Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6T-145-2021.pdf
PDF · 83.18 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/145/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave pred samosudcom JUDr. Jurajom Kapinajom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07.01.2022 takto
rozhodol:
rozhodol:
Obžalovaný:
V. O., D.. XX.XX.XXXX S. N., H.. N. N., Na A. XX, H..Č.. S. S. S. X. N.,
j e v i n n ý , ž e
v období od presne nezisteného dňa do dňa 26.07.2021 v čase okolo 16.00 hod. v meste Bratislava na ulici T. XX, v byte číslo XX D. Z. na X. poschodí bytového domu, opakovane zvádzal maloletého R.S.. D.. W. XX.XX.XXXX, študenta 5. ročníka Špeciálnej základnej školy s mentálnym postihnutím, k nemravnému životu a to takým spôsobom, že ho navštevoval za účelom sexuálneho zblíženia sa, kedy ho opakovane vystavoval sexuálnym praktikám, pri viacerých stretnutiach vykonával s maloletým F..S.. D.. W. XX.XX.XXXX análny a orálny styk, pri ktorom ho obvinený orálne uspokojoval a to aj napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že maloletý R.S.. D.. W. XX.XX.XXXX v danom čase nedovŕšil pätnásty rok svojho veku a zároveň nebol vývojovo osobnostne a rozumovo na úrovni svojho biologického veku, v čoho dôsledku bol pre obvineného pre svoju nezrelosť, dôverčivosť a ovplyvniteľnosť ľahko prístupnou obeťou, čo vyvrcholilo dňa 26.07.2021 v čase okolo 16:00 hod., kedy obvinený pristúpil k maloletému F..S.. D.. W. XX.XX.XXXX ležiacemu na posteli detskej izby, kľakol si vedľa postele, stiahol mu nohavice a následne mu do análneho otvoru zasunul gumeného hada a začal ho orálne uspokojovať, v priebehu čoho bol pristihnutý starou matkou maloletého a následne z bytovej jednotky vyhodený, čím u maloletého F..S.. D.. W. XX.XX.XXXX ovplyvnil aj jeho vzťah k všeobecne platným spoločenským normám regulujúcim sexuálne správanie t e d a
osobu mladšiu ako pätnásť rokov iným spôsobom sexuálne zneužil a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - využitím neskúsenosti,
vydal osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že ju zvádzal k nemravnému životu a čin spáchal z osobitného motívu - so sexuálnym motívom
č í m s p á c h a l
zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1, odsek 2 písmeno a Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno g Trestného zákona,
prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 odsek 1 písmeno a, odsek 3 písmeno b Trestného zákona s poukazom na § 140 písmeno f Trestného zákona,
Za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 201 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. l/ Tr. zákona, § 37 písm. h/ písm. m/Tr. zákona, § 38 ods. 2 ods. 5 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona, s použitím § 39 ods. 4 /per analogiam/ Tr. zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 8 /osem/ rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. b/ ods. 4 Tr. zákona súd obžalovanému ukladá ochranné liečenie sexuologické ústavnou formou.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní po oznámení prejednávanej veci a po vyhlásení obžalovaného V. O. v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o tom, že je vinný, postupoval ďalej podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku a otázkami zisťoval, či obžalovaný rozumie, z čoho je obžalovaný [§ 333 ods. 3 písm. c)], či bol poučený o svojich právach [§ 333 ods. 3 písm. d)], či rozumie právnej kvalifikácii skutku [§ 333 ods. 3 písm. f)], či vie, aká je trestná sadzba za tento trestný čin [§ 333 ods. 3 písm. g)], a či sa dobrovoľne, z vlastnej vôle priznáva k spáchaniu žalovaného trestného činu [§ 333 ods. 3 písm. h)]. Následne obžalovaný odpovedal na všetky uvedené otázky "áno", a preto samosudca po pozitívnom vyjadrení strán k vyhláseniu uznesením rozhodol o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný a zároveň rozhodol o tom, že dokazovanie v rozsahu priznania skutku obžalovaným nevykoná, a vykoná len dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o výroku o treste a výroku o náhrade škody prípadne ochranného opatrenia. Následne súd na hlavnom pojednávaní oboznámil spisový materiál vzťahujúci sa k osobe obžalovaného.
Súd po oboznámení sa s kompletným vyšetrovacím spisom v rámci preskúmania obžaloby vo veci vytýčil hlavné pojednávanie, kde následne po prijatí vyhlásenia obžalovaného o tom, že je vinný, dospel k rovnakým skutkovým záverom ako obžaloba, teda že skutok, ktorý je obžalovanému kladený za vinu sa stal tak, ako je uvedené v skutkovej vete výrokovej časti obžaloby a že sa ho dopustil obžalovaný V. O..
Súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnou kvalifikáciou skutku ako zlo činu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v súbehu s prečinom ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona. Súbeh uvedených trestných činov je z pohľadu konštrukcie skutkových podstát daných trestných činov aj podľa trestnoprávnej teórie možný, pričom podľa názoru súdu v danom prípade nemožno uplatniť tzv. faktickú konzumpciu trestných činov. Tá predpokladá, že porušenie či ohrozenie záujmov chránených jedným trestnoprávnym ustanovením, je v konkrétnom prípade bezvýznamným prostriedkom alebo podradným vedľajším produktom hlavnej (závažnejšej) trestnej činnosti postihnutej iným trestnoprávnym ustanovením. Totižto vzťah faktickej konzumpcie je náhodný a vytvára sa podľa okolností daného prípadu (R 10/1987). Hlavná trestná činnosť obžalovaného spočívala samozrejme v sexuálnom zneužívaní, ktorým sa poskytuje ochrana mravnému a telesnému vývoju detí mladších ako 15 rokov. Naproti tomu, pri trestnom čine ohrozenia mravnej výchovy mládeže, je to, že osoba mladšia ako 18 rokov si v dôsledku konania páchateľa osvojuje škodlivé návyky, povahové črty, prípadne sklony a záujmy, ktoré vedú k morálnemu úpadku jedinca a k odstráneniu možností usmerňovať spôsob života v súlade s morálnymi zásadami a spoločenskými záujmami. Práve zo skutkových okolností vyplýva, že tým, že obžalovaný opakovane navštevoval ml. poškodeného s mentálnym postihnutím, za účelom sexuálneho zblíženia, vidí súd aj naplnenie znakov tejto skutkovej podstaty trestného činu, keďže v dôsledku tohto správania sa obžalovaného, bezpochyby došlo k pokriveniu osobnosti tohto ml. poškodeného a jeho mravného a zdravého vývoja. Čiže v konaní obžalovaného možno vidieť jednočinný súbeh rovnorodý, kedy jedným skutkom spáchal viac trestných činov, ktoré poškodzujú rovnaký druhový objekt. Každý skutok sa musí posudzovať podľa
všetkých trestnoprávnych ustanovení, ktorých znaky napĺňa, pokiaľ je to potrebné, aby sa tak v plnej miere vystihla jeho povaha a závažnosť.
K osobe obžalovaného súd na hlavnom pojednávaní oboznámil odpis z registra trestov, z ktorého vyplynulo, že obžalovaný bol v minulosti 4 krát súdne trestný, pričom za podstatné považuje súd odsúdenia: 1. Okresným súdom Bratislava III, zo dňa 27.05.1998, sp. zn. 5T/33/1998, kedy bol odsúdený pre trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 242 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., kedy mu bolo o.i. uložené aj ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou /hľadí sa na neho ako by nebol odsúdený/ a rovnako tak trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 20.06.2006, sp. zn. 5T/69/2006, kedy bol opätovne odsúdený pre trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 242 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., k nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 2 roky.
Súd pri úvahe o druhu a výške trestu pri rešpektovaní zásad ukladania trestov tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 Trestného zákona, prihliadol na spôsob spáchania činu - konanie obžalovaného spočívajúce v úmyselnom vykonaní iného sexuálneho zneužitia poškodeného a vydanie jeho osoby nebezpečenstvu spustnutia, pričom sa jednalo o osobu so zdravotným postihnutím, zavinenie vo forme priameho úmyslu, jeho následok - psychotraumatizácia poškodeného do budúcnosti, existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti /priznal sa k spáchaniu skutku a tento úprimne oľutoval/, ale aj prítomnosť priťažujúcich okolností /že bol už v minulosti za trestný čin odsúdený a spáchal viac trestných činov/. Na tomto mieste súd poukazuje na to, že vzhľadom k tomu, že obžalovaný opätovne spáchal zločin a to rovnakého druhu, súd u neho zvyšoval dolnú hranicu trestnej sadzby o 1 v súlade s § 38 ods. 5 Trestného zákona, pričom v takom prípade sa ustanovenie ods. 4 nepoužije. Súd pri ukladaní trestu rešpektoval citované zákonné ustanovenie, kedy neprihliadol aj na prevahu priťažujúcich okolnosti podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona a nezvyšoval opätovne dolnú hranicu trestnej sadzby ešte aj o 1/3, avšak pre vyjadrenie závažnosti konania páchateľa, priťažujúce okolnosti premietol aj do výrokovej časti rozsudku, ich zákonným pomenovaním. Pri zmene základnej skutkovej podstaty trestného činu najprísnejšieho /7-12 rokov/ zvýšením dolnej hranice o 1, súd ukladal trest odňatia slobody v rozmedzí 9 rokov a 6 mesiacov až 12 rokov. Súd u obžalovaného prihliadol aj na jeho osobu, že sa jedná o druhového recidivistu, a možnosti jeho nápravy, kedy ani po tom, čo bol v minulosti dva krát odsúdený o.i. i pre rovnaký trestný čin opätovne sa dopustil sexuálneho násilia voči maloletej osobe. U obžalovaného sa jedná o osobu, ktorá zjavne nie je schopná mať pod kontrolou svoju sexuálnu úchylku, v dôsledku čoho do popredia jednoznačne vystupuje ochrana spoločnosti pred takýmto druhom sexuálneho predátora. Na základe vyššie uvedených okolností prípadu, osobu obžalovaného súd rozhodol o uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 8 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže podľa miery narušenia obžalovaného a hlavne závažnosti jeho konania, je umiestnenie do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nedostatočné a súd má za to, že v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená /§ 48 ods. 4 Trestného zákona/. Na tomto mieste súd ešte poukazuje na návrh obhajoby o uložení trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby o 1/3, v prípade vyhlásenie o vine, tak ako to predpokladá rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, pričom k tomu súd uvádza, že je to len možnosť a nie povinnosť súdu, pričom súd musí pri rozhodovaní o treste vziať do úvahy viaceré faktory a nie len samotné vyhlásenie obžalovaného o vine. Súd síce pristúpil k zníženiu trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby v súlade s § 39 ods. 4 trestného zákona /per analogiam/, zohľadniac postoj obžalovaného, kedy sa k trestnému činu priznal a tento aj oľutoval, avšak nie o celú 1/3, nakoľko uloženie trestu takto zníženého /6 rokov a 4 mesiace/, absolútne nerešpektuje, proporcionalitu medzi závažnosťou /opakovaného/ konania obžalovaného a výškou takto stanoveného trestu. Je potrebné si uvedomiť, že u osoby obžalovaného sa nejdená o jedno-rázové konanie, ale tento bol už za totožnú trestnú činnosť v minulosti dva krát odsúdený. Do popredia tu vystupuje hlavne účinná ochrana spoločnosti, a tá je vyjadrená aj v dĺžke súdom uloženého trestu odňatia slobody.
Súd sa za súhlasu procesných strán oboznámil aj so závermi znaleckého posudku na obžalovaného ohľadom možnosti resp. nutnosti uloženia ochranného opatrenia - liečenia, pričom tu poukazuje na závery znalca, ktorý u obžalovaného konštatoval, že páchanie trestnej činnosti bolo u obžalovaného jednoznačne motivované jeho sexuálnou poruchou a to poruchou voľby sexuálneho objektu, pričom obžalovaný trpí sexuálnou deviáciou. Pobyt obžalovaného na slobode môže byť pre spoločnosť nebezpečný, jeho konanie sa môže opakovať. Pričom ochranné liečenie, môže jeho sexuálne správanie pozitívne ovplyvniť. Znalec navrhol uloženie ochranného sexuologického liečenia formou ústavnou.
Pri ukladaní ochranného opatrenia - sexuologickej liečby ústavnou formou, sa súd stotožnil so závermi znaleckého posudku, kde znalec jednoznačne konštatoval existenciu sexuálnej deviácie u obžalovaného a preto má súd za to, že jeho uloženie v súbehu s trestom odňatia slobody dostatočne zabezpečí ochranu spoločnosti, pred tak závažným a nebezpečným konaním obžalovaného, ktoré sa dopustil.
Z hore uvedených dôvodov preto súd obžalovanému uložil taký trest spolu s ochranným opatrením, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku s tým, že takého rozhodnutie považuje za dostatočné, adekvátne a spravodlivé a ktoré splní svoj účel tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie a to do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Bratislava III. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.