Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Cob-36-2023.pdf
PDF · 141.43 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cob/36/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Valérie Kleinovej, ml. v spore žalobcu: CBRE s.r.o., so sídlom Staromestská 3, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 819 804, právne zast.: Mičinský & Partners s.r.o., so sídlom Bosákova 3982/3, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 51 296 969, proti žalovanému: ASTORIA PALACE s.r.o., so sídlom Železničiarska 13, 811 04 Bratislava, IČO: 35 923 792, právne zast.: BURDA LEGAL s.r.o., so sídlom Rudnícka 8, 831 06 Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 46 530 894, o zaplatenie 30.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 36Cb/91/2020 - 283 zo dňa 28. marca 2023, takto
rozhodol:
I. Krajský su´d v Bratislave rozsudok Okresného súdu Okresného súdu Bratislava I č.k. 36Cb/91/2020
- 283 zo dňa 28. marca 2023 p o t v r d z u j e.
II. Zˇalovanému súd p r i z n á v a právo na na´hradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
I. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
1. Žalobca sa žalobou domáhal voči pôvodne žalovanému 1 (BBEI a.s., so sídlom Železničiarska 13, 811 04 Bratislava, IČO: 36669857) zaplatenia sumy 30.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 30.000 eur od 15.10.2019 do zaplatenia, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur. Podanú žalobu odôvodnil tým, že žalovaný uzatvoril dňa 15.12.2017 so žalobcom zmluvu o poskytnutí finančného poradenstva. Na základe žiadosti žalovaného došlo k uzatvoreniu dohody o urovnaní, v ktorej žalovaný uznal čo do dôvodu a výšky svoj dlh voči žalobcovi a zaviazal sa ho uhradiť na základe novej vystavenej faktúry na sumu 30.000 eur. V zmysle uvedenej dohody o urovnaní preto žalobca vystavil dňa 30.09.2019 žalovanému novú faktúru č. 191100313 na sumu 30.000 eur, splatnú ku dňu 14.10.2019.
2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz sp. zn. 12Up/603/2020 dňa 14.04.2020, proti ktorému podal pôvodne žalovaný1 odpor, v ktorom poprel nárok žalobcu, pričom poukázal na skutočnosť, že so žalobcom žiadnu zmluvu o finančnom sprostredkovaní zo dňa 15.12.2017 neuzatvoril a v súvislosti s uvedenou Zmluvou o finančnom sprostredkovaní neuzatvoril ani dohodu o urovnaní, nemá vedomosť o tom, že by mu žalobca poskytol akékoľvek služby finančného sprostredkovania, za ktoré by mu mohol vzniknúť nárok na odplatu. Faktúra č. 171100432 je nedôvodná, preto ju neeviduje vo svojom účtovníctve a neuviedol ju ani v kontrolnom výkaze DPH.
3. V nadväznosti na obsaho podaného odporu žalobca navrhol pristúpenie do konania pôvodne žalovaného 2 - ASTORIA PALACE s.r.o., so sídlom Železničiarska 13, 811 04 Bratislava, IČO: 35 923 792.
4. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 26.03.2021 pripustil, aby do konania na stranu žalovaného pristúpil ASTORIA PALACE s.r.o. ako žalovaný 2 a zároveň pripustil zmenu petitu s tým, že žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 30.000 eur spolu s úrokom z omeškania, paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, ako aj nahradiť trovy konania. Neskôr žalobca vzal žalobu v časti voči BBEI a.s. (pôvodne žalovaný 1) späť, žalovaní so spťvzatím súhlasili a súd prvej inštancie uznesením zo dňa 09.01.2023 konanie voči pôvodne žalovanému 1 zastavil a žalovanému 1 priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.
5. Žalobca v rámci konania pred súdom prvej inštancie argumentoval, že uzatvoril dňa 15.12.2017 zmluvu o poskytnutí finančného poradenstva s ASTORIA PALACE s.r.o. (ďalej len žalovaný) na poskytnutie finančného poradenstva žalobcom tejto spoločnosti. Jediným spoločníkom žalovaného je pôvodne žalovaný 1 a štatutárnym orgánom oboch obchodných spoločností je rovnaká osoba, Q.. Q. E.. Žalobca pri komunikácií s pôvodne žalovaným 1 alebo s žalovaným dohadoval spoluprácu priamo s Q.. E., a preto žalobca prísne nerozlišoval, v ktorom momente komunikácie koná Q.. E. za pôvodne žalovaného 1 a v ktorom momente za žalovaného. Žalobca si splnil svoje záväzky v zmysle zmluvy a riadne žalovanému poskytol finančné poradenstvo. Ako dôkaz o poskytnutí služieb v zmysle zmluvy predložil časť e-mailovej komunikácie medzi Q.. K. E., finančným poradcom žalobcu a Q.. E.. Podľa čl. IV bodu 2 písm. a) zmluvy mala byť odplata žalobcu vo výške 10.000 eur zaplatená žalovaným. Žalobca preto vystavil dňa 20.12.2017 faktúru č. 171100432 na sumu 10.000 eur. Faktúru č. 1 žalovaný žiadnym spôsobom nikdy nerozporoval a riadne ju v súlade s bodom 2 písm. a) Zmluvy žalobcovi uhradil. Ďalšia faktúra na odplatu žalobcu vo výške 40.000 eur mala byť v zmysle bodu 4 Zmluvy vystavená žalovanému. V súvislosti s uvedeným žalovaný, resp. Q.. E. požiadal žalobcu, aby ďalšiu faktúru vystavil opätovne na pôvodne žalovaného 1. Žalobca na základe dohody s Q.. E. vystavil dňa 27.06.2018 faktúru č. 181100175 na 40.000 eur. Pôvodne žalovaný 1 doručil žalobcovi list zo dňa 24.07.2019, v ktorom ho požiadal o poníženie faktúry o časť 10 000 eur, ktoré už žalobcovi zaplatil. Žalobca tak k faktúre neskôr dňa 05.08.2019 vystavil faktúru č. 191100246, ktorou žalovanému dobropisoval 10.000 eur, ktoré mu už pôvodne uhradil pôvodne žalovaný 1. Pôvodne žalovaný 1 mal teda uhradiť žalobcovi podľa dohody zostávajúcich 30.000 eur, ktoré sú predmetom tohto sporu. Pôvodne žalovaný 1 ani žalovaný v tom čase nepopierali poskytnutie finančného poradenstva žalobcom na základe Zmluvy. Žalovaný dokonca sám žiadal v liste pôvodne žalovaného 1 o úpravu faktúry, aby mohol správne vysporiadať faktúru, ktorá je predmetom sporu. Žalobcovi bolo opätovne prisľúbené zaplatenie zostávajúcich 30.000 eur, a to žalovaným na základe dohody o uznaní záväzku. Žalobca preto na základe dohody s Q.. E. pripravil dohodu o uznaní záväzku, ktorú podpísanú zaslal na podpis žalovanému. Pôvodne žalovaný 1 bol ale povinný plniť zo zmluvy pôvodne v rozsahu aspoň 10.000 eur, čo aj zaplatením faktúry splnil. Uvedenú povinnosť nikdy nerozporoval a dodržal ju. Žalobca riadne poskytol služby v zmysle zmluvy žalovanému a jeho služby neboli nikdy rozporované alebo reklamované. V prípade, ak by služby žalobcom neboli poskytnuté, nebol by dôvod na to, aby pôvodne žalovaný 1 v prvom rade posielal žalobcovi list pôvodne žalovaného 1 a v druhom rade by nebol dôvod na to, aby Q.. E. dohodol so zamestnankyňou žalobcu P. E. uzatvorenie dohody o uznaní záväzku. Popretie poskytnutia služieb žalobcom prišlo zo strany pôvodne žalovaného 1 až v čase po vydaní platobného rozkazu. Po podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorým bolo začaté toto konanie zistil žalobca, že pôvodne žalovaný 1, resp. Q.. E. v skutočnosti nikdy nevrátil žalobcovi podpísané vyhotovenie dohody o uznaní záväzku, ktorú mu zaslal.
6. Podľa žalovaného listiny predložené žalobcom nepreukazujú uplatnený nárok Pokiaľ by aj žalovaný prisvedčil argumentácii žalobcu, že mu bola predložená ponuka na refinancovanie úveru (čo popiera), je zrejmé, že nárok na drop-dead poplatok vzniknúť nemohol, nakoľko čl. IV. bod 4 zmluvy jednoznačne predpokladá predloženie aspoň dvoch ponúk. Z uvedeného dôvodu sa tak žalovaný nestotožnil s argumentáciou žalobcu ohľadom splnenia podmienok pre vznik nároku na drop-dead poplatok. Žalovaný poukázal na čl. II bod 3 zmluvy, v ktorom je špecifikovaný proces získavania úveru, kde v zmysle. písm. A. až C. sú uvedené jednotlivé kroky smerujúce k obdržaniu indikatívnej ponuky, ktorá je nezáväzná, pričom tieto kroky realizuje poradca, teda žalobca. V písm. D. až I. uvedeného ustanovenia sú uvedené ďalšie kroky smerujúce k uzatvoreniu zmluvy o úvere a nečerpaniu úveru. V čl. III bod 1 zmluvy sú ďalej špecifikované povinnosti žalobcu v procese zabezpečenia poskytnutia úveru žalovanému. Z
uvedeného vyplýva, že obdržanie indikatívneho Term Sheet je zaradené medzi prvotné kroky v procese zaobstarávania úveru, nemožno ho považovať za ponuku na uzatvorenie úverovej zmluvy, tak ako to vyžaduje účel zmluvy, nakoľko ide o nezáväznú ponuku, v ktorej sú určené podmienky prípadného financovania len rámcovo, pričom jej prípadným akceptovaním zo strany žalovaného ešte nedochádza k uzatvoreniu zmluvy o úvere. Vo fáze obdržania indikatívnej ponuky teda nedošlo k splneniu zmluvných povinností žalobcu tak, aby vznikol nárok na akúkoľvek formu odplaty zo zmluvy, teda ani na drop- dead poplatok. Žalovaný poukázal na to, že samotná banka uvádza ako potencionálneho príjemcu úveru novo založenú projektovú spoločnosť a nie žalovaného, ktorý mal záujem uzatvoriť zmluvu o úvere, a preto uzatvoril zmluvu so žalobcom. Nárok na drop-dead poplatok uplatňovaný žalobcom nevznikol, nakoľko žalobca nepredložil žalovanému žiadnu ponuku na refinancovanie úveru, tak ako to predpokladala zmluva. Faktúra, ktorou si žalobca vyúčtoval drop-dead poplatok bola vystavená voči pôvodne žalovanému 1, ktorý nebol zmluvnou stranou zmluvy, pričom žalobca do dnešného dňa faktúru na údajný drop-dead poplatok žalovanému nedoručil. Skutočnosť (žalobcom ničím nepreukázaná), že prejavil záujem o uzatvorenie dodatku č. 5 s Tatra bankou, a.s. v žiadnym prípade nezakladá nárok žalobcu na drop -dead poplatok, ani akúkoľvek inú formu odplaty v zmysle Zmluvy. Žalovaný uzatvoril Dodatok č. 5 s Tatra bankou, a.s. až dňa 14.12.2018, t.j. takmer 6 mesiacov po tom, čo žalobca vystavil (neoprávnene) faktúru na drop-dead poplatok. Z uvedeného je tak zrejmé, že i keby bola predmetná faktúra vystavená voči správnemu subjektu, v čase jej vystavenia nebol splnený žiadny predpoklad na jej vystavenie. Zmluvu uzatvoril s úmyslom realizácie svojho investičného zámeru s označením refinancovanie projektu administratívnej budovy Astoria Palace v Bratislave, kedy za účelom realizácie projektu potreboval zaobstarať finančné prostriedky. Termín zosplatnenia pôvodného úveru poskytnutého na účely financovania administratívnej budovy Astoria Palace bol dohodnutý na deň 31.12.2018, pričom z povahy veci je zrejmé, že o tejto skutočnosti mal žalobca vedomosť. Zmluva bola uzatvorená dňa 15.12.2017, t.j. v dostatočnom časovom predstihu pred zosplatnením pôvodného úveru, ktorý mal byť refinancovaný, kedy mal žalobca dostatok času na splnenie svojich povinností zo Zmluvy, ktoré však nesplnil. Žalovaný nesphlasil s tvrdením žalobcu, že zmaril nárok žalobcu na odplatu počas trvania zmluvy, a preto si žalobca vyúčtoval tzv. drop-dead poplatok. Tento bol zo strany žalobcu vyúčtovaný tri mesiace pred uplynutím pôvodne dohodnutej doby trvania zmluvy a takmer 6 mesiacov pred tým, ako došlo k uzatvoreniu dodatku č. 5 s Tatra bankou, a.s., pričom žalobcovi nič nebránilo v tom, aby počas platnosti zmluvy plnil svoje zmluvné povinnosti. Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že obaja žalovaní listom pôvodne žalovaného 1 zo dňa 24.07.2019 uznali žalovaný nárok žalobcu bez ohľadu na to, či bol odoslaný resp. doručovaný žalobcovi od žalovaného alebo pôvodne žalovaného 1. Z listu pôvodne žalovaného 1 vyplýva, že žiadal žalobcu o stretnutie za účelom doriešenia nesprávnej fakturácie. Uvedený list pôvodne žalovaného 1 však nepreukazuje oprávnenosť nároku žalobcu voči pôvodne žalovanému 1, a už vôbec nie voči žalovanému.
7. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov P. E., Q.. K. E., oboznámením sa s listinami, ako napr. so zmluvou o poskytnutí finančného poradenstva z 15.12.2017, s výpisom strán konania, s e-mailovou komunikáciou medzi Q.. K. E. a Q.. E., s faktúrou č. 171100432 z 20.12.2017, s faktúrou č. 181100175 z 27.06.2018, s listom pôvodne žalovaného 1 zo dňa 24.07.2019, s dobropisom faktúry č. 191100246 z 05.08.2019, s listinou označeného ako dohoda o uznaní záväzku, s dobropisom k faktúre č. 191100312 zo dňa 30.09.2019, sfaktúrou č. 191100313 zo dňa 30.09.2019, s e-mailovou komunikáciou P. E. a Q.. E., s e-mailovou komunikáci ou medzi Q.. K. E., Q.. E. a rakúskou Raiffeisen bankou, s návrhom indikatívneho Term Sheet na financovanie Astoria Palace, so zmluvou o splátkovom úvere č. C. zo dňa 20.06.2013, s dodatkom č. 5 k zmluve o splátkovom úvere č. C. zo dňa 20.06.2013, s výpisom z listu vlastníctva č. XXXX.
8. Rozsudkom č.k. 36Cb/91/2020 - 283 zo dňa 28. marca 2023súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok I.) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.
9. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami nebol sporný záväzkovoprávny (obchodnoprávny) vzťah založený Zmluvou o poskytnutí finančného poradenstva v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako inominátnu zmluvu, ktorej účelom bolo financovanie projektu Astoria Palace, na ktorý žalovaný potreboval zaobstarať úver, rovnako tak trvanie zmluvy a jej predĺženie a ktorú strany sporu uzavreli ako podnikatelia vykonávajúci ich podnikateľskú činnosť. Žalobca v rámci uzatvorenej zmluvy predložil žalovanému nezáväznú ponuku s návrhom indikatívneho Term Sheet na financovanie Astoria Palace, rakúskej spoločnosti Raiffeisen bank s podmienkami poskytnutia úveru. Žalovaný sa dohodol s Tatra bankou, a.s. na prolongácii pôvodného úveru, v dôsledku
čoho bol uzatvorený Dodatok č. 5 dňa 14.12.2018. Žalobca vystavil faktúru č. 181100175 zo dňa 27.06.2018, ktorú doručil spoločnosti BBEI a.s., následne vystavil žalobca dňa 05.08.2019 faktúru č. 191100246, ktorou BBEI a.s. dobropisoval sumu 10.000 eur a dňa 14.10.2019 faktúru č. 191100313 na sumu 30.000 eur.
10. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že nárok žalobcu je vymedzený ako účtovaný drop-dead poplatok v zmysle čl. IV bod 4 zmluvy, podľa ktorého „klient je povinný zaplatiť drop-dead poplatok vo výške 40.000 eur za predpokladu, že si nevybral ani jednu z predložených ponúk zabezpečených poradcom, pričom financujúcou bankou zostane alebo bude na nové obdobie Tatra Banka, a.s.. Drop-dead poplatok je splatný do 10 dní od vystavenia faktúry ponížený o prijatú zálohu.“ Podľa súdu prvej inštancie si strany sporu dojednali dve podmienky pre vznik nároku na drop-dead poplatok, a to že si žalovaný nevyberie ani jednu z predložených ponúk zabezpečených žalobcom a zároveň, že financujúcou bankou zostane alebo bude na nové obdobie Tatra Banka, a.s. Skutočnosť, že financujúcou banku, ktorá v konečnom dôsledku poskytla žalovanému úver na financovanie projektu Astoria Palace ostala Tatra Banka, a.s., sporná medzi stranami nebola, pričom súd prvej inštancie poznamenal, že nie je rozhodujúce, či prolongácia úveru s financujúcou bankou nastala bez súčinnosti žalobcu. Sporným ostalo splnenie ďalšejpodmienky, a to predloženie ponúk zabezpečených žalobcom, z ktorých si žalovaný nevyberie ani jednu. Žalovaný v rámci procesnej obrany tvrdil, že z predmetného ustanovenia vyplýva podmienka predloženia aspoň dvoch ponúk a rovnako tak, že tieto ponuky mali byť záväzné. V tejto súdvislosti súd prvej inštancie poukázal na znenie čl. III bod 1 zmluvy, ktorý rozlišoval medzi nezáväznou ponukou a tzv. záväznou ponukou, keď jednou z povinností žalobcu bolo prevziať od bánk tzv. indikatívne ponuky financovania projektu, tieto poskytnúť klientovi a poskytnúť mu potrebné vysvetlenia a až následne prevziať od bánk záväznú ponuku na financovanie projektu a poskytnúť klientovi v tejto súvislosti potrebné vysvetlenia. Súd konštatoval, že žalobca predložil v rámci trvania jeho zmluvného vzťahu už v januári 2018 nezáväznú indikatívnu ponuku od Raiffeisen banky, iné ponuky predložené neboli.
11. Podľa súdu prvej inštancie je zrejmé, že zmluva rozlišuje v rámci procesu poskytovania finančného poradenstva indikatívnu a záväznú ponuku, pričom pokiaľ zmluva používa pojem ponuky, myslí sa tým tak záväzné sko aj nezáväzné ponuky. V zmysle zmluvy bol žalobca povinný predložiť viacero ponúk, a to či záväzných, nezáväzných alebo ich kombináciu. Pre vznik nároku na tzv. drop-dead poplatok mal žalobca zabezpečiť viac ako jednu ponuku (z ktorej by si žalovaný ani jednu nevybral), čo sa však nestalo, a preto mu nárok na vznik tzv. drop-dead poplatku nevznikol. Keby mal žalobca za to, že z predmetného článku nie je dostatočne zrejmé, že malo ísť o viac ako jednu ponuku, čo zo slovného vyjadrenia použitého množného čísla je úplne zreteľným, bolo by potrebné aplikovať výkladové pravidlo, v zmysle ktorého prejav vôle obsahujúci sporný výraz treba pri pochybnostiach vyložiť na ťarchu strany, ktorá ho ako prvá použila, čo bol v danom prípade žalobca, ktorý zmluvu pripravil a predložil žalovanému. Argumenty žalobcu vzťahujúce sa k vykonanej práci, ktorá sa prejavila vo forme indikatívnej ponuky, či okolnosť na strane žalovaného, pre ktorú nebolo možné indikatívnu ponuku preklopiť do záväznej ponuky zo strany financujúcej banky, či uzatvorenie dodatku č. 5 a prolongácia úveru v pôvodne financujúcej banke už dňa 14.12.2018, teda pred ukončením zmluvy so žalobcom, nemá vplyv na posúdenie splnenie vzniku nároku na drop-dead poplatok podľa čl. IV bod 4 zmluvy. Jedinými rozhodnými okolnosťami pre vznik nároku na drop- dead poplatok bolo len splnenie podmienok, a to že žalovaný mal možnosť si vybrať z predložených ponúk žalobcom, no napriek tomu financujúcou bankou zostane Tatra Banka, a.s., pričom na základe zisteného skutkového stavu, je zrejmé, že žalovaný nemal k dispozícii predloženú viac ako jednu indikatívnu ponuku z Raiffeisen banky.
II. Odvolanie
12. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, a to z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobnéímu návrhu vyhovel.
13. V odvolaní žalobca tvrdil, že súd prvej ištancie nesprávne vyhodnotil splnenie podmienok pre vznik nároku na drop-dead poplatok vo výške 40.000,- eur a samotný zmysel dojednania drop-dead poplatku, nesprávne vyhodnotil konanie žalovaného vo vzťahu k veci resp. žiadnym spôsobom nevzal do úvahy konanie žalovaného, ktorým uznal oprávnenosť žalovaného nároku a nesprávne vyhodnotil
resp. žiadnym spôsobom nevzal do úvahy pri rozhodovaní dvojité postavenie Q.. Q. E. ako štatutárneho zástupcu a jeho špekulatívne konanie vo veci.
14. Žalobca tvrdl, že nárok na zaplatenie tzv. drop-dead poplatku mu vznikol, nakoľko splnil podmienky zmluvy, vykonal pre žalovaného činnosti v zmysle zmluvy a predložil žalovanému ponuky tak ako to vyžadovala zmluva, čo v konaní preukázal najmä predloženými listinnými dôkazmi. Súd sa v rozsudku obmedzil výlučne iba na vyhodnotenie správania žalobcu resp. na vyhodnotenie spôsobu tvorby zmluvy. Súd žiadnym spôsobom nevzal do úvahy skutočnosti tvrdené žalobcom, a to najmä nevzal do úvahy samotný zmysel dojednania drop-dead poplatku v rámci zmluvy. Účelom drop-dead poplatku je práve zabezpečenie toho, aby žalobca ako podnikateľ konajúci v rámci svojho predmetu podnikania tzn. za účelom zisku nevykonával svoje činnosti bezodplatne v prípade, ak si jeho klient nevyberie žiadnu z predložených ponúk.
15. Súd podľa žalobcu nesprávne právne vyhodnotil splnenie podmienok žalobcom pre vznik nároku na drop-dead poplatok vo výške 40.000,- eur najmä v kontexte dlhodobého správania žalovaného vo vzťahu k veci. Žalobca v konaní preukázal listinnými dôkazmi a tiež výpoveďou svedkov Q.. P. E. a Q.. E., že žalovaný resp. jeho štatutárny zástupca Q.. Q. E. opakovane uznal žalovaný nárok žalobcu. Okrem dlhodobej a opakovanej komunikácie Q.. E. vo vzťahu k žalobcovi, dlhodobému nekonaniu vo veci resp. absencie akýchkoľvek námietok voči fakturácii žalovanej istiny žalovaný resp. Q.. Q. E. ako štatutárny orgán uznal nárok žalobcu aj listinne.
16. Žalovaný prostredníctvom Q.. Q. E. listom zo dňa 24.07.2019, v ktorom BBEI a.s. požiadala o poníženie faktúry č. 181100175 o časť 10.000,- eur, ktoré už žalobcovi zaplatila v celom rozsahu uznal nárok žalobcu. Žalobca preto v nadväznosti na uvedené vystavil dňa 05.08.2019 faktúru č. 191100246, ktorou BBEI a.s. dobropisoval 10.000,- eur, ktoré mu už pôvodne BBEI a.s. uhradila. BBEI a.s. v liste zo dňa 14.07.2019 sama inštruovala žalobcu ohľadom fakturácie odmeny žalobcu za poskytnutie služieb podľa zmluvy nasledovne: „Uvedená záloha nebola vo Vašej faktúre č. 181100175 zohľadnená, a tak prišlo k fakturácií v neoprávnenej výške, keďže v zmysle čl. IV. bod 4.4 má byť fakturovaný poplatok ponížený o prijatú zálohu.“ Predmetným listom preto bol jasne a preukázateľne uznaný žalovaný nárok žalobcu zo strany žalovaného resp. BBEI a.s.. Žalovaný opakovane uznal nárok žalobcu pri komunikácii so žalobcom vo veci uzatvorenia dohody o uznaní záväzku, keď R. Q.. E. s Q.. P. E.. V nadväznosti na to, že BBEI a.s. neuhradila dlžnú sumu ani po vystavení dobropisu a ponížení fakturovanej sumy, žalobca začal vec intenzívne riešiť s Q.. E. ako štatutárnym orgánom oboch spoločností. Žalobcovi bolo Q.. E. prisľúbené zaplatenie zostávajúcich 30.000,- eur, a to na základe dohody o uznaní záväzku. Žalobca preto na základe dohody s Q.. E. pripravil dohodu o uznaní záväzku, ktorú podpísanú zaslal na podpis BBEI a.s. a súčasne vystavil novú faktúru č. 191100313 zo dňa 30.9.2019, ktorá znela na zostávajúcu dlžnú sumu 30.000,- EUR. Dohodnutie uzatvorenia dohody o uznaní záväzku s BBEI a.s., dobropisovanie pôvodnej faktúry a vystavenie novej faktúry riešila za Žalobcu zamestnankyňa žalobcu Q.. P. E., vedúca finančného oddelenia žalobcu.
17. Súd prvej inštancie nevzal do úvahy konanie žalovaného a zároveň aj konanie spoločnosti BBEI a.s. prostredníctvom jednej a tej istej osoby, Q.. Q. E. a jednostranne sa zameral iba na konanie žalobcu pri uzatváraní zmluvy. Súd neposúdil dvojité postavenie Q.. E. a jeho účelové správanie. Kvôli konaniu Q.. E. bol žalobca na začiatku sporu nútený najprv zažalovať BBEI a.s., neskôr navrhnúť vstup žalovaného do konania a následne čiastočne zobrať žalobu späť vo vzťahu k pôvodne žalovanému BBEI a.s.
18. Žalobca namietal, že sa súd prvej inštancie k účelovému konaniu Q.. E. a k argumentácii ohľadom údajného neuznania nároku žalovaným resp. BBEI a.s. žiadnym spôsobom nevyjadril a žiadnym spôsobom ho pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy. Žalobca zdôraznil, že komplikovanosť veci spôsobil práve Q.. E. ako štatutárny orgán žalovaného a BBEI a.s. a opomenul opakované uznanie nároku žalobcu Q.. E..
III. Vyjadrenie strán sporu po podaní odvolania
19. Žalovaný sa k odvolaniu vyjadril podaním zo dňa 17.05.2023. Odvolanie považoval za nedôvodné a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Žalovaný poukázal na znenie čl. IV bod 4.4 zmluvy o poskytnutí
finančného poradenstva uzatvorenej medzi žalobcom ako poskytovateľom a žalovaným ako klientom dňa 15.12.2017, podľa ktorého „klient je povinný zaplatiť drop-dead poplatok vo výške EUR 40 000 (slovom: štyridsaťtisíc euro), za predpokladu, že si nevybral ani jednu z predložených ponúk zabezpečených Poradcom, pričom financujúcou bankou zostane alebo bude na nové obdobie Tatra banka a.s. Drop-dead poplatok je splatný do 10 dní od vystavenia faktúry, ponížený o prijatú zálohu.“ Z uvedeného zmluvného ustanovenia je podla žalobcu zrejmé, že nárok na drop-dead poplatok mal vzniknúť žalobcovi v prípade kumulatívneho splnenia dvoch podmienok, a to predloženie aspoň dvoch ponúk od bánk na refinancovanie úveru podľa zmluvy, z ktorých by si žalovaný žiadnu nevybral, pričom financujúcou bankou ostane alebo bude na nové obdobie Tatra banka a.s., pričom žalovanému nebola predložená viac ako jedna ponuka. Žalovaný poukazuje ďalej na skutočnosť, že spoločnosť BBEI a.s. nebola zmluvnou stranou zmluvy, a preto nemohla uznať domnelý nárok žalobcu na zaplatenie voči žalovanému. Naviac z odvolaním spomenutého listu BBEI a.s. vyplýva, že spoločnosť BBEI a.s. žiadala žalobcu o stretnutie za účelom doriešenia nesprávnej fakturácie, čo žiadnym spôsobom nepreukazuje oprávnenosť nároku žalobcu uplatňovanému v tomto konaní voči žalovanému.
20. Žalobca na vyjadrenie k odvolaniu reagoval podaním zo dňa 15.06.2023. Väčšiu časť Odvolacej repliky Žalobcu jeho podania sa zaoberala výkladovým pravidlám právnych úkonov, pričom žalobca namietal nesprávny výklad čl. IV bod 4.4 zmluvy. Ďalej zopakoval svoju doterajšiu argumentáciu v konaní pred súdom prvej inštancie a v odvolaní.
21. Žalovaný sa vyjadril podaním zo dňa 21.07.2023. Poukázal na to, že z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalovanému nebola predložená viac ako jedna ponuka, konkrétne tzv. indikatívna ponuka z Raiffeisen banky. Podľa názoru žalovaného by sa na účely možnej aplikácie čl. IV bod 4.4 zmluvy vyžadovalo predloženie takej ponuky, ktorá by mala charakter ponuky záväznej, a teda nie len ponuky nezáväznej (indikatívnej), ktorá na tento účel nie je dostačujúca. Z dôvodu, že žalovaný nemal k dispozícii viac ako jednu (aj to len) indikatívnu ponuku z Raiffeisen banky, súd prvej inštancie správne právne posúdil neexistenciu nároku žalobcu Žalovaný dodal, že aj zo svedeckej výpovede Q.. K. E. vyplynulo, že hoci mal žalobca osloviť viaceré banky, indikatívna ponuka bola predložená len jednou bankou (Raiffeisen). K tvrdeniu žalobcu o uznaní uplatneného nároku žalovaný uviedol, že ide o ničím nepodložené tvrdenie, ktoré nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní. K žiadnemu uznaniu nároku zo strany žalovaného nedošlo, a už vôbec nie k takému uznaniu, ktoré by malo spĺňať zákonom stanovené náležitosti.
IV. Relevantné právne predpisy
22. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
23. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
24. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
25. Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.
26. Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1991/513/20240301>, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> a týmto zákonom.
27. Podľa § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka ustanovenia upravujúce v hlave II tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.
28. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
29. Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
V. Posúdenie veci odvolacím súdom
30. Odvolaci´ su´d viazany´ rozsahom a dôvodmi uvedenými v odvolaní (§ 379 a § 380 CSP) presku ´mal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie, ktore´ jeho vydaniu predchádzalo, pričom odvolanie prejedal bez nariadenia pojednávania s ohľadom na § 385 CSP. Súd vo veci vyhlásil rozhodnutie verejne v súlade s § 219 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP.
31. Predmetom odvolacieho konania bolo posu´denie vecnej a pra´vnej spra´vnosti rozsudku č.k. 36Cb/91/2020 - 283 zo dňa 28. marca 2023, ktorého výroková časť je opísaná v ods. 8 odôvodnenia tohto rozhodnutia a odôvodnenie v ods. 9 a 11 odôvodnenia tohto rozhodnutia.
32. Zo súdneho spisu vyplýva, že zmluvou o poskytnutí finančného poradenstva uzavretej dňa 15.12.2017 medzi žalobcom ako finančným poradcom a žalovaným ako klientom sa žalobca zviazal poskytnúť žalovanému pri jeho investičnom zámere refinancovať projekt administratívnej budovy Astoria Palace v Bratislave služby finančného poradcu v súvislosti so zabezpečením úveru, a to najmä o pomoc v súvislosti s uzatvorením zmluvy s treťou osobou, na základe ktorej budú žalovanému treťou osobou poskytnuté finančné prostriedky na financovanie projektu. Žalobca sa zaviazal vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby žalovaný uzavrel zmluvu o úvere s bankou, na základe ktorej banka poskytne úver a žalovaný sa zaviazal v prípade, ak bude zmluva o úvere uzavretá pričinením žalobcu zaplatiť mu odplatu (províziu) vo výške 1,00 % z úveru, pričom časť odplaty vo výške 10.000 eur bola splatná do 30 dní odo dňa podpisu zmluvy o poskytnutí finančného poradenstva na základe faktúry vystavenej žalobcom tak, že faktúra bude vystavená a uhradená spoločnosťou BBEI a.s..
33. Predmetom sporu bola úhrada drop-dead poplatku, ktorý je vymedzený v čl. IV bod 4 zmluvy o poskytnutí finančného poradenstva. Podľa čl. IV bod 4 klient je povinný zaplatiť drop-dead poplatok vo výške 40.000 eur za predpokladu, že si nevybral ani jednu z predložených ponúk zabezpečených poradcom, pričom financujúcou bankou zostane alebo bude na nové obdobie Tatra Banka, a.s.. Drop- dead poplatok je splatný do 10 dní od vystavenia faktúry ponížený o prijatú zálohu.
34. Z dokazovania vykoného súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca predložil žalovanému jednu ponuku v zmysle zmluvy o poskytnutí finančného poradenstva od Raiffeisen banka. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že z dikcie čl. IV bod 4 zmluvy o poskytnutí finančného poradenstva vyplýva podmienka predložiť viac ako len jednu ponuku zabezpečenú poradcom (žalobcom).
35. Odvolací v danej súvislosti súd zdôrazňuje, že od zmluvnej strany nemožno požadovať plnenie, ku ktorému sa zmluvná strana nezaviazala v zmluve alebo ktorá jej nevyplýva z všeobecne záväzného právneho predpisu. Právo ma plnenie jednej zmluvnej strany je odvodené a musí vyplývať z povinnosti plniť, ktorá vznikla druhej zmluvnej trane. K vzniku práva na plnenie môže dôjsť len v súlade so zmluvou a na základe splnenia v zmluve dohodnutých podmienok. Pokiaľ ide o vo veci sporné zmluvné povinnosti žalovaného, nemožno mu prikázať plniť niečo k čomu sa nezaviazal.
36. Povinnosť zaplatiť drop-dead poplatku v zmysle čl. IV bod 4 zmluvy o poskytnutí finančného poradenstva by vznikla len za kumulatívnej existencie dvoch skutočnotí: že si žalovaný nevybrie ani jednu z predložených ponúk zabezpečených poradcom a že financujúcou bankou zostane alebo bude na
nové obdobie Tatra Banka, a.s.. Logický záverom z formulácie uvedeného zmluvného ustanivenia je, že pokiaľ si mal žalovaný vybrať z ponúk, nemožno uvažovať o tom, že mu zo strany žalobcu postačovalo predložiť jednu pokutu, minimálne pre vznik povinnosti uhradiť drop-dead poplatok.
37. V danom prípade neobstojí polemika o tom, či účastníci mali na mysli aj predloženie jedinej ponuky ako moment zabezpečujúci právo na drop-dead poplatok. Takéto tvrdenie je v priamom rozpore s použitými výrazovými protriedkami v čl. IV bod 4 zmluvy. Zároveň je potrebné povedať, že cieľom uzavretia zmluvy nebol drop-dead poplatok ale finančné poradenstvo žalobcu malo smerovať k úspešnému uzavretiu zmluvy o poskytnutí finančných prostriekov s treťou osobou. Pokiaľ sa má zmluva uzavretá medzi stranami sporu považovať za súladnú so zásadami poctivého obchodného styku napríklad v tom, že nešlo o zámer jednej zmluvnej strany výkonom práva znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej ujmu a pokiaľ nemá byť spochybnená dobromyseľnosť ani jednej zo zmluvných strán, potom možno logicky pre vznik povinnosti v zmysle čl. IV bod 4 zmluvy za nevyhnutné požadovať predloženie viacerých ponúk, z ktorých si žalovaný ako klienť žalobcu nevybral. Inými slovami drop- dead poplatok je povinnosťou klienta odmeniť snahu zmluvnej strany za poskytnutý servis, hoci sa nedostavil v zmluve prezentovaný hlavný výsledok. V danom prípade drop-dead poplatok nemohol byť nárokovateľný po predložení len jedinej ponuky, pretože by žalovaného značne znevýhodnilo, ak by napriek inému (v zmluve dohodnutému) primárnemu cieľu žalobcovi na vznik nároku na úhradu poplatku stačilo predložiť akúkoľvek (aj účelovo) ponuku, ktorú by si žalobca z pochopiteľných dôvodov nevybral. Odvolací súd sa preto priklonil k takému výkladu v zhode s argumentmi súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutého rozsudku, z ktorého rezultoval záver, že žalovanému povinnosť v zmysle čl. IV bod 4 zmluvy na zaplatenie drop-dead poplatku nevznikla.
38. Ďalším tvrdením žalobcu bolo, že žalovaný resp. Q.. E. uznali predmetnú pohľadávku. Učastník súdneho sporu má jednak povinnosť tvrdenia a jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Otázka spoľahlivého zistenia, kto je nositeľom práv, je fundamentálnou podmienkou úspechu pri oprávnenosti žalobou uplatneného nároku. Existencia subjektívnych práv, ku ktorým sa žiada takým návrhom ochrana, musí byť zo strany účastníka doložená dôkazmi, z ktorých bude osvedčená - vnímateľná bez dôvodných pochybností.
39. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nie je povinný domýšľať dôvody miesto účastníka, ktorý sám je povinný preukázať svoje tvrdenia dôveryhodným spôsobom. Súd nie je povinný ani nahrádzať povinnosť účastníka súdneho konania a vyhľadávať dôkazy, ktoré potvrdzujú účastníkom tvrdené avšak ničím nepreukázané skutočnosti. Pokiaľ žalobca pred súdom tvrdil že žalovaný uznal svoj záväzok na zaplatenie drop-dead poplatok, išlo o tvrdenie, ktoré potrebné konkrétne preukázať. Žalobca podľa názoru odvolacieho súdu dôkazy spôsobilé osvedčiť bez dôvodných pochybností uznanie dlhu žalovaným a z tohto hľadiska existenciu práva na plnenie voči žalovanému nepredložil.
40. Je potrebné uviesť na pravú mieru, že žalobcom predložený dôkaz list zo dňa 14.07.2019 od spoločnosti BBEI a.s. nie je prejavom vôle zmlvnej strany, teda nomožno ho považovať za právne relevantný právny úkon majúci akýkoľvek vplyv na posúdenie práv a povinností účastníkov zmlzvy a strán sporu. V ďalšom odvolací súd poukazuje aj na obsah uvedeného listu, keď nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že v znení „Uvedená záloha nebola vo Vašej faktúre č. 181100175 zohľadnená, a tak prišlo k fakturácií v neoprávnenej výške, keďže v zmysle čl. IV. bod 4.4 má byť fakturovaný poplatok ponížený o prijatú zálohu.“ je takým prejavom vôle, ktorý možno považovať bez pochybností za uznanie konkrétneho dlhu žalovaného čo do výšky a dôvodu voči žalobcovi.
41. Pokiaľ žalobca uvádzal, že žalovaný opakovane uznal nárok žalobcu pri komunikácii so žalobcom vo veci uzatvorenia dohody o uznaní záväzku, je potrebné s poukazom na § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka konštatovať, že žalobca na preukázanie svojich tvrdení nepredložil listinu, ktorej obsahom by bolo uznanie dlhu v zákonom predpísanej forme - písomnej.
42. Odvolací súd dodáva, že dikcii § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka odporuje aj čl. IV bod 6 predmetnej zmluvy, podľa ktorej „ak klient do 7 dní odo dňa doručenia faktúry klientovi nebude namietať výšku odplaty uvedenú v príslušnej faktúre, tak sa zmluvné strany dohodli, že klient tým v zmysle § 323 ObZ uznáva svoj záväzok zaplatiť príslušnú faktúru v plnom rozsahu a nemá voči nej žiadne námietky.“
Na okraj, keďže uvedené ustanovenie nebolo predmetom odvolacích námietok, odvolací súd konštatuje, že z uvedeného zmluvného dojednania pre rozpor so zákonom nemohol vzniknúť právny následok uznania dlhu, ako je formulovaný v tomto zmluvnom dojednaní.
43. Odvolací súd nemohol prisvedčiť námietke žalobcu, že kvôli konaniu Q.. E. bol žalobca na začiatku sporu nútený najprv zažalovať BBEI a.s., neskôr navrhnúť vstup žalovaného do konania a následne čiastočne zobrať žalobu späť vo vzťahu k pôvodne žalovanému BBEI a.s.. Žalobca je právnickou osoba spôsobilá svojimi právnymi úkonmi nadobúdať práva a povinnosti. Žalobca konal autonómne, nebol nikým nútený k vykonaniu vyššie uvedených procesných úkonov adresovaných súdu. Jeho arguentáciu nie je možné akceptovať ako chybu v postupe súdu, teda ako dôvod zrušenia rozhodnutia alebo zmyny rozhodnutia napadnutého odvolaním.
44. Odvolací súd považoval skutkový stav ustálený súdom prvej inštancie za správne a spoľahlivo zistený a rovnako za vecne správne považoval jeho právne posúdenie. Pokiaľ ide o uplatnený nárok týkajúc sa príslušenstva uplatneného v žalobe, to je viazané na zaplatenie istiny, pričom podľa názoru odvolacieho súdu žalobca si tento nárok uplatnil žalobou voči žalovanému nedôvodne. Odvolací súd sa preto v tejto časti výrokom ani odôvodnením odvolaním napadnutého rosudku súdu prvej inštancie nemusel zaoberať.
45. K náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie odvolací súd poukazuje na § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a na § 262 ods. 2 CSP, podľa ktorého o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Súd konštatuje, že výrok rozsudku súdu prvej inštancie bol v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami CSP.
46. S poukazom na obsah vyššie uvedených dôvodov odvolaci´ súd v súlade s § 387 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
47. O na´hrade trov odvolacieho konania odvolaci´ su´d rozhodol podlˇa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, v spojeni´ s § 262 ods. 1 CSP. Zˇalovanému, ktory´ mal v odvolacom konani´ plny´ u´spech, priznal na ´rok na na´hradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnej výške (v rozsahu 100 %). V zmysle § 262 ods. 1 CSP o vy´sˇke na´hrady trov konania rozhodne su´d prvej insˇtancie po pra´voplatnosti rozhodnutia, ktory´m sa konanie koncˇi´, samostatny´m uzneseni´m, ktore´ vyda´ su´dny u´radni´k.
48. Odvolaci´ su´d prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 za´kona cˇ. 757/2004 Z.z. o su´doch a o zmene a doplneni´ niektory´ch za´konov v zneni´ u´cˇinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho su´du je pri´pustne´ dovolanie, ak to za´kon pripu´sˇtˇa.
Dovolanie je pri´pustne´ proti kazˇde´mu rozhodnutiu odvolacieho su´du vo veci samej alebo ktory´m sa konanie koncˇi´, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktora´ nepatri´ do pra´vomoci su´dov, b) ten, kto v konani´ vystupoval ako strana, nemal procesnu´ subjektivitu, c) strana nemala spo^sobilostˇ samostatne konatˇ pred su´dom v plnom rozsahu a nekonal za nˇu za ´konny´ za´stupca alebo procesny´ opatrovni´k, d) v tej istej veci sa uzˇ prv pra´voplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uzˇ prv zacˇalo konanie, e) rozhodoval vylu´cˇeny´ sudca alebo nespra´vne obsadeny´ su´d, alebo f) su´d nespra´vnym procesny´m postupom znemozˇnil strane, aby uskutocˇnˇovala jej patriace procesne ´ pra´va v takej miere, zˇe dosˇlo k porusˇeniu pra´va na spravodlivy´ proces.
Dovolanie je pri´pustne´ proti rozhodnutiu odvolacieho su´du, ktory´m sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie su´du prvej insˇtancie, ak rozhodnutie odvolacieho su´du za´viselo od vyriesˇenia pra´vnej ota´zky, a) pri ktorej riesˇeni´ sa odvolaci´ su´d odklonil od usta´lenej rozhodovacej praxe dovolacieho su´du,
b) ktora´ v rozhodovacej praxi dovolacieho su´du esˇte nebola vyriesˇena´ alebo c) je dovolaci´m su´dom rozhodovana´ rozdielne.
Dovolanie v pri´padoch uvedeny´ch v odseku 1 nie je pri´pustne´, ak odvolaci´ su´d rozhodol o odvolani ´ proti uzneseniu podlˇa § 357 pi´sm. a) azˇ n).
Dovolanie podlˇa § 421 ods. 1 nie je pri´pustne´, ak a) napadnuty´ vy´rok odvolacieho su´du o penˇazˇnom plneni´ neprevysˇuje desatˇna´sobok minima´lnej mzdy; na pri´slusˇenstvo sa neprihliada, b) napadnuty´ vy´rok odvolacieho su´du o penˇazˇnom plneni´ v sporoch s ochranou slabsˇej strany neprevysˇuje dvojna´sobok minima´lnej mzdy; na pri´slusˇenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len pri´slusˇenstvo pohlˇada´vky a vy´sˇka pri´slusˇenstva v cˇase zacˇatia dovolacieho konania neprevysˇuje sumu podlˇa pi´smen a) a b).
Na urcˇenie vy´sˇky minima´lnej mzdy v pri´padoch uvedeny´ch v odseku 1 je rozhoduju´ci denˇ podania zˇaloby na su´de prvej insˇtancie.
Dovolanie len proti do^vodom rozhodnutia nie je pri´pustne´.
Dovolanie sa poda´va v lehote dvoch mesiacov od dorucˇenia rozhodnutia odvolacieho su´du opra ´vnene´mu subjektu na su´de, ktory´ rozhodoval v prvej insˇtancii. Ak bolo vydane´ opravne´ uznesenie, lehota plynie znovu od dorucˇenia opravne´ho uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podane´ vcˇas aj vtedy, ak bolo v lehote podane´ na pri´slusˇnom odvolacom alebo dovolacom su´de.
V dovolani´ sa popri vsˇeobecny´ch na´lezˇitostiach podania uvedie, proti ktore´mu rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napa´da, z aky´ch do^vodov sa rozhodnutie povazˇuje za nespra ´vne (dovolacie do^vody) a cˇoho sa dovolatelˇ doma´ha (dovolaci´ na´vrh).
Dovolatelˇ musi´ bytˇ v dovolacom konani´ zastu´peny´ advoka´tom. Dovolanie a ine´ podania dovolatelˇa musia bytˇ spi´sane´ advoka´tom.
Povinnostˇ podlˇa odseku 1 neplati´, ak je a) dovolatelˇom fyzicka´ osoba, ktora´ ma´ vysokosˇkolske´ pra´vnicke´ vzdelanie druhe´ho stupnˇa, b) dovolatelˇom pra´vnicka´ osoba a jej zamestnanec alebo cˇlen, ktory´ za nˇu kona´ ma´ vysokosˇkolske ´ pra´vnicke´ vzdelanie druhe´ho stupnˇa, c) dovolatelˇ v sporoch s ochranou slabsˇej strany podlˇa druhej hlavy tretej cˇasti tohto za´kona zastu´peny´ osobou zalozˇenou alebo zriadenou na ochranu spotrebitelˇa, osobou opra´vnenou na zastupovanie podlˇa predpisov o rovnakom zaobcha´dzani´ a o ochrane pred diskrimina´ciou alebo odborovou organiza´ciou a ak ich zamestnanec alebo cˇlen, ktory´ za ne kona´ ma´ vysokosˇkolske´ pra´vnicke´ vzdelanie druhe´ho stupnˇa.
Dovolanie pri´pustne´ podlˇa § 420 mozˇno odo^vodnitˇ iba ty´m, zˇe v konani´ dosˇlo k vade uvedenej v tomto ustanoveni´.
Dovolaci´ do^vod sa vymedzi´ tak, zˇe dovolatelˇ uvedie, v cˇom spocˇi´va ta´to vada.
Dovolanie pri´pustne´ podlˇa § 421 mozˇno odo^vodnitˇ iba ty´m, zˇe rozhodnutie spocˇi´va v nespra ´vnom pra´vnom posu´deni´ veci.
Dovolaci´ do^vod sa vymedzi´ tak, zˇe dovolatelˇ uvedie pra´vne posu´denie veci, ktore´ poklada´ za nespra´vne, a uvedie, v cˇom spocˇi´va nespra´vnostˇ tohto pra´vneho posu´denia.
Dovolaci´ do^vod nemozˇno vymedzitˇ tak, zˇe dovolatelˇ pouka´zˇe na svoje podania pred su´dom prvej insˇtancie alebo pred odvolaci´m su´dom.
Dovolacie do^vody mozˇno menitˇ a dopl´nˇatˇ len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolani´ nemozˇno uplatnˇovatˇ nove´ prostriedky procesne´ho u´toku a prostriedky procesnej obrany okrem skutocˇnosti´ a do^kazov na preuka´zanie pri´pustnosti a vcˇasnosti podane´ho dovolania.