Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13Cob-170-2021.pdf
PDF · 98.42 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/170/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: HOME Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpeného zástupcom Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanému: I electro s.r.o., so sídlom Medvedzie 129/4, 027 44 Tvrdošín, IČO: 47 151 935, ktorého správcom konkurznej podstaty úpadcu je Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s., so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 088 833, v konaní o zaplatenie 3.217,93 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/14/2016-78 zo dňa 15. marca 2017 z r u š u j e a konanie o zaplatenie 3.217,93 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 719,01 Eur (zo sumy 3.217,93 Eur od 28.03.2014 do 01.12.2015) a úrokom z omeškania 8,25% ročne zo sumy 3.217,93 Eur od 02.12.2015 do zaplatenia z a s t a v u j e .
Stranám sporu n á r o k na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Na základe podanej žaloby žalobcu okresný súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie č.k. 5Cb/14/2016-78 zo dňa 15. marca 2017 tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 3.217,93 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 719,01 Eur (zo sumy 3.217,93 Eur od 28.03.2014 do 01.12.2015) a úrokom z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 3.217,93 Eur od 02.12.2015 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (výrok I.). Samostatným výrokom II. okresný súd rozhodol tak, že žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení rozsudku okresný súd poukázal na ust. § 275 CSP. O žalobe žalobcu rozhodol rozsudkom pre zmeškanie v zmysle ust. § 273 CSP. Nárok žalobcu mal preukázaný doloženými listinami, a to Úverovou zmluvou č. SUA12/005140 uzavretou medzi žalobcom a žalovaným (jeho právnym predchodcom) dňa 04.10.2012, na základe ktorej bol poskytnutý žalovanému úver prostredníctvom predajcu - Peter - auto, s.r.o., so sídlom Nitra, Chotárna 35, na predmet financovania, ktorým bol osobný automobil zn. Audi A5 S5 4.2 FSI quattro, rok výroby 2007 za predajnú cenu 20.990 Eur s DPH, pričom výška úveru predstavovala 16.792 Eur. Žalovaný porušil podmienky úverovej zmluvy, preto žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru, čo oznámil žalovanému listom zo dňa 27.03.2014 a žalovaného vyzval na zaplatenie dlžných splátok úveru vo výške 16.810,28 Eur v lehote do 11.04.2014. Žalovaný dlžné splátky neuhradil, preto žalobca podľa úverových zmluvných podmienok pristúpil k výkonu zabezpečovacieho prevodu práva na predmet financovania, v súvislosti s čím si podľa ust. § 553c ods. 5 Občianskeho zákonníka uplatnil náklady 358 Eur. Po odpredaji vozidla na základe Kúpnej zmluvy č. 0705014/12005140 za kúpnu cenu 3.800 Eur vykonal žalobca kalkuláciu finančného vyrovnania pre predčasné splatenie a ukončenie úverovej zmluvy k 27.03.2014, na základe čoho vznikla dlžná čiastka 16.810,28 Eur, ktorá bola ponížená čiastočnou úhradou v sume 9.685,35 Eur. Zvyšnú časť dlhu žalovaný neuhradil. Nárok žalobcu pozostával z dlžnej istiny 13.786 Eur, dlžných splátok úveru 2.326,48 Eur, úrokového vyrovnania 232,80 Eur a nákladov spojených s
predajom vozidla 358 Eur, ktorý nárok bol ponížený o čiastočnú úhradu 9.683,35 Eur a o sumu 3.800 Eur získanú za predaj vozidla. Okresný súd preto žalobe o zaplatenie istiny 3.217,93 Eur s úrokom z omeškania vyčísleným sumou 719,01 Eur, predstavujúci úrok vo výške 8,05 % ročne zo sumy 3.217,93 Eur od 28.03.2014 do 01.12.2015 a ďalej s úrokom z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 3.217,93 Eur od 02.12.2015 do zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru faktúr vyhovel. Výška úroku z omeškania bola určená podľa ust. § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.. O nároku na náhradu trov súdneho konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok v rozsahu 100%.
2. Proti rozsudku okresného súdu nebolo žalovaným podané odvolanie.
3. Okresný súd predložil spisový materiál podaním zo dňa 25.11.2021 (č.l. 202 spisu) s vyjadrením, že vo veci bolo rozhodnuté, ktoré rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, pretože v priebehu odvolacej lehoty bolo konanie prerušené v zmysle ust. § 47 ods. 1 veta prvá zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“). Okresný súd uviedol, že plynutie procesných lehôt bolo prerušené podľa ust. § 165 ods. 2 CSP. V zmysle ust. § 47 ods. 4 druhá a tretia veta zákona č. 7/2005 Z.z. vyzval správcu konkurznej podstaty úpadcu žalovaného, ako aj žalovaného, aby v prípade, ak mienia pokračovať v konaní, uvedené oznámili okresnému súdu v lehote 30 dní s tým, že súčasne boli poučení, že nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní má účinky späťvzatia žaloby v zmysle ust. § 47 ods. 4 posledná veta zákona č. 7/2005 Z.z., účinný od 01.01.2020. Okresný súd poukázal na to, že v stanovenej lehote nepodal návrh/súhlas na pokračovanie v konaní ani žalovaný ani správca konkurznej podstaty úpadcu. Uvedené malo za následok účinky späťvzatia žaloby v zmysle ust. § 47 ods. 4 posledná veta zákona č. 7/2005 Z.z., dôsledkom čoho je zastavenie konania, preto ak účinky späťvzatia žaloby podľa okresného súdu nastali zo zákona, po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, mal za to, že je daný dôvod na postup podľa ust. § 370 ods. 1 CSP.
4. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) na základe účinkov späťvzatia žaloby v zmysle ust. § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2020 rozhodnutie okresného súdu zrušil a konanie zastavil podľa ust. § 370 ods. 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
5. Podľa ust. § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.
6. Podľa ust. § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.
7. Podľa ust. § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.
8. Podľa ust. § 206j zákona č. 7/2005 Z.z. prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2020 konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020.
9. Krajský súd uvádza, že znenie ust. § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., ktoré nadobudlo účinnosť od 1.1.2020, sa podľa intertemporálneho ust. § 206j zákona č. 7/2005 Z.z. použije aj na konania, v ktorých došlo z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu pred 1.1.2020 k ich prerušeniu.
10. Podľa obsahu spisového materiálu krajský súd mal za zistené, že okresný súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie č.k. 5Cb/14/2016-78 zo dňa 15. marca 2017. Z poučenia obsiahnutého v rozsudku okresného súdu vyplynulo, že proti nemu odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozsudku (§ 356 písm. b) CSP). Išlo o rozsudok pre zmeškanie žalovaného, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Rozsudok okresného súdu bol podľa obálky na č.l. 82 spisu doručovaný žalovanému, avšak zásielka obsahujúca rozsudok sa vrátila späť okresnému súdu s poznámkou „adresát je neznámy“, s dátumom vrátenia 25.04.2017. Podľa uznesenia Okresného súdu Žilina sp. zn. 4K/24/2016 zo dňa 4.4.2017, zverejneného v Obchodnom vestníku č. 71/2017 dňa 11.04.2017, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka - žalovaného I electro s.r.o., so sídlom Medvedzie 129/4, 027 44 Tvrdošín, IČO: 47 151 935. Deň nasledujúci po zverejnení uznesenia okresného súdu o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka - úpadcu, t.j. 12.04.2017, nastali účinky vyhláseného konkurzu. Vzhľadom k účinkom vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu - dlžníka, lehota na doručenie rozsudku okresného súdu a po doručení lehota na podanie odvolania, jej plynutie sa prerušilo podľa ust. § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z.. Z dôvodu účinkov vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu - dlžníka neplynula lehota, resp. jej plynutie na doručenie rozsudku okresného súdu žalovanému a právnemu zástupcovi žalobcu sa prerušilo, čo znamenalo, že nemohlo dôjsť k účinnému doručeniu rozsudku právnemu zástupcovi žalobcu, žalovanému, a tým uplynutia lehoty k právoplatnosti rozsudku okresného súdu pre zmeškanie. Pokiaľ by proti rozsudku okresného súdu pre zmeškanie bolo prípustné odvolanie z dôvodov podľa ust. § 356 písm. b) CSP, tak rovnako z titulu účinkov vyhláseného konkurzu došlo k prerušeniu plynutia aj odvolacej lehoty. Krajský súd pre postup podľa ust. § 370 ods. 1, 2 CSP v spojení s ust. § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. primárne vyhodnocoval, či rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/14/2016-78 zo dňa 15. marca 2017 nenadobudol právoplatnosť. Účinky vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu - dlžníka (žalovaného) nastali dňom 12.04.2017, ktorým dňom sa prerušilo predmetné súdne konanie, konkrétne prerušilo sa plynutie lehôt pre doručenie rozsudku okresného súdu, resp. k nadobudnutiu jeho právoplatnosti, ako aj lehoty na podanie odvolania. Ak sa z titulu účinkov vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu
- dlžníka (žalovaného) prerušilo konanie, tak neplynuli lehoty, resp. prerušilo sa plynutie lehôt aj na doručovanie rozsudku okresného súdu, pre nadobudnutie jeho právoplatnosti. Z uvedeného preto u rozsudku okresného súdu neplynula lehota na doručenie, ak táto sa prerušila, keď k doručovaniu rozsudku okresného súdu došlo až po 18.04.2017. Rozsudok okresného súdu pre neplynutie lehoty na doručenie nenadobudol právoplatnosť, pre ktorú sa vyžadovalo účinné doručenie rozsudku okresného súdu tak právnemu zástupcovi žalobcu ako aj žalovanému.
11. Na základe uvedených záverov preto rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, ak nebol účinne doručený právnemu zástupcovi žalobcu, žalovanému, a tým mohol podliehať postupu v zmysle ust. § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. v spojení s ust. § 370 ods. 1, 2 CSP.
12. Podľa spisového materiálu bolo zistené, že okresný súd vyzval žalovaného ako dlžníka aj správcu dlžníka výzvou zo dňa 08.09.2021 (č.l. 192 - 193 spisu), aby v lehote 30 dní od doručenia výzvy uviedli, či dávajú súhlas na pokračovanie v konaní, pretože v predmetnej veci rozsudok č.k. 5Cb/14/2016-78 zo dňa 15. marca 2017 nenadobudol právoplatnosť z dôvodu, že v procese plynutia lehôt došlo k prerušeniu konania vyhlásením konkurzu na úpadcu - dlžníka (žalovaného). Výzva podľa ust. § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. bola doručená správcovi konkurznej podstaty úpadcu - dlžníka podľa doručenky na č.l. 194 dňa 09.09.2021 a úpadcovi - dlžníkovi (žalovanému) podľa doručenky na č.l. 195 spisu dňa 24.09.2021. Na výzvu okresného súdu reagoval len správca konkurznej podstaty úpadcu - dlžníka podaním zo dňa 20. septembra 2021 (č.l. 197 spisu) tak, že nepodáva návrh na pokračovanie v súdnom konaní.
13. Nepodanie návrhu správcom a ani dlžníkom na pokračovanie v konaní v určenej lehote má zo zákona účinky späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 v spojení s § 206j zákona č. 7/2005 Z.z., o ktorom odvolací súd rozhoduje procesným postupom podľa § 370 CSP.
14. Krajský súd uvádza, že nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má v zmysle § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. účinky späťvzatia žaloby vždy, pokiaľ je stranou v sporovom konaní dlžník - úpadca, na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz, a to bez ohľadu na to, či je dlžník v postavení žalobcu alebo žalovaného. To znamená, že i v prípade, ak je dlžník v postavení žalovaného, t.j. pasívne legitimovanej strany sporu, nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má za následok účinky späťvzatia žaloby a fakticky nahrádza dispozičný úkon späťvzatia
žaloby patriaceho žalobcovi. Tento účinok vyplýva z novelizovaného znenia § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., ktorým je efektívnejšie riešenie prerušenia v súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania bez ohľadu na to, či bol na strane žalobcu alebo žalovaného. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka, alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu.
15. Nielen zo znenia § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., ale aj v zmysle dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva zámer zákonodarcu priznať účinky späťvzatia žaloby aj za procesnej situácie, pokiaľ dlžník ako žalovaný a správca dlžníka nepodajú návrh na pokračovanie v konaní. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu uvádza: „Jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť „pasívne“ (úpadca je žalovaný napr. na plnenie) alebo „aktívne“ (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala konkurz pred iné konania, pričom „kľúče“ od rozuzlenia pôvodných prebiehajúcich konaní dávala výlučne správcovi, ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené, často niekoľko rokov. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie. Ak správca neprevezme prebiehajúci spor, súd, ktorého konanie bolo prerušené, vezme na zreteľ vyjadrenie dlžníka. Ak sa dlžník nevyjadrí alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví.“
16. Ak dlžník navrhne pokračovanie v konaní, v konaní sa pokračuje tak ako keby konkurz nebol vyhlásený s tým, že v prípade, ak sa dlžníkovi prisúdi, napr. plnenie (na základe ktorého sa bude plniť), toto plnenie nebude podliehať konkurzu. Konkurzní veritelia však budú môcť uplatňovať zodpovednosť správcu (ak mohol a mal pokračovať v konaní).
17. Zo znenia ust. § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., ako aj z účelu tohto ustanovenia a úmyslu zákonodarcu vyplýva, že zákonom predpokladané účinky späťvzatia žaloby nastávajú aj vtedy, pokiaľ dlžník na strane žalovaného nenavrhne pokračovanie v konaní a ani správca dlžníka nevyjadrí súhlas s pokračovaním v konaní.
18. Podľa ust. § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
19. Podľa ust. § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
20. Odvolací súd uvádza, že späťvzatím žaloby sa podľa CSP rozumie procesný úkon žalobcu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho návrhu netrvá. Tento úkon žalobcu bol však od 1. januára 2020 nahradený zákonným ustanovením § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., preto sa na ďalší postup v konaní pred odvolacím súdom na to, aby mohol odvolací súd konanie podľa § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. v spojení s § 370 CSP zastaviť, späťvzatie žalobcom nevyžaduje.
21. Odvolací súd nemal možnosť úvahy, či späťvzatie žaloby pripustí alebo nie, pretože účinky späťvzatia žaloby nastali priamo zo zákona v zmysle § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z.. Dôsledkom zo zákona vzniknutých účinkov späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. je procesný postup odvolacieho súdu, keď tento nerozhoduje o pripustení späťvzatia žaloby, pretože tieto účinky nastali zo zákona a odvolací súd je povinný procesným spôsobom reagovať na účinky späťvzatia žaloby tak, že v zmysle § 370 ods. 2 CSP je povinný rozhodnúť o zrušení rozhodnutia a o zastavení konania.
22. Odvolací súd nie je oprávnený skúmať dôvody, pre ktoré nastali v prejednávanej veci účinky späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., pretože sa jedná o zákonom určený dôsledok nekonania dlžníka a správcu. Keďže účinky späťvzatia nastali priamo zo zákona, nemôže protistrana tento zákonný účinok zmariť tým, že by so späťvzatím nesúhlasila v zmysle § 370 ods. 2 CSP. Odvolací súd preto protistranu nevyzýval na súhlas so späťvzatím žaloby.
23. Dôsledkom aplikácie ust. § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. je zákonom upravený účinok späťvzatia žaloby, v ktorého dôsledku vzniká odvolaciemu súdu, vo vzťahu k už vydanému rozhodnutiu súdom prvej inštancie, ktoré nenadobudlo právoplatnosť, povinnosť konanie zastaviť zákonom predpokladaným procesným postupom. Procesnou normou upravujúcou postup odvolacieho súdu pri rozhodovaní o späťvzatí žaloby je ustanovenie § 370 CSP, ktoré je analogicky v zmysle Čl. 4 ods. 1 CSP aplikovateľné aj na postup pri rozhodovaní o účinkoch späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z..
24. Na základe účinkov späťvzatia žaloby v zmysle § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil podľa § 370 ods. 2 CSP.
25. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 257, § 262 ods. 1 CSP. Odvolací súd mal za to, že v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného zákon o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení priznáva absencii súhlasu správcu a dlžníka na pokračovanie v súdnom konaní účinky späťvzatia žaloby. V dôsledku zmeny zákonnej úpravy účinnej od 01.01.2020, ktorá dispozičný úkon späťvzatia žaloby žalobcom nahradila účinkami zákonného ustanovenia, nie je pri zastavení konania prebiehajúceho na oboch inštanciách na základe už vydaného súdneho rozhodnutia možné ustáliť procesným zavinením koho došlo k zastaveniu konania vo veci samej, ktoré sa na odvolacom súde končí. Zavinenie je pritom treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku, nie podľa hmotného práva. V danej sporovej veci išlo o okolnosť, ktorá nastala bez toho, že by niektorá zo strán sporu vyvinula procesnú aktivitu v civilnom sporovom konaní, ktorá by viedla k zastaveniu konania, čo malo za následok nepoužiteľnosť § 256 CSP. Účinky späťvzatia žaloby sú v prejednávanej veci dôsledkom zákonnej úpravy riešenia majetkového stavu strany sporu, ktorá je v konkurze a ktorá ako ani jej správca nesúhlasila s pokračovaním v konaní, pričom súd v tomto prípade nie je oprávnený skúmať dôvody späťvzatia, keďže jeho účinky nastali zo zákona. Odvolací súd preto pristúpil v prejednávanej veci k aplikácii § 257 CSP, pretože mal za to, že stav, ktorý v konaní nastal je výnimočný a vyvolaný zmenou právnej úpravy, a preto žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.