Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_16Csp-240-2021.pdf
PDF · 99.36 KB
Case nature
Subarea
16Csp/240/2021
Uznesenie
Okresný súd Nitra, v právnej veci navrhovateľa : R.. O. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. námestie 1, Z., zastúpený : CLC advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Panenská 18, Bratislava, IČO: 36 707 856, proti osobe, ktorá návrh nepodala: L. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. 7, I., v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Z r i a ď u j e sa záložné právo v prospech R.. O. Z., rod. Z., bytom W. nám. 1, Z., narodeného XX.XX.XXXX, na nasledovných nehnuteľnostiach vedených Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, mesto Nitra, okres Nitra, kat. úz. E., vedených na liste vlastníctva č. XXXX a to : rodinný dom, súpisné číslo XXXX, postavený na pozemku s parc. č. XXXX/X, pozemok reg. KN „H.“ parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 296 m2, pozemok reg. KN „H.“ parc. č. XXXX/X - vinica o výmere 2132 m2, pozemok reg. KN „C“ parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 570 m2, ktoré sa nachádzajú vo výlučnom vlastníctve osoby, ktorá návrh nepodala - L. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. 7, I., a to za účelom zabezpečenia pohľadávky navrhovateľa proti osobe, ktorá návrh nepodala - L. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. 7, I. vo výške 570.000 eur s príslušenstvom.
II. Navrhovateľovi sa u k l a d á proti osobe, ktorá návrh nepodala podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia žalobu na zaplatenie sumy 570.000 eur s príslušenstvom.
III. Navrhovateľovi sa proti osobe, ktorá návrh nepodala p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ svojím návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia požadoval, aby súd na zabezpečenie jeho peňažnej pohľadávky z titulu bezpodmienečnej zmenky vystavenej osobou, ktorá návrh nepodala, zriadil záložné právo v prospech R.. O. Z., rod. Z., bytom W. nám. 1, XXX XX Z., narodeného XX.XX.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXXX, štátna príslušnosť Slovenská republika na nasledovných nehnuteľnostiach vedených Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, mesto Nitra, okres Nitra, kat. úz. Zobor, vedených na liste vlastníctva č. XXXX a to rodinný dom, súpisné číslo XXXX, postavený na pozemku s parc. č. XXXX/X, pozemok reg. KN „C“ parc.č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 296 m2, pozemok reg. KN „C“ parc.č. XXXX/X - vinica o výmere 2132 m2, pozemok reg. KN „C“ parc.č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 570 m2, ktoré sa nachádzajú vo výlučnom vlastníctve Žalovaného, 8 a to za účelom zabezpečenia pohľadávky Žalobcu voči Žalovanému vo výške 570.000,- € s príslušenstvom.
2. Vo svojom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia poukázal na skutočnosť, v priebehu rokov 2014, 2015, 2016 a 2017 uzatvorili navrhovateľ a osoba, ktorá návrh nepodala ústnu zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bol záväzok navrhovateľa poskytnúť osobe, ktorá návrh nepodala finančné prostriedky vždy v dohodnutej výške, a záväzok osoby, ktorá návrh nepodala vrátiť predmetné finančné
prostriedky spolu s dohodnutým úrokom, vždy v stanovenej lehote. Vzhľadom ku skutočnosti, že do apríla 2018 osoba, ktorý návrh nepodala nesplatila pôžičku ani len z časti, sa pre posilnenie právnej istoty navrhovateľa dohodli strany na vystavení zmenky. Dňa 12.04.2018 vystavila osoba, ktorá návrh nepodala vlastnú bezpodmienečnú zmenku, bez protestu v rámci ktorej sa zaviazala zaplatiť dňa 12.12.2020 navrhovateľovi sumu 570.000 eur. Osoba, ktorá návrh nepodala dňa 17.9.2020 písomne potvrdila navrhovateľovi, že začne splácať svoj dlh titulom zmenky z roku 2018, každý mesiac v sume: 100.000 eur. K úhrade prvej splátky vo výške 100.000 eur malo dôjsť dňa 10.11.2020, ktorú platbu osoba, ktorá návrh nepodala nezrealizovala z dôvodu finančných problémov. V deň splatnosti Zmenky z roku 2018, dňa 12.12.2020 ju predložil navrhovateľ osobe, ktorá návrh nepodala na platenie, na jeho faktickej adrese kancelárie B. 1, XXX 01 I. 1. Osoba, ktorá návrh nepodala uviedla navrhovateľovi, že žiaľ nemá dostatok finančných prostriedkov a nevie zaplatiť sumu na ktorú bola zmenka z roku 2018 vystavená, z dôvodu jeho finančných ťažkostí. Z dôvodu, že navrhovateľ predpokladal, že v lehote splatnosti nedôjde k zaplateniu sumy na ktorú bola zmenka z roku 20018 vystavená, v deň jej splatnosti predložil osobe, ktorá návrh nepodala pripravené znenie zmluvy o zriadení záložného práva, pričom by jej predmetom malo byť zriadenie záložného práva na nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve osoby, ktorá návrh nepodala, pričom táto odmietla takúto zmluvu podpísať. Dňa 14.12.2020 vystavila osoba, ktorá návrh nepodala vlastnú bezpodmienečnú zmenku, bez protestu v rámci ktorej sa zaviazala zaplatiť dňa 14.12.2021 navrhovateľovi opäť sumu 570.000 eur, pričom túto sumu navrhovateľovi vystaviteľ neuhradil. Osoba, ktorá návrh nepodala sa v súčasnosti zdržiava v zahraničí, pričom v súčasnosti ponúka nehnuteľnosť na predaj za predajnú cenu: 1.500000 eur. Osoba, ktorá návrh sa dlhodobo zdržiava v zahraničí, pričom si tam našiel partnerku a prerušuje všetky väzby so Slovenskou republikou, pričom nadštandardným spôsobom života, ukracuje uspokojenie navrhovateľovej vymáhateľnej pohľadávky. Existuje dôvodná obava, že si svoje nehnuteľnosti odpredá prostredníctvom tretej, ním splnomocnenej osoby a na územie Slovenskej republiky sa už nevráti Trvalým odsťahovaním na Bali a investíciou jeho finančných prostriedkov do kúpy nehnuteľnosti v štáte s ktorým Slovenská republika nemá uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, by bola ochrana práv na zabezpečenie vymoženia peňažnej pohľadávky navrhovateľa ohrozená, resp. existuje dôvodná obava, že navrhovateľ svoj peňažný nárok nevymôže vôbec.
3. K návrhu žalobca pripojil listinné dôkazy, predovšetkým výpisy z účtov Tatra banky, návrh zmluvy o zriadení záložného práva, bezpodmienečné zmenky z roku 2018, 2020, emailovú a textovú komunikáciu, záznamy o predložení zmenky na platenie, výpis z LV č. XXXX, čestné prehlásenia, inzerciu nehnuteľnosti osoby, ktorá návrh nepodala na predaj, fotky zo sociálnych sietí
4. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
6. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
7. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
8. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
9. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
10. Konanie o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je ovládané dispozičnou zásadou, a preto je možné ho nariadiť iba na návrh, ktorý musí spĺňať nielen všeobecné náležitosti podania v zmysle § <https://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=4374947&f=2> 127 CSP a všeobecné náležitosti žaloby v zmysle <https://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=4374972&f=3> 132 CSP, ale predovšetkým osobitné náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 343 CSP v spojení s § 344 a § 326 ods. 1 CSP <https://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=4375719&f=3> spočívajúce v presnom označení predmetu, vo vzťahu ku ktorému sa žiada zriadiť záložné právo a osvedčení dôvodnej obavy z ohrozenia exekúcie. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyžaduje, aby navrhovateľ (žalobca) preukázal a osvedčil existenciu hmotnoprávneho nároku (pomeru, vzťahu) medzi stranami, ohľadne ktorého má byť záložné právo zriadené.
11. Predpokladom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je v zmysle § 343 ods. 1 CSP okrem preukázania existencie nároku (peňažnej pohľadávky) aj to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia proti žalovanému ohrozená. Takáto obava však musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že exekúcia by bola ohrozená, je predovšetkým také konanie osoby proti ktorej bol návrh nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podaný, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno exekúciou postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Nariadenie neodkladného opatrenia (aj zabezpečovacieho opatrenia) tak predpokladá aspoň osvedčenie práva ako aj absenciu vážnejších pochybností o potrebe takejto úpravy. Nevyhnutnou je existencia zákonného dôvodu, t. j. existencia takého stavu právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje takúto úpravu súdom. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať neodkladné (resp. zabezpečovacie) opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer a súd musí rešpektovať zásadu proporcionality.
12. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia teda súd poskytne osvedčenému nároku oprávneného účastníka ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Nariadením zabezpečovacieho, rovnako ako je tomu pri neodkladnom opatrení, sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi.
13. V konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dôkazná povinnosť smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby navrhovateľ súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť chránený zabezpečovacím opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti v dôsledku obavy z ohrozenia exekúcie.
14. Súd ďalej poznamenáva, že obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo práve úkony s kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok (zmenšenie majetku) alebo podľa okolností prípadu aj s kvalitatívnym dopadom na tento majetok (zmena zloženia majetku, štruktúry, likvidity, zníženie speňažiteľnosti) smerujúcim k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie (uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 16Co/71/2018 zo dňa 21.06.2018). V uvedenom kontexte súd poznamenáva, že ani samotná existencia dlhu nie je dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho ani neodkladného opatrenia. Dôvodom na jeho nariadenie je iba také správanie dlžníka, ktoré nasvedčuje jeho úmyslu zmariť exekúciu pohľadávky veriteľa takými zásahmi do svojho majetku, ktoré ovplyvnia pravdepodobnosť úspešného núteného výkonu rozhodnutia. Súd je v každom konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia povinný skúmať, či okolnosti prípadu a správanie dlžníka odôvodňujú obavu z ohrozenia exekúcie.
15. Súd po preskúmaní obsahu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, po oboznámení sa s listinnými dôkazmi, ktoré navrhovateľ pripojil ku svojmu návrhu dospel k záveru, že navrhovateľ dostatočne osvedčil jednak existenciu splatnej pohľadávky, ale aj skutočnosť, že prípadný výkon rozhodnutia - budúcej exekúcie je reálne ohrozený, respektíve aj existenciu nevyhnutnosti neodkladnej potreby úpravy pomerov strán, pre ktorú je nevyhnutné nariadiť zabezpečovacie opatrenie. Ustálená judikatúra zabezpečovacie opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazne preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, zabezpečovacím opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Zo slovného výkladu ustanovenia § 343 ods. 1 CSP (ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane) jednoznačne vyplýva, že vydanie zabezpečovacieho opatrenia je odôvodnené iba vtedy, ak prejav vôle dlžníka smeruje k realizácií takých (právnych) úkonov, ktoré budú smerovať k zmareniu budúcej exekúcie (slovné spojenie „obava, že exekúcia bude ohrozená“).
16. Navrhovateľ preukázal, že osoba proti ktorej bol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podaný vystavila bezpodmienečnú zmenku, v ktorej sa zaviazala, že zaplatí navrhovateľovi sumu 570.000 eur so splatnosťou 12. decembra 2020 (zmenka z roku 2018). Rovnako zo zmenky vystavenej v roku 2020 preukázateľne vyplynulo, že osoba proti ktorej bol návrh podaný vystavila vlastnú bezpodmienečnú zmenku v zmysle ktorej sa zaviazala zaplatiť navrhovateľovi sumu 570.000 eur s lehotou splatnosti 14.12.2021. Z výpisov účtu navrhovateľa súd zistil, že navrhovateľ postupne osobe, proti ktorej bol návrh podaný realizoval platby v celkovej výške 570.000 eur (dňa 06.11.2017 vo výške 50.000 eur, dňa 30.08.2017 vo výške 20.000 eur, dňa 01.08.2017 vo výške 50.000 eur, dňa 12.07.2017 vo výške 50.000 eur, dňa 30.01.2017 vo výške 80.000 eur, dňa 12.12.2016 vo výške 20.000 eur, dňa 19.09.2016 vo výške 100.000 eur, dňa 10.03.2016 vo výške 20.000 eur, dňa 16.02.2016 vo výške 30.000 eur, dňa 01.06.2015 vo výške 20.000 eur, dňa 18.03.2015 vo výške 20.000 eur, dňa 23.06.2014 vo výške 25.000 eur, dňa 28.02.2014 vo výške 35.000 eur a dňa 13.01.2014 vo výške 50.000 eur. Navrhovateľ tak jednoznačne osvedčil existenciu splatnej pohľadávky, ktorú má voči dlžníkovi - osobe ktorá návrh nepodala.
17. Následne súd skúmal ďalšiu nevyhnutnú podmienku pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, konkrétne existenciu prejavu vôle dlžníka navrhovateľa smerujúcu k realizácií právnych úkonov, ktoré by viedli zmareniu budúcej exekúcie za účelom vymoženia splatnej pohľadávky navrhovateľa. Súd dospel k záveru, že navrhovateľ osvedčil aj túto okolnosť, keď preukázal, že osoba, proti ktorej návrh nariadenie zabezpečovacieho opatrenia smeruje, vykonáva právne úkony smerujúce k scudzeniu nehnuteľnosti (predajom), ktorej je výlučným vlastníkom (čo vyplýva aj z voľne dostupného registra - výpisu LV č. XXXX pre nehnuteľnosti v katastrálnom území Zobor) a ktorá je špecifikovaná vo výroku I. tohto uznesenia. Z inzercie nehnuteľnosti, ako aj z komunikácie medzi stranami tohto konania je nesporné a súčasne z nich rezultuje, že dlžník - osoba voči ktorej návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia smeruje, inzeruje nehnuteľnosť s cieľom jej predaja za sumu 1.500 000 eur (lukratívna nehnuteľnosť), pričom jej cieľom je preniesť svoje pracovné a súkromné aktivity do zahraničia - ostrov Bali. Z výpisu z katastra nehnuteľností, vedených Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, mesto Nitra, okres Nitra, kat. úz. Zobor, vedených na liste vlastníctva č. XXXX a to : rodinný dom, súpisné číslo XXXX, postavený na pozemku s parc. č. XXXX/X, pozemok reg. KN „C“ parc.č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 296 m2, pozemok reg. KN „C“ parc.č. XXXX/X - vinica o výmere 2132 m2, pozemok reg. KN „C“ parc.č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 570 m2 súd zistil, že v časti C Ťarchy sú zaznamenané dve záložné práva k predmetnej nehnuteľnosti a to v prospech spoločnosti Tatra banka, a.s. Súd tak z konania osoby proti ktorej návrh smeruje vyvodil, že tento preukázateľne vykonáva všetky úkony smerujúce k tomu, aby presunul svoje pôsobenie do tretej krajiny - ostrov Bali, kde si plánuje vybudovať svoje osobné zázemie a podnikateľské zázemie. Práve predaj nehnuteľnosti založenej záložnými právami, ako aj konkrétne kroky - prenesenie životných a pracovných aktivít uvedenej osoby do tretej krajiny výrazne vzbudzujú objektívnu a dôvodnú obavu možného zmenšenia majetku postihnuteľného exekúciou na území Slovenskej republiky, v dôsledku čoho existuje reálna hrozba nevymožiteľnosti nároku zo zmenky, ktorú má navrhovateľ ako veriteľ proti dlžníkovi - osobe proti ktorej návrh smeruje.
18. Okrem splnenia vyššie uvedenej podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia to existencie obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia, musí súd rovnako skúmať aj princíp proporcionality, t. j. musí skúmať, či zabezpečovacie opatrenie neobmedzí povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a aj v tomto smere rozhodnutie náležite odôvodniť. Pokiaľ ide
o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie je nutné zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd nariaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer a musí sa rešpektovať zásada a požiadavka proporcionality. V danej veci hodnota nehnuteľností, ku ktorým má byť na základe navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia zriadené záložné právo je síce takmer 3 x vyššia (vychádzajúc z tvrdení samotného navrhovateľa), ako je hodnota pohľadávky, t. j. hmotnoprávneho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia, avšak je potrebné zohľadniť existenciu záložného práva v časti ťarchy na LV č. XXXX. Potom vychádzajúc z nutnosti dodržania zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach povinnej osoby - osoby voči ktorej smeruje zabezpečovacie opatrenie a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu, súd dospel k záveru, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia v navrhovanom znení nepríde k neprimeranému zásahu do majetkových práv povinnej osoby a to už z dôvodu, že na nehnuteľnosti viaznu záložné práva v prospech záložného veriteľa Tatra banka, a.s., ktoré znižujú pomer hodnoty predávanej nehnuteľnosti (i keď súd nemá pozitívnu vedomosť o výške zabezpečenia pohľadávky nehnuteľnosťou) a hodnoty zabezpečovanej pohľadávky prostredníctvo zabezpečovacieho opatrenia. Pre prípadný predaj aj tak povinná osoba bude najskôr musieť prednostne uspokojiť záložného veriteľa - Tatra banka, a.s., preto zriadenie záložného práva na nehnuteľnostiach povinnej osoby túto neprimerane nezasiahne na jej majetkových právach, ani ju neobmedzí nad nevyhnutný rozsah, pretože bez súhlasu záložného veriteľa nebude môcť predmetnú nehnuteľnosť predať.
19. Z dôvodu, že navrhovateľ podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ešte pred podaním žaloby vo veci samej, súd skúmal, či nariadením zabezpečovacieho opatrenia dôjde k trvalej úprave pomerov medzi stranami alebo je potrebné, aby navrhovateľ podal žalobu vo veci samej. Hoci v návrhu navrhovateľ uvádzal, že súčasne s týmto návrhom podáva aj návrh na vydanie platobného rozkazu, súd lustráciou v registri nezistil žiadne konanie vedené medzi stranami konania ku dňu vydania zabezpečovacieho opatrenia na tunajšom súde (viď úradný záznam). Vzhľadom na aktuálnu neexistenciu riadneho právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, na základe ktorého by bolo možné vykonať exekúciu zo založeného majetku, súd navrhovateľovi nariadil v lehote 30 dní podať na súd žalobu o zaplatenie dlžnej sumy a to v zmysle § 336 ods. 1 CSP.
20. Keďže v danom prípade ide konanie ktorým sa konanie končí, bol súd povinný rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP. V danom prípade bol navrhovateľ v konaní úplne úspešný, preto mu súd priznal proti osobe, ktorá návrh nepodala nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre (§ 357 písm. d) CSP). V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné jeho vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné len čo bolo vyhotovené.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.