Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-68P/297/2021

Uznesenie

Okresný súd Bratislava V v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: R. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matky - Mgr. E. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XX, F., a otca - R. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. 3, F., zast. : Advokátska kancelária Zuzana Papšíková, s. r. o., so sídlom Jégého 8, Bratislava, IČO: 36 800 040, v konaní na návrh matky o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.12.2021 domáhala zmeny úpravy styku otca s maloletým, a to nasledovne: otec je oprávnený stýkať sa s maloletým s výnimkou sviatkov a školských prázdnin každý týždeň v stredu v čase od 15:00 hod. do 18:00 hod. a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 08:00 hod. do 18:00 hod.. Miestom prevzatia bude v stredu škola a v sobotu bydlisko matky, a miestom odovzdania bude bydlisko matky. Konanie bolo vedené pod sp. zn. , pričom ho súd uznesením č. k. -50 zo dňa 14.12.2021 spojil s konaním vedenom na tunajšom súde na návrh matky o zvýšenie výživného pod sp. zn. . Konanie je tak vedené pod sp. zn. ako konanie o zvýšenie výživného a o zmenu úpravy styku.

1.1. V návrhu matky na zmenu úpravy styku bol zároveň obsiahnutý aj jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v zmysle ktorého matka žiada zmeniť nariadenú úpravu styku otca s maloletým, a to tak že ten je oprávnený sa s maloletým stretávať: a) s výnimkou sviatkov a školských prázdnin každý týždeň v stredu v čase od 15:00 hod. do 18:00 hod. a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 08:00 hod. do 18:00 hod.. Miestom prevzatia bude v stredu škola a v sobotu bydlisko matky, a miestom odovzdania bude bydlisko matky, b) počas vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin dňa 25.12. od 08:00 hod. do 18:00 hod. a počas veľkonočných prázdnin na Veľký piatok od 08:00 hod. do 18:00 hod a v utorok po Veľkonočnom pondelku od 08:00 hod. do 18:00 hod. c) zároveň požadovala aby súd pozastavil účinnosť rozsudku tunajšieho súdu -1020 zo dňa 17.06.2019 a účinnosť rozsudku Krajského súdu Bratislava -1618 zo dňa 31.08.2021 v časti výrokov o styku otca s maloletým. Uznesením tunajšieho súdu č. k. -48 zo dňa 08.12.2021 súd vylúčil časť návrhu matky týkajúcu sa nariadenia neodkladného opatrenia na samostatné konanie, ktorému bola pridelená spisová značka .

2. V úvode návrhu matka uvádza, že dňa 27.06.2017 podala na tunajší súd návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, pričom tunajší súd rozhodol vo veci rozsudkom sp. zn. zo dňa 17.06.2019. Maloletý bol tak zverený do jej starostlivosti a otcovi bol upravený styk s maloletým. Niektoré výroky tohto rozhodnutia boli napadnuté odvolaním, pričom Krajský súd v Bratislave čiastočne

rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil a čiastočne zmenil. V dôsledku rozhodnutí oboch súdov je styk otca s maloletým upravený každú stredu od 15:00 hod. do 18:00 hod. a každý druhý týždeň od piatka 15:00 hod. do soboty 19:00 hod. s osobitnou úpravou styku počas sviatkov a školských prázdnin. Maloletý však podľa matky súdmi nastaveným režimom psychicky trpí a tento režim mu škodí, ohrozuje jeho ďalší psychický vývin, matka je toho názoru, že je nutné bezodkladne upraviť pomery a preto podala tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

2.1. Matka návrh odôvodňuje okrem iného aj tým, že maloletý už počas odvolacieho konania (od júna do augusta 2021) znášal stretnutia s otcom veľmi zle, no situácia sa výrazne zhoršila po rozhodnutí Krajského súdu, pretože maloletý musí u otca aj prespávať, čo vedie k výrazne zhoršenému psychickému stavu maloletého. Od 05.10.2021 (účinnosť rozsudku Krajského súdu) trpí maloletý opakovane bolesťami hlavy, brucha a taktiež nočným či denným pomočovaním, hoci predtým týmito problémami netrpel. Tieto problémy zjavne pramenia z povinnosti maloletého u otca prespávať, z čoho má strach a stres. Matka preto navštívila obvodnú lekárku a následne aj neurologičku maloletého, pričom neurologické vyšetrenie potvrdilo, že bolesti hlavy sú psychologicky podmienené, v dôsledku čoho maloletý absolvoval psychologické vyšetrenie. Odkazujúc na priložené lekárske správy matka konštatuje, že maloletý psychicky časté stretnutia s otcom, najmä prespávanie u neho absolútne nezvláda a toto prespávanie mu aj psychicky škodí. Jeho zlý psychický stav sa prejavuje aj v škole, ktorú navštevuje /škola pre mimoriadne nadané deti a gymnázium/, u maloletého sa vyskytuje strach, v pondelky býva apatický, ustráchaný a utiahnutý, v dôsledku čoho riešila situáciu aj školská psychologička. Maloletý sa v škole zdôveril, že jeho strach vyplýva z povinnosti prespávať u otca. V súvislosti s problematickou adaptáciou otca matka poukazuje aj na incident zo dňa 26.06.2020, keď otec fyzicky napadol matku v čase, keď táto držala maloletého na rukách. Vzhľadom na uvedené je podľa matky zrejmé, že nastavená intenzita stretávania sa maloletého s otcom, najmä prespávanie u neho mu psychicky ubližuje a je nevyhnutné upraviť pomery neodkladným opatrením a následne nanovo upraviť ich styk, aby vyhovoval potrebám maloletého a bol v jeho najlepšom záujme. Formou neodkladného opatrenia má matka záujem riešiť okrem bežného stretávania sa len zimné prázdniny a Veľkú noc, nakoľko je predpoklad, že do letných prázdnin by mal súd rozhodnúť o návrhu vo veci samej. Matka však poukazuje v závere návrhu na to, že nemá v úmysle brániť v styku otca s maloletým počas sviatkov a školských prázdnin, avšak konkrétny návrh v tomto smere predloží súdu až na pojednávaní potom, ako sa situácia zastabilizuje, resp. po tom ako bude zistený názor maloletého.

2.2. Na účely vydania neodkladného opatrenia matka navrhuje nariadiť vo veci pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení pojednávanie a výsluch maloletého, ktorý je v danej veci absolútne kľúčový.

3. Otec doručil dňa 21.12.2021 elektronicky prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podanie svoje vyjadrenie k návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia. V úvode vyjadruje svoj nesúhlas s návrhom matky, a to najmä z dôvodu, že ňou uvádzané informácie v návrhu sú neúplné a nie je daná naliehavá potreby úpravy a matkou uvedeným návrhom by sa neodôvodnene obmedzovala možnosť otca stretávať sa s maloletým, čo je v rozpore s jeho záujmami. Styk otca s maloletým bol upravený pred približne tromi mesiacmi pred podaním návrhu matky, maloletý sa stretával s otcom počas odvolacieho konania viac krát do týždňa bez prespania. Tým sa obnovilo ich stretávanie a maloletý sa mohol znova adaptovať. Pri následnom zohľadnení správy psychologičky Mgr. M. U. a názoru maloletého, Krajský súd rozhodol o zmene úpravy ich styku. Vo vyjadrení otec opisuje stretávanie sa s maloletým, poukazuje na to, že matkou priložená správa psychologičky bola vydaná po tom, čo maloletý u otca prespal len jeden krát, pričom následne bol ich styk kvôli karanténne covid a pre chorobu nezrealizovaný. Z tohto dôvodu maloletý prespal u otca ledva jeden krát do mesiaca. Ďalej sa vyjadruje k dôkazom priložených matkou, k lekárskym správam, ich nejasnosti a neobjektívneho zistenia skutočné stavu psychológom, ktorý mal informácie o prežívaní maloletého len od matky. Otec poukazuje najmä na znalecký posudok Y.. F. vyhotovený v konaní na tunajšom súde a na jeho výpoveď na pojednávaní, ktorý o. i. konštatoval aj to, že u maloletého prevažujú pozitívne momenty v prežívaní vo vzťahu k obom rodičom a to, že maloletý po emočnej stránke cíti, že matka nie je stotožnená s prespávaním u otca. Rozsudok tunajšieho súdu bol predbežne vykonateľný aj vo vzťahu k stretávaniu sa otca s maloletým, no matka rozsudok nerešpektovala, maloletý je ňou intenzívne ovplyvnený, čo otec vníma aj na prostredníctvom niektorých jeho vyjadrení /napr. maminka už rieši, že nebudem u teba prespávať, že otcovi skrachovali úbohé bufety, že si od otca nesmie brať žiadne darčeky, hračky a podobne/. Otec sa v závere vyjadruje aj k správaniu maloletého v škole, keďže na pohovore na ktorý bol predvolaný riaditeľkou mu bolo veľmi neobvykle oznámené, že ak bude súhlasiť s tým, že maloletý u neho nebude prespávať, tak tá s matkou vybaví

rozšírenie ich stretávania sa počas týždňa. O maloletého sa otec zaujíma, počas celého konania sa snažil dosiahnuť rozšírenie styku s maloletým dohodou s matkou, no tá mu ho neumožňovala aj napriek odporúčaniu kolízneho opatrovníka, znalca či konajúcej sudkyne. Vždy rešpektuje aj jeho zdravotný stav, keďže v prípade, ak mu matka oznámi, že je maloletý chorý, nedomáha sa stretnutia. Otec v závere svojho vyjadrenia navrhuje, aby súd návrh matky zamietol a priznal mu náhradu trov konania v 100% výške, a to z dôvodu, že podanie matky považuje za účelové a bezdôvodné.

4. Súd sa oboznámil s obsahom spisového materiálu, najmä so skutočnosťami uvedenými v návrhu, jeho prílohami, vyjadrením a prílohami otca pripojenými k jeho vyjadreniu ako i elektronickým obsahom spisov tunajšieho súdu vedených ohľadne maloletého dieťaťa.

5. Lustráciou poručenských spisov bolo zistené, že na tunajšom súde prebehlo ohľadne maloletého viacero konaní, pričom rozsudkom č. k. -1020 zo dňa 17.06.2019 bol maloletý okrem iného zverený do starostlivosti matky, zastupovaním a správou jeho matku boli poverení obaja rodičia, otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 350,- eur mesačne a aj povinnosť zaplatiť presne vyčíslené zročné výživné, styk otca s maloletým bol podrobne rozpísaný v piatom výroku tohto rozhodnutia s predbežnou vykonateľnosťou niektorých jeho odsekov. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. -1618 zo dňa 31.08.2021 upravil bežný styk otca s maloletým tak, že tento má právo sa s maloletým stretávať každý párny kalendárny týždeň od piatku od 15:00 hod. do soboty do 19:00 hod. a každý týždeň v kalendárnom roku v stredu od 15:00 hod. do 18:00 hod.. a počas vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin nasledovne: každý nepárny kalendárny rok od 25.12.od 10.00 hod. do 26.12. do 18.00 hod. a od 31.12. od 10.00 hod. do 04.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18.00 hod.; každý párny kalendárny rok od 23.12. od 16.00 hod. do 25.12. do 15.00 hod. a od 03.01. nasledujúceho nepárneho kalendárneho roka od 10.00 hod. do posledného dňa zimných školských prázdnin do 18.00 hod. s tým, že miestom odovzdania a prevzatia maloletého je bydlisko matky. Nariadený styk otca počas letných a jarných prázdnin a počas veľkonočných sviatkov bol potvrdený. Rozsudok tunajšieho súdu nadobudol právoplatnosť v časti úpravy styku otca s maloletým, t. j. výrok V, dňa 05.10.2021 v znení a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. -1618 zo dňa 31.05.2021 čo do výroku V (časť výroku V rozsudku tunajšieho súdu bola vykonateľná už 24.07.2019, a to konkrétne jeho ods. 1) a ods. 2) písm. a)). Matka podala voči predmetnému rozhodnutiu Krajského súdu dovolanie, pričom v súčasnosti prebieha na Najvyššom súde dovolacie konanie pod sp. zn. .

6. Matka okrem svojho návrhu na zmenu úpravy styku otca s maloletým vedenom pod sp. zn. , podala aj návrh na zvýšenie výživného otca k maloletému vedený pod sp. zn. . Uznesením č. k. -50 zo dňa 14.12.2021 súd spojil uvedené konania na spoločné konanie vedené pod sp. zn. . Vo veci je vytýčený termín pojednávania na 24.03.2022.

7. Predmetom konania je nariadenie neodkladného opatrenia počas konania vo veci samej.

8. Podľa článku 4 Civilný mimo sporový poriadok ( ďalej len „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.

9. Podľa na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa , na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

11. Podľa , , (ďalej len ) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné

opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

12. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.“

14. Podľa , ak súd nepostupoval podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/20181212>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20181212>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

15. Podľa veta prvá súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

16. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

17. Podľa súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

18. Podľa neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

19. Podľa zákona neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

20. Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

21. Obsah neodkladného opatrenia je definovaný v ustanovení , tento však nie je taxatívne daný.

22. Inštitút neodkladných opatrení nahradil doterajšie predbežné opatrenia podľa úpravy platnej do 30.06.2016, zavedením inštitútu neodkladných opatrení sa zmenila koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa platného do 30.06.2016, ktorých cieľom bolo dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej. Nová právna úprava upustila od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia v priebehu odvolacieho konania vyplýva nielen z verejného záujmu, napr. ochrana maloletého dieťaťa, ale aj z princípu úplnej apelácie, ktorá sa uplatňuje v mimosporovom konaní. Neodkladné opatrenia sú rozčlenené na neodkladné opatrenia vo veci ochrany maloletého , neodkladné opatrenia vo veciach výživného , neodkladné opatrenia vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého , neodkladné opatrenia o povolení súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých, a opatrenie na zabezpečenie dôkazu . Z uvedeného výpočtu je zrejmé, že predmetné opatrenia upravujú najmä ochranu maloletého dieťaťa. Daná právna úprava v uvedenej oblasti v zásade vychádza z doterajšej právnej úpravy.

23. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

24. Podľa § 28 Zákona o rodine, (1) Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. (2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja

rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. (3) Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

25. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

26. Účelom neodkladných opatrení je rýchla a dočasná úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Takéto rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej, navrhovateľ ním nenadobúda definitívne práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.

27. Neodkladné opatrenia neprejudikujú práva ani jedného z účastníkov a ani práva tretích osôb a svoje opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu, preto nie sú rozhodnutiami konečnými a ich účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov alebo zabezpečenie už existujúceho súdneho rozhodnutia. Z povahy neodkladných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované všetky skutočnosti, ktoré by mal súd inak zistené, ak by mal vo veci vydať konečné rozhodnutie (rozhodnutie NSSR č. , nález ÚS SR ).

28. Neodkladné opatrenia upravujú nielen faktické pomery účastníkov, ale upravujú aj právne pomery, i keď len predbežné. Súd musí v konaní predovšetkým skúmať, či je návrh navrhovateľa osvedčený, tiež je potrebné skúmať, či je predbežné opatrenie potrebné, t. j. naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy sa tu ponechá na voľnú úvahu súdu. Súd sa pritom opiera o výsledky urýchleného zisťovania. Ak na jeho základe dospeje k názoru, že návrh je dôvodný, t. j. že ohrozenie vzťahov alebo nárokov účastníkov je také značné, že si vyžaduje okamžité, hoci dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu predbežným opatrením. Charakteristickým znakom neodkladných opatrenia je jeho predbežný

- dočasný charakter. Dočasnosť spočíva v tom, že neodkladným opatrením sa upravujú pomery alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Účelom neodkladných opatrení je rýchla, i keď dočasná úprava právnych ale i faktických pomerov účastníkov konania. Neodkladné opatrenie neprejudikuje práva a záujmy účastníkov konania. Na jeho vydanie stačí, ak je aspoň osvedčená danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ predbežného opatrenia. Neodkladné opatrenie teda nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov.

29. Neodkladné opatrenie súd vydá vtedy, ak má preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, t. j. keď je priamo ohrozená jeho výživa alebo keď musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia, prípadne, ak ide o iné dôležité záujmy. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa.

30. Súd mal dokazovaním preukázané, že rodičia maloletého Juraja nie sú manželmi, maloletý bol právoplatne zverený do starostlivosti matky, pričom otec má upravený bežný styk s maloletým s prespaním na jednu noc cez každý párny víkend a styk každú stredu v presne vymedzený čas. Zároveň má otec okrem bežného styku upravený aj styk cez zimné prázdniny, vianočné sviatky, veľkonočné sviatky, jarné či letné školské prázdniny. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky prebieha dovolacie konanie na návrh matky, ktorá žiada aby súd napadnutý rozsudok v časti upravujúcej styk otca s

maloletým zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Zároveň matka požaduje aby dovolací súd odložil vykonateľnosť Rozsudku Krajského súdu v Bratislave v časti úpravy styku maloletého s otcom. V súčasnosti prebieha aj na tunajšom súde konanie na návrh matky o zmenu úpravy styku otca s maloletým a o zvýšenie výživného, v ktorom je vytýčený termín pojednávania.

31. V danom prípade je zrejmé, že napriek nezhodám, ktoré medzi rodičmi maloletého sú, je nepochybné, že obaja rodičia majú rovnaké práva a povinnosti k maloletému a nie je možné práva niektorého z rodičov bezdôvodne obmedziť. Na druhej strane, rodičia, ktorí žijú oddelene, sa fakticky nemôžu neobmedzene podieľať na starostlivosti o dieťa a stýkať sa s ním, pretože rozsah ich práv (právo stretávať sa s dieťaťom) je obmedzené rozsahom práv druhého rodiča. Spôsob, akým si budú oddelene žijúci rodičia uplatňovať svoje právo voči maloletej zákon v prvom rade necháva na ich dohode, ktorá však musí byť v súlade so záujmom mal. JG.ž v prípade, ak sa rodičia nezhodnú /čo je aj tento prípad/, súd autoritatívne rozhodne, pričom je povinný prihliadnuť predovšetkým na záujem maloletého, najmä na jej citové väzby k rodičom, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia. Pri úprave práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu nie je prvoradý záujem rodičov a ich predstavy, s kým má dieťa bývať a ako dlho sa má stretávať s druhým rodičom, ale práve záujem dieťaťa. V uvedených intenciách rozhodoval tunajší i Krajský súd, ktorý upravil styk otca s maloletým tak, aby to bolo v jeho najlepšom záujme, pričom prihliadol aj na jeho vôľu či doplnené dokazovanie, ktoré bolo uskutočnené.

31.1. V bode 19 odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -1618 (č. l. 26-28) , súd konštatoval, že maloletý mal vybudovaný vzťah s otcom, ich stretnutia prebiehali len v nepatrnom rozsahu s prespaním v domácnosti otca. Následný incident medzi rodičmi za účasti maloletého nepochybne spôsobil maloletému stres, kontakt s otcom bol prerušený po dobu približne 11 mesiacov a vzťah matky a maloletého sa ešte viac upevnil. Krajský súd však v tejto súvislosti zdôraznil, že maloletý ma dvoch rodičov a má právo byť v kontakte aj s nerezidenčným rodičom, ktorý má záujem budovať a rozvíjať vzťah s ním. Pri rozhodovaní prihliadol aj na názor U., ktorý v máji 2021, po 11 mesiacov nerealizovania styku s otcom vyjadril záujem o stretnutia s otcom, ktorého domácnosť a partnerku pozná, no zároveň prezentoval názor realizovať stretnutia za prítomnosti matky. Psychologička Y.. M. U. vo svojej správe zo dňa 19.08.2021 konštatuje, že maloletý sa nebráni styku s otcom a sám sa vyjadri, že chce sa s otcom stretávať, avšak len na 1 noc. Toto vyjadrenie R. pred osobou, ktorú pozná a absolvoval s ňou viacero stretnutí odvolací súd zohľadnil rovnako ako skutočnosť, že preberanie maloletého otcom označil kolízny opatrovník za bezproblémové. V ich konaní a rovnako ako aj v tomto konaní neboli zistené žiadne okolnosti na strane otca, ktoré by bránili jeho styku s maloletým v nastavenom rozsahu.

31.2. Súd pri rozhodovaní prihliadol aj na vyjadrenie otca doručené dňa 21.12.2021, v ktorom poukazuje najmä na skutočnosť, že maloletý u neho prespal od augusta 2021, resp. od októbra 2021, keď bol rozsudok Krajského súdu doručený matky len jedenkrát do absolvovania stretnutia u psychologičky (28.10.2021). Následne nebol ich styk zrealizovaný z rôznych dôvodov a preto maloletý prespávala u otca približne len raz do mesiaca. Matka krátko po právoplatnosti rozhodnutia krajského súdu (3 dni) navštívila obvodnú lekárku maloletého so žiadosťou o výmenný lístok na psychologické vyšetrenie maloletého z dôvodu bolesti hlavy súvisiacou s pobytom u otca počas striedavej osobnej starostlivosti(č. l. 31). Vyšetrenie sa uskutočnilo dňa 28.10.2021 s konštatovaním, že dieťa prežíva náročné obdobie spojené s častejšími návštevami u otca, ktoré sa prejavilo na jeho psychike ako psychosomatizácia. Otec k správe uviedol, že maloletý sa u neho nepomočuje, žiadanka je zavádzajú nakoľko maloletý nie je v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a lekár pracoval s informáciami len od matky. Súd sa stotožňuje s vyjadrením otca a zároveň dodáva, že dané správy psychologičky /s výnimkou správy zo dňa 19.08.2021/ boli vypracované bez súčinnosti otca, bez jeho interakcie či vyjadrením jeho postoju a preto ich nemožno považovať za úplne objektívne, no do úvahy berie dlhodobejšiu spoluprácu psychologičky s maloletým.

32. Berúc do úvahy všetky tieto skutočnosti súd nemohol neprihliadnuť na skutočnosť, že otec má s maloletým upravený styk právoplatným súdnym rozhodnutím, ktorý je vzhľadom na minulosť rodiny a dlhodobé nestýkanie sa otca s maloletým nastavený tak, aby vyhovoval maloletému, bol prispôsobený jeho školským povinnostiam a aj otec ho považuje za nevyhnutný. Takto nastavenou úpravou styku otca s maloletým sa zamedzí ich odcudzeniu a vytvára sa možnosť pre rozvíjanie ich vzťahov. Rodič, ktorý s daným stykom nesúhlasí len z vlastného presvedčenia, by mal brať do úvahy najmä záujem dieťaťa,

jeho vôľu a túžby a nepresadzovať svoje záujmy /potenciálne zamedziť pobytu maloletého u otca/ nad záujmy maloletého.

33. Súd po oboznámení sa s návrhom matky dospel k záveru, že potreba dočasnej úpravy pomerov zúžením styku otca s maloletým R. neodkladným opatrením preukázaná nebola- matka nepreukázala dôvodnosť svojho návrhu a potrebu zasiahnuť formou neodkladného opatrenia. V danom prípade nebolo preukázané ohrozenie práv maloletého detí a ani potreba jeho ochrany neodkladným opatrením. V danom posudzovanom prípade na základe doposiaľ vykonaného dokazovania je možné uzavrieť, že starostlivosť, výchova a výživa dieťaťa je zo strany rodičov dostatočne zabezpečená s tým, že je zabezpečený aj vzájomný kontakt otca s maloletým, pričom súd poukazuje na to, že daný styk sa má v zmysle súdneho rozhodnutia aj realizovať a nemá mu byť bezdôvodne bránené.

34. Za daných okolností nevznikla potreba dočasnej úpravy pomerov maloletej v zmysle návrhu navrhovateľa. Súd nezistil ohrozenie záujmu, života alebo zdravia maloletého, pre ktoré by bolo potrebné „formou neodkladného opatrenia“ upravovať rodičom práva a povinnosti k nemu. Maloleté dieťa nie je podľa názoru súdu v takej situácii, aby si táto vyžadovala riešenie v podobe vydaného neodkladného opatrenia. Súd vyhodnotil návrh navrhovateľky na vydanie neodkladného opatrenia za daných okolností za nedôvodný a preto ho zamietol.

35. Súd nevykonal pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení výsluch maloletého, pretože matka ako hlavný dôvod jeho zdravotných problémov uvádza prespávanie maloletého u otca, k čomu sa maloletý v minulosti vyjadril a prejavil túžbu stráviť u otca len jednu noc, v čom mu aj bolo vyhovené a súd nepovažoval výsluch maloletého v danom období a za aktuálnej situácie za priaznivý a najmä s ohľadom na predmet konania nutný. Zároveň poukazuje na to, že maloletý bol vypočutý v rámci odvolacieho konania kolíznym opatrovníkom a po realizácií styku s otcom prezentoval svoje vyjadrenie k stretávaniu sa s otcom aj pred psychologičkou. Rozsiahlejšie dokazovanie bude vykonávané v konaní vo veci samej, kde je možné pristúpiť s ohľadnom na predmet konania či návrhy účastníkov aj k výsluchu maloletého a pri rozhodovaní prihliadať na jeho názor.

36. Súd v predmetnej veci poukazuje na , podľa ktorého starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Treba zdôrazniť, že rodič má právo sa s dieťaťom stýkať, nie je to však jeho povinnosť a nemožno ho k tomu nútiť. V Dohovore o právach dieťaťa v čl. 18 ods. 1 je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. Pri rozhodovaní o úprave styku by súd preto nemal ignorovať ani záujmy dieťaťa, ale ani opodstatnené pracovné, či iné povinnosti rodičov. V tomto konkrétnom prípade mal súd za to, že na vydanie neodkladného opatrenia na zmenu úpravy styku neboli splnené podmienky. Neodkladným opatrením súd upraví styk rodiča, ktorému druhý rodič neumožňuje styk s dieťaťom v rozsahu, aby nedošlo k odcudzeniu dieťaťa a rodiča, v rozsahu primeranom dennému režimu dieťaťa a jeho rodičov. Takúto mieru kontaktu otec s maloletým v zmysle petitu rozhodnutia bude mať zabezpečenú.

37. Rodičovské práva a povinnosti k maloletému majú obaja rodičia, rovnako právom maloletého dieťaťa je, aby malo zabezpečený pravidelný kontakt s oboma rodičmi, čo v danom prípade vyhodnotené a doposiaľ preukázané skutkové okolnosti spĺňajú. V prípade, že jeden z rodičov by druhému zjavne upieral kontakt s maloletými deťmi, že tento by nebol ani v minimálnej miere, boli by splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia ohľadne úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, kde by sa úpravy styku, resp. výkonu rozhodnutia domáhal v tomto prípade práve otec.

38. Súd rodičov vyzýva na odstránenie konfliktov, ktoré medzi sebou majú a ktoré neprospievajú ich maloletým deťom. Vzájomnou komunikáciou je možné predísť konfliktom a vyriešiť problémy v záujme maloletého R.. Každý z rodičov je povinný vychovávať svoje dieťa v úcte k druhému rodičovi, pozitívne ho usmerňovať vo vzťahu k nemu. Súd apeluje na oboch rodičov, aby pri výkone svojich rodičovských práv a povinností mali na zreteli záujem svojho dieťaťa ako najvyšší princíp, svoje rodičovské práva a povinnosti vykonávali predovšetkým v jeho záujme. To, že je súdnym rozhodnutím upravený rámec styku otca s deťmi neznamená, že po vzájomnej dohode rodičov nemôže byť tento styk rozšírený ad hoc, najmä ak si to vyžaduje záujem dieťaťa či nutnosť zachovania jeho styku s otcom. Súd zároveň

dáva rodičom do pozornosti vzhľadom na ich pretrvávajúce problémy možnosť využitia odborného psychologického poradenstva s aktívnym prístupom oboch rodičov, ktoré by mohlo ich problémy zmierniť a časom možno aj odstrániť, najmä s ohľadnom na neustále prebiehajúce súdne konania a nemožnosť dosiahnutia dohody.

39. Záverom dáva súd do pozornosti prebiehajúce konanie vo veci samej /či už konanie vedené na tunajšom súde alebo konanie vedené na Najvyššom súde s rovnakým predmetom konania/, pričom na tunajšom súde vo veci vytýčený termín pojednávania na 24. 03.2022, v ktorom sa bude realizovať patričné objektívne dokazovanie, stranám bude umožnené vyjadriť sa na pojednávaní a až na základe výsledkov dokazovania, ktoré prekračuje rámec neodkladného opatrenia súd rozhodne vo veci samej. V týchto konaniach bude okrem iného riešený bežný styk otca s deťmi, no v danej otázke je potrebné vykonať rozsiahlejšie dokazovanie a až potom rozhodnúť. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení nie je konečným rozhodnutím, ktoré by nemohlo byť zmenené resp. potvrdené rozhodnutím vo veci samej.

40. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa , s tým, že súd nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov konania.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd ( v spojení s ). Podľa štvrtej časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne v troch vyhotoveniach. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy / /. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované /všeobecné náležitosti podania/. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ

domáha /odvolací návrh/. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní /,, /.