Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

40Er/3047/2007

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: IURIDICA, s.r.o., so sídlom Jilemnického 12, Martin, IČO: 36 513 717, právne zastúpený: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., Jilemnického 4012/30, 03601 Martin, IČO: 36715352 proti povinnému: O. S., J.. XX.XX.XXXX, G. G. X, H., o vymoženie uloženej povinnosti XXX,XX Eur s prísl., trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, vedenej pred súdnym exekútorom: Mgr. Juraj Gallo, zast. náhradníkom: Mgr. Milan Somík, so sídlom Československej armády 1, Martin, pod č. EX XXXXX/XXXX, o námietkach oprávneného, takto

rozhodol:

I. Námietky oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, vydané súdnym exekútorom dňa 24.6.2020 pod č. EX XXXXX/XXXX z a m i e t a. II. Súd návrh oprávneného zo dňa 3.07.2020 na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti , z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie doručenom súdnemu exekútorovi dňa 27.3.2007 a poverenia na vykonanie exekúcie č. 5802 028777*, vydaného Okresným súdom Košice I dňa 9.7.2007, bol vykonaním predmetnej exekúcie poverený súdny exekútor. Súdny exekútor prvotné poverenie na vykonanie exekúcie prevzal dňa 13.7.2007.

2. Dňa 28.7.2020 boli tunajšiemu súdu doručené námietky proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré oprávnený podal v 30 - dňovej zákonnej lehote.

3. Oprávnený odôvodnil námietky proti exekúcii tým, že v konaní bol dosiahnutý výťažok vo výške 15 € a to priamo na účet oprávneného. Dňa 18.12.2019 bol teda v konaní dosiahnutý výťažok a teda sa exekúcia v zmysle s. 2 písm. f) nezastavuje. Predmetné upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo podľa oprávneného vydané v rozpore so zákonom, nakoľko bolo dňa 18.12.2019 uhradených 15,- eur priamo na účet oprávneného, t. j. v exekučnom konaní bol dosiahnutý Oprávnený ďalej uviedol, že má za to, že je protiústavný. Mal tiež za to, že je protiústavný, pričom súčasne podáva podnet exekučnému súdu na začatie konania o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom Slovenskej republiky v zmysle a nasl. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a to konkrétne o súlade ustanovení s , a 4, , , a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd s veľmi rozsiahlym odôvodnením, pričom konkrétne uviedol všetky rozpory. Podľa jeho názoru predmetný zákon a jeho ustanovenia neprimeraným spôsobom zasahujú do chránených práv oprávneného, narúšajú právnu istotu a porušujú zákaz retroaktivity.

4. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení k námietkam uviedol, že zo všeobecnej aplikačnej praxe exekučných súdov ako aj zo Stanoviska Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa

20.12.2019, ktorým vysvetľuje podmienky aj dôvody zastavenia „starých exekúcií“ vyplýva, že vymožených 15 € musí byť v dispozičnej sfére súdneho exekútora: „Dosiahnutým výťažkom v zmysle je potrebné rozumieť plnenie, ktoré bolo poskytnuté súdnemu exekútorovi na základe jeho úkonov bezprostredne smerujúcich k vymoženiu plnenia, t. j. to, čo vymohol súdny exekútor svojou exekučnou činnosťou podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 v príslušnej starej exekúcii. Presnejšie povedané, dosiahnutým výťažkom je to, čo by podliehalo pravidlám rozdeľovania podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017. Teda plnenia, ktoré boli poskytnuté povinným alebo tretími osobami, ktoré za zaplatenie dlhu zodpovedajú (ručiteľ, príp. záložný dlžník), mimo exekučného konania (napr. priamo oprávnenému), prípadne plnenia neidentifikované, na tieto účely za dosiahnutý výťažok považovať nemožno. Keďže stará exekúcia sa zastavuje zo zákona, tak oprávnený (resp. exekútor) si nepomôže tým, že „snáď omylom“ pošle exekútorovi 15,- eur. Oprávnený oznámil prijatie plnenia v každom exekučnom konaní dňa 18.02.2019. Podľa oznámenia oprávneného, plnenie bolo uhradené priamo na účet oprávneného a teda v zmysle Stanoviska MS SR zo dňa 20.12.2019, ktorým vysvetľuje podmienky aj dôvody zastavenia „starých exekúcií“ takéto plnenie za dosiahnutý výťažok považovať nemožno. Na základe vyššie uvedeného preto exekútor navrhol, aby exekučný súd námietky ako nedôvodné zamietol.

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil, že dňa 24.6.2020 súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie spolu s výzvou na úhradu trov starej exekúcie č. EX 10349/2007, na základe ktorého upovedomil oprávneného, že došlo k zastaveniu starej exekúcie z dôvodu podľa o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože uplynula rozhodná doba. Zároveň oprávneného vyzval aby do 60 dní od ukončenia exekučného konania zaplatil trovy starej exekúcie vo výške 42,00 Eur, ktoré pozostávajú z paušálnych trov 35,00 Eur a dane z pridanej hodnoty vo výške 7,00 Eur na účet exekútora.

6. Podľa ust. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len "exekučné konanie") a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len "opätovný návrh").

7. Podľa ust. , stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.

8. Podľa ust. , rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len "exekútor"), ak neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.

9. Podľa ust. , ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie.

10. Podľa ust. , ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.

11. Podľa , upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje a) označenie oprávneného a povinného, b) spisovú značku exekútora a spisovú značku súdu, c) dátum doručenia prvotného poverenia na vykonanie starej exekúcie exekútorovi, d) zákonné ustanovenie, podľa ktorého došlo k zastaveniu starej exekúcie, slovné vyjadrenie dôvodu zastavenia starej exekúcie a stručný opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú, e) výšku vymoženej pohľadávky oprávneného a výšku vymožených trov oprávneného, f) výšku vymožených trov exekútora v členení na odmenu exekútora, náhradu hotových výdavkov, náhradu za stratu času a daň z pridanej hodnoty, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty; ustanovenia o konečnom vyúčtovaní sa nepoužijú, g) výzvu na úhradu paušálnych trov starej exekúcie exekútora vzniknutých v súvislosti so zastavením starej exekúcie podľa tohto zákona (ďalej len "paušálne trovy"), ak exekútor paušálne trovy uplatňuje, h) poučenie oprávneného o možnosti a o lehote na podanie námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a poučenie o vykonateľnosti podľa .

12. Podľa ust. , trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu.6) Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.

13. Podľa ust. , paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy uplatňuje.

14. Podľa ust. , Upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného konania, je exekučným titulom. Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje.

15. Podľa ust. , exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak a) oprávnenému zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa alebo b) ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.7)

16. Podľa ust. , proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.

17. Podľa , námietky spolu s upovedomením o zastavení starej exekúcie predloží exekútor do 30 dní súdu. Ak námietky neboli podané, exekútor do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie námietok doručí súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie.

18. Podľa ust. , súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi.

19. Podľa § 10 ods. 2 Zákon o ukončení niektorých exekučných konaní, podľa § 7 ods. 3 a § 8 ods. 2 koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu vyšší súdny úradník. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je prípustná sťažnosť.

20. Podľa prvá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

21. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

22. Zákon upravuje niektoré dôvody na zastavenie starej exekúcie () zo zákona, t.j. priznáva niektorým skutkovým okolnostiam odôvodňujúcim zastavenie starej exekúcie účinky priamo zákon. Vznik takejto relevantnej okolnosti je dôvodom pre zastavenie starej exekúcie, ktorá sa zastavuje priamo vznikom tejto okolnosti (t.j. v okamihu vzniku tejto skutočnosti sa stará exekúcia zastavuje) a preto akýkoľvek návrh, či už hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej povahy, nemôže mať vplyv na vedenie takéhoto „zastaveného“ exekučného konania. Súd názor oprávneného nezdieľa, a preto v zmysle nebude podávať návrh na začatie konania na Ústavný súd SR o súlade právnych predpisov, pretože toto ustanovenie dáva súdu možnosť, ak súd pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s , so zákonom, alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konanie, nie ak k takémuto záveru dospeje účastník konania. Napadnutý podľa názoru súdu nie je dokonalým zákonom a vytvára viaceré výkladové problémy, avšak jeho účel odbremenenia všeobecných súdov od exekučnej agendy je zrejmý

a ten tento zákon jednoznačne napĺňa. Ak je oprávnený presvedčený o reálnej vymožiteľnosti svojej pohľadávky, tak o túto neprichádza, len sa presunie na vecne príslušný súd. Na všeobecných súdoch sa tak postupne vytvorí väčší priestor (materiálny aj personálny) na riešenie iných druhov agendy, čím sa potenciálne zrýchli súdne konanie ako také. Toto bola základná predstava zákonodarcu pri prijímaní predmetného zákona a s touto sa zároveň exekučný súd v plnom rozsahu stotožňuje. Vzhľadom na vyššie uvedené, sa súd pri posudzovaní nutnosti obrátiť sa na Ústavný súd za účelom iniciovania konania o súladnosti ustanovení s poohliadol na aktuálnu rozhodovaciu prax Ústavného súdu v súvislosti s predmetným zákonom. Súd v tejto súvislosti poukazuje na obsah Tlačovej správy z neverejného zasadnutia II. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. publikovanú dňa 01.06.2020, z obsahu ktorej vyplýva, že Ústavný súd Slovenskej republiky sa opakovane zaoberal ústavnými sťažnosťami podanými v súvislosti s ustanoveniami , pričom rozhodol opakovane totožným spôsobom, a síce tak, že ústavné sťažnosti odmietol ako zjavne neopodstatnené. Hoci v týchto prípadoch nešlo o konanie o súladnosti zákona s , ale len o konania o individuálnych ústavných sťažnostiach, už tieto rozhodnutia dávajú jasný náhľad na to, akým spôsobom sa Ústavný súd vyrovnal s novým Príkladom je možné uviesť, že v rozhodnutí sp. zn. Ústavný súd konštatoval, že sťažnosť sťažovateľky v časti, ktorou namietala porušenie svojho základného práva podľa , čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými upovedomeniami o zastavení starej exekúcie v časti výziev na úhradu paušálnych trov starých exekúcií, je zjavne neopodstatnená. Rovnako konštatoval zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti sťažovateľky v súvislosti s námietkou porušenia základného práva vlastniť majetok podľa , čl. 11 ods. 1 listiny a analogického práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 1 dodatkového protokolu. Vzhľadom na uvedené, súd nemá za to, že by bol v nesúlade s a že by bolo nutné iniciovať konanie na Ústavnom súde Slovenskej republiky za účelom posúdenia jeho súladnosti s .

23. sa oproti Exekučnému poriadku dopĺňajú dôvody na zastavenie exekúcie, pričom za splnenia zákonných podmienok sú staré exekúcie zastavené zo zákona. Od účinnosti Exekučného poriadku až doposiaľ bol tento mnohokrát novelizovaný a postupne boli dopĺňané, resp. menené dôvody zastavenia exekúcií až do dnešnej podoby a dôvody zastavenia exekúcií napokon vyplývali a vyplývajú aj z iných zákonov a v určitom období sa exekúcie za splnenia zákonných podmienok zastavovali nie rozhodnutím súdu ale zo zákona. Rovnako tak zo zákona sú zastavované staré exekúcie, pričom tieto definoval zákonodarca a určil podmienky. Tieto sú jasné, zrozumiteľné a súd sa nestotožňuje s názorom, že je tu rozpor s . Zákon v žiadnom prípade nenarúša princíp deľby moci a súd je toho názoru, že po judikovaní pohľadávky v procese jej vymáhania je ukončenie vymáhania (exekúcie) iba otázkou procesného prostriedku jej ukončenia a nejde o zásadnú otázku, ktorá by mala byť zverená do kompetencie súdu. Veď predsa ani o ukončení exekúcie vymožením pohľadávky alebo upustením nerozhoduje súd a neposudzuje, či naozaj boli pre také ukončenie splnené podmienky, ale v takom prípade uvedené procesné úkony vykoná exekútor vrátením poverenia súdu a vyhotovením konečného vyúčtovania exekučného konania (podľa Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017). Spôsob ukončenia exekúcie, či už rozhodnutím súdu, zo zákona alebo postupom exekútora je len otázkou procesného úkonu, ktorý v žiadnom prípade nie je v rozpore s . Súd sa nestotožňuje s tým, že zákon by mal byť v rozpore s ani z akéhokoľvek iného dôvodu uvedeného oprávneným, pretože zastavenie starej exekúcie nie je prekážkou rozhodnutej veci, oprávnený má stále možnosť podať nový návrh na vykonanie exekúcie a ak súd na základe opätovného návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie, účinky úkonov smerujúcich k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii ostávajú zachované a oprávnený má nárok aj na náhradu súdneho poplatku za nový návrh. Z tohto hľadiska nie je podľa názoru súdu zákon retroaktívnym, nenarúša právnu istotu oprávneného a taktiež neporušuje jeho právo vlastniť majetok. Zákon tak nie je v rozpore s a už vôbec nie preto, že podmienky a lehoty na podanie nového návrhu sa môžu javiť ako komplikované. Sú rovnaké pre všetkých oprávnených, ktorí sa tak rozhodnú a rozhodne nie sú nesplniteľné ani pre oprávnených, ktorí vystupujú vo väčšom množstve exekúcií.

24. Pokiaľ podľa zákona oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s podaním nového návrhu s výnimkou súdneho poplatku a pokiaľ oprávnený má nahradiť paušálne trovy, tak takéto ustanovenia tiež nie sú v rozpore s a zjavne tam, kde nebolo minimálne po dobu 18 mesiacov nič vymožené, pričom exekútor si svoju prácu urobil a vynaložil vlastné prostriedky na jednotlivé úkony, tak je logické, aby oprávnený znášal takéto trovy tak, ako pri zastavení exekúcie pre nemajetnosť. To, že

nemajetnosť neposudzuje súd, ale je stanovená zákonná fikcia za splnenia konkrétnych podmienok, nie je v rozpore s , naopak, takéto definovanie starých exekúcií zrelých na zastavenie z dôvodu uplynutia rozhodnej doby je prvkom vnášajúcim do exekúcií právnu istotu, hospodárnosť a zefektívnenie exekučných konaní, pretože za splnenia rovnakých podmienok je zastavená každá jedna exekúcia spĺňajúca stanovené podmienky a eliminuje sa do značnej miery rôzny postup exekútorov a exekučných súdov v obdobných veciach. Pokiaľ ide o paušálne trovy exekúcie, tak vo vzťahu k ním sú námietky neprípustné a pokiaľ oprávnený namieta protiústavnosť aj tých častí zákona, ktoré riešia paušálne trovy, tak ani s týmto názorom sa súd nestotožňuje, pretože aj doposiaľ boli oprávnení v exekúciách povinní znášať trovy v prípade zastavenia exekúcií pre nemajetnosť povinného, pričom vyhláškou bola stanovená minimálna odmena exekútora, ktorý mal okrem toho nárok na ďalšie náhrady a stanovené paušálne trovy sú primerané a proporcionálne vo vzťahu nárokov a ochrany vlastníckych práv exekútora a oprávneného. Rovnako to platí aj o tom, že v prípade podania nového návrhu na vykonanie exekúcie bude môcť iný exekučný súd znovu posudzovať návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Tu súd zdôrazňuje, že takéto ustanovenie nemôže byť v rozpore s , pretože aj v doterajších exekúciách, prebiehajúcich podľa Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, bolo povinnosťou exekučných súdov skúmať exekučný titul pri udelení poverenia, avšak aj v ďalšom priebehu exekúcie bola možnosť a povinnosť súdu ex offo zastaviť exekúciu, ak sa rozhodnutie predložené ako exekučný titul dosiaľ nestalo vykonateľným alebo tu bol iný dôvod, a to aj z hľadiska exekučného titulu, pre ktorý bola exekúcia neprípustná. Konajúci súd nepovažuje zákon za rozporný s , a preto nebude za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti iniciovať konanie pred Ústavným súdom SR. Na základe uvedeného ako nedôvodný súd zamietol návrh oprávneného na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti

25. Absencia právnej definície pojmu „výťažok exekúcie“ spôsobuje v praxi výkladové problémy. Podľa názoru Ministerstva spravodlivosti SR, výťažkom exekúcie podľa je potrebné rozumieť plnenie, ktoré bolo poskytnuté súdnemu exekútorovi na základe jeho úkonov bezprostredne smerujúcich k vymoženiu plnenia, t. j. to, čo súdny exekútor vymohol v príslušnej starej exekúcii svojou exekučnou činnosťou podľa Takýto záver nemá oporu nielen v pozitívnoprávnej úprave exekučného konania, ale ani v dôvodovej správe k Reštriktívny výklad by navyše spod pojmu „výťažok exekúcie“ vylúčil akékoľvek plnenie povinného z vlastnej vôle alebo na základe dohody bez toho, žeby došlo k zrážkam zo mzdy a z iných príjmov, prikázaniu pohľadávky, predaju hnuteľných vecí, cenných papierov, nehnuteľnosti alebo podniku, resp. príkazu na zadržanie vodičského preukazu. Na druhej strane je v súdnej praxi ustálený názor, že od momentu doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, sa tento pôsobením súdneho exekútora dostáva pod tlak, v dôsledku ktorého sa môže rozhodnúť splniť svoju pohľadávku ešte pred tým ako súdny exekútor reálne pristúpi k niektorému zo spôsobov vykonania exekúcie. Konanie povinného odôvodňuje záver o tom, že aj takto prijaté plnenie možno označiť za vymožené, a nie dobrovoľné. Žiadne z ustanovení zákona neumožňuje rozdeliť pohľadávku uhradenú v prebiehajúcom exekučnom konaní na časť, ktorá bola oprávnenému uhradená prostredníctvom exekútora a časť, ktorú mu uhradil priamo povinný.

26. Skutočnosť, že v konaní bol dosiahnutý výťažok oprávnený nijako súdu nepreukázal. Právnu úpravu je potrebné rešpektovať a dodržiavať a nie ju obchádzať alebo zneužívať. Súd je toho názoru, že čiastočný výťažok vo výške 15 € podľa , musí byť identifikovateľný od povinného, aby to bolo možné skutočne považovať za výťažok, ktorý bol dosiahnutý v konkrétnej exekúcií. Túto platbu je však potrebné aj náležite preukázať, nie je možné ju iba tvrdiť. V opačnom prípade sa to javí ako vyložene účelový postup oprávneného za účelom obchádzať zastavenie exekúcie ex lege a povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi paušálne trovy exekúcie. V tomto prípade oprávnený ani v námietkach nepreukázal žiadne čiastočné výťažky exekúcie v tomto exekučnom konaní, či už prostredníctvom exekútora alebo priamo od povinného. Jeho tvrdenie v tomto smere, preto súd považuje za nepreukázané, a preto má za to, že skutočne došlo k zastaveniu exekúcie ex lege, čo bolo deklarované napadnutým upovedomením o zastavení starej exekúcie. Vzhľadom na uvedené, že súd nepovažoval oprávneným oznámenú platbu za výťažok dosiahnutý v tomto exekučnom konaní preto konštatuje, že nenastala absolútna výnimka zo zastavenia starých exekúcií v zmysle

27. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toho účastníka konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. ). V niektorých prípadoch však strana zaťažená dôkazným bremenom objektívne nemá a nemôže mať k dispozícii informácie o skutočnostiach, významných pre rozhodnutie v spore, pričom protistrana má tieto informácie k dispozícii. V prípade, že. strana zaťažená dôkazným bremenom prednesie aspoň „oporné body" skutkového stavu a zvýši tak pravdepodobnosť svojich skutkových tvrdení, nastupuje „vysvetľovacia povinnosť" protistrany. Nesplnenie tejto povinnosti bude mať za následok hodnotenie dôkazu v neprospech strany, ktorá „vysvetľovaciu povinnosť' nesplnila. Zároveň tiež platí, že uvedenú „vysvetľovaciu povinnosť" nemožno zamieňať s obrátením dôkazného bremena (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. apríla 2017, sp. zn. ). Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania, za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo, byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.

28. V predmetnom konaní spadá dôkazné bremeno výlučne na ťarchu oprávneného, čo znamená, že oprávnený má povinnosť predložiť súdu také skutočnosti a dôkazy, ktoré preukazujú dôvodnosť a pravdivosť jeho tvrdení. Nakoľko však v danom prípade zo strany oprávneného nedošlo k predloženiu súdu takých dôkazov, ktoré by jasne a relevantne potvrdili tvrdenie oprávneného, súd má za to, že oprávnený v danom konaní neuniesol dôkazné bremeno.

29. Súd na základe vyššie uvedených skutočností a v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami zákona po preskúmaní námietok oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie č. EX 10349/2007 vydaného súdnym exekútorom dospel k záveru, že námietky oprávneného nie sú dôvodné a preto ich v celom rozsahu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v zmysle ust. .

Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť (ust. ).

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané (ust. ).

V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha (ust. ).

Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti (ust. ).

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné (ust. ).