Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-21C/1/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom v spore žalobcov: 1. Q. G., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, V., 2. Š. G., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, V., zast. : JUDr. Mgr. Marián Kropaj, PhD., advokát so sídlom Mudroňova 7356/51, Piešťany, proti žalovanému : S. W., nar. XX.X.XXXX, bytom Č. XXX, o zaplatenie 10 000 eur, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.02.2021 žalobcovia domáhali aby súdu uložil žalovanému zaplatiť žalobcom sumu vo výške 5 000 eur z dôvodu znemožnenia užívania X-izb. bytu nachádzajúceho sa v V. na C. T. Č.. XXXX/XX na prízemí do troch dní od právoplatnosti rozsudku a sumu vo výške 5 000 eur z dôvodu spôsobenia škody na veciach nachádzajúcich sa v X-izb. byte v V. na C. T. Č.. XXXX/XX na prízemí v čase obmedzenia užívania predmetného bytu. Žalobcovia v žalobe uviedli dlhodobo od roku 1990 užívali X-izb. byt na prízemí na C. T. Č.. XX v V., katastrálne územie V., evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria s výmerou X.XXX m2 a stavby - dom so súp. č. XXXX postavený na pozemku s parc. č. XXXX. Žalovaný v roku 2013 znemožnil žalobcom užívanie predmetného bytu. Zo strany žalovaného došlo k odstávke vody, plynu a k výmene zámkov. Hlavný vchod je uzamknutý. Žalobcovia majú v byte nábytok. Žalobcovia napriek nemožnosti užívania predmetného bytu, resp. zabránenia obývania platili v rokoch 2007 až 2018 platby za byt. Žalobcovia žalovaného opakovane vyzývali na riešenie vzniknutej situácie, avšak údajne sa mal vyjadriť tak, že čas to vyrieši tým, že žalobcovia zomrú. Žalovaný poškodil nájomcov jednak neumožnením užívania predmetného byt a súčasne im spôsobil škodu aj nemožnosťou užívania ich súkromných vecí nachádzajúcich sa v uzamknutom byte, resp. ponechaním si ich vecí. Žalobcovia vyzvali žalovaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu o mimosúdne vyriešenie sporu vo forme uzavretia mimosúdnej dohody listom zo dňa 29. 7. 2020. Klienti deklarovali záujem vyriešiť problém uzavretím dohody o odškodnení vo výške 10. 000 eur a požiadali žalobcu o vyjadrenie do 30 dní. Žalovaný na výzvu žalobcov nijako nereagoval, avšak preukázateľne bolo neoprávnene vniknuté do predmetného bytu, pretože žalobcovia dňa 23. 1. 2021 o 17:53 hod. zistili, že osoba vystupujúca pod menom V. E., predáva drevenú skriňu, ktorá sa úplne zhoduje so skriňou, ktorú žalobcovia museli nútené zanechať v predmetnom byte. Žalobkyňa sa na uvedenom telefónnom čísle XXXX XXX XXX dopytovala na predaj skrine a neznáma žena (pravdepodobne p. V. E.) uviedla, že áno, za cenu 20 eur. Po tom čo žalobkyňa upozornila, že sa jedná o jej skriňu, uvedený inzerát bol rýchlo zmazaný z internetu a neznáma žena začala tvrdiť, že sa jedná o omyl a že skriňa nie je na predaj. Žalobcovia predkladajú súdu fotodokumentáciu vecí, ktoré zostali v predmetnom byte a súpis týchto vecí. Okrem toho v byte

zostali aj tri nočné stolíky, dve kryštálové súpravy, kuchyňa keramika, dva zimné kabáty, posteľná bielizeň, šaty, keramika, kryštálové poháriky atď. Predmetom tohto konania je náhrada škody, ktorá bola žalobcom spôsobená z titulu obmedzenia užívacieho práva k predmetnému bytu. Požadovaná suma zohľadňuje obdobie posledných troch rokov obmedzenia užívania predmetného bytu a obmedzenia užívania vecí patriacim žalobcom ku dňu podania návrhu na súd. Môže sa nastoliť aj otázka, prečo žalobcovia nežiadajú vydanie konkrétnych vecí. Je tomu tak preto, že podľa ich informácii bol byt dlhodobo neužívaný - nevetraný a teda veci sa v dôsledku konania žalovaného do značnej miery znehodnotili. V žalobe žalobcovia označili nasledujúce prostriedky procesného útoku - Výzva na uzavretie mimosúdnej dohody zo dňa 29. 7. 2020 + podací lístok , List vlastníctva č. XXXX, kat. úz. V. , Fotky , Rozhodnutie o pridelení bytu zo dňa 28. 3. 1990 , Potvrdenie o podaní podnetu zo dňa 24. 1. 2021 M. . Skriňa , V. E. , Sumár platieb a časti zariadenia bytu 2. Súd prvej inštancie v danej veci rozhodol platobným rozkazom, ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel, proti ktorému v zákonom stanovenej lehote podal odpor žalovaný, a súd teda predmetný platobný rozkaz zrušil. Žalovaný v odpore uviedol, že považuje uplatnený nárok za neopodstatnený v celom rozsahu, z nasledovných dôvodov: 1. Popretie všetkých skutkových tvrdení 2. Nenaplnenie základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu 3. Zjavné zneužitie práva 4. Premlčanie 3. Žalovaný výslovne poprel skutkové tvrdenia žalobcov obsiahnuté v článku I. žaloby, že: (i) žalovaný v roku 2013 znemožnil žalobcom užívanie bytu; (ii) zo strany žalovaného došlo k odstávke vody, plynu a k výmene zámkov a hlavný vchod je uzamknutý; (iii) žalobcovia napriek nemožnosti užívania bytu, resp. zabránenia obývania platili v rokoch 2007 až 2018 platby za byt; (iv) žalobcovia žalovaného opakovane vyzývali na riešenie vzniknutej situácie, avšak údajne sa mal vyjadriť tak, že čas to vyrieši tým, že žalobcovia zomrú; (v) žalovaný poškodil nájomcov jednak neumožnením užívania bytu a súčasne im spôsobil škodu 4. aj nemožnosťou užívania ich súkromných vecí nachádzajúcich sa v uzamknutom byte, resp. ponechaním si ich vecí; (vi) bolo neoprávnene vniknuté do bytu a skriňa sa úplne zhoduje so skriňou, ktorú museli žalobcovia nútene zanechať v byte; (vii) žalobcovia predkladajú súdu fotodokumentáciu vecí, ktoré zostali v byte a súpis týchto vecí; (viii) v byte okrem toho zostali aj tri nočné stolíky, dve krištáľové súpravy, kuchyňa keramika, dva zimné kabáty, posteľná bielizeň, šaty, keramika, krištáľové poháriky atd'., pretože ide o tvrdenia neurčité, protirečivé, zavádzajúce, účelové a nepravdivé. 5. Žalovaný neporel tvrdenie žalobcu, že zámky vymenil žalobca. 6. Žalovaný neznemožnil žalobcom užívanie bytu, neodstavil ani vodu a ani plyn, počas doby predopustením bytu žalovaný žiadne zámky nevymenil, tieto ak vymenil, tak až v čase kedy byt žalobcovia opustili vrátane ich vecí, žalobcovia, ak platili za obdobie od 2013 (kedy opustili byt) do roku 2018 tak ako uvádzajú 24 € ročne, nie je zrejmé z akého titulu, pričom z tohto obdobia je zrejmé, že ak by tam aj bývali, tak neplatia ani to, čo platiť majú, žalobcovia opakovane nevyzývali žalovaného, o tom nepredložili žiaden dôkaz, žalovaný sa nikdy nevyjadril tak, ako to účelovo, tendenčne a podprahovo podsúvajú súdu, žalovaný žiadnym spôsobom nepoškodil nájomcov, naopak, nie je zrejmé, prečo žalobcovia boli v byte, ked' sami od roku 2004 vlastnia byt, v ktorom mohli bývať a bývajú, v žiadnom prípade nebolo neoprávnene vniknuté do bytu, pretože byt je už minimálne od roku 2013 neobývaný, pričom neobývaný mal a mohol byť už od roku 2004, skriňa nie je skriňou uvádzanou žalobcami, z predloženej fotodokumentácie (i to z roku 2003) nie je možné určiť a individualizovať žiadne veci, ktoré sú vymenované v žalobe, i to príkladne (uvedené atd'.), pričom je neprípustný odkaz na prílohy, tvrdenie o veciach, ktoré mali ostať v byte je všeobecné, neurčité a tým nepreukázateľné. 7. Žalobcovia nepreukázali ani jeden obligatórny predpoklad na vznik zodpovednosti žalovaného za škodu. Ak žalobcovia uvádzajú všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa , žalovaný uvádza, že nielen žalovaný má povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám, ale i žalobcovia. Žalobcovia opustili dobrovoľne byt, opustili svoje veci a spôsobili ich poškodenie, ak teda k poškodeniu došlo, pričom okrem toho, že nie je možné zistiť nielen ich cenu, ale ani škodu, sami žalobcovia v žalobe uvádzajú, že veci sú údajne znehodnotené, avšak nie vinou žalovaného, ale

opustením bytu žalobcami, ktorý mali svoj vlastný byt už od roku 2004. Výšku škody nie je možné zistiť ani či vznikla a ani v akom období, ak vznikla. Obdobie žalobcovia žiadnym spôsobom nekonkretizovali, pričom žalovaný nemá ani možnosť sa riadne vyjadriť k žalobe. Nie je zrejmá tak ani cena, rovnako nekonkretizovaných vecí, v čase údajného poškodenia, pričom žalovaný tvrdí, že sú to práve žalobcovia, ktorí, ak im nejaká škoda vznikla, zodpovedajú si za ňu sami, pretože ju spôsobili v plnom rozsahu. Napriek tomu, že žalobcovia nepreukázali prvé dva predpoklady, hoc na zamietnutie žaloby postačuje nepreukázať čo i len jeden, neexistuje žiadna príčinná súvislosť, pretože neexistuje protiprávny úkon a ani škoda, ktorá musí byť skutočná, nie fiktívna, pričom žalovanému nie je zrejmé z čoho určili výšku škody, ktorej sa domáhajú na súde. 8. Žalobu žalovaný v plnom rozsahu považuje za zjavné zneužitie práva a uplatnený nárok nielen za neurčitý a nezrozumiteľný, ale najmä za účelový. Žalobcovia priložili fotky, ktoré sú pravdepodobne z roku 2003. Žalovaný nikdy nemohol znemožniť alebo zabrániť v užívaní bytu, pretože žalobcovia mali bytovú otázku vyriešenú, a to od roku 2004 odkedy vlastnili byt číslo X na X. poschodí, vo vchode XX, na ulici B., zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX pre k.ú. V.. 9. Nie je tak ani zrejmé, kedy, v akom období, v akej intenzite, mal žalovaný znemožňovať užívanie bytu, keďže je naopak zrejmé, že žalobcovia už od roku 2004 vlastnili byt, v ktorom aj bývali a bývajú, o čom svedčia fotky zvončekov, schránok a priečelie bytového domu, v ktorom sa byt vo vlastníctve žalobcov nachádza. ked' je trvalý pobyt len administratívny údaj, nie je zrejmé prečo žalobcovia si uvádzajú trvalý pobyt na C. ulici, ked' trvalo bývajú na ulici B.W.. 10. Žalobcovia opustili byt dobrovoľne, pretože mali svoj vlastný byt, opustili zároveň veci, o ktorých tvrdia, že tam sú, pričom ich žiadnym spôsobom neindividualizovali, nie je zrejmé ich nadobudnutie, ich cena, nie je zrejmá ani cena v čase údajného poškodenia. Žalovaný považuje tieto opustené veci len za zámienku, akýmkoľvek spôsobom atakovať žalovaného a tieto veci žalobcov a samotný byt žalovaného používať ako rukojemníka proti žalovanému na jeho vydieranie a na podanie tejto nedôvodnej žaloby s cieľom sa bezdôvodne obohatiť.Na tomto mieste žalovaný žiada súd, aby vyzval žalobcov na konkretizáciu obdobia, za aké si uplatňujú škodu, samotnú výšku škody s poukazom na čas poškodenia, čas kedy sa dozvedeli, že ku škode malo dôjsť a kto ju spôsobil a najmä porušením akej povinnosti malo dôjsť ku škode, pričom vôbec nie je možné ani zistiť príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Príčinná súvislosť musí byť priama a nie odvodená. 11. Z právnej opatrnosti a právnej istoty, však žalovaný vznáša námietku premlčania, pretože ak ku škode titulom údajného znemožnenia užívania bytu došlo, čo žalovaný výslovne popiera, o tejto údajnej škode sa dozvedeli už v roku 2013 (kedy malo dôjsť k údajnému znemožneniu) a právo sa premlčalo v roku 2016, ak by išlo o nemajetkovú ujmu. Žalobcovia mali vlastný byt od roku 2004. Rovnako žalovaný vznáša námietku premlčania k uplatnenej údajnej škode titulom škody na veciach. Rovnako nie je zrejmé, kedy malo dôjsť ku škode, kto ju spôsobil a najmä aký je rozsah tejto škody. Ak by ku škode došlo a spôsobil by ju žalovaný, čo žalovaný popiera, právo na náhradu škody sa premlčalo v roku 2015, ked' uplynuli dva roky od údajného znemožnenia bývania. 12. K vyjadreniu priložil čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX, fotografie č.l. 51-54, fotodokumentácia zvončekov, schránok a priečelia bytového domu 13. K odporu žalovaného sa žalobcovia vyjadrili, tak, že trvajú na podanej žalobe v plnom rozsahu. Byt na B. ulici žalobcom právoplatne darovala p. H. B. na základe darovacej zmluvy bez zriadenia vecného bremena zatiaľ pokiaľ sa nevyrieši bytový problém na C. T. Č.. XX. Nájomné na C. T. Č.. XX žalobcovia bez vody, elektriny, plynu platili od roku 2005 do roku 2018. Majú doklady. Žalobcovia trvajú na tom, že majiteľ domu v roku 2013 vymenil zámky na vchodoch, spravil smetisko na dvore, čím zabránil prístup do bytu. 8 rokov sa nevetralo, preto sa znehodnotilo zariadenie bytu. Žalobcovia sú presvedčení a majú o tom aj dôkazy, že sa žalovaný vlámal sa do bytu a predával nábytok žalobcov. Majiteľ domu na C. T. Č.. XX v roku 2005 podal na žalobcov súdnu žalobu s tvrdením, že protiprávne bývajú v jeho byte. Žalobcovia majú Výmer a nájomnú zmluvu. Platili nájomné. Žalobcovia čakajú a domáhajú sa od žalovaného sľúbeného odstupného za znemožnenie užívania a odškodnenia za veci. 14. Súd vykonal dokazovanie a to najmä: výsluchom žalobkyne 2/ listinnými dôkazmi - Výzva na uzavretie mimosúdnej dohody zo dňa 29. 7. 2020 + podací lístok , List vlastníctva č. XXXX, kat. úz. V. , Fotky , Rozhodnutie o pridelení bytu zo dňa 28. 3. 1990 , Potvrdenie o podaní podnetu zo dňa 24. 1. 2021, M. . Skriňa , V. E. , Sumár platieb a časti zariadenia bytu, čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX, fotografie č.l. 51-54, fotodokumentácia zvončekov, schránok a priečelia bytového domu, kópia žaloby na vypratanie bytu, vrátane vyjadrenia, uznesenie OS Trnava sp. zn. zo dńa 11.02.2010 Súd teda vykonal všetky dôkazy navrhnuté oboma sporovými stranami. 15. Súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli

strany sporu. Na základe vykonaného dokazovania, pri zohľadnení nesporných skutkových tvrdení strán sporu súd zistil nasledovný skutkový stav. 16. Žalobcovia od roku 1990 užívali X-izb. byt na prízemí na C. T. Č.. XX v V., katastrálne územie V., evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria s výmerou X.XXX m2 a stavby - dom so súp. č. XXXX postavený na pozemku s parc. č. XXXX na základe rozhodnutia Mestského národného výboru v V., odboru bytového č. O.-G.. 17. Nesporné medzi stranami sporu bolo že hlavný vchod do predmetného bytu je uzamknutý a že žalobcovia majú v byte nábytok. Nespornými ostali aj tvrdenia o skutočnosti, že žalobcovia majú vlastný byt na B. T., ktorý obývajú. 18. Dňa 24.01.2021 žalobkyňa 2/ vykonala oznámenie o podozrení z priestupku proti majetku, v ktorom uviedla, že do roku 2004 bývala v byte na adrese C. XXXX/XX, V., ktorý musela po zmene vlastníka budovy opustiť, pričom všetky osobné veci zanechala v byte. 23.01.2021 na internetovej stránke facobook zistla, že že osoba pod menom V. E. predáva skriňu ktorá sa zhoduje so skriňou ktorú zanechala v predmetnom byte. 19. Z popisu žalobcov zariadenie bytu na C. XX pozostávalo zo skrine 3 dielnej , skrine 2 dielnej, sekretáru bledého, 3 lustrov, 4 garniže, 4 záclony, 1 televízor, stolík, plynové kachle, rebrík, obrazy, koberce, stôl, kuchynská lynka, regál spajza, biela skrinka, závesy čínske na dverách , vchodové dvere. 20. Za Roky 2007 - 2018 vyčíslii žalobcovia platby „za neobývaný byt“ bez vody, plynu elektriny, kanalizácie a nájomnej zmluvy na celkovú sumu 2056 - pričom od roku 2013 do roku 2018 boli platby po 24 eur. 21. Žalobcovia dňa 29.07.2020 písomne žalovaného vyzvali na odškodnenie vo výške 10 000 eur. 22. Z kópie inzerátu ponuky na stránke facebook vyplýva, že vyplýva, že osoba označená ako V. potvrdila že skriňa - M. je dńa 23.01.2021 stále na predaj. 23. Predmetný byt nadobudol v roku 2005 do vlastníctva žalovaný. 24. Žalobkyňa 2/ vrámci výsluchu ako strana sporu uviedla, že žalovaný vymenil zámky vchodu, že ho volala telefonicky, že prečo vymenil zámok, že sa nemôžeme dostať do bytu. On tvrdil, že on nevymenil zámky, že on nevie, kto vymenil zámky. on zámok nielen že do vchodu vymenil, majú aj chodbu do bytu. Ešte aj tam je zámok, aj tam s sa nemohli dostať. Vložka vymenená. Telefonovali, písali, vyvolávali. Zničil im celý byt. Tam sa môže s hrabľami pleseň. Dala si spraviť rínu za vlastné peniaze, tá rína nebola ani týždeň tam, voda im tiekla, keď došla búrka po oknách, po stenách, tie steny sú premočené s plesňou. Žalovaný sa dostal do bytu, bez opýtania. Aj s partnerkou. 25. Žalovaný v roku 2013 prestali predmetný byt užívať. Z vykonaného dokazovania súd nemal za preukázané, že by v roku 2013 došlo nútenému a trvalému obmedzeniu užívacieho práva žalobcov žalovaným. Preukázaná bola skutočnosť, že zámky vymenil žalovaný čo aj potvrdil vo svojom vyjadrení. 26. Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 27. Podľa Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú, ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá 28. Podľa zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. 29. Podľa Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. 30. Podľa Komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia. 31. Podľa Ak ide o vážne ohrozeni, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil vhodné a primerané opaterenie na odvrátenie škody. 32. Podľa Ak bola škoda spôsobená aj zavineníím poškodeného, znáša škodu pomerne, ak bola spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám. 33. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcov na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáhali z dôvodu „ neumožnením užívania predmetného bytu“ a „nemožnosťou užívania ich súkromných vecí nachádzajúcich sa v uzamknutom byte resp. ponechaním si vecí“ 34. Takto skutkovo vymedzené nároky na náhradu škodu je potrebné právne posudzovať podľa ust. , podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa ust. je protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie(ktoré sa prezumuje).

35. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinnosti; vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z iných zákonom uložených povinností. Vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ust. o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. 36. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich, zodpovednosť za škodu nie je daná. 37. V prejednávanej veci zo strany žalobcov nesúcich dôkazné bremeno nebolo preukázané už splnenie predpokladu protiprávneho úkonu. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia návrhu žalobcovia nepreukázali, že žalovaný v roku 2013 obmedzil žalobcov v užívaní predmetného bytu Tvrdenia strán sporu v tomto smere boli sporné, keď žalobcovia tvrdili že žalovaný pristúpil k výmene zámkov a odstávke vody, plynu a uzamknutiu hlavného vchodu pričom žalovaný tvrdil, že k výmene zámkov pristúpil až po opustení bytu žalobcami. Žalobcovia okrem vlastných skutkových tvrdení, čiastočne zopakovaných pri výsluchu žalobkyne 2/ svoje tvrdenia o skutočnosti že by boli žalobcom v roku 2013 obmedzení v užívaní predmetného bytu žiadnym dalším dôkazom nepodopredli. Pričom nesporná skutočnosť, a teda že žalobcovia sú vlastníkmi bytu na B. T. v V.Š., ktorý aj dlhodobo užívajú vedie súd k záveru, že verzia predostretá žalobcami v samotnej žalobe a vyjadrení o obmedzení užívania bytu žalovaným v roku 2013 nie je jediným možným vysvetlením skutkového deja. Okrem skutočnosti že v určitom období došlo k výmene zámkov žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali akým konkrétnym spôsobom žalovaný žalobcom v užívaní predmetného bytu bráni. 38. Bez ohľadu na záver súdu, o neunesení dôkazného bremena žalobcami ohľadne preukázania protiprávneho úkonu žalovaného, dospel súd k záveru, že žalobcovia nepreukázali ani samotnú skutočnosť vzniku škody a predovšetkým príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a samotným protiprávnym úkonom. 39. Škoda 5000 eur mala vzniknúť žalobcom samotným znemožnením užívania predmetného bytu žalobcom, pričom v žalobe uviedli že táto suma zohľadnuje obdobie posledných troch rokov ku dňu podania žaloby. 40. Z tvrdení žalobcov ako aj priložených listín vyplýva, že protiprávneho úkonu sa mal žalovaný dopustiť neoprávneným obmedzením užívania predmetného bytu (resp. ich vecí) žalovaným pričom od roku 2013 do roku 2018 v čase obmedzeného prístupu do bytu uhrádzali platby (nie je zrejmé komu a za čo presne ) vo výške 24 eur ročne. 41. O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide vtedy, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku. 42. K záveru, že žalovaný by mohol byť za škodu spôsobenú žalobcom zodpovedný iba v prípade, ak by porušenie povinnosti - neoprávnené obmedzenie v užívaní predmetného bytu , skutočne spôsobilo. V danom prípade škoda nemohla byť spôsobená priamo protiprávnym konaním žalovaného , keďže ani tvrdené obmedzenie v užívaní bytu nesmerovalo ku vzniku škody , ktorá žalobcom mala vzniknúť platením nešpecifikovaných platieb vo výške 24 eur ročne od roku 2013-2018. Z vykonaného dokazovania nie je zrejmé z akého titulu a komu predmetné platby žalobcovia platili, a čo z čoho odvodzovali svoju povinnosť predmetné platby uhrádzať aj po tvrdenom obmedzení v užívaní predmetného bytu. 43. Žalovaný by preto mohol zodpovedať len za škodu ktorá by vznikla v priamej súvislosti z jeho protiprávnym konaním; nemôže však niesť zodpovednosť za to že po tvrdenom obmedzení v užívaní predmetného bytu žalovaným týto aj napriek uvedenej skutočnosti mali platiť presne nešpecifikované platby za byt ktorý neobývali vo výške 24 eur mesačne. 44. Žalobcami navrhnuté a súdom vykonané dôkazy však k uneseniu dôkazného bremena, ohľadne otázky vzniku škody a príčinnej súvislosti neviedli. Neunesenie dôkazného bremena stranou sporu, ktorú ohľadne jeho tvrdení zaťažuje ma za následok nepreukázanie ním prednesených podstatných skutkových tvrdení a nevyhnutne vedie k neúspechu v spore. 45. Z tvrdení žalobcov a vykonaného dokazovania vyplynuli ďalšie podstatné okolnosti ktoré by v prípade unesenia dôkazného bremena žalobcov ohľadne nimi tvrdených skutkových tvrdení a ich preukázania mali za následok nedôvodnosť predmetnej žaloby. 46. Ustanovenie špecifikuje povinnosť, ktorá je uložená každému, komu škoda hrozí. Osoba musí zakročiť proti hroziacej škode a urobiť s prihliadnutím na konkrétne

okolnosti prípadu všetky preventívne opatrenia. Hlavne zabrániť jej vzniku alebo sa pokúsiť o zmiernenie škody. Ak poškodená osoba neurobí spomínané opatrenia, i keby s prihliadnutím na okolnosti toho prípadu tak urobiť mohla, poruší tak uvedenú povinnosť. Zaniká tým poškodenej osobe právo na škodu, ktorá vznikla v súvislosti s porušením tejto povinnosti poškodenou stranou. 47. Objektívne sa posudzujú opatrenia, ktoré si zvolí osoba na odvrátenie hroziacej škody. Posudzujú sa na základe okolností prípadu a to vrátane možností osoby, ktorej škoda hrozí. Konanie ktoré je s tým spojené, musí byť povolené. 48. Rozsah preventívnych opatrení závisí na určitých konkrétnych okolnostiach prípadu. 49. Závisí aj od pomerov osoby, ktorej škoda hrozí, ale aj od rozsahu a druhu hroziacej alebo vzniknutej škody. Pokiaľ ten komu škoda hrozí urobil opatrenia, ktoré sú potrebné na odvrátenie alebo aspoň zmiernenie škody, potom jej povinná strana musí nahradiť všetky náklady alebo jej časť, ktoré vznikli v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti. Musí tak nahradiť náklady, ktoré boli na to účelne vynaložené. Povinný však nenahrádza len škodu vzniknutú ako dôsledok (je v príčinnej súvislosti) porušenia preventívnej povinnosti, ale i časť škody, ktorá nastala kvôli tomu, že poškodený neurobil opatrenia na zmiernenie škody. Bez ohľadu na zistenie aká je úspešnosť opatrení, povinnému stále platí povinnosť hradiť náklady, ktoré vykonala osoba, ktorej škoda hrozí alebo jej škoda vznikla. V časti, kde sa škoda poškodenému nenahradzuje z dôvodu nesplnenia zakročovacej povinnosti, ktorá bola jemu uložená, ide o určitý druh sankcie, ktorá vznikla kvôli nesplneniu povinnosti. 50. V predmetnom prípade žalobcovia tvrdili, že žalovaný im neumožňoval od roku 2013 užívanie predmetného bytu, tým že vymenil zámky. Súd je toho názoru že žalobcovia dostatočne neosvedčili dôvody ktoré by ich zbavovali zakročovacej povinnosti ktorá v okolnostiach prípadu znamenala zabezpečiť svoje hnuteľné veci proti odcudzeniu a znehodnoteniu, resp. kedykoľvek po obmedzení ich prístupu k predmetnému bytu sa domáhať ich vydania od osoby, ktorá ich neoprávnene zadržiava. za účelom ich odnesenia a uloženia v priestoroch, v ktorých by nehrozilo ich odcudzenie, znehodnotenie alebo strata. Takéto opatrenie mohlo spočívať v zabezpečení dočasných skladovacích priestorov žalobcami v ktorých by boli dočasne predmetné hnuteľné veci uložené. Bez vykonania takýchto primeraných opatrení bez dôvodov na strane žalobcov (po dobu viac ako 7 rokov) nie je možné dospieť k záveru, že by si svoju zakročovaciu povinnosť na odvrátenie hroziacej škody splnili. V prípade ak si poškodený nesplní zakročovaciu povinnosť ktorá mu vznikla nemôže sa domáhať náhrady škody voči škodcovi ani v prípade naplnenia všetkých zákonných predpokladov pre náhradu škody. 51. Vzhľadom na okolnosti na strane žalobcov ak by im nebol žalovaným umožnený prístup k užívaniu predmetného bytu resp. ich hnuteľných vecí, mohli sa v danom čase resp. kedykoľvek od roku 2013 domáhať ochrany aj z využitím ust. a požiadať súd o uloženie vykonať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody a to prípadne aj návrhom na vydanie predbežného opatrenia. Vo vzťahu k hnuteľným veciam a ich držbe, bola tiež na mieste žaloba na vydanie hnuteľných vecí. 52. Potrebné je spresniť, kedy vzniká zakročovacia povinnosť. Povinnosť nastáva už v momente, keď sa hrozba škody dá zistiť. To je v čase keď poškodený disponuje takými skutkovými zisteniami, že možno očakávať, že v prípade ak nezakročí, škoda s vysokou pravdepodobnosťou vznikne. 53. V okolnostiach predmetného prípadu takáto povinnosť vznikla žalobcom už momentom keď malo byť žalobcom zamedzené v užívaní predmetného bytu resp. zamedzené v užívaní hnuteľných vecí prípadne keď sa dozvedeli že hnuteľné vecí nachádzajúce sa v predmetnom byte (ku ktorému nemajú prístup) podliehajú (napr. v dôsledku nevetrania, pliesňe) znehodnoteniu, skaze. 54. V prípade ak by žalobcovia k odvráteniu hroziacej škody naznačeným spôsobom alebo iným vhodným primeraným opatrením pristúpili vznikol by im voči žalovanému (v prípade preukázania že porušením právnej povinnosti spôsobil stav hroziacej škody) právo na náhradu účelne vynaložených nákladov ako aj na náhradu škody, ktorú by pri takomto odvracaní utrpeli. 55. K samotnému vzniku škody na hnuteľných veciach súd uvádza, že v priebehu konania nebolo žalobcami preukázané, akých konkrétnych hnuteľných vecí sa má predmetná škoda týkať, aká bola ich hodnota v čase kedy malo dôjsť k obmedzeniu v užívaní bytu a vecí žalovabcom žalovaným a akým spôsobom resp. či vôbec došlo k zníženiu hodnoty predmetných hnuteľných vecí v dôsledku ich uzamknutia, neprístupnosti v predmetnom byte. Vôbec teda nebolo preukázané v akom rozsahu došlo k zmenšeniu majetku žalobcov - hodnoty hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v predmetnom byte. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že žaloba o zaplatenie náhrady škody vo výške 10 000 Eur nebola podaná dôvodne, v uvedenom prípade neboli preukázané predpoklady vzniku všeobecnej zodpovednosti žalovaného za škodu podľa <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb. %2523420'&ucin-k-dni='30.12.9999'> , pretože absentuje z jeho strany porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon), ktoré by malo za následok vznik škody na strane

žalobcov, niet príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a vznikom škody. Ak aj žalobcom v súdenom prípade vznikla škoda, nesú za ňu v plnom rozsahu zodpovednosť , nakoľko nebolo preukázané že žalobcovia neboli objektívne schopní vykonať primerané opatrenia na zabránenie hroziacej škody, a tvrdená škoda vzniknutá neužívaním predmetného bytu resp. stratou a odcudzením hnuteľných vecí z bytu vznikla v celom rozsahu v dôsledku nekonania (porušenia povinnosti žalobcami konať podľa ) nesplnenia si zakročovacej povinnosti. S poukazom na ust. ak bola škoda spôsobená výlučne zavinením poškodeného znáša ju sám. Preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 56. K samotnému vzniku škody, ktorá mala byť spôsobená vo výške 5 000 eur žalovaným žalobcom v dôsledku obmedzenia v užívaní predmetného bytu, súd uvádza, že nebol preukázaný žiadny majetkový úbytok, skutočná škoda ani ušlý zisk na strane žalobcov, ktorý by im mal v súvislosti s tvrdeným protiprávnym úkonom žalovaného vzniknúť, a to ani len v minimálnej výške, a teda nebala preukázaná ani príčinná súvislosť medzi týmito dvoma predpokladmi zodpovednosti za škodu. 57. Podľa a <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%2523100'&ucin-k- dni='30.12.9999'> , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110 <https://www.slov-lex.sk/pravne predpisy/SK/ >). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1964/40/20160701>. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. 58. Podľa <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%2523106'&ucin-k- dni='30.12.9999'> , právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. 59. Podľa <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%2523106'&ucin-k- dni='30.12.9999'> , najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. 60. Podľa <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%2523122'&ucin-k- dni='30.12.9999'> , koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. 61. Podľa <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%2523122'&ucin-k- dni='30.12.9999'> , ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. 62. Nakoľko žalovaný vzniesol v priebehu konania aj námietku premlčania, súd sa touto zaoberal a dospel k záveru že táto je dôvodná . Škoda 5000 eur mala žalobcom vzniknúť z dôvodu znemožnenia užívania predmetného bytu, pričom túto si uplatňovali za obdobie posledných 3 rokov od podania návrhu na súdu t.j. (17.2.2021 - 17.02.2018 ) a škoda 5000 eur mala žalobcom vzniknúť z dôvodu spôsobenia škody na veciach nachádzajúcich sa v predmetnom bytu v čase obmedzenia užívania predmetného bytu. 63. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. 64. Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. 65. Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený: a/ dozvie o škode (nielen o tom, že škoda vznikla, ale aj o tom, aký je rozsah škody) a b/ dozvie o tom, kto (konkrétny subjekt) za škodu zodpovedá. Obe podmienky sú súčasne podmienkami, aby si poškodený mohol uplatniť právo na náhradu škody na súde ( actio nata ). Až od tohto momentu môže začať plynúť 2- ročná, tzv. subjektívna premlčacia doba.

66. Plynutie subjektívnej premlčacej doby je tu viazané na subjektívny moment, ktorý spočíva vo vedomosti poškodeného o spôsobenej škode a o tom, kto zodpovedá za škodu. Je potrebné vychádzať z preukázanej, a nie z predpokladanej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode a jej rozsahu. 67. Pre podanie žaloby o náhradu škody postačuje len orientačná (približná) znalosť rozsahu (výšky) škody, čo vyplýva aj z toho, že sa výška škody zisťuje v súdnom konaní a definitívny záväzný záver o nej je obsiahnutý až v právoplatnom rozsudku (Ro NS ČR zo 14.09.2005 sp. zn. ). 68. O osobe, ktorá zodpovedá za vzniknutú škodu, sa poškodený dozvie, akonáhle získa informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok o osobe konkrétneho škodcu, teda akonáhle získa vedomosť o skutkových okolnostiach rozhodujúcich pre vymedzenie zodpovedného subjektu. Nemusí pritom ísť o zistenie (istotu v bežnom slova zmysle), stačí, aby skutkové okolnosti, ktorými poškodený disponuje, boli spôsobilé urobiť záver o tom, kto zodpovedá za škodu, ktorá mu vznikla. Rozhodujúce teda je, kedy sa o takých skutkových okolnostiach preukázateľne dozvedel a nie, či a kedy si na ich základe utvoril právny záver o zodpovednosti určitej osoby. 69. Z tvrdení žalobcov vyplýva, že k obmedzeniu užívania predmetného bytu žalovaným malo dôjsť v roku 2013, úbytok na majetku žalovaných, platby resp. náklady a akékoľvek výdavky ktoré na ich strane vznikli z uvedeného dôvodu, potom znamenali už k momentu ich vynaloženia na strane žalobcom vedomosť o všetkých skutkových okolnostiach rozhodujúcich pre vymedzenie vzniknutej škody v hrubých rysoch. Zároveň platí že najneskôr týmto momentom aj k vzniku škody došlo. 70. V predmetnom konaní sa teda súd pri vznesenej námietke premlčania žalovaným musel predovšetkým zaoberať otázkou začatia plynutia 2 ročnej subjektívnej premlčacej doby. 71. Podľa názoru súdu, teda najneskôr 31.12.2018 žalobcovia disponovali skutkovými informáciami z ktorých jasne a určito si mohol urobiť úsudok o osobe škodcu k obmedzeniu užívania bytu došlo v roku 2013 pričom jednotlivé platby vo výške 24 eur vykonávali ročne poslednú najneskôr 31.12.2018, subjektívna 2- ročná premlčacia doba na uplatnenie nároku spočívajúce v škode spôsobenej uhrádzaním platieb 24 eur mesačne od roku 2013 resp. (vo výšších sumách za roky 2007-2013) uplynula najneskôr 31.12.2020 t.j. pred podaním žaloby žalobcami na súd (17.02.2021). A preto už len z tohto dôvodu (uplynutie subjektívnej premlčacej lehoty a riadne vznesenej námietky premlčania) nebolo možné nárok v tejto časti priznať. 72. Vo vzťahu k náhrade škody 5000 eur ktorá mala byť spôsobená na veciach nachádzajúcich sa v predmetnom byte, súd uvádza, že z vykonaného dokazovania nevyplynul záver o tom, kedy presne malo dôjsť k škode na hnuteľných veciach v súvislosti s obmedzením užívania predmetného bytu. Tvrdenia žalobcov o nevetraní bytu sa nepreukázali a predovšetkým nebol ani preukázaný príčinný súvis medzi takýmto nevetraním bytu a znížením hodnoty vecí. Samotná skutočnosť, že došlo k zníženiu hodnoty hnuteľných vecí žalobcov len v dôsledku protiprávneho úkonu žalovaného nebola v konaní žiadnym spôsobom preukázaná. Platí však že, ohľadne spôsobenia škody na hnuteľných veciach, ak k takejto škode došlo v dôsledku obmedzenia užívania predmetného bytu žalobcami do 17.02.2018, je možné konštatovať že v čase uplatnenia takejto škody predmetnou žalobou na súde dňa 17.02.2021, je škoda uplatnená po uplynutí 3 ročnej objektívnej premlčacej doby, a teda takýto nárok by nebolo možné priznať ani v prípade ak by ho žalobcovia preukázali. Vo vzťahu ku škode na veciach, ktorá mala vzniknúť po 17.02.2018 platí že žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali žiaden z predpokladov zodpovednosti za škodu žalovaného t.j. protiprávny úkon, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom takejto škody. 73. Súd v závere uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán sporu, urobil tak preto, že daný argument nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúci (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, ; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998) 74. Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci 75. Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí , ktorým sa konanie končí 76. Podľa ust. , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 77. Žalovanému, ktorý bol v konaní plne úspešný nakoľko bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá , vznikol v zmysle ust. nárok na plnú náhradu trov konania potrebných na účelnú obranu voči žalobcom a preto mu súd vo výroku II. tohto rozsudku priznal voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa,

ktoré by odôvodňovali žalovanému takúto náhradu trov konania výnimočne nepriznať. O výške náhrady trov konania rozhodne súd obsadený vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie podľa možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.