Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/79/2021

Potvrdené rozhodnutím 2Co/7/2022
„Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci navrhovateľov: 1/ J.. Q. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX K., 2/ D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/ XX, XXX XX K., obaja právne zastúpení: JUDr. Petrom Gabrikom, advokátom, so sídlom Jilemnického 14, 040 01 Košice, IČO: 52 701 352, proti odporkyni: P. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XX/XXX, XXX XX B. C., o vydanie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľov proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 5C/79/2021- 49 zo dňa 03.01.2022 takto rozhodol: P o t v r d z u j e uznesenie. N e p r i z n á v a stranám náhradu trov odvolacieho konania."

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v právnej veci navrhovateľov: 1/ J.. Q. E., nar. X.XX.XXXX, bytom C. XXX/ XX, XXX XX K., 2/ D. E., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX/XXXX, XXX XX K., obaja právne zastúpení: JUDr. Peter Gabrik, advokát, so sídlom Jilemnického 14, 040 01 K., proti odporkyni: P. F., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XX/XXX, XXX XX B. C., o vydanie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Odporkyni nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Navrhovatelia v 1. a 2. rade sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhali, aby súd uložil odporkyni zdržať sa akýchkoľvek úkonov obmedzujúcich navrhovateľov pri umiestnení, užívaní a nevyhnutnom prístupe k nimi vlastnenej žumpe umiestnenej na parcele žalovanej C-KN č. 149/5 o výmere 954 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast, zapísanej na LV č. XXX, k. ú. V., obec V., okres B. C. a v nevyhnutnom prístupe pešo a motorovými vozidlami po parcele odporkyne C-KN č. 149/5 o výmere 954 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast, zapísanej na LV č. XXX, k. ú. V., obec V., okres B. C., na parcelu navrhovateľov C-KN č. 149/2 o výmere 764 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísaná na LV č. XXX k. ú. V., obec V., okres B. C., a za tým účelom odporkyni uložiť, aby odstránila časť oplotenia parcely C-KN č. 149/5 o výmere 954 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast, zapísanej na LV č. XXX, k. ú. V., obec V., okres B. C., prípadne aby ho techniky uspôsobila tak, aby toto oplotenie neobmedzovalo navrhovateľov v užívaní žumpy a v prístupe na ich pozemok, parcela C-KN č 149/2 o výmere 764 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísaná na LV č. XXX k.ú. V., obec V., okres B. C..

2. V dôvodoch návrhu uviedli, že v roku 1997 si kúpili do BSM rodinný dom súp. č. XX, a pozemok, na ktorom je tento rodinný dom umiestnený - parcelu registra „C“ č. 149/2, zapísanú na LV č. XXX kat. úz. V.. Nehnuteľnosti navrhovateľov susedia okrem iného aj s parcelou reg. „C“ č. 149/5 zapísanou na LV č. XXX kat. úz. V. v prospech odporkyne, ktorá uvedenú parcelu nadobudla v ROEP-ke. Navrhovatelia majú vo svojom vlastníctve žumpu, ktorá je umiestnená na parcele odporkyne. Uvedená žumpa bola postavená spolu s rodinným domom prvými vlastníkmi, určite pred viac ako 50-timi rokmi. Rovnako tak dom navrhovateľov má podkrovnú časť a altánok v zadnej časti pozemku navrhovateľov, na ktorú, pre prílišnú svahovitosť a vlastnosti ich pozemku, využívajú na prístup parcelu odporkyne. Na základe uvedeného majú navrhovatelia, so započítaním si dobromyseľného a pokojného využívania časti parcely odporkyne, za to, že došlo k vydržaniu vecného bremena a práva umiestnenia, užívania a nevyhnutného prístupu k pozemku odporkyne v časti umiestnenia žumpy a práva prechodu, prejazdu pešo a motorovými vozidlami k časti využívanej na prístup. Poukazujú na to, že na parcele odporkyne je evidentné, že jej časť odjakživa slúžila ako prístup na pozemok navrhovateľov - vyjazdené koľaje a úprava pozemku na vhodný prístup. Napokon titulom na užívanie časti parcely odporkyne bolo stavebnotechnické povolenie umiestnenia žumpy na parcele odporkyne v minulosti resp. povolenie prístavby podkrovia a

altánku na pozemku navrhovateľov. Náhla zmena pokojných pomerov nastala v novembri 2021, kedy dňa 11.11.2021 odporkyňa realizovala oplotenie jej parcely takým spôsobom, že znemožnila prístup navrhovateľom k ich žumpe, ako aj prístup v nevyhnutnom rozsahu k ich zadnej časti pozemku - podkroviu, ku ktorému vo vnútornej časti domu nie je bezpečný prístup. Výstavbu oplotenia navrhovatelia považujú za vážny zásah do pokojných vlastníckych a užívacích pomerov. V tom čase navrhovatelia nemajú žiadny prístup k ich žumpe ani k zadnej časti ich pozemku tak, ako tento prístup bol dlhodobo, viac ako 50 rokov, rešpektovaný. Zo snímky katastrálnej mapy svedčí to, že navrhovatelia prakticky nevlastnia prístupovú cestu k ich nehnuteľnostiam. V nedávnej minulosti síce dohodli užívanie parcely pozemkového spoločenstva, tá parcela však nerieši prístup k žumpe, ktorá je na parcele odporkyne a rovnako prístup k zadnej časti pozemku, podkroviu a k altánku. Odporkyňa nie je pôvodnou vlastníčkou pozemku a toto vlastnícke právo nadobudla vydržaním v konaní ROEP, pričom (ako sa navrhovatelia teraz dozvedajú) na toto vydržanie neboli splnené zákonné podmienky. Napriek výhradám navrhovateľov prebehli rokovania o kúpe parcely, avšak tá žiadala nedôvodne vysokú cenu. Zaskočení zo vzniknutej situácie ostali aj susedia navrhovateľov v V. a osoby znalé miestnych pomerov W.. Q. S., V.. A. S., J.. Q. Y., V.. Q. K., ktorí v (priložených) čestných vyhláseniach prakticky potvrdili uvedené tvrdenia. Je zrejmé, že zo strany odporkyne bolo vážne zasiahnuté do pokojných užívacích pomerov v danej lokalite. Prístup k žumpe je úplne nevyhnutný, nakoľko je potrebné ju čistiť a vyprázdňovať. Týmto odporkyňa prakticky znemožňuje plnohodnotné užívanie rodinného domu navrhovateľom. Navrhovatelia sú presvedčení, že vydanie neodkladného opatrenia podľa tohto návrhu zásadne odporkyňu neobmedzí a ani jej nespôsobí škodu, nakoľko na parcele odporkyne nestojí žiadna stavba a nie sú umiestnené žiadne hnuteľné veci, ktoré by bolo potrebné oplotením chrániť. Odporkyňa na jej parcele nepestuje žiadne plodiny, naopak pozemok je zaburinený, zarastený a zamokrený, odporkyňa tento pozemok ani nenavštevuje. Napokon navrhovatelia nemajú nič proti oploteniu parcely odporkyne, avšak požadujú toto oplotenie realizovať tak, aby mali zachovaný prístup k žumpe a k zadnej časti ich pozemku. Za uvedenými účelmi je možné vynechať spolu cca 5 m oplotenia, prípadne oplotenie v daných častiach urobiť otvárateľné s bráničkou.

Zákonné ustanovenia aplikované vo veci a práva teória:

3. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

5. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

7. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8. Podľa , , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

9. Podľa , prvá veta , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10. Podľa vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

11. Podľa všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

12. Podľa vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť.

13. Podľa ustanovenia , vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

14. Podľa ustanovenia vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenie tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľnosti.

Súd dospel k záveru:

15. Súd posudzoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia dôvodnosti nároku, opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia a osvedčenia potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán.

16. Na základe predložených listinných dôkazov má súd preukázané, že navrhovatelia sú vlastníkmi rodinného domu súp. č. XX v obci V., a parcely registra „C“ č. 149/2, zapísanej na LV č. XXX kat. úz. V. (na ktorej je rodinný dom č. XX postavený). Odporkyňa je vlastníčkou parcely registra „C“ č. 149/5 zapísanej na LV č. XXX kat. úz. V., táto je susednou parcelou s parcelou č. 149/2 vo vlastníctve navrhovateľov. Na parcele reg. „C“ č. 149/5, vo vlastníctve odporkyne, sa nachádza žumpa, ktorá patrí k rodinnému domu č. XX, ktorý je vo vlastníctve navrhovateľov. Uvedená žumpa bola postavená predchádzajúcimi vlastníkmi rodinného domu č. XX, od ktorých žalobcovia tento rodinný dom kúpili. V zadnej časti pozemku navrhovateľov sa nachádza altánok a podkrovie, pričom na prístup k nim navrhovatelia doposiaľ využívali parcelu odporkyne. Dňa 11.11.2021 odporkyňa realizovala oplotenie jej parcely a tým znemožnila navrhovateľom prístup k ich žumpe a aj prístup k ich altánku a k podkroviu, nachádzajúcim sa v zadnej časti pozemku.

17. Z fotografií predložených navrhovateľmi mal súd preukázané, že cez parcelu, ktorá je vo vlastníctve odporkyne, bol v minulosti vytvorený prejazd k zadnej časti pozemku navrhovateľov. Zároveň z týchto fotografií a z priloženého nákresu je zrejmé, že navrhovatelia majú k svojim nehnuteľnostiam - k rodinnému domu a k parcele č. 149/2 aj priamy prístup, a to cez parcelu 149/1, ktorá nie je vo vlastníctve odporkyne. Napokon navrhovatelia aj sami konštatujú, že majú dohodnuté užívanie parcely pozemkového spoločenstva na prístup k ich nehnuteľnostiam, avšak uvedená parcela nerieši prístup k žumpe, ktorá je umiestnená na pozemku odporkyne a k zadnej časti ich pozemku, ku ktorému je prístup len cez pozemok odporkyne.

18. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že neodkladné opatrenie je procesným prostriedkom poskytnutia reálnej a efektívnej súdnej ochrany pri bezprostrednom ohrození práva, alebo v prípade obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, a to i napriek okolnosti, že sporné právo doposiaľ nebolo právoplatne priznané, avšak za predpokladu, že je aspoň osvedčená jeho danosť. Pre aplikáciu tohto inštitútu sa však vždy vyžaduje naliehavosť neodkladnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Reálne vyhodnotenie potreby neodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo

strán sporu ohrozené. V každom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

19. Zákon uvádza dva dôvody, kedy môže súd nariadiť neodkladné opatrenie a to: 1. ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo 2. ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom uvádza len demonštratívny výpočet uplatnenia tohto inštitútu, čo v praxi znamená, že súd za splnenia stanovených zákonných podmienok, môže nariadiť aj iné neodkladné opatrenia (iného obsahu, druhu), ako je uvedené v . Zároveň súd musí uvážiť, aby dôsledkom nariadeného opatrenia nevznikla niekomu neprimeraná ujma, s prihliadnutím na to, že nariadením opatrenia súdu možno iného obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a opätovne len v záujme sledovaného cieľa a účelu opatrenia tak, aby nový stav (novoupravené pomery), nezakladali ďalšie právne spory, rešpektujúc vymedzené zákonné a ústavné limity.

20. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd posúdiť, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom neodkladného opatrenia tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomeru alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Vzhľadom na tieto špecifické okolnosti neodkladného opatrenia, je súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia podmienené. Požadované obmedzenie musí byť primerané a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať dotknutú osobu, resp. poskytovať navrhovateľovi neadekvátnu výhodu.

21. Z citovaných zákonných ustanovení pritom vyplýva, že cieľom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery strán sporu, a to v prípadoch, kedy strana sporu podávajúca návrh na takéto rozhodnutie osvedčí naliehavosť potreby postupu odrážajúcu nemožnosť vyčkať do konečného rozhodnutia vo veci samej.

22. V prejednávanej veci súd starostlivo zvažoval, či sú tu prítomné zákonom predpokladané skutočnosti, ktoré by odôvodňovali preventívny zásah súdu do vzťahu týchto strán a do ich práv a dospel k záveru, že v danom prípade podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú splnené, keďže navrhovatelia neosvedčili nebezpečenstvo hroziacej ujmy, t.j. naliehavosť situácie, a teda nevyhnutnosť zásahu súdu formou neodkladného opatrenia, čo je jednou z podmienok pre jeho nariadenie.

23. Navrhovatelia neodkladnosť úpravy pomerov odôvodňovali tým, že je potrebné nariadením neodkladného opatrenia umožniť im prístup k žumpe, nakoľko je potrebné čistiť ju a vyprázdňovať; a odstránenia časti oplotenia parcely odporkyne resp. jeho uspôsobenia tak, aby sa mohli dostať k zadnej časti ich pozemku, sa domáhajú s poukazom na to, že na prístup k tejto časti pozemku bola doposiaľ dlhodobo a pokojne využívaná časť pozemku odporkyne.

24. Oboznámením sa s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho dôvodmi dospel súd k záveru, že v danom prípade z navrhovateľmi uvádzaných dôvodov nemožno vyvodiť naliehavú potrebu rýchlej súdnej úpravy.

25. Pokiaľ ide o prvý z uvádzaných dôvodov, týkajúci sa potreby údržby žumpy patriacej k rodinnému domu č. XX, k tomuto súd uvádza, že povinnosť umožniť vstup na pozemok za účelom údržby a obhospodarovania susedných stavieb vyplýva pre vlastníkov susediacich pozemkov v zmysle § 127 ods. 3 Y. zákonníka, v zmysle ktorého sú vlastníci povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoj pozemok, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva pre odporkyňu povinnosť, v prípade potreby vykonania nevyhnutnej údržby žumpy, umožniť navrhovateľom na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na jej pozemok ( ).

26. Pod vstupom sa pritom rozumie aj nevyhnutné zotrvanie na cudzom pozemku alebo stavbe a toto oprávnenie sa vzťahuje i na ďalšie osoby, ktoré majú so súhlasom oprávneného vlastníka vykonať údržbu, resp. obhospodarovacie práce. (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F. Tomaškovič, M. a kol. I. 1 - 450. 2. vydanie, Komentár. Praha: C. H. Beck, 926).

27. V danom prípade však navrhovatelia neosvedčili, že by v súčasnej dobe existovala potreba vykonania údržby žumpy patriacej k ich rodinnému domu, nachádzajúcej sa na parcele odporkyne, že by odporkyňu žiadali o umožnenie vstupu na jej pozemok za účelom vykonania potrebných prác a že by odporkyňa im bránila vo vykonaní nevyhnutnej údržby.

28. Žalobcovia teda neosvedčili, že by v tomto smere bolo ich právo ohrozené do tej miery, že by existovala potreba dočasne upraviť pomery strán sporu výnimočným prostriedkom súdnej ochrany, akým je neodkladné opatrenie.

29. Pokiaľ ide o druhú časť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, teda ak navrhovatelia žiadali, aby súd uložil odporkyni povinnosť odstrániť časť oplotenia resp. ho technicky uspôsobiť tak, aby neobmedzovalo navrhovateľov v prístupe na ich pozemok - parcelu č. C-KN 149/2, k tomuto súd uvádza, že navrhovatelia majú priamy prístup k ich nehnuteľnostiam, t.j. k rodinnému domu č. XX a k parcele č. 149/2, a to cez parcelu č. 149/1, ktorú na prístup k ich nehnuteľnostiam aj v súčasnosti využívajú. Pokiaľ navrhovatelia v minulosti využívali na prístup k zadnej časti pozemku, t.j. altánku a podkroviu, aj prejazd cez pozemok odporkyne, a tvrdia, že dobromyseľným a pokojným využívaním časti parcely odporkyne došlo k vydržaniu vecného bremena práva prechodu, prejazdu pešo a motorovými vozidlami, uvedená skutočnosť môže byť predmetom preskúmavania vo veci samej, avšak neosvedčuje podmienku bezprostrednosti a neodkladnej potreby okamžitého zásahu súdu v podobe nariadenia neodkladného opatrenia.

30. Na tomto mieste treba zdôrazniť, že účelom konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je nahrádzanie konania o veci samej, resp. prostriedkom ako sa domôcť rýchlejšieho riešenia sporu. Účelom neodkladného opatrenia je poskytnutie súdnej ochrany v situácii, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu, aby nedošlo k vzniku škody, resp. k takej zmene pomerov, ktorá bude nezvratná a podobne. V prejednávanej veci má súd za to, že navrhovatelia neopísali žiadny taký stav, či situáciu, ktoré by takýto okamžitý zásah súdu vyžadovali, inými slovami povedané, navrhovatelia neosvedčili potrebu bezodkladnosti úpravy pomerov a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Len samotné konštatovanie, že žumpa patriacia k rodinnému domu navrhovateľov je umiestnená na pozemku odporkyne a že navrhovatelia dlhodobo využívali na prechod k altánku a k podkroviu rodinného domu pozemok odporkyne, je v tomto smere nedostatočné a nepostačuje pre záver o možnosti vyhovenia podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Za takejto situácie chýba základ k tomu, aby súd mohol konštatovať, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery navrhovanými spôsobmi

31. Je pravdou, že navrhovatelia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedli dôvody, pre ktoré považujú za potrebné upraviť pomery strán sporu, avšak jednou z náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa je uvedenie skutočností, ktoré odôvodňujú neodkladnosť tejto potreby. Navrhovatelia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedli a neosvedčili, prečo je nimi navrhovaná úprava pomerov sporových strán neodkladná, t.j. aká bezprostredná ujma (majetková prípadne nemajetková) hrozí navrhovateľom v prípade, ak by neodkladné opatrenie nebolo nariadené. Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok súdnej ochrany najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, procesné strany nemusia byť pred jeho nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť.

32. V danom prípade súd dospel k záveru, že navrhovatelia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedli také skutočnosti, ktoré by reálne odôvodňovali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami, a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia všetkými nimi navrhovanými spôsobmi zamietol.

33. Záverom súd poznamenáva, že týmto rozhodnutím neupiera navrhovateľom ich právo domáhať sa na súde určenia, že nadobudli vecné bremeno výkonom práva (vydržaním), avšak zastáva názor, že v danom prípade ide presne o tú situáciu, kedy z hľadiska proporcionality (primeranosti) nariadenia

neodkladného opatrenia k ujme, ktorá môže vzniknúť odporkyni nariadením predbežného opatrenia (navrhovateľmi navrhované odstránenie časti plota), konanie o neodkladnom opatrení nemôže nahradiť konanie o veci samej, a preto je potrebné aby sa navrhovatelia domáhali prejednania ich nároku v riadnom, kontradiktórnom konaní.

Trovy konania

34. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

35. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa a o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa v spojení s tak, že odporkyni, ktorá bola síce v konaní úspešná, nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie ( ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.