Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Ek-1976-2021.pdf
PDF · 76.88 KB
Case nature
Subarea
3Ek/1976/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: SMSCREDITS s.r.o., IČO: 44 769 911, Dlhá 95C, 010 09 Žilina, právne zastúpený: Hronček & Partners, s. r. o., IČO: 47 248 327, Kálov 1, 010 01 Žilina proti povinnému: W. B., D.. XX.XX.XXXX, H. XXX/XX, XXX XX G., o vymoženie pohľadávky vo výške 83,99 Eur s príslušenstvom, o návrhu na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie z a m i e t a .
II. Súd trovy exekučného konania oprávnenému n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 29.07.2021, domáhal od povinného vymoženia 83,99 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - Platobný rozkaz č. k. 5Csp/30/2018 - 35 vydaný Okresným súdom Kežmarok dňa 19.11.2018 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
3. Podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sú tu dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená, alebo do vydania poverenia na vykonanie exekúcie vzniknú dôvody na zastavenie exekučného konania okrem späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie.
4. Podľa § 53 ods. 4 prvej vety Exekučného poriadku súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti.
5. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom.
6. Podľa § 166 ZKR, každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkových kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.
7. Podľa § 166a ZKR ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred
kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň"), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.
8. Podľa § 166e ods. 1, 2 ZKR o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide. Oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.
9. Podľa § 167a ods. 3 ZKR vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.
10. Podľa § 167f ods. 1 ZKR na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
11. Podľa § 167f ods. 2 ZKR ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
12. Každá platobne neschopná fyzická osoba, a to bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o záväzky z jej podnikateľskej činnosti, má možnosť domáhať sa oddlženia prostredníctvom konkurzu alebo splátkového kalendára. Inštitútom oddlženia sa dlžník zbaví starých dlhov, ktoré mu vznikli pred vyhlásením konkurzu alebo pred tým ako mu bola poskytnutá ochrana pred veriteľmi.
13. Jedným z účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý predpokladá ustanovenie § 167f ZKR, je zákaz začatia a vedenia exekučného konania a obdobného vykonávacieho konania (daňové exekučné konanie), a povinnosť rozhodnúť o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená len v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú.
14. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a lustráciou vykonanou v Obchodnom vestníku zistil, že uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. XOdK/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, zverejnenom v Obchodnom vestníku č. XXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka: W. B., D.. XX.XX.XXXX, H. XXX/XX, XXX XX G.Ž., ktorému bol ustanovený správca: JUD. Ľuba Berezňaninová, so sídlom kancelárie Hlavná 45, 080 01 Prešov. Uvedeným uznesením súd oddlžil povinného tak, ho zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia.
15. Na základe uvedených skutočností súd v exekučnom konaní považoval za prioritné vyriešenie otázky účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok povinného vo vzťahu k vymáhanej pohľadávke deklarovanej exekučným titulom, a to najmä s prihliadnutím na § 166a ods. 1 písm. a) ZKR, § 166e ZKR a §167f ZKR, keďže oddlženie povinného aj po zrušení konkurzu zostáva zachované v prípade, ak nebolo príslušným súdom zrušené pre nepoctivý zámer. Súd lustráciou v Obchodnom vestníku mal za preukázané, že ku dňu vyhotovenia tohto uznesenia oddlženie povinného nebolo zrušené pre nepoctivý zámer podľa 166f ZKR.
16. Podľa § 120 ods. 2 tretia veta ZKR vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih vzniku práva na plnenie podľa § 488 Občianskeho zákonníka bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia.
17. V danej veci súd konštatuje, že pohľadávka, ktorej vymoženia sa domáhal oprávnený podaným návrhom na vykonanie exekúcie spadala do kategórie pohľadávok, ktoré možno uspokojiť iba v konkurze podľa § 166a ods. 1 ZKR, nakoľko pohľadávka oprávneného vznikla pred kalendárnym
mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz. Súd v exekučnom konaní na základe uvedeného konštatuje, že vymáhaná pohľadávka, ktorá bola deklarovaná súdom, vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz na majetok povinného, a nepatrí medzi pohľadávky, ktoré sú oddlžením nedotknuté, ale patrí medzi pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené len v konkurze (§ 166a ods. 1 písm. a) ZKR).
18. Súd v tomto bode poukazuje na § 166e ods. 2 ZKR, v zmysle ktorého oddlžením sa pohľadávky, ktoré mohli byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom, bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v akom ho súd zbavil dlhov. V zmysle § 166f ZKR sa oddlženie ako také stane neúčinné a neuspokojené pohľadávky sa obnovujú len v tom v prípade, že by oddlženie bolo zrušené pre nepoctivý zámer. Súd v exekučnom konaní lustráciou v Obchodnom vestníku mal za preukázané, že oddlženie na majetok povinného ako dlžníka nebolo ku dňu vydania tohto uznesenia zrušené, v čoho dôsledku oddlženie naďalej trvá a pohľadávka deklarovaná exekučným titulom ako pohľadávka, ktorá mohla byť uspokojená len v konkurze, sa podľa § 166e ods. 2 ZKR stala proti povinnému nevymáhateľnou v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.
19. Súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že neboli splnené podmienky, aby súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie, a to z dôvodu začatia konkurzu, po začatí ktorého nie je možné v zmysle ustanovenia § 167f ZKR na majetok patriaci dlžníkovi začať ani viesť exekučné konanie a už začaté konanie by muselo byť zastavené. A preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie voči povinnému zamietol.
20. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
21. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
22. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
23. Podľa § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený.
24. Keďže k zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie došlo v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keď iba oprávnený je účastníkom exekučného konania a konanie trpí vadou, pre ktorú súd poverenie na vykonanie exekúcie nevydal, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.