Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoCsp/40/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Denisa Vékonyho, v spore žalobkyne K. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. W. XXX/XX, N., zastúpenej V. U. V. K., so sídlom J. Š. C. XXXX/X, K., X. XX XXX XXX proti žalovanému N. P. I., I.. so sídlom N. XX, D., X. XX XXX XXX, zastúpenému O. J. S.. O. P., I. so sídlom J. XX, D., X. XX XXX XXX, o zaplatenie sumy 400,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. -82 zo dňa 11. mája 2021, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a výroku III. p o t v r d z u j e.

Žalobkyňa m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 300,- eur do troch dní od právoplatnosti napadnutého rozsudku, vo výroku II. zamietol žalobu v prevyšujúcej časti a výrokom III. priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške, ktorá bude presne špecifikovaná v uznesení po právoplatnosti napadnutého rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa žalobou žiadala primerané finančné zadosťučinenie vo výške 400,- eur. Zhodnotením skutkového stavu dospel k záveru, že žaloba je čo do základu dôvodná, čo sa týka výšky uplatnenej ujmy, nedôvodná je len sčasti. Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že rozhodnutím súdu (rozsudkom Okresného súdu Prievidza v konaní č. zo dňa 05.11.2020) bolo určené, že úver poskytnutý žalobkyni žalovaným na základe Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 19.05.2011 je bezúročný a bez poplatkov a žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 831,63 eur. Žalobkyňa úspešne uplatnila na súde porušenie svojho práva ako spotrebiteľa a súd jej priznal bezdôvodné obohatenie v sume 831,63 eur, ktoré vzniklo na strane žalovaného; vyhlásil úver za bezúročný a bez poplatkov a v nepatrnej časti žalobu zamietol. Reálne žalobkyňa nedostala úver vo výške 1 500,- eur, dostala na účet od žalovaného 1 284,25 eur a zvyšnú sumu do úveru 215,75 eur bola suma tzv. doplnkové služby, ktoré si žalovaný ponechal. Preukázateľne žalobkyňa zaplatila 2 115,88 eur, pričom podľa zmluvy o revolvingovom úvere mala celkom žalovanému uhradiť sumu 3 375,54 eur. Žalobkyňa prvé platby po uzavretí úverovej zmluvy od 24.06.2011 uhrádzala prostredníctvom I. a ďalšie splátky zrážal jej zamestnávateľ R. mesačne vo výške 30,- eur. Z obsahu spisu nevyplýva, na základe čoho jej zamestnávateľ zrážal zo mzdy pravidelne mesačne 30,- eur, ale túto zrážku žalobkyňa pociťovala ako zmenšenie svojej majetkovej sféry. Žalobkyňa je rozvedená, v byte býva sama a má plnoletého syna. Uvedená zrážka zo mzdy zasiahla do ekonomickej sféry žalobkyne. Vzhľadom na závery z uznesenia Ústavného súdu SR č. zo dňa 4. apríla 2017 súd mal za to, že nie je potrebné preukazovať výšku ujmy, nakoľko zákon žiadne kritériá na poskytnutie primeraného finančného zadosťučinenia nevymedzil, podľa súčasného znenia postačuje porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej

týmto zákonom a osobitnými predpismi. Postačuje teda spôsobilosť porušenia alebo povinnosti, ktoré vedú k ujme spotrebiteľa, vtedy je daný základ nároku na finančné zadosťučinenie. Žalobkyňa si úspešne uplatnila na súde porušenie svojho práva ako spotrebiteľa, v konaní bola úspešná, preto nie je potrebné preukazovať výšku škody a je na úvahe súdu, akú výšku primeraného finančného zadosťučinenia jej prizná. Pri určení finančného zadosťučinenia zohľadnil výšku poskytnutého úveru a sumu, ktorú žalobkyňa žalovanému uhradila, keďže touto sumou boli ohrozené jej majetkové práva. Niekoľkoročné opakované zrážky zo mzdy a zistenie, akú sumu celkovo uhradila, spôsobili žalobkyni psychickú ujmu. K porušeniu práva došlo na strane žalobkyne, zaplatila za úver viac ako mala, pretože úver bol vyhlásený súdom za bezúročný a bez poplatkov; žalovaný nemal na tieto finančné prostriedky nárok. Súd primerané finančné zadosťučinenie v sume 300,- eur považoval za primerané, plniace si všetky funkcie finančného zadosťučinenia. Pokiaľ žiadala žalobkyňa viac, súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Právne súd prvej inštancie zdôvodnil rozhodnutie podľa Z. z o ochrane spotrebiteľa. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa .

2. Proti tomuto rozsudku vo výrokoch I. a III. podal včas odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uplatnil odvolací dôvod podľa , , . Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nezákonné a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ktorým neboli preukázané skutočnosti odôvodňujúce priznanie nároku vo výške 300,- eur. Súd prvej inštancie neuviedol žiadne konkrétne dôvody, na základe ktorých dospel k záveru o primeranosti sumy 300,- eur. V celom rozsahu a jeho odôvodnení sa totiž okrem všeobecných a nie celkom s vecou súvisiacich záverov neuvádzajú žiadne dôvody, že suma 300,- eur spĺňa kritériá primeranosti a odôvodnenosti. V stručnosti je možné povedať, že odôvodnenie rozsudku súdu je tak všeobecné, že v podstate predstavuje formu šablónovitého odôvodnenia, kedy v ňom postačuje vymieňať len číselné sumy. Závery uvedené súdom v odôvodnení rozsudku nie sú výsledkom dokazovania, neboli v konaní preukázané, a preto ak boli akýmkoľvek (inak nepreskúmateľným spôsobom) zohľadnené pri rozhodovaní, potom spôsobujú nezákonnosť rozsudku. Priznanie zadosťučinenia je zdôvodnené vo všeobecnej rovine. Absentuje odôvodnenie primeranosti priznaného zadosťučinenia. Nepodložené sú závery o psychickej ujme. Napadnuté rozhodnutie je v rozpore s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp zn. a sp. zn. z 23.06.2020, keďže výška plnenia nemôže byť určená úvahou súdu, ale musí sa opierať o konkrétne okolnosti jednotlivého prípadu. K záveru súdu o bezúročnosti úveru ako dôvodu pre uplatnenie finančného zadosťučinenia uviedol, že nie je zákonným dôvodom priznanie uplatneného nároku, čo vyplýva z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. . 3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie nemá žiadnu vadu, nedošlo k nesprávnemu posúdeniu veci a nedošlo ani k nespravodlivému súdnemu procesu. Žalovaný mal možnosť sa vyjadriť k žalobe, nič mu nebránilo, aby sa dostavil na pojednávanie. Pridržiavala sa vecne správneho rozhodnutia, podanej žaloby a svojich tvrdení v konaní. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30. januára 2019, z ktorého jasne vyplýva, že spotrebiteľ nemusí preukazovať existenciu ani výšku vzniknutej ujmy. Rovnako v tejto súvislosti poukázala na viaceré rozhodnutia krajských súdov (KS Trenčín sp. zn. zo dňa 25.11.2020, KS Prešov sp. zn. zo dňa 20.03.2018, KS Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 25.02.2021 a KS Košice sp. zn. zo dňa 18.03.2021). Uviedla, že súd sa správne a dostatočne vysporiadal s okolnosťami daného prípadu, keďže žalobkyňa bola ukrátená o finančné prostriedky. Výška primeraného finančného zadosťučinenia je správna, ma preventívny, sankčný a satisfakčný účinok, aby sa žalovaný v budúcnosti vyvaroval porušeniam práv a povinností, aby boli zmluvy v súlade so zákonom o úveroch a aby zmluvy neobsahovali neprijateľné zmluvné podmienky.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výrokoch I. a III. podľa potvrdiť.

5. Výrok, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu v prevyšujúcej časti (výrok II.), nebol napadnutý odvolaním, tento výrok preto odvolací súd nepreskúmaval.

6. Vzhľadom na odvolacie námietky žalovaného sa odvolací súd zaoberal tým, či postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ), resp. vo vzťahu k námietke o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia, či tu nie je existencia takej vady, ktorá by bola spôsobilou mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ).

7. Odvolací dôvod uvedený v ust. je daný, ak súd v civilnom konaní svojím postupom stranám odníme možnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané im za účelom zabezpečenia účinnej ochrany ich práv. O takúto vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a postupom odňal stranám procesné práva, ktoré im právny poriadok priznáva.

8. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodne tak, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu. Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť ( a ), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany sporu. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, pričom súd musí dbať v argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu.

9. zakotvil v požiadavku preskúmateľnosti rozhodnutia. V zmysle tohto zákonného ustanovenia súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca (účastník) domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný (druhý účastník) a aké dôkazy predložil alebo označil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán (účastníkov), ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

10. Preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť predmetných odvolacích námietok. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. či sp. zn. ). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/ Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B).

11. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, spĺňa všetky vyššie uvedené požiadavky a tvorí dostatočný podklad pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní, pričom odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli neodôvodnené. Skutočnosť, že odvolateľ sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže samo o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti, alebo arbitrárnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie.

12. Ani odvolacie námietky žalovaného založené na nesprávnych skutkových a právnych záveroch rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd nepovažoval za dôvodné.

13. Podľa o ochrane spotrebiteľa v platnom znení, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá

na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

14. Konajúci senát odvolacieho súdu v skorších rozhodnutiach (napr. ) interpretoval vyššie citované ustanovenie tak, že pre priznanie finančného zadosťučinenia je potrebné, aby žalobca preukázal aj vznik nemajetkovej ujmy. Po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.01.2019 (kde najvyšší súd jednoznačne konštatoval, že jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi; žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje) konajúci senát prehodnotil toto stanovisko a dospel k záveru, že preukázanie nemajetkovej ujmy (ktorá by mala byť kompenzovaná primeraným finančným zadosťučinením) nie je potrebné.

15. Pod uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle treba rozumieť konkrétne žalovateľné právo, teda nárok, ktorý vyplýva z porušenia práv na ochranu spotrebiteľov, resp. z porušenia povinností určených na ochranu spotrebiteľov dodávateľmi. Právo na primerané zadosťučinenie vzniká na základe právnej skutočnosti, ktorou je zákon - - ak sú ale splnené podmienky stanovené zákonom a týmito podmienkami sú, že po 1) spotrebiteľ úspešne uplatní na súde porušenie práv a povinností určených ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi na jeho ochranu proti porušiteľovi a po 2) že je úspešný, pričom o úspechu sa dá uvažovať iba vtedy, ak je o tom právoplatne rozhodnuté. Kým tieto podmienky nie sú splnené, žiadne právo, žalovateľný nárok na primerané finančné zadosťučinenie nie je.

16. Odvolací súd zotrváva na názore, že princíp "v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa", vychádzajúci z potreby chrániť spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu, ktorý sa prejavuje napríklad v tom, že zmluvné podmienky sa považujú za formulárové (teda nie za individuálne dojednané), pokiaľ dodávateľ nepreukáže opak, že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je priaznivejší pre spotrebiteľa, alebo aj v tom, že náležitú starostlivosť pri uzatváraní zmluvy (vrátane informovania spotrebiteľa o zmluvných podmienkach) musí preukazovať dodávateľ, nemožno absolutizovať. Na rozdiel od vyššie uvedených situácií, kde je potrebné chrániť spotrebiteľa ako slabšiu stranu zmluvného vzťahu, pri uplatňovaní primeraného finančného zadosťučinenia už predmetom konania nie je zmluvný vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom (teda spotrebiteľská zmluva), ale zodpovednostný vzťah dodávateľa voči spotrebiteľovi. V tomto vzťahu je na spotrebiteľovi, ak žiada od dodávateľa finančné zadosťučinenie, aby preukázal naplnenie predpokladov podľa , teda porušenie práva alebo povinnosti, zodpovednosť dodávateľa za toto porušenie, úspešné uplatnenie tohto porušenia na súde a primeranosť požadovaného zadosťučinenia.

17. V preskúmavanej veci je zrejmé, že žalobkyňa ako spotrebiteľka na súde úspešne uplatnila (v konaní vedenom pod sp. zn. ) porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o spotrebiteľských úveroch. Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. zo dňa 05.11.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.11.2020, bolo určené, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.05.2011 je v zmysle , bezúročný a bez poplatkov, čím došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného. Právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým uložil dodávateľovi, aby vydal spotrebiteľovi (žalobkyni) bezdôvodné obohatenie v sume 831, 63 eur získané plnením nad rozsah peňažných prostriedkov, ktoré boli žalobkyni dodávateľom poskytnuté, je potrebné (tiež v zmysle vyššie citovaného rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.1.2019) považovať za úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti. Žalobkyňa tak splnila predpoklad, ktorý vyžaduje ust. pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie.

18. Neobstojí ani námietka žalovaného, že súd prvej inštancie neodôvodnil určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia. Odvolací súd konštatuje, že žiadne ustanovenie neupravuje výšku zadosťučinenia inak ako označením „primerané“. Pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia, t. j. nie pre konštatovanie nároku na primerané finančné zadosťučinenie (kde je potrebné, aby sa spotrebiteľ úspešne domohol porušenia svojich práv na súde), žiadnu podmienku t.j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi

bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľovi dôkaznú situáciu, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.01.2019, sp. zn. ). Pokiaľ v danej veci súd prvej inštancie považoval za primerané zadosťučinenie v sume 300,- eur a v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pri určení tejto výšky vychádzal z výšky poskytnutého úveru a zohľadnil sumu, ktorú žalobkyňa žalovanému uhradila, keď touto sumou boli ohrozené jej majetkové práva, pričom zrážky zo mzdy boli vykonávané niekoľko rokov, čo jej spôsobilo psychickú ujmu, nemožno súhlasiť s argumentáciou žalovaného o neuvedení konkrétnych dôvodoch výšky priznaného finančného zadosťučinenia.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd námietky žalovaného uvádzané v odvolaní nepovažoval za dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny spolu s výrokom o trovách konania potvrdil.

20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s tak, že úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko bola v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešná. V zmysle o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu.

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).