Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Co-146-2021.pdf
PDF · 95.73 KB
Case nature
Subarea
6Co/146/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcov: 1/ Enzo F s.r.o., so sídlom v Košiciach, Napájadlá 7, IČO: 51 200 678, 2/ Z. S., J.. XX.XX.XXXX, G. H., Z. XXXX/X, proti žalovaným: 1/ Kitt Car Slovakia s.r.o., so sídlom v Košiciach, Napájadlá 7, IČO: 36 817 112, 2/ I. K., J.. XX.XX.XXXX, G. H., K. XX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 22. novembra 2021 sp. zn. 18C/38/2021
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Košice II zo dňa 22. novembra 2021 č.k. 18C/38/2021-82.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) uznesením zo dňa 22. novembra 2021 č.k. 18C/38/2021-82 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 15.10.2021, doručený súdu dňa 21.10.2021, odmietol.
2. Rozhodol tak o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému: (i) povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania s hnuteľnými vecami vo vlastníctve žalobcov, ktoré sa nachádzajú na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXXX Q. Ú. H., Q. H., Q. H. F., Q.: H. J. Z., H. Ú. Z. a to pozemok parcela registra „C,“ parcelné Č. XXXX/XXX, druh ostatná plocha vo výmere 1749 m2, pozemok parcela registra „C,“ parcelné číslo XXXX/XXX, druh ostatná plocha vo výmere 655 m2, pozemok parcela registra „C,“ parcelné číslo XXXX/XXX, druh ostatná plocha vo výmere 34 m2 a stavbu
- stanica technickej a emisnej kontroly, súpisné číslo XXXX postavenú na parcele číslo XXXX/XXX, (ii) povinnosť umožniť žalobcom vstup na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX Q. Ú. H., Q. H., Q. H. F., Q.: H.F. J. Z., H. Ú. Z., a to pozemok parcela registra „C,“ parcelné číslo XXXX/XXX, druh ostatná plocha vo výmere 1749 m2, pozemok parcela registra „C,“ parcelné číslo XXXX/XXX, druh ostatná plocha vo výmere 655 m2, pozemok parcela registra „C,“ parcelné číslo XXXX/XXX, druh ostatná plocha vo výmere 34 m2 a stavbu - stanica technickej a emisnej kontroly, súpisné číslo XXXX postavenú na parcele číslo XXXX/XXX za účelom prevzatia si tam nachádzajúcich sa hnuteľných vecí vo vlastníctve žalobcov a (iii) povinnosť strpieť výkon rozhodnutia a zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by maril výkon tohto rozhodnutia alebo akýmkoľvek spôsobom bránil alebo iným spôsobom znemožňoval výkon povinností uložených v rozsudku Okresného súdu Košice II, č.k. 10C/37/2019 zo dňa 28.06.2021 po nadobudnutí jeho právoplatnosti a vykonateľnosti. Žalobcovia v žalobe uviedli, že žalobcovi bol Uznesením spis. zn. 26C/31/2021 zakázaný vstup do nehnuteľnosti, avšak ešte predtým, ako mu bolo uznesenie doručené, dňa 08.10.2021 v čase okolo 12:00 hod. žalobca v 2. rade prišiel k areálu na J. X I. H.F. a na mieste zistil, že v areáli firmy sa nachádzajú cudzie osoby a tiež p. I. K., konateľ žalovanej spoločnosti, ktorí nakladajú veci do vozidiel. Následne vošiel do areálu a vtedy ho fyzicky napadli asi piati neznámi muži, medzi ktorými bol aj p. K., pričom ho udierali päsťami a vyhodili ho von z areálu, bola mu spôsobená vážna ujma na zdraví, vážne zranenia boli spôsobené aj jeho matke, ktorá ho tam doviezla. Ďalej uviedli, že napriek tomu, že areál majú žalobcovia v prenájme, keďže nebolo právoplatne rozhodnuté o vyprataní nehnuteľnosti, a nepustili ho do areálu aj keď ich vyzval na vydanie osobných a firemných
vecí, ktoré sú uložené v budove areálu, pričom veci popísali nasledovne: 5 motorových vozidiel a to Mercedes GL, Škoda 1230, Nissan Micra, Kia Ceed a Citroen Berlingo, ďalej OP, rodný list, rôzne osobné doklady, finančná hotovosť vo výške 20.000 €, 2 ks osobných počítačov, rôzne kusy oblečenia a tiež rôzne potraviny, účtovné doklady firmy, 2 ks firemných počítačov, 1 ks registračnej pokladne, kamerový a bezpečnostný systém, zmenky, rôzne firemné listiny, 15 ks motokár zn. SODI GX270, 10 ks motorov, zn. Honda GX, náhradné diely, investičné strieborné mince, spotrebný tovar, stoly, stoličky, časomiera, vybavenie dielne a baru vrátane vecí vo vlastníctve iných osôb ako kávovar, stolný futbal, chladničky a mnoho mnoho ďalšieho. Ide o osobné veci ako aj firemné veci spoločnosti. Majú podozrenie, že títo neznámi ľudia majú v úmysle odviezť a odcudziť tieto osobné a firemné veci žalobcov. Podľa ich informácií, tieto neznáme osoby odišli z areálu v čase okolo 13,41 hod., pričom žalobcovia nevedia uviesť ktoré osobné a firemné veci boli z areálu odvezené. V areáli firmy mali dvoch psov, pričom nemajú vedomosť, čo sa s nimi stalo.
3. Právne vec posúdil podľa § 123 ods. 2, § 132 ods. 1, § 129 ods. 1, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1 a § 327 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).
4. Súd po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného nariadenia zo dňa 15.10.2021 dospel k záveru, že tento návrh žalobcov je nezrozumiteľný a neurčitý. Totiž napriek tomu, že návrh smeruje proti dvom žalovaným, t.j. proti žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade, žalobcovia v celom texte návrhu na nariadenie neodkladného nariadenia zo dňa 15.10.2021 ako aj v žalobnom návrhu obsiahnutom v článku V. návrhu na nariadenie neodkladného nariadenia zo dňa 15.10.2021 používajú iba pojem „žalovaný“ v jednotnom čísle, a to bez toho, aby špecifikovali, či ide o žalovaného v 1. rade alebo žalovaného v 2. rade. Uvedené má za následok nezrozumiteľnosť a neurčitosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 15.10.2021. Podľa súdu prvej inštancie z uvedeného dôvodu nie je možné vždy určiť (kontext to vždy neumožňuje), ktoré skutkové tvrdenie sa týka ktorého žalovaného a hlavne nie je možné určiť voči ktorému z dvojice žalovaných žalobcovia navrhujú, aby súd neodkladným opatrením nimi požadované povinnosti nariadil. Neurčitosť a neúplnosť návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia je tiež spôsobená tým, že žalobcovia dostatočným a určitým spôsobom neidentifikovali hnuteľné veci v ich vlastníctve, ku ktorým navrhujú nariadiť zákaz nakladania a za účelom prevzatia ktorých sa dožadujú vstupu na predmetné nehnuteľnosti. Uvedené má za následok nemožnosť vydať neodkladné opatrenie, ktoré by bolo materiálne vykonateľné. Uvedené nedostatky žiadnym spôsobom neodstránilo ani podanie žalobcov doručené súdu dňa 10.11.2021.
5. S poukazom na to, že súd prípadné vady návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neodstraňuje a ust. § 128 a § 129 CSP sa nepoužijú, súd vychádzal z úvahy, že toto všeobecné pravidlo je nevyhnutné interpretovať v nadväznosti na diferenciáciu medzi podaním vo veci samej a podaním, ktoré nie je podaním vo veci samej, pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je podaním vo veci samej, ak to vyplýva z povahy veci (§ 123 ods. 2 CSP). Preto svoj pre ďalší postup (vzhľadom na zistenie vád návrhu) považoval za rozhodujúce to, či predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 15.10.2021 je podaním vo veci samej alebo nie. Platí, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je podaním vo veci samej v prípade, ak nie je a nemá byť nasledovaný žalobou vo veci samej a teda neodkladné opatrenie nemá charakter dočasnosti a predbežnosti poskytovanej ochrany a konzumuje tak vec samu. Súd po posúdení obsahu návrhu dospel k záveru, že návrh na nariadenie na neodkladného opatrenia zo dňa 15.10.2021 nie je podaním vo veci samej, a to napriek názoru žalobcov vyslovenom v uvedenom podaní v jeho článku III., v zmysle ktorého žalobcovia tvrdia, že je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Totiž z obsahu návrhu o nariadení neodkladného opatrenia zo dňa 15.10.2021 napriek jeho nezrozumiteľnosti a neurčitosti vyplýva, že žalobcovia ním sledujú to, aby im boli vydané hnuteľné veci, ktoré sú podľa ich tvrdenia ich vlastníctvom a ktoré sú im neoprávnene zadržiavané. Uvedený cieľ podľa názoru súdu prvej inštancie nie je možné dosiahnuť v rámci konania o neodkladnom opatrení, kde sa nevykonáva riadne dokazovanie. Teda nevyhnutne by po konaní o neodkladnom nariadení muselo nasledovať konanie vo veci samej a to konanie o vydanie veci. Až v príp. konaní o vydaní veci je totiž možné (po vykonaní riadneho dokazovania a následnom skutkovom a právnom vyhodnotení veci) rozhodnúť, či nárok žalobcov na vydanie hnuteľných veci je oprávnený alebo nie.
6. Súd prvej inštancie uzavrel, že vady návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcov zo dňa 15.10.2021, t.j. nezrozumiteľnosť a neurčitosť podania spôsobená používaním pojmu „žalovaný“ v jednotnom čísle bez rozlíšenia, či ide o žalovaného v 1. rade alebo o žalovaného v 2. rade a neurčitá a
nedostatočná identifikácia hnuteľných vecí, ku ktorým žalobcovia navrhujú nariadiť zákaz nakladania a za účelom prevzatia ktorých sa dožadujú vstupu na predmetné nehnuteľnosti, predstavujú nedostatky návrhu, ktoré bránia súdu v konaní pokračovať. Preto súd s poukazom na § 327 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietol.
7. Proti uvedenému uzneseniu podali žalobcovia v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP a navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a návrhu žalobcov vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie.
8. Odvolatelia majú za to, že skutkové a právne závery napadnutého uznesenia nemajú oporu v dôkazmi preukázanom skutkovom stave, ani v odôvodnení uznesenia, navyše časť odôvodnenia je v rozpore s inou časťou odôvodnenia a napadnuté uznesenie je nezákonné, svojvoľné, arbitrárne až ohýbajúce právo. Skutkové zistenia sú nejasné a neúplné a odôvodnenie rozhodnutia je v rozpore so zákonom a ustálenou rozhodovacou praxou všeobecných súdov a judikatúrou Najvyššieho a Ústavného súdu. Majú za to, že z označenia strán jednoznačne vyplýva, že žalobcovia označením žalovaný myslí spoločne žalovaného v 1. rade a v 2. rade a jedná sa iba o gramatickú chybu, najmä zdôrazniac tú skutočnosť, že žalovaný v 2. rade je štatutárnym orgánom žalovaného v 1. rade, teda za žalovaného v 1. rade v konaní vystupuje žalovaný v 2. rade. Podľa odvolateľov zo samotného kontextu návrhu vyplýva, že práve z dôvodu, že žalovaný v 2. rade pri jednotlivých úkonoch konal ako konateľ v mene žalovaného v 1. rade, z ktorého dôvodu žalobcovia používajú stručné označenie žalovaný. Odôvodnenie napadnutého uznesenia žalobcovia považujú za vágne a neudržateľné z dôvodu, že návrhom sa domáhajú vydania listín a celej agendy spoločnosti, s ktorými je možné presne identifikovať hnuteľné veci a žalobcom nie je známe, aké je konanie o vydanie veci, ak preukázať vlastníctvo je možné výlučne listinami a žalobcovia sa domáhajú vydania týchto listín. Zdôraznili, že nakladanie s vecami osobami, ktorým nesvedčia vlastnícke práva k týmto veciam je trestný čin a vlastnícke právo je jedným zo základných práv garantované listinou základných práv a slobôd, aj Ústavou SR. Ďalej uviedli, že okrem hnuteľného majetku žalovaní protiprávne zadržiavajú aj osobné veci konateľa a ôsmich zamestnancov, pričom účelom nariadenia neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov strán, ktorá je dôvodná aj preto, že hrozí vznik reálnej ujmy. V tejto súvislosti poukázali na judikatúru NS SR a Ústavného súdu SR, v zmysle ktorých neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik škody alebo inej ujmy. Majú za to, že napadnutým uznesením okresný súd porušil princíp právnej istoty tým, že porušil ich právo na zrozumiteľné a presvedčivé odôvodnenie a rozhodnutie považujú za prekvapivé, nerešpektujúce požiadavku predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, je zaťažené prejavom neprípustného formalizmu, ktorého následkom je odopretie spravodlivosti a nesie viac znaky ohýbania práva, ako nesprávneho právneho posúdenia.
9. Krajský súd v Košiciach, ako odvolací súd (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. b/ CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 379 písm. a/ CSP a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.
10. Uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
11. Podrobné a vecne správne, sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.
12. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
13. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
15. Podľa § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd takýto návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
16. Podanie žalobcov zo dňa 15.10.2020, ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa 21.10.2020 nevyhovuje požiadavkám kladeným na takýto procesný úkon strany sporu, akým je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože v ňom nie je označený žalovaný, s ktorým sa má v konaní pokračovať. Existencia riadneho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa zákonom požadované náležitosti je základnou podmienkou pre to, aby súd pristúpil k samotnému posudzovaniu vecnej opodstatnenosti nariadenia neodkladného opatrenia.
17. Treba zdôrazniť, že ak návrh na neodkladné opatrenie nemá náležitosti podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 132 CSP a tieto vady bránia pokračovať v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, súd nie je povinný vyzvať stranu na odstránenie vady podania, ktorým sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia.
18. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil nedostatky - neurčitosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré je v navrhovanom znení nevykonateľné. Odvolací súd uvedený záver dopĺňa a poukazuje na to, že nenakladanie s vecami a právami (zákaz dispozície s nimi) je zásahom do vlastníckeho práva, ako aj do iných ústavou zaručených práv. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere. Toto ústavou zaručené právo treba rešpektovať aj pri nariaďovaní neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. c/ CSP. Z toho dôvodu je treba pred nariadením neodkladného opatrenia venovať pozornosť tomu, či uložením zákazu dispozície nedochádza k zásahu do vlastníckeho práva nad nevyhnutnú mieru.
19. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa a je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti.
20. Predpokladom nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia je v prvom rade osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a zároveň osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená. Teda musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené (osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy).
21. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012). Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010, strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008, atď.).
22. Aj keď výklad pojmu osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, pričom postačuje, že osvedčené skutočnosti sa javia nanajvýš pravdepodobné.
23. Tu je potrebné zdôrazniť, že bez toho aby boli dostatočne špecifikované veci, s ktorými nemajú žalovaní nakladať, nie je možné predbežne posúdiť osvedčenie nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana, t.j. posúdiť vlastnícke právo k týmto veciam, resp. iné relevantné skutočnosti.
24. Súd prvej inštancie teda dospel k správnemu záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti; je neurčitý a nezrozumiteľný a vady návrhu bránia pokračovať v konaní o ňom, a preto správne súd tento návrh odmietol bez toho, aby žalobkyňu vyzval na odstránenie jeho vád (§ 327 CSP).
25. Na základe vyššie uvedených dôvodov, ako aj dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje bolo napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdené.
26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).