjektívnych práv na súde. Trovy konania a ich náhrada plnia aj určitú sankčnú funkciu, a to najmä pri aplikácii princípu procesnej zodpovednosti za zavinenie ( ) a čiastočne aj v súvislosti s celkovou náhradou trov konania protistrany.

16. Každá strana znáša trovy spojené s jej účasťou v spore, kým nie je spor skončený ( ). Ak bude rozhodnutím súdu vyslovené, ktorá strana je v práve, nadobudne táto strana nárok na náhradu trov konania, ktoré na dosiahnutie tohto rozhodnutia vynaložila. Právnym dôvodom tohto nároku je to, že strany, ktoré viedli spor, konajú na vlastné nebezpečenstvo a nesú tak zodpovednosť za výsledok sporu. Nemožno pritom nezohľadniť aj okolnosť, že zásada za ručenie za výsledok sporu má nepochybne aj význam výchovný, keďže zdržiava strany od ľahkomyseľného vedenia sporu.

17. Zásada úspechu v spore sa premieta v ustanovení ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. „Úspech vo veci“ súd vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) charakteristická pre sporové konania sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli.

18. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je však doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie je transformovaná do podoby vyjadrenej v a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu.

19. Pojem „procesné zavinenie“ použitý v ustanovení , sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany (uznesenie Ústavného súdu ČR, alebo ). Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Pojem „procesné zavinenie“ je pritom nevyhnutné vykladať komplexne a extenzívne. Za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania, je považovaný aj žalovaný, ktorý svoj dlh splnil po začatí sporu a vyvolal tým u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby.

20. V prejednávanej veci súd prvej inštancie odôvodnil nepriznanie nároku na náhradu trov konania stranám sporu aplikujúc , keďže pre zložitosť sporu by súd musel vec prejednať a rozhodnúť o dôvodnosti podania žaloby s tým, že v tomto štádiu konania nevedel posúdiť, či zastavenie konania v konečnom dôsledku zavinil žalovaný, ktorý žalovanú sumu vrátil po začatí konania v rámci svojej povinnosti vrátiť pokutu, ktorá bola vybraná na základe zrušenia rozhodnutia bez konkrétnej lehoty na vrátenie. Súd prvej inštancie tak vzhliadol existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa a stranám náhradu trov konania nepriznal. Odvolací súd odôvodnenie súdu prvej inštancie v časti trov konania považuje za nepreskúmateľné, nespĺňajúce náležitosti riadneho odôvodnenia rozhodnutia. V danom prípade bol súd prvej inštancie pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania povinný skúmať, či niektorá zo strán sporu zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Záver súdu prvej inštancie o tom, že pre

zložitosť veci nevie posúdiť procesné zavinenie na zastavení konania neobstojí a tento možno považovať za arbitrárny. Uvedené okolnosti v danom prípade nepredstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

21. Je potrebné zdôrazniť, že ani prípadný záver súdu prvej inštancie o tom, že je splnený predpoklad na náhradu trov, nevylučuje, aby súčasne nedospel k záveru, že sú splnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia (dôvody hodné osobitného zreteľa), v ktorom prípade súd za daných okolností napriek procesnému zavineniu vysloví, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, pretože sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa podľa . Účelom ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolútneho práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Preto aplikácia ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa a nasl. , avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Toto ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.

22. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti II. výroku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( v spojení s ). Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne o trovách konania strán sporu rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o všetkých trovách, vrátane trov odvolacieho konania ( ).

23. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( - ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.