Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tos/117/2021

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Libantovej Medveckej, PhD. a sudkýň JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD., v trestnej veci proti odsúdenému K. F., pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., o sťažnosti odsúdeného K. F., proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 02.11.2021 sp. zn. , na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 05.01.2022 takto

rozhodol:

Podľa písmeno c/ sa sťažnosť odsúdeného K. F. z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (ďalej len súd I. stupňa) podľa § 66 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Tr. zák. zamietol návrh odsúdeného K. F. (ďalej len odsúdený) o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. zo dňa 12.12.2019. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v prípade odsúdeného je splnená formálna podmienka, a to výkon dvoch tretín uloženého trestu, avšak nesplnil ani jednu materiálnu podmienku, keď počas výkonu trestu nepreukázal polepšenie. Poukázal na to, že odsúdený získal počas doterajšieho výkonu dve disciplinárne odmeny, avšak bol aj jedenkrát disciplinárne potrestaný za porušenie ústavného poriadku, hoci uvedený trest mal v čase rozhodovania už zahladený, ale konštatoval, že aj táto skutočnosť svedčí o tom, že počas výkonu trestu nepreukázal výrazné polepšenie. Ani ciele programu zaobchádzania sa u odsúdeného neplnili v každej oblasti na požadovanej úrovni. Súd I. stupňa ďalej poukázal na odpis z registra trestov, z ktorého zistil, že odsúdený sa opakovane dopúšťal úmyselnej trestnej činnosti, najmä majetkového charakteru a za páchanú trestnú činnosť mu boli ukladané aj nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré nesplnili svoj výchovný, ani represívny účel. Odsúdený už bol v minulosti podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu Okresným súdom Nové Zámky pod sp. zn. , a to uznesením OS Trnava zo dňa 23.11.2011 sp. zn. a bola mu určená skúšobná doba v trvaní 5 rokov, pričom dňa 06.02.2018 mu bol nariadený výkon zvyšku trestu odňatia slobody, ktorý vykonal dňa 19.04.2019 a dňa 05.08.2019 sa dopustil zločinu porušovania domovej slobody, za ktorý bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. na nepodmienečný trest, ktorý v súčasnej dobe vykonáva. Súd I. stupňa poukázal aj na hodnotenie riaditeľa ústavu, kde odsúdený vykonáva trest odňatia slobody, z ktorého vyplýva, že jeho resocializačná prognóza je menej priaznivá, riziko recidívy trestnej činnosti je stredné a aj napriek zlepšeniu správania sa odsúdeného riaditeľ neodporúčal jeho podmienečné prepustenie. Na základe uvedených skutočností súd I. stupňa dospel k záveru, že od odsúdeného nemožno dôvodne očakávať, že povedie riadny život v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia a nebude pokračovať v trestnej činnosti, a preto konštatoval, že je potrebné naďalej na neho pôsobiť výchovnými prostriedkami počas výkonu trestu odňatia slobody až do riadneho skončenia výkonu uloženého trestu.

Uvedené uznesenie, ihneď po jeho vyhlásení, sťažnosťou napadol odsúdený, ktorý v písomných dôvodoch namietal rozhodnutie súdu I. stupňa, s ktorým vyslovil nesúhlas, pretože takéto rozhodnutie považoval za arbitrárne, zakladajúce sa na zjavnej svojvôli pri rozhodovaní v nerešpektovaní zásad fér procesu na ignorácii vykonaného dokazovania a porušení zásady ne bis in idem. Súd pri rozhodovaní splnenia kritérií uvedených v § 66 a nasl. uznal splnenie formálnej podmienky, avšak sa nestotožnil so splnením materiálnych podmienok. Z hodnotenia ÚVTOS pritom vyplýva, že za vzorný výkon činnosti vedúcej k všeobecnému rozvoju osobnosti bol odmenený, trest, ktorý mu bol disciplinárne uložený, má zahladený, čo samo o sebe svedčí na jeho prospech. Z vypracovaného hodnotenia nie je možné vyvodiť neodporúčacie stanovisko a v zmysle takto vypracovaného hodnotenia odôvodniť zamietavé stanovisko súdu o žiadosti. Je dôležité, aby správa o chovaní odsúdeného bola natoľko konkrétna, aby bolo reálne v možnostiach súdu preveriť v nej uvedené údaje a tvrdenia a potom ich hodnotiť pri rozhodovaní o PP. Na základe chovania minulého, bez hodnotenia chovania súčasného vyvodiť chovanie budúce je jednak v rozpore so zásadou ne bis in idem, ale aj v rozpore so samotným zmyslom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Súd I. stupňa teda nedostál pri svojej rozhodovacej činnosti svojej povinnosti vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu, ktoré odôvodňovalo taký postup súdu, ktorým by ho prepustil z výkonu trestu aj za pomoci ust. , Tr. zák. Navrhol zrušiť napadnuté uznesenie súdu I. stupňa podľa a podľa Tr. zák. prepustiť ho na slobodu z výkonu trestu odňatia slobody za určenia primeranej skúšobnej doby podľa Tr. zák. a nariadenia probačného dohľadu podľa , Tr. zák. za uloženia primeraných obmedzení a povinností, eventuálne navrhol zrušiť napadnuté uznesenie súdu I. stupňa podľa a vec vrátiť súdu I. stupňa, aby v nej znovu konal a rozhodol, pričom nadriadenému súdu uviedol, aby tento vyslovil právny názor, ktorým zaviaže súd I. stupňa vykonať všetky úkony, ktoré z tohto právneho názoru plynú.

Krajský súd v Nitre, ako nadriadený súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou podľa , preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná. Podľa Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život ak b/ ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody. Podľa Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení, súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Po preskúmaní predloženého spisového materiálu, nadriadený súd zistil, že súd I. stupňa rozhodol správne, keď zamietol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Podmienku na podanie žiadosti o podmienečné prepustenie odsúdený splnil dňa 05.08.2021. Súd I. stupňa správne vyhodnotil, že odsúdený si tak splnil formálnu podmienku, teda výkon dvoch tretín uloženého trestu. Okrem formálnej podmienky, ktorá určuje dĺžku odpykaného trestu odňatia slobody, po ktorej môže byť odsúdený podmienečne prepustený, zákon ustanovuje aj materiálne podmienky, ktoré musia byť splnené spolu s formálnou podmienkou. Materiálne podmienky znamenajú, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Či sú splnené materiálne podmienky, záleží od každého konkrétneho prípadu a súd je povinný prihliadať pri posudzovaní žiadosti o podmienečné prepustenie na všetky okolnosti, ktoré súvisia s osobou odsúdeného, na jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám, na prostredie, v ktorom pred nástupom do výkonu žil, na celkový doterajší život, povahu a charakter páchanej trestnej činnosti. Rozhodujúcim kritériom je dosiahnutý stupeň prevýchovy odsúdeného. Prvá podmienka, teda, že odsúdený preukázal plnením svojich povinností a svojim správaním polepšenie sa preukazuje prostredníctvom príslušného ústavu na výkon trestu v hodnotení odsúdeného. V tomto smere je potrebné poukázať na hodnotenie riaditeľa, kde odsúdený vykonáva trest odňatia slobody.

Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Želiezovce vyplýva, že odsúdený sa opakovane dopúšťal páchania trestnej činnosti, jeho správanie a vystupovanie zo začiatku nebolo na požadovanej úrovni, bol jedenkrát disciplinárne potrestaný a pracovne je zaradený v rámci bežnej údržby ako pomocná sila pri opravách a stavebných prácach v objektoch ústavu. Ako vyplýva z hodnotenia riaditeľa odsúdený, doposiaľ bol dvakrát disciplinárne odmenený. Keďže odsúdený sa opakovane dopustil ďalšej trestnej činnosti, toto nepreukazuje jeho kritický postoj k páchaniu trestnej činnosti. Riziko recidívy páchania trestnej činnosti je u odsúdeného stredné a resocializačná prognóza menej priaznivá. Na základe uvedených skutočností riaditeľ ústavu na výkon trestu neodporúčal podmienečné prepustenie odsúdeného. Splnenie druhej materiálnej podmienky súd skúma a objasňuje komplexnejšie posúdením všetkých okolností, súvisiacich s osobou odsúdeného, jeho osobnými a charakterovými vlastnosťami, celkovým postojom k spoločenským normám a pravidlám a prostredia, v ktorom žil pred nástupom na výkon trestu. V prípade odsúdeného je potrebné poukázať na skutočnosť, že ide o osobu, ktorá sa neustále dopúšťa páchania trestnej činnosti. Riaditeľ ústavu na výkon trestu, kde odsúdený v súčasnej dobe vykonáva trest, konštatoval, že odsúdený nepreukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a neodporučil jeho podmienečné prepustenie. Aj nadriadený súd poukazuje na odpis z registra trestov, z ktorého vyplýva, že odsúdený sa dostal do rozporu so zákonom celkom šesťkrát, z toho dve odsúdenia má zahladené, pričom za potrebné považoval poukázať na odsúdenie odsúdeného trestným rozkazom zo dňa 20.03.2009 sp. zn. , kde mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky, pričom dňa 13.01.2011 bol odsúdenému nariadený výkon trestu, pretože sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil, pričom z výkonu tohto trestu bol 23.11.2011 Okresným súdom Trnava sp. zn. podmienečne prepustený so skúšobnou dobou v trvaní 5 rokov, avšak dňa 06.02.2018 bol odsúdenému nariadený výkon zvyšku trestu, ktorý vykonal dňa 19.04.2019. Z tohto pohľadu nadriadený súd konštatuje, že odsúdený bol už v minulosti podmienečne prepustený, pričom podmienky nesplnil a bol mu nariadený výkon zvyšku trestu. Vzhľadom na osobu odsúdeného nadriadený súd zamietol žiadosť o podmienečné prepustenie odsúdeného z tých istých dôvodov, ako to už uvádzal súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia. Na základe daných skutočností teda nebolo možné konštatovať, že rozhodnutie súdu I. stupňa nie je správne a zákonné. Nadriadený súd poukazuje na všetky skutočnosti, uvádzané súdom I. stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia, s ktorými sa plne stotožňuje. S poukazom na hore uvedené skutočnosti, ako aj dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia súdu I. stupňa, nadriadený súd rozhodol tak, že sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol, keď nezistil ani žiadne nesprávnosti v konaní, ktoré napadnutému uzneseniu predchádzalo.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.