Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/93/2021

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcov: 1) I. Y., T..: XX.X.XXXX,H.: I. X. XX, C., 2) I. Y., T..: XX.X.XXXX, H.: I. X. XX, C., obaja zast.: JUDr. Roman Hojer s.r.o. advokátska kancelária, IČO: 50 708 953, so sídlom: Šustekova 51, Bratislava, proti žalovanému: Realitný & Investorský fond, a.s., IČO: 53 024 486, so sídlom: Stropkovská 3, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd nariaďuje toto neodkladné opatrenie:

I. Žalovaný je povinný zdržať sa výkonu vlastníckeho práva, ako aj ďalších súvisiacich práv k nehnuteľnostiam vedeným na Liste vlastníctva č. XXXX pre B. C., Obec C., katastrálne územie Pezinok. D. Č. Z. W. vedené ako Parcelné číslo XXXX/X o výmere XXX I., druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; Parcelné číslo XXXX/X o výmere XX I., druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; Parcelné číslo XXXX/X B. D.Ý. XXX I., druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; Parcelné číslo XXXX/X B. D. XX I., druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; Parcelné číslo XXXX/X B. D. XX I., druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; Parcelné číslo XXXX/X B. D. X I., druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; Parcelné číslo XXXX/X B. D. XXX I., druh pozemku záhrady; Parcelné číslo XXXX/X B. D. XXX I., druh pozemku trvalý trávny porast. V časti A LV vedené ako stavby, súpisné číslo XXXX na C. Č.. XXXX/X, popis stavby rodinný dom a súpisné číslo XXXX na C. XXXX/X, popis stavby mäsiarska výroba. V časti B LV vedený ako vlastník Realitný & Investorský fond, a. s., Stropkovská 3, Bratislava, PSČ 82103, SK, IČO: 53024486 v spoluvlastníckom podiele 1/1. V časti C LV bez zápisu. (všetky uvedené nehnuteľnosti ďalej spolu len ako ,,nehnuteľnosti“), a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod značkou .

II. Žalovaný je povinný umožniť plnohodnotné bývanie Žalobcom, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod značkou .

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa návrhom vo veci samej podanom na súd dňa 14.12.2021 domáhajú určenia neplatnosti zmluvy a zrušenia notárskej zápisnice. V bode II. svojej žaloby uviedli; Žalobcovia sú bývalí vlastníci nehnuteľností, vedených na Liste vlastníctva č. XXXX pre B. C., B. C., katastrálne územie C.. V časti A LV vedené ako Parcelné číslo XXXX/X B. D. XXX I., druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; Parcelné číslo XXXX/X B. D. XX I., druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; Parcelné číslo XXXX/X B. D. XXX I., druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; Parcelné číslo XXXX/X B. D. XX I., druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; Parcelné číslo XXXX/X B. D. XX I., druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; Parcelné číslo XXXX/X B. D. X I., druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; Parcelné číslo XXXX/X B. D. XXX I., druh pozemku záhrady; Parcelné číslo XXXX/X B. D.Ý. XXX I., druh pozemku trvalý trávny porast. V časti A LV vedené ako stavby, súpisné číslo XXXX na parcele č. XXXX/X, popis stavby rodinný dom a súpisné číslo XXXX na C. XXXX/X, popis stavby mäsiarska výroba. V časti B LV vedený ako vlastník Realitný &

Investorský fond, a. s., Stropkovská 3, Bratislava, PSČ 82103, SK, IČO: 53024486 v spoluvlastníckom podiele 1/1. V časti C LV bez zápisu. V bode III. svojej žaloby uviedli; Žalobcovia uzatvorili dňa 7. decembra 2020 so žalovaným Kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností. Žalobcovia boli v čase uzatvorenia Kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností vo veľmi zlej situácii, kedy urgentne potrebovali peňažné prostriedky na vyplatenie finančnej pôžičky. Žalovaný bol o veľmi zlej, priam núdznej situácii žalobcov informovaný. Ponúkol im uzatvorenie vyššie uvedenej Kúpnej zmluvy. A to za podmienok pre žalobcov výrazne nevýhodných. Ako je zrejmé z článku II, bod 1. predmetnej kúpnej zmluvy, kúpna cena bola dohodnutá na 230.000,- Eur. Táto cena však je pre predávajucich (žalobcov) nevýhodná. Celkovú cenu predmetných nehnuteľností odhadujú žalobcovia najmenej na 500.000,- Eur. Predmetná zmluva teda bola zjavne uzatvorená za nápadne nevýhodných podmienok. V bode IV. svojej žaloby uviedli; Predmetná kúpna zmluva je síce nazvaná ,,Kúpna zmluva“, ale celkom zjavne ide o zmluvu inominátnu. V článku III., bod 2. predmetnej zmluvy je výslovne uvedené, že predávajúca (žalobkyňa) I. Y. touto zmluvou zároveň uzatvárajú Zmluvu o budúcej zmluve, na základe ktorej v budúcnosti I. Y. odkúpi predmetnú nehnuteľnosť od žalovaného späť. Je teda zrejmé, že kúpa nehnuteľností a ich prevod do vlastníctva kupujúceho (žalovaného), boli iba fiktívne. V skutočnosti je zrejmé, že kupujúci (žalovaný) predávajúcim (žalobcom) poskytol finančnú pôžičku, ktorej vrátenie malo byť zabezpečené práve takýmto spôsobom, teda prevedením nehnuteľností do formálneho vlastníctva kupujúceho (žalovaného). Je zrejmé, že: 1) Táto zmluva je pre žalobcov od počiatku veľmi nevýhodná 2) Táto zmluva bola uzatvorená za nápadne nevýhodných podmienok 3) Kupujúci (žalovaný) zneužil núdzu žalobcov, kedy museli urgentne vyplatiť veriteľovi finančnú pôžičku, ktorú im poskytol. A na tom základe žalobcovia odpredali predmetné nehnuteľnosti žalovanému hlboko pod ich reálnu trhovú cenu. V bode VI. svojej žaloby uviedli; Nakoľko už priamo v zmluve zo dňa 7.12.2020, ktorá má byť kúpnou zmluvou, strany predpokladajú, že žalobkyňa I. Y. odkúpi nehnuteľnosti späť je zrejmé, že zo strany žalovaného išlo od počiatku o poskytnutie pôžičky žalobcom. S tým že ak mu požičané peniaze vrátia, prevedie nehnuteľnosti späť do vlastníctva žalobkyne. Zo strany žalovaného teda zjavne išlo o zámer a zároveň o výkon jeho obchodnej činnosti. Ak by totiž žalobca mienil použiť predmetné nehnuteľnosti na svoju vlastnú prevádzku, neuviedol by priamo v zmluve, že ide aj o zmluvu o budúcej zmluve s možnosťou, že žalobkyňa odkúpi nehnuteľnosti späť. Žalovaný však nikdy nemal ani nemá v predmetoch činnosti poskytovanie pôžičiek, ani faktoring a forfaiting. Mal a má medzi predmetmi svojej činnosti iba Sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpi nehnuteľnosti. V žiadnom predmete svojej činnosti nie je uvedené, že by bola oprávnená pre svoju obchodnú činnosť poskytovať (jednostranne nevýhodné) spotrebiteľské pôžičky, alebo nakupovať a predávať späť nehnuteľnosti. V VII. svojej žaloby uviedli; Ako je uvedené vyššie, žalovaný predpokladal, že predmetné nehnuteľnosti za poskytnuté peniaze formálne nadobudne a po vrátení peňazí v budúcnosti tieto nehnuteľnosti žalobkyni kúpnou zmluvou vráti. Išlo teda o výkon podnikateľskej činnosti žalovaného (na ktorú nebol oprávnený). Žalobcov naopak možno jednoznačne považovať pre tento účel za spotrebiteľov. V bode XI. svojej žaloby uviedli; Je zrejmé, že žalovaný konal v rámci výkonu svojej obchodnej činnosti, a to nedovoleným spôsobom. Takéto konanie je teda neoprávneným podnikaním. Podľa : „Ak je neplatnosť právneho úkonu ustanovená na ochranu niektorého účastníka, môže sa tejto neplatnosti dovolávať iba tento účastník. To neplatí pre zmluvy uzatvorené podľa druhej časti tohto zákona.“ Právny úkon je neplatný, ak nebol urobený slobodne, vážne, zrozumiteľne, nie je určitý, jeho predmetom je nemožné plnenie, bol urobený v omyle, alebo ktorý sa obsahom alebo účelom prieči zákonu, zákon obchádza, prieči sa dobrým mravom, nie je urobený vo forme, ktorú stanovuje zákon alebo dohoda účastníkov (podľa právny úkon je neplatný aj vtedy, ak nie je urobený v písomnej forme, ktorú požadovala čo len jedna zmluvná strana), ak ho urobil ten kto nemá spôsobilosť na právne úkony alebo ho urobila osoba, ktorá konala v duševnej poruche a ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

2. Návrhom podaným na súd dňa 16.12.2021 sa žalobcovia domáhali nariadenia neodkladného opatrenia v znení uvedenom vo výroku tohto rozhodnutia. Opis rozhodujúcich skutočností je úplne totožný s návrhom vo veci samej.

3. K návrhu vo veci samej žalobcovia pripojili listinné dôkazy a to; Notársku zápisnicu N 460/2020, Nz 46002/2020,NCRls 46565/2020, Kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností zo dňa 7.12.2020 uzavretú medzi žalobcami ako predávajúcimi a ASK Reality & Investície, s.r.o., Výpis z listu vlastníctva č. XXXX.

4. Podľa (ďalej len ), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa , na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

6. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa , ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

11. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa , prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je namieste použiť vtedy, ak je potrebné neodkladne upraviť pomery alebo ak je tu obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri oboch týchto skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok žalobcu osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Ide o taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Potreba úpravy pomerov musí byť teda bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k ohrozovaniu alebo porušovaniu jeho práv a právom chránených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu.

15. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany, pričom by však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s vecami alebo právami uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Neodkladné opatrenie má byť teda výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, len ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje bezodkladnú súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok žalobcu osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné, pričom existenciu uvedených skutočností je povinný osvedčiť žalobca.

16. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, a teda že osoba ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) neodkladným opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho

konania a rozhodovania vo veci samej resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu rozhodnutia. Ohrozenie nároku, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia.

17. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť situácie, vyžadujúcej neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchy v právnom vzťahu. V dôsledku toho súdy o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodujú až po zistení skutkového stavu, ale už na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Miera osvedčenia potrebných skutočností sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 29.7.2010).

18. vo svojom ustanovení taxatívne vymedzuje, aké náležitosti musí návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahovať, aby mu bolo možné vyhovieť. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahovať: 1) opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo preukázanie obavy, že exekúcia bude ohrozená. 2) opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana. 3) musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

19. Na to, aby súd mohol návrhu vyhovieť, musia byť všetky uvedené náležitosti splnené kumulatívne, teda nesplnenia čo i len jednej z uvedených náležitostí bude mať za následok, že súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

20. Najdôležitejším atribútom pre nariadenie neodkladného opatrenia, ako to vyplýva aj zo samotného názvu tohto inštitútu je naliehavosť neodkladnej úpravy pomerov. Pri tomto dôvode ide o existenciu naliehavej a nevyhnutnej potreby upraviť určité právne vzťahy a to medzi stranou, ktorá navrhuje vydanie neodkladného opatrenia a stranou, ktorej sa má neodkladným opatrením uložiť určitá povinnosť alebo obmedzenie. Potreba naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov spočíva v tom, že nenariadením neodkladného opatrenia zo strany súdu by vznikol priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo nezvratný stav, prípadne pre také konanie, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom. V rámci existencie potreby bezodkladnej úpravy pomerov súd nariadi neodkladné opatrenie spravidla v takej situácii, kedy danej strane hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, prípadne, že strane hrozí zhoršenie jej právnej pozície do takej miery, že sa jej viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.

21. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj z návrhu vo veci samej a predložených listín mal súd za to, že žalobcovia v dostatočne preukázateľnej miere osvedčili dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Súčasne súd poukazuje na to, že neodkladné opatrenie v tomto prípade slúži iba na dočasnú úpravu pomerov do rozhodnutia vo veci samej.

22. O trovách konania súd rozhodne v konečnom rozhodnutí.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.