Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_3Tos-82-2021.pdf
PDF · 62.24 KB
Case nature
Subarea
3Tos/82/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, na neverejnom zasadnutí konanom 4. januára 2022 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov JUDr. Adriany Gallovej a JUDr. Moniky Liptákovej prejednal sťažnosť J. K. proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok, sp. zn. 8Nt/33/2021 zo 4.10.2021 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť J. K. z a m i e t a ako nedôvodnú.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 299 ods. 1 Tr. por. a § 73 ods. 1 Tr. zák. uložil J. K. ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.
Proti uzneseniu okresného súdu podal sťažnosť J. K., ktorú odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. V sťažnosti uviedol, že ošetrujúca lekárka V.. Q. A. potvrdila, že J. K. pravidelne chodil k nej na kontroly a je jej klientom od roku 2012. V prípade J. K. ide o dobrovoľnú psychiatrickú liečbu. Na uloženie ochranného liečenia sa vyžaduje, aby bol takýto krok nevyhnutný na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchaním nových trestných činov, aby bol pobyt osoby, o ktorú ide, na slobode nebezpečný. Tieto podmienky musia byť splnené súčasne. Z posudku znalca V.. K. vyplýva, že pobyt J. K. je na slobode nebezpečný pri absencii pravidelnej psychiatrickej liečby. Súd tomuto aspektu nevenoval pozornosť a obmedzil sa na konštatovanie, že J. K. trpí duševnou poruchou a či má ošetrujúci lekár možnosť zasiahnuť v prípade zhoršenia zdravotného stavu. Ošetrujúca lekárka J. K. uviedla, že tento pristupuje k dobrovoľnej psychiatrickej liečbe zodpovedne. Je teda zrejmé, že J. K. psychiatrickú liečbu dodržiava a nie je teda splnená podmienka predpokladaná znaleckým posudkom na nebezpečnosť jeho pobytu na slobode. Prvostupňový súd založil svoje rozhodnutie na tom, že J. K. sa lieči len dobrovoľne a v prípade zhoršenia zdravotného stavu, nemá ošetrujúci lekár možnosť donútiť ho k ústavnej liečbe. Takýto záver súdu je nesprávny, nakoľko opomína, že ústavnú liečbu bez súhlasu pacienta umožňuje aj zákon o zdravotnej starostlivosti. Nie je teda pravda, že ošetrujúci lekár nemá možnosť, ako donútiť psychicky chorého človeka podrobiť sa ústavnej liečbe proti jeho vôli. Poukázal, že už v minulosti dal informovaný súhlas na ústavnú liečbu. Z týchto dôvodov pobyt J. K. nie je nebezpečný. V danej situácii je zásah do osobnej slobody J. K. v podobe ochranného liečenia neprimeraný, vzhľadom na sledovaný cieľ, ku ktorému možno dospieť inak. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil rozhodnutie okresného súdu a zamietol návrh na uloženie ochranného liečenia.
Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že sťažnosť bola podaná v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom, avšak táto nie je dôvodná.
Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že výrok rozhodnutia okresného súdu zodpovedá stavu veci a zákonu a má dostatočnú oporu v zabezpečených dôkazoch. Keďže odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu je podrobné, zrozumiteľné a krajský súd sa s ním stotožňuje, preto v zásade naň odkazuje. J. síce dobrovoľne vykonáva ambulantnú psychiatrickú liečbu, avšak z vyjadrenia ošetrujúcej
lekárky jednoznačne vyplýva, že nakoľko ide o dobrovoľnú liečbu, nemá kompetenciu na to, aby ho mohla v prípade relapsu choroby alebo neúčasti na kontrolách dať predviesť alebo predvolať, keďže liečba je na dobrovoľnej báze zo strany pacienta. Zo spisu ďalej vyplýva, že J. K. bol stíhaný pre úmyselnú trestnú činnosť, avšak jeho trestné stíhanie bolo zastavené pre jeho nepríčetnosť. Z posudku znalca psychiatra jednoznačne vyplýva, že J. K. trpí duševnou chorobou a pri absencii pravidelnej psychiatrickej liečby je jeho pobyt na slobode nebezpečný pre spoločnosť. Za takýchto okolností boli aj podľa názoru krajského súdu splnené všetky zákonné podmienky na uloženie ochrannej ambulantnej psychiatrickej liečby J. K.. Ako vyplýva zo spisu J. K. sa dobrovoľne lieči od roku 2012, pričom trestného činu, pre ktorý bol stíhaný, sa dopustil práve počas tejto dobrovoľnej liečby. Samotnú dobrovoľnú ambulantnú liečbu preto nepovažuje krajský súd za postačujúcu, nakoľko túto môže J. K., tak ako vyplýva aj z vyjadrenia ošetrujúcej lekárky prerušiť a z dôvodu nedostatku kompetencií, keďže ide o dobrovoľnú liečbu zo strany J. K., by zo strany ošetrujúcej lekárky nebola možnosť zabezpečiť ďalší výkon takejto liečby u J. K..
Krajský súd preto považuje výrok napadnutého uznesenia okresného súdu za zákonný, nakoľko ide o rozhodnutie, ktoré je dostatočne objektívne spôsobilé zabezpečiť ochranu spoločnosti pred prípadným páchaním ďalších trestných činov zo strany J. K.. Keďže aj konanie, ktoré predchádzalo napadnutému uzneseniu, bolo vykonané v súlade so zákonom, krajský súd preto sťažnosť J. K. podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.