Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-7Sa/91/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom, v právnej veci žalobkyne: Krajská prokuratúra v Bratislave, so sídlom Vajnorská 47, 812 56 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30807484, za účasti: A. B. B., bytom C. D. XXXX/XXX, XXX XX E., štátny občan SR, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 23. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Žiar nad Hronom (ďalej aj „prvostupňový orgán“) rozhodnutím číslo: XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 23. júna 2016 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) podľa o sociálnom poistení (ďalej aj „“) v znení , v znení neskorších predpisov a ôsmy bod v znení , predpísala ďalšiemu účastníkovi A. B. B. (ďalej len „ďalší účastník“) ako samostatne zárobkovo činnej osobe, za obdobie marec 2006, apríl 2006, máj 2006, jún 2006, júl 2006, august 2006, september 2006, október 2006, november 2006, december 2006, január 2007, február 2007, marec 2007, apríl 2007, máj 2007, jún 2007, júl 2007, august 2007, september 2007, október 2007, november 2007, december 2007, január 2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008, máj 2008 a jún 2008 poistné na nemocenské poistenie v sume 276,66 eur, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 2.026,97 eur, poistné na invalidné poistenie v sume 675,81 eur a poistné na rezervný fond v sume 546,08 eur (ďalej len „poistné a príspevky“), spolu v sume 3.525,52 eur. Neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového rozhodnutia prvostupňového orgánu bola príloha.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal ďalší účastník v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že od 01.03.2006 už ako fyzická osoba nepracoval, pretože mu bolo Banskobystrickým samosprávnym krajom zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ako fyzickej osobe a od 01.03.2006 mu bolo vystavené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ako právnickej osobe. Konštatoval, že od 01.03.2006 nemal žiadny príjem z prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia ako fyzická osoba, a teda nevie z čoho by mal platiť poistné a príspevky. Tvrdil, že záväzky voči Sociálnej poisťovni si riadne plnil ako právnická osoba. Vzniesol námietku premlčania práva predpísať poistné a príspevky. Žiadal zrušiť prvostupňové rozhodnutie.

3. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „žalovaná“) rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 23. júna 2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) uznala námietku premlčania práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné a príspevky za obdobie marec 2006, apríl 2006 a máj 2006, vznesenú ďalším účastníkom a zmenila prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu tak, že ďalšiemu účastníkovi bolo predpísané poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie len za obdobie jún 2006 až jún 2008 v celkovej sume 3.098,02 eur. Súčasne upravila prílohu prvostupňového rozhodnutia tak, že v nej ponechala len predpis poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za mesiace jún 2006 až jún 2008. V ostatnom prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdila. Napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28. júna 2017.

4. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná poukázala na to, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia typu A) je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a zakladá právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia; že krajský úrad, odbor zdravotníctva v Banskej Bystrici vydal dňa 20.12.1999 povolenie č. 99/07368, ktorým povolil ďalšiemu účastníkovi poskytovať zdravotnú starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore: všeobecné lekárstvo; že dňa 09.01.2006 Banskobystrický samosprávny kraj vydal rozhodnutie č. 3745/2005/ODDZ, ktorým dňom 28.02.2006 zrušil ďalšiemu účastníkovi povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení - ambulancii v odbore: všeobecné lekárstvo; že prvostupňový orgán prijal dňa 13.03.2006 Registračný list fyzickej osoby - odhlášku ďalšieho účastníka s dátumom zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia dňa 28.02.2006; že na základe poskytnutých údajov Slovenskou lekárskou komorou bolo dodatočne zistené, že ďalší účastník je držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, v odbore: všeobecné lekárstvo na základe licencie č. F./XX z 08.11.2005 (právoplatná 10.11.2005); že prvostupňový orgán listom č. XX-XX/ XXXX-G. zo 06.05.2016 vyzval ďalšieho účastníka na predloženie Registračného listu fyzickej osoby

- odhlášky s dňom zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia 30.06.2008; že prvostupňový orgán prijal dňa 23.05.2016 Registračný list fyzickej osoby - odhlášku ďalšieho účastníka s dátumom zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia 30.06.2008 - na základe uvedeného bola opravená registrácia ďalšieho účastníka ako samostatne zárobkovo činnej osoby z dátumu zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňa 28.02.2006 na správny dátum zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňa 30.06.2008. Ďalej žalovaná konštatovala, že podľa údajov Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky (od 01.01.2012 Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky) príjem ďalšieho účastníka z podnikania za rok 2004 (1 058 593,00 SKK) presiahol zákonom ustanovenú sumu 78 000 SKK, príjem z podnikania za rok 2005 (1 046 505,00 SKK) presiahol zákonom ustanovenú sumu 82 800,00 SKK a príjem zo živnosti za rok 2006 (308 057,00 SKK) presiahol zákonom ustanovenú sumu 91 200,00 SKK – vzhľadom na uvedené mala za to, že ďalší účastník bol v období, za ktoré mu bolo prvostupňovým rozhodnutím predpísané poistné a príspevky, povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou. Ďalej uviedla, že ďalší účastník nepodal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2007, a preto povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie ďalšieho účastníka ako samostatne zárobkovo činnej osoby zaniklo v súlade s v znení dňom 30.06.2008. Konštatovala aj to, že podľa Registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, vedeného Sociálnou poisťovňou, ďalší účastník bol v období od 01.01.2000 do 30.06.2008 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou – uviedla, že z registra poistencov vyplývalo aj to, že ďalší účastník je od 01.03.2006 zamestnancom zamestnávateľa: VADEMECUM, s.r.o., IČO: 36646334. Poukázala aj na to, že prvostupňový orgán pred vydaním prvostupňového rozhodnutia vykonal kontrolu súbehu vymeriavacích základov ďalšieho účastníka ako zamestnanca a ako povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a zistil, že vymeriavací základ ďalšieho účastníka ako zamestnanca spolu s vymeriavacím základom ďalšieho účastníka ako povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby v niektorých mesiacoch kontrolovaného obdobia presiahol vymeriavací základ v úhrne mesačne najviac (tzv. maximálny mesačný vymeriavací základ) na platenie poistného na nemocenské poistenie a súčasne na platenie poistného na dôchodkové poistenie - konštatovala, že táto skutočnosť bola v prvostupňovom rozhodnutí zohľadnená a poistné a príspevky boli vypočítané správne. Ďalej uviedla, že prvostupňový orgán kontrolou odvodu poistného zistil, že ďalší účastník ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, poistné a príspevky za obdobie marec 2006 až jún 2008 do dňa vydania prvostupňového rozhodnutia,

neodviedol vôbec, čim vznikla dlžná suma poistného a príspevkov spolu vo výške 3.525,52 eur, ktorá bola predpísaná prvostupňovým rozhodnutím. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovanej ďalej vyplýva, že žalovaná považovala námietky ďalšieho účastníka uvedené v odvolaní za nezakladajúce dôvod na zrušenie prvostupňového rozhodnutia prvostupňového orgánu. Poukázala na to, že ďalšiemu účastníkovi trvalo v období uvedenom v prvostupňovom rozhodnutí povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, pretože mal právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia a zároveň jeho príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti za roky 2004 až 2006 presiahol zákonom ustanovenú hranicu príjmu zo samostatnej zárobkovej činnosti za roky 2004 až 2006. Mala za to, že napriek skutočnosti, že ďalšiemu účastníkovi bolo rozhodnutím Banskobystrického samosprávneho kraja č. 3745/2005/ODDZ dňom 28.02.2006 zrušené rozhodnutie Krajského úradu v Banskej Bystrici č. 99/07368 na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore všeobecné lekárstvo, tak mal ďalší účastník na účely sociálneho poistenia právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby aj v období od 01.03.2006 do 30.06.2008 pretože bol držiteľom licencie F./XX z 08.11.2005 a jeho príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti za roky 2004 až 2006 presiahol sumu ustanovenú zákonom. Bola toho názoru, že ďalšiemu účastníkovi ako povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe, vyplývala priamo zo zákona povinnosť odvádzať poistné a príspevky v lehote splatnosti, v správnej výške a spôsobom ustanoveným v znení neskorších predpisov. K námietke ďalšieho účastníka týkajúcej sa premlčania práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné a príspevky uviedla, že ďalší účastník splnil povinnosť upravenú v v znení účinnom od 01.01.2004 do 31.12.2010 a prihlášku občana na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie podal prvostupňovému orgánu dňa 09.01.2000 s dátumom vzniku účasti na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení 01.01.2000. Poukázala na to, že poistné a príspevky za mesiac máj 2006 boli splatné dňa 08.06.2006 (poistné a príspevky za mesiace marec 2006 a apríl 2006 boli splatné ešte skôr vždy do ôsmeho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca). Zdôraznila, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 23.06.2016, teda po uplynutí desaťročnej premlčacej lehoty plynúcej odo dňa splatnosti poistného a príspevkov za mesiace marec 2006 až máj 2006. Uviedla, že vzhľadom na ustanovenie a na vznesenú námietku premlčania, rozhodla, že poistné a príspevky za mesiace marec 2006 až máj 2006 sú premlčané. Ďalej zdôraznila, že poistné za mesiac jún 2006 bolo splatné 10.07.2006, pričom prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 23.06.2016, teda pred uplynutím desaťročnej premlčacej lehoty plynúcej odo dňa splatnosti poistného a príspevkov za mesiac jún 2006 – mala za to, že z tohto dôvodu poistné a príspevky za mesiac jún 2006 nie sú premlčané a rovnako nie sú premlčané ani poistné a príspevky za mesiace júl 2006 až jún 2008.

5. Dňa 14. novembra 2019 bol žalovanej doručený protest prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava číslo: Kd 586/19/1100-6 proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie, číslo: XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 23. júna 2017. Z dôvodu, že žalovaná protestu prokurátora nevyhovela, v súlade s o prokuratúre v znení neskorších predpisov ho odstúpila dozornému orgánu

- Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky rozhodnutím číslo: XXXXX/XXXX-X_H. XXXXX/XXXX zo dňa 27. júna 2022, o podanom proteste prokurátora rozhodlo tak, že mu nevyhovelo. Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava, nesúhlasiac s vyššie uvedeným rozhodnutím ministerstva, podal proti nemu rozklad. Po opätovnom preskúmaní veci bol rozklad prokurátora rozhodnutím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky číslo: XXXXX/XXXX-X_H. XXXXX/XXXX zo dňa 06. septembra 2022, zamietnutý. Predmetné rozhodnutie ministra nadobudlo právoplatnosť dňa 12. septembra 2022.

II. Žaloba

6. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 31.10.2022, doručenou Krajskému súdu v Bratislave toho istého dňa, domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie. Napadnuté rozhodnutie považovala za nezákonné z dôvodu podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), teda za vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci.

7. Žalobkyňa prezentovala názor, že samotné vznesenie námietky premlčania ďalším účastníkom bolo nadbytočné a bez právnych dôsledkov. Mala za to, že inštitút premlčania práva na predpísanie poistného podľa svojimi dôsledkami zodpovedá inštitútu preklúzie v súkromnom práve. Tvrdila, že ak aj zákonodarca v použil výraz premlčanie, obsahom zákonná úprava plynutia lehoty

spĺňa znaky preklúzie, a preto lehota stanovená na predpísanie poistného v nie je premlčacia, ale prekluzívna a na jej uplynutie žalovaná mala prihliadať z úradnej povinnosti. Ďalej uviedla, že zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by začatím prvostupňového konania, alebo vydaním prvostupňového rozhodnutia prvostupňovým orgánom, došlo k spočívaniu premlčacej lehoty práva predpísať poistné na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Bola toho názoru, že včas a oprávnenou osobou podané odvolanie spôsobuje dva účinky - suspenzívny (odkladný účinok) a devolutívny účinok - devolutívny účinok znamená, že rozhodovanie o odvolaní sa presúva z prvostupňového orgánu na orgán druhého stupňa - odkladný účinok sa prejavuje vo vzťahu k právoplatnosti rozhodnutia a vykonateľnosti rozhodnutia. Konštatovala, že podané odvolanie spôsobuje odklad právoplatnosti rozhodnutia až do rozhodnutia o odvolaní, pričom až do konečného rozhodnutia o odvolaní nemožno rozhodnutie vykonať, teda dochádza k odkladu plnenia povinnosti, respektíve jej vynútenia. Bola toho názoru, že ani jeden z uvedených účinkov odvolania nemá vplyv na plynutie premlčacej lehoty. Ďalej uviedla, že tak isto bez vplyvu na premlčanie je doplňujúce konanie, vykonané prvostupňovým orgánom po doručení odvolania, alebo samotné konanie o odvolaní pred príslušným odvolacím orgánom. Bola toho názoru, že poistné musí byť predpísané právoplatne v desaťročnej premlčacej lehote stanovenej zákonom ( ) a nestačí, aby v tejto lehote iba prvostupňový orgán vydal rozhodnutie o predpísaní poistného. Tvrdila, že uplatnením, respektíve vykonaním práva je potrebné rozumieť rozhodnutie o predpísaní poistného, ktoré je právoplatné. Konštatovala, že samotné vydanie rozhodnutia má za následok len to, že orgán, ktorý rozhodnutie vydal, je ním viazaný, no nie je ním viazaný účastník konania, a to až do doby, kým rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť - až nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia sa rozhodnutie stáva záväzným. Taktiež uviedla, že neobsahuje inštitút spočívania premlčacej doby, a preto nesúhlasí s tým, že by k spočívaniu premlčacej doby došlo počas konania, respektíve vydaním prvostupňového rozhodnutia prvostupňovým orgánom. Poukázala na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v otázke, či lehota podľa je lehotou premlčacou alebo prekluzívnou a či má žalovaná na jej uplynutie prihliadať len na námietku vznesenú účastníkom konania alebo ex offo, a to konkrétne na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/28/2016 z 25. januára 2018 a sp. zn. 9Sžsk/33/2020 z 30. júna 2021. Nežiadala nariadenie pojednávania.

III. Vyjadrenia žalovanej, žalobkyne a ďalšieho účastníka

8. Žalovaná vo vyjadrení k podanej žalobe zo 20.03.2023 navrhla, aby správny súd žalobu zamietol. Bola toho názoru, že premlčanie práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné je potrebné posudzovať vždy ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia, ktorým bolo poistné predpísané. Vyjadrila tiež názor, že úkonom (vydaním rozhodnutia vo veci predpísania poistného) po formálnej i materiálnej stránke Sociálna poisťovňa naplnila obsah slovného spojenia „predpísať poistné“ v zmysle , pričom zo žiadneho ustanovenia ani len nepriamo nevyplýva, že rozhodnutie o predpísaní poistného musí v rámci plynutia premlčacej lehoty aj nadobudnúť právoplatnosť. Zotrvala preto na názore, že právo Sociálnej poisťovne predpísať poistné bolo po vznesenej námietke premlčania premlčané len za obdobie marec 2006 až máj 2006 (poistné a príspevky za mesiac máj 2006 boli splatné dňa 08.06.2006, pričom poistné a príspevky za mesiace marec 2006 a apríl 2006 boli splatné ešte skôr vždy do ôsmeho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca – prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 23.06.2016, teda po uplynutí desaťročnej premlčacej lehoty plynúcej odo dňa splatnosti poistného a príspevkov za mesiace marec 2006 až máj 2006). Bola toho názoru, že desaťročná premlčacia lehota, odo dňa splatnosti poistného za obdobie od júna 2006 do júna 2008, teda do dňa vydania prvostupňového rozhodnutia, neuplynula (za mesiac jún 2006 bolo poistné splatné dňa 08.07.2006, pričom premlčacia lehota za tento mesiac by uplynula dňa 08.07.2016). Poukázala na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/65/2019 z 30. septembra 2020, sp. zn. 9Sžso/45/2016 z 30. mája 2018 a sp. zn. 6Ssk/79/2022 z 20. decembra 2022. Nežiadala nariadenie pojednávania.

9. Ďalší účastník sa k správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 15.03.2023 tak, že vyjadril súhlas s dôvodmi správnej žaloby a súhlasil aj s právnou argumentáciou žalobkyne v celom rozsahu. Žiadal rozhodnúť v zmysle petitu žaloby. Nežiadal nariadenie pojednávania. K ďalším nasledujúcim vyjadreniam účastníkov konania sa už ďalší účastník nevyjadril.

10. Žalobkyňa vo svojej replike z 10.01.2024 zotrvala na dôvodoch podanej správnej žaloby, ako aj na žalobnom návrhu. Opätovne zopakovala celú svoju argumentáciu uvedenú v správnej žalobe. Opätovne

poukázala na to, že podľa včas podané odvolanie má odkladný účinok a pre účastníka konania je záväzné až (len) právoplatné rozhodnutie. Zotrvala na názore, že napadnutým rozhodnutím bol porušený . Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/84/2019 z 30. júna 2021.

11. Žalovaná v duplike zo dňa 10.04.2024 zotrvala na všetkých svojich argumentoch uvedených v napadnutom rozhodnutí, ako aj vo vyjadrení k žalobe. Poukázala na rozsudok veľkého senátu kasačného súdu sp. zn. 1SVs/5/2022 z 27. septembra 2023 (ako aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky – napr. rozsudky sp. zn. 7Ssk/3/2023 z 29. novembra 2023, sp. zn. 6Ssk/94/2022 z 20. decembra 2023, sp. zn. 9Sžsk/12/2021 z 29. novembra 2023 a sp. zn. 6S/19/2023 z 20. decembra 2023. Žiadala, aby súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

IV. Relevantné právne predpisy

12. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

14. Podľa , správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

15. Podľa až c) , správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa , e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa .

16. Podľa , na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

17. Podľa , prokurátor môže podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak orgán verejnej správy nevyhovel jeho protestu a nezrušil ním napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie.

18. Podľa , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

19. Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

20. Podľa v znení účinnom od 01.01.2010, Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 3,32 eura, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.

21. Podľa , právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa ôsmeho bodu , do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o poistnom a o príspevku na starobné dôchodkové sporenie.

V. Právne posúdenie veci správnym súdom

23. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie zákona o správnych súdoch uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Citované ustanovenie zároveň uvádza: „ak neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov.

24. Predmetná vec bola pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdom v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 7Sa/91/2022. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave – vec bola náhodným výberom pridelená samosudkyni do oddelenia 14Sa; následne nakoľko samosudkyňa z oddelenia 14Sa odišla na materskú dovolenku, tak opätovne náhodným výberom bola vec pridelená samosudcovi do oddelenia 15Sa, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou s predponou BA-7Sa/91/2022.

25. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný podľa , v konaní o správnej žalobe v sociálnej veci preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie podľa až , oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutie a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil správnu žalobu podľa stavu veci v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, verejným vyhlásením rozsudku dňa 09.01.2026, nakoľko boli splnené podmienky podľa . Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania bolo vyvesené na úradnej tabuli správneho súdu a zverejnené na web stránke dňa 03.11.2025.

26. Predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie žalovanej, ktorým žalovaná na podklade uznania námietky premlčania práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné a príspevky za obdobie marec 2006 až máj 2006, vznesenej ďalším účastníkom v odvolaní, zmenila prvostupňové rozhodnutie tak, že ďalšiemu účastníkovi bolo predpísané poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie len za obdobie jún 2006 až jún 2008 v sume 3.098,02 eur. Žalovaná súčasne upravila prílohu prvostupňového rozhodnutia tak, že v nej ponechala len predpis poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za mesiace jún 2006 až jún 2008. V ostatnom žalovaná prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Sporným medzi účastníkmi konania (v zmysle podanej správnej žaloby a protestu prokurátora) bolo to, či došlo k premlčaniu práva predpísať poistné aj za mesiace jún 2006 až máj 2007.

27. Predovšetkým správny súd konštatuje, že skutkový stav medzi účastníkmi konania nebol sporný. Podstatným v predmetnej veci zostalo zodpovedanie právnej otázky, či došlo k premlčaniu práva predpísať poistné aj za mesiace jún 2006 (poistné a príspevky za mesiac jún 2006 boli splatné 08.07.2006) až máj 2007 podľa , a to za situácie, keď prvostupňové rozhodnutie o predpísaní aj poistného a príspevkov za uvedené obdobia bolo vydané dňa 23. júna 2016 a druhostupňové „zmenové“ rozhodnutie bolo vydané dňa 23. júna 2017.

28. Správny súd pri vyriešení uvedenej spornej otázky vychádzal z rozsudku veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1SVs/5/2022 z 27. septembra 2023, ktorému bola tam prejednávaná vec postúpená trojčlenným senátom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky práve z dôvodu rozdielnej rozhodovacej praxe v otázke, či ustanovenie normuje premlčanie či preklúziu a či má žalovaná na premlčanie prihliadať aj bez námietky dlžníka. V predmetnom rozsudku veľkého senátu bolo poukazované aj na niektoré rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorých citovala aj samotná žalobkyňa.

29. V rozsudku sp. zn. 1SVs/5/2022 z 27. septembra 2023 veľký senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (z bodov 27 a 28) uviedol okrem iného nasledovné: „Podľa už citovaného sa premlčiava právo „predpísať“ poistné. Predpísanie poistného je podľa cit. cit. zák. úkon organizačnej zložky žalovanej, ktorým určuje osobe povinnej odviesť

poistné výšku tohto poistného. Podľa § 177 ods. 5 a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmeho bodu cit. zák. o predpísaní penále rozhoduje v nedávkovom konaní pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnutím (). V zmysle sa v rozhodnutí, ktorým sa ukladá povinnosť na plnenie, musí určiť lehota na plnenie. Žiadne ustanovenie tohto zákona neviaže plynutie tejto lehoty na právoplatnosť, takže tá môže podľa cit. zák. uplynúť aj skôr než sa rozhodnutie stalo právoplatným. Ustanovenia a potom takisto rozlišujú medzi rozhodnutím o „predpísaní“ poistného a právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Z uvedenej úpravy možno usudzovať, že poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už vydaním tohto rozhodnutia voči povinnej osobe (v podobnom zmysle rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 9 Sžsk 84/2019). Ak teda prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané voči povinnej osobe pred uplynutím desaťročnej lehoty upravenej v cit. zák., môže táto osoba uplatniť námietku premlčania v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu alebo kedykoľvek počas odvolacieho konania (pokiaľ ju už neuplatnila skôr). Len čo však toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť (), nastupuje namiesto toho podľa cit. zák. nová šesťročná premlčacia lehota na vymáhanie už predpísaného poistného. 28. Na základe uvedeného veľký senát kasačného súdu uzatvára: Premlčanie práva predpísať poistné podľa neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a jej právo predpísať ho. Naopak, znamená to, že osoba povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto práva vo vzťahu k poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne vydaným) rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne. Až vznesením takejto námietky sa organizačná zložka žalovanej [pobočka v rámci autoremedúry podľa alebo ústredie ako odvolací orgán podľa cit. zák.] môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo. Len čo podľa takúto námietku premlčania svojím rozhodnutím právoplatne uzná, otvorí sa tým podľa v spojení s a 5 cit. zák. cesta k odpísaniu a zániku pohľadávky žalovanej na poistné, ktoré je tým dotknuté. Prostredníctvom odkazu na v ustanovení sa uvedené závery rovnako vzťahujú aj na možnosť žalovanej predpísať penále za neodvedené poistné, z čoho napokon vychádzal aj skôr citovaný rozsudok 10 Sžsk 6/2019. Ich použiteľnosť však nevyplýva len z tohto odkazu, ale umocňuje ju okolnosť, že aj penále je podľa cit. zák. pohľadávkou Sociálnej poisťovne, a tak aj naň sa priamo vzťahuje citované ustanovenie uvedeného zákona“ (pozri body 27 a 28 citovaného rozsudku veľkého senátu). S prihliadnutím na uvedený rozsudok veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1SVs/5/2022 z 27. septembra 2023 možno taktiež konštatovať, že námietka žalobkyne týkajúca sa je nedôvodná.

30. Vychádzajúc z uvedeného rozsudku veľkého senátu potom ďalší účastník mohol úspešne vzniesť námietku premlčania v odvolacom konaní len na predpísanie poistného za to obdobie, ktoré bolo predpísané pobočkou Sociálnej poisťovne (prvostupňovým orgánom) po uplynutí 10 ročnej premlčacej lehoty. V danom prípade, keďže právo predpísať poistné a príspevky za mesiac jún 2006 (poistné a príspevky za mesiac jún 2006 boli splatné 08.07.2006) by sa premlčalo za desať rokov odo dňa jeho splatnosti až dňa 08.07.2016 (za ostatné mesiace nasledujúce po mesiaci jún 2006 právo predpísať poistné a príspevky by sa teda samozrejme premlčalo ešte neskôr), žalovaná správne rozhodla, pokiaľ prihliadla po vznesenej námietke premlčania v podanom odvolaní na premlčanie práva predpísať poistné za obdobie marec 2006 až máj 2006, avšak nepovažovala za premlčané právo predpísať poistné za obdobie jún 2006 až máj 2007 (resp. aj za ďalšie mesiace), lebo prvostupňové rozhodnutie o predpísaní poistného a príspevkov v predmetnej veci bolo vydané dňa 23. júna 2016, teda pred uplynutím desaťročnej premlčacej lehoty práva na predpísanie poistného za sporné obdobie jún 2006 až máj 2007.

31. Už len pre úplnosť sa žiada uviesť, že iná situácia by mohla nastať, ak by došlo v rámci odvolacieho konania k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia pobočky Sociálnej poisťovne (prvostupňového orgánu), pretože v takom prípade by sa stalo rozhodnutie o predpísaní poistného a príspevkov neexistentným a situácia by sa vrátila do stavu pred vydaním takého rozhodnutia. V danom prípade však napadnutým rozhodnutím žalovanej bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie o predpísaní poistného a príspevkov z dôvodu prihliadnutia na námietku premlčania za mesiace marec 2006 až máj 2006 a napadnuté druhostupňové rozhodnutie žalovanej bolo odlišné (oproti prvostupňovému rozhodnutiu) v podstate len práve vo vzťahu k tomuto pôvodne predpísanému poistnému a príspevkom za mesiace marec 2006 až máj 2006. V ostatnom bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené, a teda účinky predpísania zvyšného poistného a príspevkov za ostatné mesiace prvostupňovým rozhodnutím zostali zachované, lebo neboli

napadnutým rozhodnutím žalovanej nijako dotknuté (došlo k zmene prvostupňového rozhodnutia len vo vzťahu k premlčanému poistnému a príspevkom a nie k novému predpísaniu ostatného poistného a príspevkov, ktoré už bolo predpísané prvostupňovým rozhodnutím). Právny názor prezentovaný žalobkyňou je preto potrebné považovať za nesúladný s rozsudkom veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1SVs/5/2022 z 27. septembra 2023. Keďže sa teda poistné a príspevky považujú za predpísané už vydaním prvostupňového rozhodnutia prvostupňovým orgánom (pobočkou Sociálnej poisťovne), tak žalovaná nemala ani inú možnosť (po vznesení predmetnej námietky premlčania práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné a príspevky ďalším účastníkom v odvolacom konaní) ako prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu o predpísaní poistného a príspevkov zmeniť vo vzťahu k predpísanému premlčanému poistnému a príspevkom.

32. Správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej, ako i postupu predchádzajúceho jeho vydaniu, nezistil porušenie napadnutým rozhodnutím žalovanej, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol ( v spojení s ).

33. Správny súd nepriznal žiadnemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania podľa , pretože konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia ( ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok ( ).

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech, a generálny prokurátor za podmienok ustanovených v ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. ( )

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ).