Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15CoE-34-2021.pdf
PDF · 93.08 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/34/2021
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v exekučnej veci oprávneného: ZH Kredit, s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 36 049 581, zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, proti povinnej: N. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom Ul. M. R. O. XXX/XX, XXX XX Y., zastúpená: JUDr. Ján Reptiš, advokát so sídlom Nám. Matice slovenskej 4, 965 01 Žiar nad Hronom, o vymoženie 236,04 eura s príslušenstvom, o odvolaní povinnej proti III. výroku uznesenia Okresného súdu Levice č. k. 16Er/15/2015 - 51 zo dňa 14. 07. 2020, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Levice č. k. 16Er/15/2015 - 51 zo dňa 14. 07. 2020 v napadnutej časti III. výroku p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhovel návrhu povinnej na zastavenie exekúcie v časti o vymoženie istiny 236,04 eura a v časti o vymoženie trov právneho zastúpenia vo výške 235,50 eura (I. výrok), exekúciu v časti o vymoženie istiny 236,04 eura a v časti o vymoženie trov právneho zastúpenia vo výške 235,50 eura zastavil (II. výrok) a návrh povinnej vo zvyšnej časti zamietol (III. výrok).
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 243h ods. 1, § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. f) a § 57 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017. Uviedol, že exekučné konanie začalo na základe návrhu oprávneného dňa 07. 01. 2015, a to na základe exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Levice č. k. 10RO/474/2014 - 40 zo dňa 23. 10. 2014, právoplatný a vykonateľný dňa 18. 11. 2014, ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému 236,04 eura, poplatok z omeškania vo výške 0,2 % denne zo sumy 236,04 eura od 09. 12. 1998 do zaplatenia a trovy právneho zastúpenia (trovy súdneho konania) vo výške 238,50 eura, pričom dňa 26. 06. 2015 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Petra Balaška so sídlom v K.. Z pripojeného spisu Okresného súdu Levice pod sp. zn. 10RO/474/2014 vyplýva, že predmetný platobný rozkaz bol povinnej doručený dňa 31. 10. 2014, čo potvrdila povinná svojím vlastnoručným podpisom „F.“. Súd prvej inštancie nemal dôvod pochybovať o pravosti podpisu povinnej, pretože poštový doručovateľ doručuje súdne zásielky do vlastných rúk adresáta, a to na základe predloženého preukazu totožnosti a na doručenke bolo z uvedeného dôvodu aj uvedené „doručenie splnomocnencovi vylúčené“. Skutočnosť, že platobný rozkaz bol povinnej doručený, potvrdzuje aj úhrada povinnej vykonaná v ten istý deň 31. 10. 2014 (v deň doručenia), čo preukazuje potvrdenie M. M., a. s. o vykonanej platbe v sume 236,04 eura (istina). Platobný rozkaz tak nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18. 11. 2014.
3. V danom prípade súd prvej inštancie považoval návrh povinnej na zastavenie exekúcie za dôvodný len v časti zaplatenia istiny 236,04 eura a trov právneho zastúpenia (trov súdneho konania) v sume 235,50 eura a vo zvyšnej časti, týkajúcej sa zaplatenia ostatného príslušenstva pohľadávky a trov exekúcie, návrh povinnej posúdil ako nedôvodný. Poukázal na to, že povinná uhradila istinu v sume 236,04 eura a trovy právneho zastúpenia (trovy súdneho konania) v sume 235,50 eura dňa 31. 10. 2014, t. j. ešte
pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, a preto návrh na zastavenie exekúcie v časti o vymoženie sumy 236,04 eura a v časti o vymoženie trov právneho zastúpenia vo výške 235,50 eura považoval za dôvodný a exekúciu v tejto časti podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 zastavil. Vo zvyšnej časti, čo do vymoženia ostatného príslušenstva pohľadávky, poplatku z omeškania vo výške 0,2 % denne zo sumy 236,04 eura od 09. 12. 1998 do zaplatenia, trov právneho zastúpenia (trov súdneho konania) vo výške 3 eurá, nákladov na overenie exekučného titulu 1,60 eura, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní 27,57 eura a trov exekúcie, súd prvej inštancie návrh povinnej ako nedôvodný zamietol, pretože tieto úhrady nemal preukázané.
4. Proti vydanému uzneseniu v časti III. výroku podala povinná v zákonnej lehote odvolanie a domáhala sa, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedla, že v platobnom rozkaze bola uvedená ako odporkyňa N. F., nar. XX. XX. XXXX, ul. N.. I. XX, Y., kde jej bol doručovaný platobný rozkaz, avšak nikdy nemala trvalý pobyt na uvedenej adrese. V čase doručovania platobného rozkazu sa zdržiavala v cudzine. Na uvedenej adrese nikdy a ani potom nebývala. Platobný rozkaz jej nikdy nebol osobne doručený ani poštou, napriek tomu je na platobnom rozkaze vyznačená právoplatnosť, hoci platobný rozkaz neprevzala. Súd prvej inštancie podľa v tom čase platnej právnej úpravy § 172 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) nepreveroval podmienky doručovania platobného rozkazu, pričom podľa § 173 OSP platobný rozkaz bolo potrebné doručiť odporcovi do vlastných rúk a náhradné doručenie bolo vylúčené. V návrhu na zastavenie exekúcie uviedla, ako došlo k vzniku pohľadávky 236,04 eura, ktorá vznikla ako dlh v zdravotnej poisťovni B.. Podotkla, že pokiaľ si toto právo niekto uplatňuje, mal jej oznámiť, že vstúpil do určitého právneho stavu, prípadne, že došlo k postúpeniu pohľadávky, avšak doteraz jej nebolo nič oznámené a po deviatich rokoch od existencie a vzniku pohľadávky sa ozval oprávnený, a to na základe podaného návrhu na vykonanie exekúcie. Nie je zrejmé, na základe akého titulu oprávnený neoznámil, kde má platiť a čo má platiť, a že je právnym nástupcom B.. Návrh na vykonanie exekúcie podal po deviatich rokoch, aby narástli úroky, na ktoré nemá nárok. Napriek tomu, že nevedela o čo ide, zaplatila istinu 236,04 eura, avšak nesúhlasila s ďalším postupom, jej právo vyjadriť sa bolo odňaté, nikdy sa nezaoberala oprávnenosťou nároku, ktorý si oprávnený uplatňoval. Oprávnený nie je zdravotnícke zariadenie a nemal právo na úrok 0,2 % denne zo sumy 236,04 eura, išlo len o „kšefty“ ako zo sumy 236,04 eura spraviť sumu 7 000 eur. Zákon pripúšťal 0,2 % denne zdravotníckemu zariadeniu v zmysle zákona. Oprávnený jej nič neoznámil, t. j. komu má platiť a čo má platiť. Neboli jej doručené ani doklady k vykonaniu exekúcie. Platobný rozkaz, ktorý jej nebol doručený, nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, a preto nemôže slúžiť ako exekučný titul. Doposiaľ jej nebolo doručené rozhodnutie o upovedomení o začatí exekúcie a ani ostatné veci, ktoré by svedčili o vedení exekúcie s možnosťou podania opravných prostriedkov, čím došlo k porušeniu jej práv v exekučnom konaní a tento stav pretrváva pre nečinnosť exekútora, ktorý nie je schopný komunikovať v danej veci a odmieta podať vysvetlenia na jeho postup v konaní. Záverom dodala, že žiadny podpis s jej menom v tomto konaní neurobila nič neprevzala a doteraz nemá ani jeden doklad, ktorý si vyžiadala vo fotokópii, keď zisťovala o čo ide.
5. Oprávnený sa k predmetnému odvolaniu nevyjadril.
6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 Civilného sporového poriadku - ďalej len „CSP“) a po jeho preskúmaní zistil, že odvolanie povinnej nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.
7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 07. 01. 2015 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Balaškovi, ktorým sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie na vymoženie sumy 236,04 eura s poplatkom za omeškanie vo výške 0,2 % denne zo sumy 236,04 eura od 09. 12. 1998 do zaplatenia, trov konania vo výške 238,50 eura, trov spojených s podaním návrhu na vykonanie exekúcie vo výške 1,60 eura a trov oprávneného v exekučnom konaní vo výške 76,67 eura. Ako exekučný titul označil platobný rozkaz Okresného súdu Levice č. k. 10Ro/474/2014 - 40 zo dňa 23. 10. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18. 11. 2014. Súdny exekútor podaním zo dňa 08. 01. 2015 požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Súd prvej inštancie poveril dňa 26. 06. 2015 súdneho exekútora JUDr. Petra Balaška vykonaním exekúcie. Povinná podaním doručeným
súdu dňa 08. 04. 2019, navrhla zastavenie exekúcie. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
11. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
12. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
13. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) a § 57 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané. Ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.
14. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu
15. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
16. Podľa § 172 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v znení účinnom do 30. 06. 2016, súd môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce zo skutočností uvedených navrhovateľom. V platobnom rozkaze uloží odporcovi, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť. Ustanovenie § 43 sa nepoužije.
17. Podľa § 172 ods. 2 OSP, platobný rozkaz nemožno vydať, ak nie je známy pobyt odporcu alebo ak by sa mal platobný rozkaz doručiť odporcovi do cudziny.
18. Podľa § 173 ods. 3 OSP, platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené.
19. Podľa § 45 ods. 1 OSP, súd doručuje písomnosť sám alebo poštou. Súd môže doručiť písomnosť aj prostredníctvom súdneho exekútora, orgánu obce alebo príslušného útvaru Policajného zboru a v prípadoch ustanovených osobitným predpisom aj prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“).
20. Podľa § 45 ods. 2 OSP, údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len „doručenka”) sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak.
21. Exekučnými titulmi sú (okrem notárskej zápisnice) vykonateľné rozhodnutia. Vo všeobecnosti sa pod vykonateľnosťou rozumejú účinky rozhodnutia štátneho orgánu umožňujúce núteným spôsobom a aj proti vôli povinného realizovať povinnosť na plnenie obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne. Legálnu definíciu vykonateľnosti súdneho rozhodnutia obsahuje § 232 ods. 1 CSP, vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Prejavom materiálnej stránky vykonateľnosti podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku je to, že vykonateľné rozhodnutie priznáva právo na peňažné plnenie, ukladá povinnosť na nepeňažné plnenie alebo postihuje majetok, prípadne obmedzuje vlastnícke právo v dôsledku predovšetkým vecných práv k cudzím veciam. V porovnaní s § 232 ods. 1 CSP dochádza k určitej disproporcii, keď Exekučný poriadok (ako lex specialis) počíta s vykonateľnosťou aj takých rozhodnutí, ktorým základný civilný procesný kódex vykonateľnosť nepriznáva.
22. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že vykonateľné rozhodnutie je materiálnym predpokladom každej exekúcie, pričom len takéto rozhodnutie pripúšťa vykonávanie exekúcie. Prejavom materiálnej stránky vykonateľnosti je to, že vykonateľné rozhodnutie priznáva právo na peňažné plnenie, ukladá povinnosť na nepeňažné plnenie alebo postihuje majetok, prípadne obmedzuje vlastnícke právo v dôsledku predovšetkým vecných práv k cudzím veciam. Doručenie exekučného titulu v súlade s procesným predpisom upravujúcim konanie, v rámci ktorého bolo vykonávané rozhodnutie vydané, v tomto prípade Občianskeho súdneho poriadku, je nevyhnutnou podmienkou na to, aby mohlo byť rozhodnutie považované za právoplatné a nadväzne aj vykonateľné. Pokiaľ rozhodnutie nie je povinnej doručené účinne, rozhodnutie nemôže tieto kvality nadobudnúť.
23. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na § 387 ods. 2 CSP v odôvodnení tohto rozhodnutia len dopĺňa na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Povinná v podanom návrhu na zastavenie exekúcie uviedla, že jej platobný rozkaz nebol doručený, nakoľko sa na uvedenej adrese nikdy nezdržovala a v rozhodnom období sa nachádzala v cudzine. Odvolací súd mal za preukázané, že platobný rozkaz podľa doručenky (doloženej v pripojenom spise Okresného súdu Levice sp. zn. 10RO/474/2XX4 na č. l. 40) bol povinnej doručený dňa 31. 10. 2014, a to na adresu N.. I. XX, XXX XX Y., pričom na doručenke je uvedené „doručenie splnomocnencovi vylúčené“, v dôsledku čoho jej dňa 01. 11. 2014 začala plynúť lehota na podanie odporu, ktorá uplynula dňa 15. 11. 2014, ktorý bol dňom pracovného pokoja, preto posledným dňom lehoty na podanie odporu bol deň 18. 11. 2014 (utorok, keďže najbližší pracovný deň pondelok 17. 11. 2014 bol dňom pracovného pokoja). Podľa uvedeného dňa 18. 11. 2014 mala nastať právoplatnosť a vykonateľnosť predmetného platobného rozkazu. Adresa povinnej na doručenke a v platobnom rozkaze je N.. I. XX, XXX XX Y., pričom aj podľa lustrácie v Registri obyvateľov SR mala povinná v čase doručenia platobného rozkazu evidovaný trvalý pobyt na adrese N.. I. XXXX/X, Y.. V intenciách uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že povinná dňa 31. 10. 2014 prevzala platobný rozkaz, ktoré údaje vyplývajú z doručenky. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. 10. 2010, sp. zn. 4 Cdo 240/2010, v zmysle ktorého „dokladom o doručení písomnosti súdu je tzv. doručenka, ktorá má povahu verejnej listiny v zmysle § 134 OSP. Súd vychádza z údajov na doručenke, ktoré zachytávajú postup pri doručení a kým nie je preukázaný opak, súd považuje údaje na doručenke za pravdivé. Ustanovenie § 45 ods. 2 OSP upravuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o pravdivosti doručenky. Ak účastník konania spochybňuje správnosť údajov uvedených na doručenke (namieta, že zásielku neprevzala oprávnená osoba), je povinný o tom súdu predložiť dôkaz, a týmto spôsobom preukázať svoje tvrdenie.“
24. V prejednávanej veci povinná žiadnym spôsobom nepreukázala, že sa v čase doručovania platobného rozkazu nachádzala v cudzine, teda, že jej platobný rozkaz dňa 31. 10. 2014 nemohol byť doručený do vlastných rúk a žiadnym dôkazom ani nepreukázala, že podpis na doručenke nie je jej podpisom. Povinnú pritom zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie týchto skutočností. Pochybnosti o vierohodnosti skutkových tvrdení povinnej, že sa v danom období zdržiavala v zahraničí, a že o platobnom rozkaze nemala vedomosť, vyvoláva aj skutočnosť, že v deň, kedy jej bol platobný rozkaz doručený (31. 10. 2014), povinná realizovala vkladom na účet v banke (M. M., a. s., pobočka Y.), platby v sume 236,04 eura (č. l. 71 spisu) a v sume 235,50 eura (č. l. 72 spisu). Ako nelogické preto vyznieva tvrdenie povinnej, že sa o povinnosti platiť dlžné poistné dozvedela až na základe exekúcie a nie skôr,
nakoľko by v takom prípade k dobrovoľnému uhradeniu sumy 236,04 eura na istine a 235,50 eura na trovách právneho zastúpenia v konaní pod sp. zn. 10Ro/474/2014 nemala dôvod. K tvrdeniu povinnej, že platobný rozkaz jej nebol doručený, a že podpis na doručenke nie je jej vlastnoručným podpisom, odvolací súd poznamenáva, že povinnej nič nebránilo v tom, aby uvedenú skutočnosť preukázala napr. súkromným znaleckým posudok (§ 209 CSP). Keďže tak povinná neurobila, odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie považoval platobný rozkaz za právoplatné a nadväzne aj vykonateľné rozhodnutie, na podklade ktorého možno túto exekúciu viesť.
25. Pokiaľ ide o námietku povinnej týkajúcu sa nedoručenia upovedomenia o začatí exekúcie, odvolací súd túto námietku posúdil ako nedôvodnú. Ak sa totiž súdnemu exekútorovi nepodarí upovedomenie o začatí exekúcie doručiť na všetky známe a zistené adresy, požiada súd o zverejnenie oznámenia o upovedomení na webovej stránke príslušného súdu (§ 49 ods. 3 Exekučného poriadku). Keďže sa súdnemu exekútorovi nepodarilo toto upovedomenie povinnej na adresu ul. N.. I. X, Y., doručiť, pričom inú adresu sa súdnemu exekútorovi z verejne dostupných registrov (Register obyvateľov SR, M. poisťovňa) nepodarilo zistiť, súd prvej inštancie postupoval v zmysle žiadosti súdneho exekútora a dňa 03. 10. 2016 vydal oznámenie, ktoré bolo zverejnené na webovej stránke súdu v zmysle Exekučného poriadku.
26. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti III. výroku podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
27. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.