Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27P/176/2021

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: G. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, dieťa rodičov - matky X.. T. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Na W. XXXX/XXA, X., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Tomáš Sninčák, PhD., advokát, so sídlom Hlboká cesta 7, Bratislava, IČO: 52 233 774 a otca T.. G. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, Z. W., právne zastúpeného Mgr. Máriou Čechovou, advokátkou, so sídlom Lipová 18/C, Viničné, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom postúpeným dňa 03.12.2021 Okresným súdom Bratislava III na Okresný súd Bratislava II sa matka maloletého dieťaťa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal otcovi dieťaťa stýkať sa s maloletým G. S., nar. XX.XX.XXXX. 2. Svoj návrh odôvodnila tým, že od počiatku bola realizácia styku otca s maloletým konfliktná a problémová, stretávanie sa s otcom je pre maloletého stresujúce a nepriaznivo pôsobí na jeho psychiku. Maloletý nechce otca vidieť ani tráviť s ním čas, neustále matke opakuje, že nechce chodiť na stretnutia s otcom, ktorý mu "ukradol" hračky a televízor, a ak sa chce s nimi hrať musí ísť k nemu domov. Taktiež sa matke sťažoval, že ho psychologička dvakrát v súčinnosti s otcom nabádala, aby sa stretol s otcom bez matky mimo Centra. Na prvom stretnutí maloletý uviedol: "chcem ti povedať prepáč ocino. Bol som malý a myslel som si, že ty si mi chytal pišuláka, ale chytal som ja tebe". Po stretnutiach s otcom sa maloletý začal pomočovať, mávať melancholické stavy, myšlienky na smrť, zhoršilo sa jeho správanie v škole. Na poslednom asistovanom stretnutí 15.10.2021 po nátlaku otca a psychologičky, aby išiel s otcom do nového domčeku, maloletý psychicky skolaboval. Okresný súd Bratislava III pod sp. zn. rozsudkom zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, styk otca upravil na každý párny kalendárny týždeň v piatok od 15,30 hod. do 17,30 hod. v priestoroch a za súčinnosti Centra pre deti a rodiny, D. XX, X. po dobu troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku, následne každý piatok v mesiaci v čase od 15,30 hod. do 17,30 hod. Rodičia uzatvorili dohodu o vykonaní opatrení SPODaSK s Centrom pre deti a rodiny X. - D., za Centrum bola poverená psychologička T.. H. V.. Podľa vyjadrenia matky, psychologička na začiatku stretnutí odmietala dodržiavať asistovaný styk v časoch podľa rozsudku s odôvodnením, že Centrum nemá v tom čase stránkové hodiny. Matke sa taktiež nepáčil spôsob, akým psychologička viedla asistované stretnutia, obviňovala ju z manipulácie maloletého a neodborného prístupu. 3. Z lekárskej správy zo dňa 15.10.2021 vyplýva, že maloletý bol vyšetrený pre úzkostnú poruchu, po vyšetrení sa upokojil, cítil sa lepšie, bez potreby akútnej intervencie formou hospitalizácie. 4. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 10.03.2020 č. k. -365 súd manželstvo rodičov maloletého Róberta rozviedol, zároveň na čas po rozvode manželstva maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky, otcovi uložil povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 230,- eur

mesačne. Oprávnenie zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok bolo priznané obom rodičom. Súd taktiež upravil styk otca s maloletým presne vymedzeným spôsobom a matke uložil povinnosť dieťa na styk riadne pripraviť. 5. Z obsahu spisu vedeného pred Okresným súdom Bratislava III pod sp.zn. vyplýva, že styk otca s maloletým bol upravený v súlade so závermi znaleckého dokazovania v rozsahu raz týždenne na pôde akreditovaného subjektu, a to v piatok v čase od 15,30 hod. do 17,30 hod. Styk bol upravený s prihliadnutím na diagnózu maloletého (autizmus a porucha pozornosti) ako aj dobu, po ktorú sa styk otca s maloletým vôbec nerealizoval. Trestné konanie vedené voči otcovi dieťaťa pre podozrenie zo zneužívania maloletého bolo zastavené. 6. Zo správy (o mimoriadnej situácii) zo stretnutia rodičov s dieťaťom za prítomnosti odborného zamestnanca zo dňa 15.10.2021 bolo zistené, že vzťahy medzi rodičmi maloletého sú veľmi napäté. Na stretnutí maloletý komunikoval s otcom, reagoval na otcove podnety, udržiaval s otcom očný kontakt, vyhľadával s ním fyzický kontakt, spolu viedli spontánnu konverzáciu. Otec sa s maloletým rozprával o jeho kamarátovi poľovníkovi, navrhol mu, že ak bude chcieť, môžu spolu variť guláš. Maloletý vybehol von z miestnosti za matkou opýtať sa, či môže ísť k ocinkovi, matka zareagovala podráždene, začala zvyšovať hlas a nenechala si situáciu vysvetliť. Na adresu zamestnankyne CDR sa vyjadrila, že je "spolčená" s otcom, manipuluje maloletého a dožadovala sa odovzdania správy. Maloletý sa postavil k vchodovým dverám a chcel odísť z Centra. Matka sa ho opýtala či chce mobil, že tu zostanú, na čo maloletý vybehol z čakárne k otcovi. Matka aj naďalej zotrvala v Centre a žiadala o kontakt na nadriadených, vytiahla telefón a začala si nahrávať zamestnankyňu CDR. Pracovníčky sa snažili vysvetliť matke, že otcov návrh na ďalšie stretnutie s maloletým bol spontánny, načo matka opakovala, že podá na zamestnankyňu CDR trestné oznámenie. 7. Podľa (ďalej ako ""), podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone. 8. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. 9. Podľa neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. 10. Podľa (ďalej ako ""), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 11. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 12. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 13. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 14. Podľa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie súd ostatným stranám nedoručuje, uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak nim bolo neodkladné opatrenie nariadené. 15. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

16. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 17. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. 18. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenia splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj maloletého dieťaťa. Neodkladné opatrenie má mať len dočasnú povahu a v konaní vo veciach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloletých ( ) má byť prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Základný predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnosti súdnej úpravy pomerov účastníkov konania, v prípade konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, pomerov maloletého dieťaťa. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava pomerov, ktoré ako vyplýva zo samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohli dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmom maloletého dieťaťa. 19. Súd pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností pred začatím konania alebo po jeho začatí v prvom rade prihliada na záujem maloletého dieťaťa. Podľa ako prostriedok na ochranu záujmu maloletého slúži práve inštitút neodkladného opatrenia. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Naliehavosť potreby úpravy pomerov neodkladným opatrením v týchto konaniach ustupuje záujmu maloletého dieťaťa. A teda, ak je nariadenie neodkladného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa, nemusí byť nevyhnutne súčasne splnená aj podmienka naliehavosti potreby úpravy pomerov. Uvedené mal na mysli aj zákonodarca v novom , nakoľko pri nariaďovaní neodkladného opatrenia v týchto konaniach nie je potrebné odôvodňovať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, postačuje odôvodnenie záujmu maloletého dieťaťa.

20. Základom pre nariadenie neodkladného opatrenia je absencia vážnejších pochybností o jeho dôvodnosti. V záujme zamedzenia zneužitia tohto procesného inštitútu je možné uplatniť ho len výnimočne, a to iba v prípadoch riadneho preukázania stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov. Výnimkou zo všetkých pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodičia s dieťaťom je prípad, kedy záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasne stretávanie s jedným z rodičov obmedzené alebo úplne zakázané. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa. Tieto musia byť natoľko závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvolala potrebu obmedziť prirodzený kontakt. Jediným kritériom pre vyslovenie obmedzenia alebo zákazu styku je teda aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je podstatným posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci, pričom záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností. 21. S poukazom na citované zákonné ustanovenia ako i preskúmajúc návrh matky, súd považoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za nedôvodný, a preto ho v celom rozsahu zamietol. Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania a tieto musia byť osvedčené. V konaní bolo zistené, že rodičia maloletého G.Ó. nežijú v spoločnej domácnosti, maloletý bol v zmysle rozhodnutia súdu zverený do osobnej starostlivosti matky, pričom styk otca so

synom bol upravený presne vymedzeným spôsobom v zmysle rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 10.03.2020 č. k. -365. Matka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala zákazu styku otca s maloletým, čo odôvodnila tým, že sa obáva o psychické zdravie dieťaťa, ktoré sa nechce s otcom stretávať. Svoje tvrdenia podložila lekárskou správou z vyšetrenia maloletého v ktorej lekár konštatuje, že dieťa sa po vyšetrení upokojilo bez potreby hospitalizácie, maloletý opísal svoje prežívanie po kontakte s otcom tak, že mu začalo búšiť srdce a silno sa bál. Matka taktiež poukázala na neprofesionálny prístup zo strany psychologičky, ktorá situáciu zľahčuje a nerieši jej podnety ohľadom psychického stavu maloletého. 22. Súd vyhodnotil predložené dôkazy a dospel k záveru, že matka obavu o zdravý fyzický i psychický vývin maloletého ničím nepreukázala, taktiež nijako nepreukázala ohrozenie psychického stavu dieťaťa po asistovanom kontakte s otcom, pričom poukazovala len na lekársku správu spísanú T.. I. P. dňa 15.10 2021 o 18.55 hod. ako i T.. G. U. toho istého dňa o 20.16 hod. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že uvedené lekárske správy boli spísané v deň kedy bolo realizované plánované stretnutie dieťaťa s otcom v CDR na ktorom došlo k mimoriadnej situácii o ktorej bola spísaná vyššie uvedená zápisnica a ktoré vychádzajú iba z jednostranných informácií matky a vyjadrení maloletého, ktoré mohli byť v značnej miere ovplyvnené postojmi a názormi matky ako i samotnou diagnózou maloletého - autizmus. Uvedenému nasvedčuje i záver lekára - bez potreby akútnej intervencie. Je teda možné domnievať sa, že matka v uvedený deň vyhľadala lekársku pomoc účelovo. 23. Uvedenému konštatovaniu nasvedčujú i správy z CDR X. - D. o priebežnom vyhodnocovaní plnenia účelu výchovného opatrenia ako i z informácie o mimoriadnej situácii zo stretnutia rodiča s dieťaťom z ktorých vyplýva, že matka svojim postojom a reakciami výrazne sťažuje prácu Centra, pred maloletým reaguje podráždene, kričí, obviňuje pracovníkov Centra z neodbornej činnosti, pričom na neadekvátnosť jej reakcií pred dieťaťom bola opakovane upozorňovaná, vysvetlenie celej situácie ju však nezaujímalo. Z citovaných správ je tiež zrejmé, že maloletý nadviazal komunikáciu so svojim otcom, obaja využívali potenciál stretnutí, budovala sa pozitívna skúsenosť dieťaťa s otcom, G. vyhľadával kontakt s otcom, spoločne spontánne komunikovali, vtipkovali. Maloletý taktiež prejavil záujem tráviť s otcom čas osamote (spomínané varenie jelenieho gulášu), čo však matka prijala s nevôľou, vytvorila si sama priebeh situácie na ktorej nebola prítomná a akékoľvek snahy o vysvetlenie negovala. Od uvedenej doby sa asistované stretnutia nerealizujú, pričom samotné CDR poukázalo na nutnosť pokračovania stretnutí s cieľom prehlbovať, upevňovať a rozvíjať vzťahovú väzbu medzi otcom a synom. Z predložených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že proces znovuobnovenia vzťahu otca s maloletým prebiehal úspešne s adekvátnym potenciálom a to až do doby, kedy sa matka nestotožňovala s priebehom stretnutia, následne v ten istý deň vyhľadala s dieťaťom odbornú pomoc s výsledkom - bez potreby akútnej intervencie. Taktiež sa nepotvrdili žiadne skutočnosti, že by otec v minulosti či už fyzicky alebo psychicky ubližoval synovi. Súd z predložených dôkazov mal teda za to, že v predmetnej veci neboli zistené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali dočasný zákaz styku a teda nevznikla potreba zakázať prirodzený kontakt rodiča so svojim dieťaťom, naviac v situácii kedy sa stretnutia realizujú za asistencie odborných pracovníkov. Naopak, z doposiaľ vykonaného dokazovania sa javí, že matka má svoje vlastné predstavy o styku dieťaťa s otcom ako i o vedení a priebehu asistovaných stretnutí, ktoré nie sú v súlade s jej subjektívnym prežívaním, z čoho následne pramení jej obava o psychické zdravie jej syna. Obvinenia otca maloletého zo sexuálneho zneužívania dieťaťa sa nepreukázali (trestné stíhanie pre zločin sexuálneho zneužitia bolo zastavené), a v kontexte doposiaľ zistených skutočností sa správanie matky javí ako účelové, s cieľom znemožniť otcovi akýkoľvek kontakt s dieťaťom. 24. V konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa, pri nariadení neodkladného opatrenia, je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Je preto potrebné dôsledne dbať na to, aby bolo náležité posúdené, či zo strany tohto rodiča skutočne dochádza vo vzťahu k dieťaťu k tak škodlivému konaniu, ktoré by odôvodňovalo takéto zákazy, resp. jeho správanie vyvoláva dôvodnú obavu, že by k takémuto konaniu mohlo dôjsť. Pri rozhodovaní súdu o zákaze styku jedného rodiča so svojim maloletým dieťaťom je nevyhnutné zistiť relevantné okolnosti prípadu na základe ktorých má súd o tomto rozhodnúť a ustáliť, že dočasný zákaz styku rodiča s dieťaťom je skutočne a výhradne v záujme dieťaťa. Je potrebné si uvedomiť, že obmedzenie výkonu rodičovských práv a povinností je vždy následkom zavineného správania sa rodiča z ktorého je možné vyvodiť, že výchova maloletého dieťaťa je ohrozená. Toto zavinené správanie rodiča však musí byť aspoň osvedčené objektívnymi skutočnosťami. 25. Matka vo svojom návrhu uvádzala, že maloletý má strach zo stretnutí s otcom. Tieto tvrdenia sú však v rozpore s popisovaným priebehom asistovaných stretnutí otca so synom, čo naznačuje, že matka zámerne vo svojom návrhu uviedla len také skutočnosti, ktoré môžu vzbudiť obavu neodkladnej úpravy pomerov v kontexte s nutnosťou eliminovať kontakt otca s maloletým. Z pohľadu súdu matka

zbytočne vyhrocuje situáciu a bezdôvodne porušuje právo otca participovať na osobnej starostlivosti o syna a jeho výchove, ktoré je už beztak obmedzené samotnou skutočnosťou, že dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky. Ide tak o kontraproduktívny pokus matky, jej iracionálne konanie s využitím akýchkoľvek prostriedkov k presadzovaniu svojho želania, čo nemožno hodnotiť inak, ako v rozpore so záujmom maloletého. Rodinné väzby môžu byť prerušené len vo veľmi výnimočných prípadoch a je potrebné urobiť všetko pre zachovanie osobných vzťahov. Ďalším dôvodom podania návrhu uvádzaným matkou bol neodborný prístup a manipulácia maloletého zo strany psychologičky T.. H. V.. Zo súdom zistených skutočností vyplýva, že psychologička postupuje v súlade so záujmom maloletého, pričom vždy prihliadala na rodinnú situáciu, zdravotný stav maloletého ako aj na skutočnosť, že medzi otcom a synom bol na určité obdobie prerušený kontakt. Tvrdenia matky sú založené len na jej subjektívnych pocitoch a výhradách voči uvedenej psychologičke. Bez ohľadu na motiváciu svojho konania by mala matka akceptovať právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie a korigovať svoje správanie v záujme zlepšenia vzťahu otca so svojím synom. Pre maloletého je v súčasnosti potrebná stabilita pomerov a upokojenie celej situácie. Otec je pre každé dieťa nenahraditeľnou súčasťou života, jeho výchovné pôsobenie pozitívne ovplyvňuje ďalší duševný i fyzický vývoj dieťaťa. Najmä do pubertálneho veku by malo byť dieťa vychovávané v nukleárnej rodine (rodičia + deti), pričom pokiaľ je dieťa vychovávané len jedným rodičom, často vzniká v živote dieťa nejaký hendikep a negatívne sa to prejavuje v jeho vzťahoch a pozícii v spoločnosti. (" Kto nevidí rodinu, nevie ju ani vytvoriť"). 26. Vzhľadom na vyššie uvedené je súd názoru, že v súčasnej dobe je potrebné pod odborným dohľadom znovuobnoviť vzťah otca a syna s cieľom minimalizovať negatívne reakcie dieťaťa na odlúčenie s otcom a zvládanie potrieb dieťaťa jeho rodičmi. Uvedený postup je i v súlade s odporúčaním T.. V. (psychologičky CDR), ktorá s maloletým pravidelne pracovala. CDR D. má vytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie asistovaných stretnutí a to tak po stránke priestorovej ako i odbornej, maloletý si na uvedené prostredie zvykol, a teda je jednoznačne v záujme dieťaťa aby sa uvedené stretnutia aj naďalej realizovali na pôde tohto zariadenia. Uvedeným postupným opätovným zbližovaním sa maloletého s otcom a zvládaním svojich emócií, si dieťa môže v budúcnosti upevniť so svojim otcom láskyplný vzťah, ktorý nebude sprevádzaný negatívnymi reakciami dieťaťa. Taktiež vzhľadom na diagnózu maloletého je odborné spolupôsobenie zariadenia nevyhnutné a jednoznačne v záujme dieťaťa. Súd preto apeluje na matku, aby dodržiavala pokyny a odporúčania odborníkov pracujúcich s maloletým a tým dala šancu reparácii vzťahu otca a syna, ktorý bol narušený a obnove dôvery maloletého vo svojho otca. Matka by mala podporovať svojho syna k stretnutiam s otcom a snažiť sa eliminovať negatívne hodnotenia otca pred dieťaťom ako i hodnotenia priebehu stretnutí. Taktiež obaja rodičia musia pracovať na zlepšení vzájomnej komunikácie, čo môže viesť k minimalizovaniu vzájomných konfliktov a nedorozumení. Na základe uvedeného, súd vyhodnotil, že v súčasnej dobe je nepopierateľne v záujme dieťaťa, aby sa stretnutia s otcom realizovali tak ako boli súdom upravené právoplatným a vykonateľným rozhodnutím.

27. Súd dáva taktiež do pozornosti, že rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Vždy je potrebné rešpektovať právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a je potrebné, aby bolo rešpektované aj právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Aktuálna situácia v nadväznosti na nespokojnosť matky s priebehom asistovaných stretnutí, nemôže byť automaticky považovaná za dôvod, ktorý by bez akéhokoľvek iného relevantného zdôvodnenia odôvodňoval nariadenie neodkladného opatrenia, týkajúceho sa dočasnej zmeny úpravy styku rodiča s dieťaťom, a to tým najzávažnejším zásahom vo forme zákazu styku. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd návrh matky zamietol.

28. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.