Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Pc-5-2024.pdf
PDF · 72.55 KB
Case nature
Subarea
12Pc/5/2024
Uznesenie
Okresný súd Galanta v právnej veci navrhovateľky - manželky: R. F., E.. U., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. G. XXX/X, V., Š. D. F. E. a manžela navrhovateľky: V. F., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. V. R. B., Z. Č. F..L..X.R. XX, XXX XX P., V. R. B., Š. D. V. R. B. R. F. E., o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
I. Vyhlasuje sa, že Okresný súd Galanta nemá právomoc konať a rozhodnúť vo veci návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva. II. Konanie sa zastavuje.
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
IV. Súd navrhovateľke vracia súdny poplatok za návrh na rozvod manželstva vo výške 66,- Eur cestou prevádzkovateľa systému, Slovenská pošta a.s., po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa na základe skutočností uvedených v návrhu zo dňa 26.01.2024 domáhala rozvodu manželstva účastníkov konania, uzatvoreného dňa 23.03.2012, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu MV SR - osobitná matrika Bratislava, vo zväzku č. OM/XX, ročník XXXX, na strane XX, pod por.č. XXX. Navrhovateľka je štátnou občiankou Slovenskej republiky a manžel navrhovateľky je občanom Bosny a Hercegoviny a Srbskej republiky.
2. Súd mal z návrhu navrhovateľky za preukázané, že manžel navrhovateľky žije na území na území Bosny a Hercegoviny.
3. Jednou z procesných podmienok konania, ktorú súd musí vždy skúmať, je právomoc súdov Slovenskej republiky. Súdna právomoc je procesná podmienka a jej splnenie súd skúma z úradnej povinnosti v každom štádiu konania a na každom stupni, pričom jej nedostatok je neodstrániteľný, resp. je odstrániteľný len novou zákonnou úpravou, a preto záver o nedostatku právomoci zásadne vedie k zastaveniu konania. Nakoľko v predmetnom konaní je prítomný medzinárodný prvok (skutočnosť, že manžel navrhovateľky je občanom Bosny a Hercegoviny a Srbskej republiky), na určenie právomoci slovenského súdu bolo potrebné aplikovať medzinárodnú zmluvu upravujúcu právomoc vo veciach rozvodu manželstva medzi Slovenskou republikou, Bosnou a Hercegovinou a Srbskou republikou. V danom prípade ide o medzinárodnú zmluvu medzi Československou socialistickou republikou a Socialistickou federatívnou republikou Juhosláviou o úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach (vyhl. č. 207/1964 Zb.), ktorá platí vo vzťahu ku všetkým nástupníckym štátom SFRJ.
4. Podľa čl. 26 ods. 2 vyhlášky č. 207/1964 Zb. o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Socialistickou federatívnou republikou Juhosláviou o úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach, ak je v čase podania návrhu jeden z manželov občanom jednej zmluvnej strany a druhý občanom druhej zmluvnej strany, je pre konanie o rozvod príslušný súd
zmluvnej strany, na území ktorej majú obaja manželia bydlisko. Pokiaľ jeden z manželov má bydlisko na území jednej zmluvnej strany a druhý na území druhej zmluvnej strany, je príslušný súd zmluvnej strany, na území ktorej má bydlisko manžel, proti ktorému návrh smeruje. V obidvoch prípadoch možno manželstvo zrušiť rozvodom iba z príčin a za podmienok, ktoré sú súčasne ustanovené právnymi poriadkami oboch zmluvných strán.
5. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
7. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
8. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
9. V predmetnej veci je zrejmé, že konanie o rozvod manželstva účastníkov patrí do predmetu úpravy citovanej medzinárodnej zmluvy, a teda aj právomoc súdu sa musí riadiť touto medzinárodnou zmluvou. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia medzinárodnej zmluvy právomoc konať majú súdy zmluvnej strany, na území ktorej má bydlisko manžel, proti ktorému návrh smeruje.
10. Súd sa pre určenie právomoci najskôr musel vysporiadať s výkladom pojmu bydlisko uvedeným v citovanej medzinárodnej zmluve, a či ho možno stotožňovať s pojmom trvalý pobyt. Z obsahu návrhu manželky vyplýva, že manžel má bydlisko na území Bosny a Hercegoviny, z lustrácie v REGOB- e vyplýva, že na území Bosny a Hercegoviny má aj trvalý pobyt. Nakoľko pojem bydlisko nie je v predmetnej medzinárodnej zmluve definovaný, je potrebné ho vykladať v zmysle jeho definovania v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky. V zmysle ustálenej judikatúry slovenských súdov: „bydliskom sa rozumie miesto, kde sa osoba skutočne trvale zdržuje, aj keď je prihlásená na trvalý pobyt v obvode iného súdu. Pojmy bydlisko a trvalý pobyt nie je možné stotožňovať (registrovaný právny stav), pretože fyzická osoba sa na mieste trvalého pobytu nemusí reálne zdržiavať,“ viď. uznesenie NS SR sp.zn. 4Cdo/40/2017 zo dňa 19.01.2015).
11. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel tunajší súd k záveru, že Okresný súd Galanta nemá právomoc na konanie o rozvod manželstva účastníkov konania. Keďže nedostatok právomoci je prekážkou neodstrániteľnou, súd v konaní nemôže ďalej pokračovať, a preto konanie v zmysle § 161 odsek 2 CSP zastavil.
12. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Podľa ustanovenia § 11 ods. 3 z. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci.
14. Podľa ustanovenia § 11 ods. 4 z. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 10 eur. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
15. Nakoľko navrhovateľka zaplatila súdny poplatok za návrh na rozvod manželstva vo výške 66,- Eur dňa 15.02.2024, pričom súd konanie zastavil, súd s poukazom na ust. § 11 ods. 3 a 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, vrátil navrhovateľke zaplatený súdny poplatok cestou prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a.s. (§ 11 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje (§ 357 písm. a) CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).