Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Nt-12-2021.pdf
PDF · 84.19 KB
Case nature
Area
Subarea
3Nt/12/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava IV, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Grendárovej a prísediacich sudcov Márie Čiernej a Ľubice Horváthovej, na verejnom zasadnutí dňa 5.januára 2022 v Bratislave
rozhodol:
Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku sa návrh odsúdenej J. O., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvale bytom Bernolákovo, Y. Č.. XXX/XX, na povolenie obnovy konania proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, pod č.k. 3T/36/2016-530, zo dňa 24.januára 2017, právoplatný dňa 14.apríla 2017 z a m i e t a, nakoľko súd nezistil podmienky na povolenie obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.
odôvodnenie:
Dňa 09.septembra 2021 odsúdená prostredníctvom svojho obhajcu podala na Okresný súd Bratislava IV návrh na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 3 T/36/2016. Návrh na obnovu konania odôvodnila tým, že v predmetnej veci nebol objektívne ustálená výška škody žalovaného trestného činu zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona (ďalej Tr.zák.) a to s prihliadnutím na súpis jednotlivých darčekových kariet - ktorý v prílohe v predmetného návrhu na obnovu konania jednotlivo rozviedli. Mala za to, že tvrdenia a uplatňovaná výška náhrady škody poškodeným nedávajú s odkazom na súpis darčekových kariet relevantný podklad pre jej jednoznačné určenie, t.j. - mala za to, že aj konajúci súd vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu veci. Nadimenzovanú výšku, ktorá neodzrkadľovala skutočný zodpovednostný vzťah odsúdenej preukazovala podľa nej aj tá skutočnosť, že poškodený si náhradu škody, ktorá mu nebola priznaná v trestnom konaní neuplatnil v civilnom spore. Konajúci súd tak vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu, z čoho dôsledku tiež mohol súd aplikovať nesprávne zákonné ustanovenie s odkazom na tú skutočnosť, že výška škody je rozhodnou veličinou pri určovaní trestnej sadzby. Z jednotlivých faktúr vo vyšetrovacom spise (v podstatnej časti) mala za to, že nie je zrejmé, darčekové karty akého radu boli uplatnené. Nikto nepreveril konanie osôb, ktoré sa priznali k odcudzeniu darčekových kariet a ktoré mohli svojvoľne využívať karty, o to viac, ak boli netlačené. Tento aspekt rovnako vplýval na výšku spôsobenej škody. Mala za to, že boli len vypočutí svedkovia, pričom z ich výpovedí vychádzal aj súd pri rozhodovaní o vine a treste odsúdenej. V návrhu podrobne rozviedla výpovede jednotlivých svedkov. Mala za to, že v spise neexistuje záznam, že by niekto kontaktoval VELIN SBS s informáciou o uplatnení darčekovej karty v radoch, ktoré mali byť odcudzené alebo o uplatňovaní darčekovej karty bez orazenia vydania. Nikto sa nezaoberal tou skutočnosťou, akú platnosť majú darčekové karty, t.j. v prípade platnosti jeden rok, tieto nemali byť prijaté zo strany nájomcu nákupného centra (spätná razba dátumov teda nedáva zmysel). Nikto sa podľa nej nezaoberal konaním „neznámeho muža“, ktorý mal priniesť kra- bicu s odcudzenými darčekovými kartami. Doteraz mala za to, že nebolo objektivizované, ako sa ku krabici dostal, či s ňou manipuloval a ako, či nevybral určité množstvo darčekových kariet a sám ich nešíril, čo by logicky vysvetľovalo „neorazené“ darčekové karty v obehu. Taktiež poukázal na manipuláciu s darčekovými kartami a to od mesiaca január 2015 do júla 2017. Nikto sa podľa nej nezaoberal tou skutočnosťou, či bolo možné nastavenie spätného dátumu na zariadení určenom na potlač a podobne.
Niektoré (a nie málo) darčekové karty v rôznej nominálnej hodnote odsúdená obdržala priamo od Z. Q. ako vianočné odmeny a/alebo odmeny za odvedenú prácu nad rozsah od nej očakávaných výsledkov. Obdobne podľa vyjadrenia odsúdenej darčekové karty dostali aj ďalší zamestnanci, ktorí sú spôsobilými osobami uvedenú skutočnosť dosvedčiť. Tieto karty, ktoré ona dostala, mohli mať hodnotu spolu vo výške 2 000 eur, pričom práve tieto boli kartami, ktoré scudzila za odplatu, aj keď za sumu nižšiu, ako bola ich nominálna hodnota. Mala za to, že vo veci nebol spoľahlivo zistený skutkový stav veci. Pri uvážení týchto nových skutočností a dôkazov - mala za to, že sa preukáže, že sa skutku, ktorý jej bol kladený sa za vinu nedopustila spôsobom a v rozsahu, pre ktorý bola odsúdená. Mala za to, že celé konanie sprevádzalo množstvo pochybení a rozporuplných skutočností, ktoré nemôžu vyústiť do odsudzujúceho rozsudku v znení, v akom tomu je. Sumu vo výške 7 000 eur uhradila.
Súd v predmetnej veci nariadil verejné zasadnutie na deň 05.január 2022. Odsúdená termín verejného zasadnutia prevzala dňa 27.decembra 2021 - č. l. 35. Spoločne s termínom verejného zasadnutia prevzala i oznámenie - poučenie v súlade s ustanovením § 293 Tr.por.
Na verejné zasadnutie nariadené na deň 5.január 2022 sa neustanovila. Svoju neúčasť do otvorenia verejného zasadnutia neospravedlnila žiadnym spôsobom (e-mailom, faxom, poštou, telefonicky ...). Obhajca odsúdenej vypovedal - že nemá vedomosť - ktoré by odsúdenej bránili sa zúčastniť verejného zasadnutia. S odsúdenou je v sporadickom kontakte, aj to len cez aplikáciu Signál.
Taktiež bolo preukázané, že dňa 5.januára 2022 - č. l. 37 nebola vo väzbe, ani vo výkone trestu odňatia slobody v inej trestnej veci.
Podľa § 293 ods. 5 Trestného poriadku verejné zasadnutie sa vykonáva v neprítomnosti obvineného aj vtedy, ak mu upovedomenie o verejnom zasadnutí bolo riadne a včas doručené a bol poučený o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti alebo za podmienok uvedených v § 292 ods. 5.
Prvá podmienka konania verejného zasadnutia v neprítomnosti odsúdenej- je riadne a včasné doručenie upovedomenia o termíne verejného zasadnutia - čo bolo splnené. Odsúdená ako súd konštatoval prevzala dňa 27.decembra 2021. Druhá podmienka je existencia poučenia odsúdeného o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti alebo za podmienok uvedených v § 292 ods. 5. V tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že odsúdená bola pri predvolávaní na predmetné verejné zasadnutie riadne poučená o možnosti vykonania verejného zasadnutia v jej neprítomnosti podľa § 293 ods. 5 Tr.por. (č. l. 36). I táto druhá podmienka bola teda naplnená. Súd tiež skúmal či boli v prípade odsúdenej naplnené vylučovacie podmienky uvedené v § 293 ods. 6 Tr.por. a zistil, že odsúdená v čase konania verejného zasadnutia sa vo väzbe alebo výkonu trestu odňatia slobody nenachádzala (č.l. 37). V danom prípade nešlo ani o vylučovacie podmienky v súlade s ustanovením § 293 ods. 9 Tr.por.
Podľa § 293 ods. 8 Trestného poriadku ak obvinený hodnoverným spôsobom ospravedlní svoju neúčasť na verejnom zasadnutí a súčasne písomne požiada súd, aby sa verejné zasadnutie uskutočnilo za jeho prítomnosti, súd odročí verejné zasadnutie a určí deň, čas a miesto ďalšieho verejného zasadnutia.
Súd v danom prípade nemusel aplikovať ustanovenie § 293 ods. 8 Tr.por. a odročiť verejné zasadnutie. Prvou zákonnou podmienkou uvedenou v § 293 ods. 8 Tr.por. je ospravedlnenie hodnoverným spôsobom svojej neúčasti. Odsúdená do konania verejného zasadnutia súdu nepredložila žiadny doklad - ospravedlnenie z verejného zasadnutia.
Splnená bola i druhá zákonná podmienka v § 293 ods. 8 Tr.por., ktorou je písomné požiadanie, aby sa verejné zasadnutie uskutočnilo za jej prítomnosti.
Keďže ustanovenie § 293 ods. 8 Tr.por. jednoznačne určuje, že obe citované a podrobne rozobraté zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne - v prípade odsúdeného tomu tak neboli. Súd preto verejné zasadnutie nariadené na deň 5.január 2022 - keďže boli splnené všetky podmienky na vykonanie verejného zasadnutia v neprítomnosti odsúdenej vykonal v súlade s ustanovením § 293 ods. 5 Tr.por. dňa 5.januára 2022 na verejnom zasadnutí.
Súd v predmetnej veci zistil tento skutkový stav veci:
Dňa 24.januára 2017 súd vo veci vyhlásil rozsudok, ktorým bola v tom čase obžalovaná uznaná vinnou podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona (ďalej Tr.zák.) a uložený jej bol trest odňatia slobody v trvaní tri roky s podmienečným odkladom na skúšobnom dobu podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom v trvaní tri roky ako i povinnosť podľa § 51 ods. 4 písm. c/ Tr.zák. nahradiť spôsobenú škodu v skúšobnej dobe. Predmetná spôsobená škoda bola určená vo výške 25 860, eur. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.apríla 2017.
Uznesením Okresného súdu Bratislava IV, pod č.k. 3 T/36/2015-575, zo dňa 30.júla 2020 - bolo rozhodnuté, že odsúdená sa podľa § 50 ods. 4 Tr.zák. v skúšobnej dobe neosvedčila a trest odňatia slobody v trvaní tri roky vykoná v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.septembra 2020 v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava, pod sp.zn. 4 Tos/86/2020, zo dňa 24.septembra 2020.
Súd po preskúmaní návrhu odsúdenej na povolenie obnovy konania dospel k záveru, že nie sú dané podmienky na povolenie obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku, a preto návrh odsúdenej na povolenie obnovy konania zamietol.
Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.
Súd v predmetnej veci poukazuje na predmetný rozsudok zo dňa 24.januára 2016, založený na č. l. 530. Súd predmetnej veci po preskúmaní predmetného návrhu na obnovu konania - v kontexte s dôkazmi, ktoré boli v predmetnom konaní vykonané - mal za to, že skutočnosti uvádzané v návrhu odsúdenou nie sú relevantné. Súd vo veci poukazuje na dôkazy, ktoré boli vo veci vykonané - poukazuje v tomto smere i na samotné výpovede v tom čase obvinenej, ktorá bola vypočutá podrobne v prípravnom konaní (hlavné pojednávanie sa vykonávalo v neprítomnosti v tom čase obžalovanej). Taktiež súd vo veci poukazuje na svedecké výpovede svedkov, ktorí boli vo veci vypočutí a v tejto súvislosti - v kombinácii s listinnými dôkazmi založenými v spise - a i predmetných faktúr za darčekové kartičky vyplynulo, že predmetná spoločnosť Bory Mall, a.s. - od dodávateľov objednávala darčekové kartičky. V tejto súvislosti súd poukazuje na výpoveď svedka - zástupcu poškodeného - Ing. S. H. - ktorý potvrdil, že prístup k týmto kartám mala obžalovaná - ktorá bola jediná schopná označiť tieto kartičky a jediná mala prístup k zariadeniam na označenie kartičiek. Predmetnú skutočnosť potvrdila i svedkyňa K. J.. Z opätovne oboznámených výpovedí - V. S., H. L. ako i K. H. - bolo preukázané, že v tom čase obžalovaná disponovala s už označenými kartičkami. Predmetné kartičky používala, hradila nimi platby a ponúkala ich. Pokiaľ išlo o predmetnú škodu, ktorá mala byť spôsobená - tak ako to sama odsúdená v návrhu na obnovu konania uviedla - v spise je založený dôkaz, že uhradila škodu vo výške 7 000 eur. V tomto smere súd vo veci poukazuje - pretože obdobne to i súd vykonal - že škoda bola spôsobená v celkovej výške 32 860 eur - a preto predmetný rozdiel bol vo výške 25 860,-- eur.
Pokiaľ išlo o výpovede odsúdenej (v tom čase obvinenej v prípravnom konaní) - jej výpovede v prípravnom konaní vykonané dve - pri každej jednej bolo uvedené - že táto vyhlasuje, že jej obsah je v súlade s jej výpoveďou, nežiadala opravu, doplnenie a jej podpis.
V konaní o povolení obnovy nie je možné preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní. Toto konanie (konanie o povolení obnovy konania) sa v zmysle ustanovenia § 394 ods. 1 Trestného poriadku obmedzuje predovšetkým na riešenie otázky, či návrh na povolenie obnovy konania obsahuje skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú pre súd nové, skôr neznáme. Za nové skutočnosti alebo dôkazy podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisov, a to aj vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevysporiadal alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa mýlil pri hodnotení vykonaných dôkazov, prípadne ich nesprávne vyhodnotil (R 6/1997). Prostredníctvom obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku sa pritom naprávajú len tzv. skutkové omyly, teda omyly, ktoré sa týkajú skutkových okolností, zo spáchania ktorých bol obvinený uznaný za vinného, t. j. ide o prípady, keď vyšli najavo nové dôkazy, prípadne ide o dôkazy súdu známe v pôvodnom konaní, avšak prichádza do úvahy ich zásadná zmena. Musí ísť však o také nové dôkazy, respektíve zmeny v už vykonaných dôkazoch, ktoré možno označiť za zásadné (podstatné) a ktoré v objektívnej polohe by mohli spôsobiť iné rozhodnutie o vine. Právne omyly, respektíve závažné procesné pochybenia, ktorých by sa prípadne dopustili súdy v pôvodnom konaní možno namietať len prostredníctvom iného mimoriadneho opravného prostriedku, a síce dovolania.
Nové skutočnosti a dôkazy nie sú predmetom povinného zisťovania v konaní o povolenie obnovy konania zo strany súdu, ale sú predkladané súdu spoločne s návrhom na obnovu konania k posúdeniu, či ich existencia v prípade pravdivosti môže vyvolať dôvodné pochybnosti o správnosti napadnutého rozhodnutia. Skúmanie, či nové skutočnosti alebo dôkazy sú spôsobilé samé osebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi súdu v pôvodnom konaní neznámymi odôvodniť iné než pôvodné napadnuté právoplatné rozhodnutie, respektíve jeho časť, musí byť zisťované porovnaním doposiaľ vykonaných dôkazov a doterajšieho skutkového zistenia s dôkazným významom nových tvrdených skutočností alebo nových navrhnutých dôkazov. Aby mohlo prísť k povoleniu obnovy konania, musí byť výsledkom takéhoto skúmania určitý vyšší stupeň pravdepodobnosti či dôvodný predpoklad pre možnú zmenu rozhodnutia.
Na základe vyššie uvedeného preto súd dospel k záveru, že dôvod na povolenie obnovy konania nie je daný, a návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania v prospech odsúdeného v zmysle § 399 ods. 2 Trestného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať sťažnosť do troch pracovných dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom tunajšieho súdu.