Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Tos/121/2021

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Liptákovej a sudcov JUDr. Vladimíra Kuráka a Mgr. Anny Mihálikovej, na neverejnom zasadnutí konanom 4. januára 2022 prejednal sťažnosť podanú odsúdenou O. O., nar. XX.X.XXXX, proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok, č.k. -182 z 29.9.2021 a takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť odsúdenej O. O. z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

Okresný súd Ružomberok uznesením, č.k. -182 z 29.9.2021 podľa , za použitia Tr. zák. vyslovil, že odsúdená O. O. sa neosvedčila v skúšobnej dobe podmienečného trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený rozsudkom Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. zo dňa 29.4.2020, právoplatným 29.4.2020, pre zločin opustenia dieťaťa podľa , Tr. zák., a nariadil jej výkon trestu odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Zároveň podľa , za použitia Tr. zák. odsúdenú zaradil na výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Predmetné uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, nakoľko bolo napadnuté sťažnosťou odsúdenej.

Zo zápisnice o verejnom zasadnutí z 29.9.2021 vyplýva, že po vyhlásení predmetného uznesenia, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku podala odsúdená sťažnosť proti nemu priamo do zápisnice. K sťažnosti sa pripojila aj jej obhajkyňa. Prokurátor sa vzdal práva podať sťažnosť. Písomné dôvody sťažnosti boli okresnému súdu doručené 8.11.2021. Sťažovateľka poukázala na odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu v časti, že odsúdenej bola ponúknutá možnosť vedenia riadneho života uložením podmienečného trestu odňatia slobody s probačným dohľadom, avšak túto šancu nevyužila, počas skúšobnej doby nedošlo k jej prevýchove, dopustila sa opäť trestnej činnosti, za ktorú bola právoplatne odsúdená, a aktuálne si vykonáva trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov. Teda počas skúšobnej doby nedošlo k prevýchove odsúdenej. Argumenty odsúdenej, ktorými odôvodňovala žiadosť o ponechanie probačného dohľadu v platnosti, súd nevzal do úvahy. Sťažovateľka podotkla, že k spáchaniu skutku, za ktorý bola odsúdená trestným rozkazom Okresného súdu Ružomberok, č.k. -110, došlo v období krátko po odsúdení rozsudkom Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. z 29.4.2020. Plynutím skúšobnej doby, ako aj absolvovaním liečenia v Nemocnici pre obvinených a odsúdených v Trenčíne si postupom času uvedomila svoje pochybenia a nesprávnosť svojho postupu a chce sa venovať svojim deťom a viesť riadny život, ako aj pokračovať v liečbe. V minulosti konala pod vplyvom omamných látok, po začatí abstinencie zistila, že tak, ako žila v minulosti, už žiť nechce. Takéto presvedčenie u nej je umocnené tým, že okrem dcéry S. má dcéru Z., ktorá nemá ešte ani rok. Pri výkone trestu v trvaní 24 mesiacov, ktorý súd odsúdenej nariadil, nebude môcť byť so svojimi deťmi, mladšia dcéra ju nebude ani poznať. Čas, ktorý takto stratia deti v útlom veku, nebude možné vrátiť. Tiež poukázala na to, že u nej prebiehal probačný dohľad bezproblémovo, podrobovala sa ambulantnej liečbe u psychiatra, ako

je to zrejmé zo správy probačného úradníka. V správe ústavu sa konštatuje, že k správaniu odsúdenej počas výkonu trestu neboli žiadne výhrady či pripomienky. Za týchto okolností má za to, že rozhodnutie súdu o nariadení výkonu trestu odňatia slobody nezohľadňuje okolnosti konkrétneho prípadu. Zákonné ustanovenie § 52 ods. 1 Tr. zák. dáva súdu možnosť ponechať výnimočne probačný dohľad v platnosti, prípadne aj za uloženia dovtedy neuložených primeraných obmedzení alebo povinností. Sťažovateľka je toho názoru, že práve v tomto prípade boli splnené všetky predpoklady na aplikovanie predmetného ustanovenia. Súd nedostatočne vyhodnotil konkrétne okolnosti tohto prípadu a jeho rozhodnutie je neprimerane prísne. Nariadenie trestu odňatia slobody nie je namieste, nakoľko bola možnosť zabezpečenia abstinencie u odsúdenej na slobode, čím by sa jej dala možnosť žiť s deťmi, ktoré matku vo svojom veku potrebujú. Súd posudzoval tento prípad len formálne a závery súdu považuje za jednostranné a arbitrárne. Odôvodnenie rozhodnutia súdu vo vyššie uvedených súvislostiach považujú za nepostačujúce, pretože sa súd nezaoberal ani prípadnou možnosťou ponechania podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom v platnosti za súčasného predĺženia skúšobnej doby. Keďže neboli vzaté do úvahy špecifiká tohto konkrétneho prípadu, navrhla, aby krajský súd zrušil predmetné uznesenie a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Prokurátor nevyužil právo vyjadriť sa k sťažnosti odsúdenej.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí, po zistení, že proti predmetnému rozhodnutiu prvostupňového súdu je sťažnosť prípustná ( ), túto podala oprávnená osoba ( ) riadne a včas, v zákonom stanovenej lehote ( ), podľa , preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľka podala sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a po zvážení všetkých okolností významných pre rozhodnutie dospel k záveru, že sťažnosť odsúdenej O. O. nie je dôvodná.

Podľa § 52 ods. 1 Tr. zák. ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život, dodržiaval podmienky probačného dohľadu a splnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby. Výnimočne môže súd, vzhľadom na okolnosti prípadu, ponechať probačný dohľad v platnosti, hoci odsúdený svojím konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže a) primerane predĺžiť probačný dohľad, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú hranicu probačného dohľadu ustanoveného v § 51 ods. 2, b) uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo povinnosti, alebo c) nariadiť kontrolu uložených primeraných obmedzení alebo povinností technickými prostriedkami, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu a ak takáto kontrola nebola doposiaľ nariadená.

Vedením riadneho života v skúšobnej dobe treba rozumieť najmä dodržiavanie právnych noriem, plnenie pracovných, rodinných a ďalších občianskych povinností. Znakom riadneho života je i beztrestnosť, hoci nemusí sama osebe znamenať, že podmienečne odsúdený vedie riadny život, a naopak. Dôvodom na rozhodnutie, že podmienečne odsúdený trest vykonaná, je nielen skutočnosť, že podmienečne odsúdený spáchal v skúšobnej dobe ďalší trestný čin, ale aj skutočnosť, že inak nežil riadnym životom, alebo nevyhovel uloženým podmienkam. Jedným zo základných znakov riadneho života je dodržiavanie právneho poriadku. Ak podmienečne odsúdený v skúšobnej dobe závažným spôsobom poruší právne normy, najmä tým, že spácha úmyselný trestný čin, svedčí to spravidla o tom, že sa neosvedčil. Podmienka vedenia riadneho života je splnená najmä vtedy, ak podmienečne odsúdený plní základné povinnosti občana tak v súkromnom živote, ako aj voči spoločnosti. Riadny život preto nemožno stotožňovať len s bezúhonnosťou.

Preskúmaním spisového materiálu vzťahujúceho sa na predmetnú trestnú vec sťažnostný súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Ružomberok, č.k. -130 z 29.4.2020, právoplatným 29.4.2020, bola O. O. uznaná vinnou zo spáchania zločinu opustenia dieťaťa podľa § 206 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., za čo jej bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov s probačným dohľadom, pri súčasnom uložení povinnosti spočívajúcej v príkaze podrobiť sa liečeniu závislosti od návykových látok a obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania alkoholických nápojov a omamných a psychotropných látok.

Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa mal krajský súd jednoznačne preukázané, že odsúdenej začala plynúť skúšobná doba podmienečného odsúdenia dňom 30.4.2020 s predpokladaným ukončením dňa 30.10.2022. Pokiaľ okresný súd stanovil plynutie skúšobnej doby dňom 29.4.2020, nekonal správne. V zmysle § 50 ods. 1, druhá veta Tr. zák. skúšobná doba podmienečného odsúdenia začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. V tejto časti sťažnostný súd uvedený údaj opravil, čo však nemalo vplyv na inak vecne správne rozhodnutie okresného súdu.

V rozhodnom období, v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom (v období od mesiaca mája roku 2020 najmenej do 3.9.2020) sa odsúdená dopustila ďalšej protiprávnej činnosti obdobného charakteru, právne kvalifikovanej ako prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. a) Tr. zák., za čo bola odsúdená trestným rozkazom Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. z 30.3.2021, právoplatným 10.4.2021 a bol jej uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so zaradením na výkon tohto trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne jej bolo uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Koniec výkonu tohto trestu má odsúdená stanovený na 12.1.2022.

Na základe riadneho a dostatočného preskúmania podmienok života odsúdenej v rozhodnej dobe, t.j. v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom, dospel súd prvého stupňa k správnym záverom, keď vyslovil, že odsúdená sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom neosvedčila a trest odňatia slobody vo výmere 2 roky so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia vykoná.

V prípade odsúdenej treba zvlášť zdôrazniť, že odsúdená sa v dôsledku polymorfnej závislosti na viacerých psychoaktívnych látkach (metamfetamín, alkohol, kanabinoidy), ako to vyplýva zo znaleckého posudku, dopustila trestného činu voči svojmu maloletému dieťaťu. Jej závislosť bola silnejšia ako puto matky k maloletej S., nar. X.X.XXXX. Napriek poskytnutej šanci odsúdenej súdom - uloženým podmienečným trestom odňatia slobody, ktorý jej umožňoval viesť riadny život, uvedomiť si jeho hodnoty, rozvíjať vzťah s dieťaťom, znormalizovať sa a plniť si svoje rodičovské povinnosti, v krátkom čase po odsúdení, v období od mája 2020 najmenej do 3.9.2020 jej správanie nebolo v súlade s riadnym spôsobom života, a to primárne v dôsledku nedodržiavania zákazu užívať alkohol, omamné a psychotropné látky, ktorý jej bol nariadený v rámci probačného dohľadu. Uvedené napriek pozitívnej správe od probačného a mediačného úradníka potvrdzuje znenie skutku, kvalifikovaného ako prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. a) Tr. zák., ktorý znie nasledovne: „od mesiaca máj roku 2020 najmenej do 3.9.2020 ako matka maloletej S. O., nar. X.X.XXXX, s ktorou žije v spoločnom byte na ulici N. Y. XXXX/XN. v F., sa pred maloletou dcérou správala takým spôsobom, že sa túlala po nociach, ráno chodila domov pod vplyvom drog a alkoholu, celý deň prespala, mala zmeny nálad, nadávala, kričala a bola agresívna voči ostatným obyvateľom bytu, ako aj k maloletej S. O., v prípade, keď jej dcéra S. spala u nej na posteli, po príchode domov si zasvietila v izbe, fajčila pri nej na posteli, v izbe a domácnosti neudržovala poriadok, vracala sa domov bez spodnej bielizne, alebo naopak v pánskej spodnej bielizni, v kabelke prechovávala striekačku, ktorú jej našla maloletá S. O., ktorá uvedené správanie matky bezprostredne vnímala.“ V podstate ide o pokračovanie v obdobnom protiprávnom správaní, ktoré len v inej forme postihovalo maloletú dcéru. Z charakteru jej konania, obdobia páchania skutku (od mája 2020), teda s odstupom ani nie jedného mesiaca po odsúdení, nemožno u odsúdenej konštatovať len „nejaké zakopnutie“, „prešľap“ v snahe po náprave, ktoré by sa dalo tolerovať. Ak by sa to stalo sporadicky, „raz za čas“, nepodávala by na odsúdenú trestné oznámenie vlastná matka. Vychádzajúc z dátumu narodenia druhej dcéry Z., nar. XX.XX.XXXX, odsúdenú nedokázalo dostatočne motivovať viesť riadny život, dôsledne abstinovať ani jej tehotenstvo.

Pre rozhodnutie súdu o osvedčení podmienečne odsúdenej s probačným dohľadom zákon vyžaduje kumulatívne splnenie troch zákonných podmienok - vedenie riadneho života, dodržanie podmienok probačného dohľadu a splnenie uložených povinností alebo obmedzení. Preto na nariadenie výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a vyslovenie o neosvedčení sa postačuje, ak odsúdená svojím správaním porušila čo i len jednu z uvedených podmienok. V prípade odsúdenej nedodržovanie esenciálneho obmedzenia uloženého v rámci probačného dohľadu - zákazu užívať alkohol a omamné a psychotropné látky - viedlo k ďalšiemu jej odsúdeniu (viď vyššie citovaný skutok) v priebehu plynutia skúšobnej doby s probačným dohľadom, a teda k záveru, že neviedla riadny život.

Zákon dáva súdu možnosť, aby výnimočne, vzhľadom na okolnosti prípadu, ponechal podmienečné odsúdenie s probačným dohľadom v platnosti, hoci odsúdená konaním spáchaným v skúšobnej dobe dala príčinu na nariadenie výkonu trestu. Súčasne môže primerane predĺžiť probačný dohľad, uložiť doteraz neuložené primerané povinnosti a obmedzenia, prípadne nariadiť ich kontrolu technickými prostriedkami (§ 52 ods. 1 Tr. zák.). Takéto rozhodnutie je rozhodnutím fakultatívnym a súd tak rozhodne po zvážení všetkých okolností konkrétneho prípadu.

Vo vyššie uvedených súvislostiach nemôže obstáť návrh odsúdenej na ponechanie podmienečného odsúdenia v platnosti, a to ani pri uložení ďalších obmedzení, resp. povinností. Krajský súd nenašiel žiadne výnimočné okolnosti prípadu, ktoré by závažným spôsobom podporili takýto iný spôsob rozhodnutia. Túto výnimočnosť nemôžu spĺňať okolnosti, ktoré existovali v čase protiprávneho konania odsúdenej, t.j. odsúdená mala vedomosť, že je matkou, resp. budúcou dvojnásobnou matkou a má svoje rodičovské práva a povinnosti a napriek tomu jej protiprávne konanie smerovalo voči záujmom maloletých detí. Tieto boli zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky - I. O.. Skutočnosť, že odsúdená pod vplyvom abstinencie, liečby, pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, kde si plní svoje povinnosti, prehodnotila svoj doterajší život, je sľubnou prognózou pre jej budúcnosť, možnosť podmienečného prepustenia z výkonu aktuálne vykonávaného trestu odňatia slobody. V danom štádiu konania však nie sú tieto okolnosti postačujúce pre navrhovaný spôsob rozhodnutia.

V neuvedených podrobnostiach krajský súd v celom rozsahu odkazuje na dôvody napadnutého uznesenia okresného súdu, s ktorými sa stotožnil a tieto si aj osvojil.

Vzhľadom na vyššie uvedené výsledky prieskumu napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo, nadriadeným súdom a nezistenia žiadnych pochybení v činnosti prvostupňového súdu, ktoré by odôvodňovali zrušenie alebo zmenu napadnutého uznesenia, krajský súd zamietol sťažnosť odsúdenej ako nedôvodnú.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.