Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Saz-2-2025.pdf
PDF · 112.23 KB
Case nature
Area
Subarea
13Saz/2/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Zuzanou Berežnou, v právnej veci žalobcu: mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: C. B. republika, paštúnska národnosť, adresa posledného trvalého pobytu: D. E., mestská časť F., provincia G., C., toho času: Centrum pre deti a rodiny Medzilaborce, Kpt. Nálepku č. 369/5, Medzilaborce, zákonný zástupca: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Stropkov, pracovisko Medzilaborce, Dobrianskeho 89, 068 01 Medzilaborce, splnomocnený zástupca: Centrum právnej pomoci, so sídlom Župné námestie 12, 810 00 Bratislava, IČO: 30 798 841, Kancelária Košice, Murgašova 3, 040 41 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS:MU-PO-60-24/2025-Ž zo dňa 10.09.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Žaloba sa z a m i e t a.
II. Právo na náhradu trov konania sa úcˇastníkom konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Administratívne konanie
1. Dňa 11.04.2025 požiadal žalobca na území Slovenskej republiky o udelenie azylu. Svoju žiadosť odôvodnil tým že k úteku z krajiny pôvodu ho viedla obava o jeho život, nakoľko jeho otec pracoval ako vojak za bývalej vlády a po prevzatí moci Talibanom ho uniesli a zabili príslušníci hnutia Taliban. Príslušníci hnutia Taliban sa vyhrážali jeho rodine kvôli práci jeho otca. Aj traja jeho starší bratia mali problémy s hnutím Taliban a báli sa, aby neboli zabití rovnako ako ich otec. Zároveň príslušníci hnutia Taliban požiadali rodinu žalobcu, aby sa pridal k hnutiu a absolvoval vojenský výcvik. Keď im príbuzní žalobcu uviedli, že žalobca nie je doma, uviedli, že prídu znovu a požiadali, aby bol žalobca doma. Problémy s hnutím Taliban majú aj starší bratia žalobcu, ktorí ako bezdetní boli tiež verbovaní do hnutia a situáciu tiež museli riešiť útekom do iného štátu alebo ukrývaním sa. Žalobca preto nevidel inú možnosť svojej ochrany než útek z krajiny pôvodu. Ani presídlenie v rámci krajiny by ho neochránilo, pretože Taliban vládne už na celom území. Rodičia sa o neho báli a preto ho poslali do zahraničia.
2. Rozhodnutím žalovaného ČAS:MU-PO-60-24/2025-Ž zo dňa 10.09.2025 sa žalobcovi neudelil azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z. zákona o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte ako „zákon o azyle“) a poskytla sa mu doplnková ochrana podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle, a to na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.
II.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
3. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že dňa 07.05.2025 bol so žalobcom vykonaný pohovor, počas ktorého uviedol, že v krajine pôvodu ukončil 6 tried základnej školy, no v štúdiu ďalej nepokračoval z ekonomických dôvodov a tiež kvôli tomu, že hnutie Taliban sa dostalo k moci, zatvorilo školy a bola zlá bezpečnostná situácia. Po skončení školy si privyrábal ako predavač ovocia a zeleniny na mestskom trhu v Bati Kot. Túto príležitostnú prácu vykonával až do odchodu z Afganistanu. O azyl na území Slovenskej republiky požiadal z dôvodu obavy o svoj život, pretože hnutie Taliban sa vyhrážalo jeho rodine kvôli práci jeho otca, ktorý bol za bývalej vlády vojakom. Keď nastúpil Taliban k moci, tak jeho otca uniesli a zabili. Celá rodina sa potom bála, aby sa im nestalo niečo podobné. Neskôr príslušníci hnutia Taliban začali prehovárať členov jeho rodiny, aby sa žalobca k nim pridal a absolvoval vojenský výcvik. Približne v decembri 2024, keď príslušníci Talibanu chodili po celom meste a verbovali do svojich radov mladých slobodných mužov, prišli aj k ich domu a zaklopali na dvere. Von vyšiel najstarší brat žalobcu so strýkom (otcovým bratom) a členovia Talibanu im povedali, že žalobca sa k nim má pridať. Brat so strýkom im povedali, že nie je doma, ale že mu nechajú odkaz. Príslušníci Talibanu na to odvetili, že prídu znova, aby sa zdržiaval doma. Žalobca sa začal báť a po dohode so svojou rodinou sa rozhodol, že z Afganistanu odíde preč. V januári 2025 vycestoval v skupine viacerých osôb spolu s prevádzačom do Iránu. Ďalej pokračoval v ceste autom, aj pešo cez Turecko, Bulharsko, Srbsko a Maďarsko, až na územie Slovenskej republiky, kde bol zadržaný policajnou hliadkou. Po tom, ako mu bol ustanovený opatrovník, tento za neho požiadal o azyl z dôvodov, ako ich žalobca počas pohovoru ozrejmil. Iné dôvody svojej žiadosti neuviedol. Napriek tomu, že žalobca v konaní nepredložil žiadne doklady totožnosti, ktoré by potvrdili jeho identitu, správny orgán v rámci jeho výpovede nespochybnil žalobcom tvrdené skutočnosti.
4. K neudeleniu azylu žalovaný uviedol, že zohľadnil najlepší záujem dieťaťa, pričom žalobca ani po podaní žiadosti o azyl nebol presunutý do azylového zariadenia migračného úradu, ako je to v prípadoch plnoletých žiadateľov, ale naďalej zostáva v starostlivosti Centra pre deti a rodiny v Medzilaborciach, teda v bezpečnom prostredí špecializovaného zariadenia, ktoré poskytuje pomoc, podporu a služby maloletým deťom bez sprievodu.
5. Azyl ako špecifická forma medzinárodnej ochrany sa poskytne len tej fyzickej osobe, ktorá spĺňa zákonom stanovené podmienky, ktoré v prípade žalobcu splnené neboli, nakoľko sa ničím nepreukázalo, že obava, pre ktorú odišiel z Afganistanu, by mala akúkoľvek súvislosť s jeho rasou, národnosťou, náboženským alebo politickým presvedčením alebo príslušnosťou k určitej sociálnej skupine, alebo s uplatňovaním politických práv a slobôd.
6. Žalovaný zároveň poskytol žalobcovi doplnkovú ochranu na dobu jedného roka, nakoľko v prípade návratu žalobcu do krajiny pôvodu nemožno s dostatočnou mierou istoty určiť, že by nemohol byť vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia vo forme mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu, ako je to definované v § 2 písm. f) bod 2 zákona o azyle.
7. K tradícii D. D., kedy dochádza k zneužívaniu maloletých chlapcov príslušníkmi hnutia Taliban žalovaný uviedol, že žalobca sa s takýmto konaním nikdy nestretol, ani to počas pohovoru ako dôvod svojej žiadosti o azyl neuviedol. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že povinnosť zistiť skutočný stav veci má migračný úrad len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ o azyl v priebehu správneho konania uvedie. A ak by sa uvažovalo v zmysle, aké formy prenasledovania by mohli hroziť každému maloletému chlapcovi v Afganistane, teda aj žalobcovi, migračný úrad by musel pristúpiť k udeleniu azylu v prípade všetkých maloletých chlapcov, ktorí by z Afganistanu odišli a požiadali o azyl, čo by však znamenalo popretie princípu individuálneho priznania medzinárodnej ochrany, so striktným zohľadnením dôvodov každej jednej žiadosti o azyl, ako to vyplýva z § 19 a zákona o azyle.
III.
Správna žaloba
8. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj priznania nároku na náhradu trov konania.
9. V dôvodoch žaloby uviedol, že s rozhodnutím nesúhlasí v časti neudelenia azylu žalobcovi z dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a na základe vykonaného dokazovania dospel žalovaný k nesprávnym skutkovým zisteniam.
10. Žalovaný podľa názoru žalobcu posudzoval žiadosť žalobcu výlučne z perspektívy dospelého žiadateľa o azyl, a to bez zohľadnenia špecifík vzťahujúcich sa na žiadosti maloletých žiadateľov. Zdôraznil, že pri maloletých utečencoch môžu mať formy prenasledovania odlišný charakter a pri hodnotení splnenia zákonných podmienok na udelenie azylu je nevyhnutné zohľadniť ich vek, mieru vyspelosti, osobnú zraniteľnosť a ďalšie špecifiká. Podľa stanovísk UNHCR pritom nútené regrutovanie detí, ako aj ich regrutovanie na účely priamej účasti v bojových operáciách, ak ide o osoby mladšie ako 18 rokov, predstavuje formu prenasledovania. Žalovaný zľahčuje závažnosť a rozsah núteného verbovania, pričom odkazy na údajné zmeny v praktike Talibanu nie sú podložené spoľahlivými a overiteľnými dôkazmi. Už samotná existencia regrutácie zo strany militantného hnutia, ktorá pôsobí prostredníctvom hrozby, ideologického a fyzického nátlaku, ako aj využívaním zraniteľnosti detí a mladých ľudí, napĺňa znaky prenasledovania v zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle, ako aj medzinárodných štandardov (najmä článok 1A ods. 2 Ženevského dohovoru).
11. Žalovaný sám priznáva, že k núteným náborom zo strany Talibanu dochádza, a preto žalobca je presvedčený o tom, že jeho obava, že bude regrutovaný, je objektívna a predstavuje opodstatnený strach a má oporu v objektívnej situácii v jeho domovskej krajine.
12. Princíp najlepšieho záujmu dieťaťa je kľúčový pri posudzovaní žiadosti maloletého o azyl. Tento princíp vyžaduje, aby bola hrozba prenasledovania hodnotená výlučne z perspektívy dieťaťa. Medzinárodné normy, najmä Dohovor o právach dieťaťa a jeho Opčný protokol, priznávajú deťom široké spektrum špecifických práv, ktoré sú priamym základom ich ochrany a prežitia. Medzi nich patrí aj právo nebyť podrobený nútenému odvodu zo strany ozbrojených skupín, čo je priamo relevantné pre prípadnú regrutáciu. Pri posudzovaní detských žiadostí o azyl je preto neadekvátne prikladať dôležitosť iba úzkemu okruhu porušení práv a naopak je irelevantné skúmať aj odopieranie ekonomických, sociálnych a kultúrnych práv. Ujmu utrpenú dieťaťom je nutné komplexne vyhodnotiť z hľadiska ich celkového dopadu, a nie mechanicky aplikovať kritériá stanovené pre dospelých žiadateľov.
13. Výkonný výbor UNHCR uznáva, že medzi špecifické formy prenasledovania detí patrí aj regrutovanie (ExCom, Conclusion No. 107, para (g)(viii). Z pohľadu UNHCR, nútené regrutovanie a regrutovanie za účelom priamej účasti v bojových úlohách dieťaťa mladšieho ako 18 rokov v ozbrojených silách štátu spadá pod pojem prenasledovanie. Rovnako by to platilo pre situácie, kedy hrozí dieťaťu nútené opakované regrutovanie, alebo ak by bolo potrestané za vyhýbanie sa nútenému regrutovaniu alebo za dezerciu zo štátnych ozbrojených síl.
14. Z uvedeného je dostatočne preukázané, že žalovaný nevyvrátil tvrdenia žalobcu a nezohľadnil v stave dôkaznej núdze skutočnosti v prospech žalobcu. Je nepochybné, že žalobcovi v krajine pôvodu hrozí násilné regrutovanie a z tohto dôvodu aj utiekol zo svojej domovskej krajiny a požiadal o poskytnutie medzinárodnej ochrany na Slovensku. Žalovaný potvrdil, že voči nemu bolo použité psychické násilie a je uňho prítomný strach. Záver žalovaného, ktorým mu nebol udelený azyl, je neodôvodnený a neopodstatnený. Nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalobca splnil dôvody pre udelenie azylu v zmysle § 8 zákona o azyle, nakoľko bol prenasledovaný vzhľadom na špecifické okolnosti jeho prípadu.
15. Maloletí žiadatelia o azyl zriedka vyslovene prejavujú svoje politické názory a presvedčenie, napriek tomu im to môže byť prisudzované zo strany prenasledovateľa. Odmietnutie byť bojovníkom Talibanu je možné subsumovať pod prejav politického presvedčenia ako nesúhlasu s militantnými aktivitami a politikou hnutia Taliban. Žalovaný túto skutočnosť vôbec nezohľadnil a preto vec nesprávne právne posúdil a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
IV.
Argumentácia žalovaného
16. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 03.11.2025 uviedol, že so žalobcom bol dňa 07.05.2025 uskutočnený pohovor, kde vypovedal o dôvodoch svojej žiadosti o azyl, vyjadril sa, prečo
opustil krajinu a aké obavy má z Talibanu. Po vykonaní pohovoru si žalovaný zaobstaral informácie o krajine pôvodu s cielene položenými otázkami na situáciu žalobcu. Záverom týchto správ sú určité zmienky o nútenom nábore mladých chlapcov do Talibanu, čo je datované najmä do obdobia prevratu, t. j. do roku 2021. Odvtedy bol vydaný Dekrét o zákaze náboru detí do Talibanu. Informácie o krajine pôvodu pojednávajú o prepustení väčšiny maloletých osôb z Talibanu. Hoci tento jav stále pretrváva, správy hovoria o jeho poklese. Žalovaný sa vyslovene zameral na možné problémy v súvislosti s činnosťou a smrťou žalobcovho otca, avšak informácie o prenasledovaní, resp. násilnom regrutovaní rodinných príslušníkov „nepohodlných osôb“ nepotvrdili zvýšené bezpečnostné riziko. V tejto súvislosti sa hovorí o tom, že Taliban môže obťažovať rodinných príslušníkov bývalých členov vládnej armády, aby od nich získal zbrane, resp. peniaze na zbrane. Neuvádza sa nikde o násilnom regrutovaní ako o pomste za činnosť člena rodiny, nemožno žalobcom uvádzané obavy označiť ako prenasledovanie za imputovaný politický názor. Vo všeobecnosti je Talibanom dokonca zakázaný nábor detí, avšak vzhľadom na mieru rizika ponižujúceho zaobchádzania počas neistej spoločensko-politickej situácie v tejto krajine a nakoľko je žalobca zraniteľnou osobou, žalovaný vyhodnotil, že by žalobcovi mohlo hroziť v Afganistane vážne bezprávie. S ohľadom na kombináciu individuálnych charakteristík žalobcu a nepriaznivú bezpečnostnú situáciu v regióne jeho bydliska možno konštatovať, že existuje reálne riziko, že by v prípade návratu do krajiny pôvodu čelil hrozbe vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) zákona o azyle na jeden rok.
17. Žalovaný zdôraznil, že v súčasnosti je v legislatívnom procese návrh zákona o medzinárodnej ochrane, pričom podľa novej právnej úpravy, ktorej zmeny vyžaduje európske právo, sa doplnková ochrana bude poskytovať na dobu neurčitú, rozdiely medzi azylom a doplnkovou ochranou sa minimalizujú. K návratu žalobcu do krajiny pôvodu pravdepodobne ani nedôjde.
V.
Replika žalobcu
18. Žalobca v následnej replike zo dňa 05.11.2025 uviedol, že rozhodnutie o nepriznaní azylu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, pretože toto posúdenie nadväzovalo na nesprávne skutkové závery o riziku pre rodinu, o regrutovaní, o vplyve veku bolo nesprávne. Udeľovanie doplnkovej ochrany namiesto azylu v situácii, kde existujú vážne obavy spojené s rodinnými väzbami na bývalú armádu a rizikom regrutácie, výsledkom nesprávnej aplikácie právnej normy na zistené, hoci aj správnym orgánom minimalizované okolnosti. Žalovaný nevyvrátil závery žalobcu o vážnosti situácie, len ich negoval alebo zmiernil na úroveň nižšej ochrany. Zistené a žalovaným negované riziká svedčia o opodstatnenej obave z prenasledovania pre imputovaný politický názor.
19. Tvrdenia žalovaného, že nebezpečenstvo pre žalobcu je z hľadiska budúcnosti príliš vzdialené, je v kontexte režimu Talibanu neopodstatnené, nakoľko Taliban aktívne a systematiky realizuje diskrimináciu a prenasledovanie určitých skupín.
20. Žalobca mal za to, že vzhľadom na jeho postavenie ako maloletého a zásadu „benefit of doubt“ mal žalovaný žalobcovo odmietnutie byť bojovníkom Talibanu subsumovať pod prejav jeho politického presvedčenia ako nesúhlasu s militantnými aktivitami a politikou hnutia Taliban, a preto došlo k splneniu všetkých zákonných podmienok, v zmysle § 8 Zákona o azyle pre udelenie azylu.
21. Replika žalobcu bola žalovanému doručená dňa 12.11.2025, žalovaný dupliku nepodal.
VI.
Aplikovaná právna úprava
22. Podľa § 8 Zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.
23. Podľa § 2 písm. d) Zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v :
1. použitím fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom,
24. Podľa § 2 písm. f) Zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu,
25. Podľa § 13a Zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
VII.
Konanie na správnom súde a právny názor správneho súdu
26. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní vo veciach azylu (§ 206 až § 220 SSP), po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, ako aj pripojeného administratívneho spisu, preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ČAS:MU-PO-60-24/2025-Ž zo dňa 10.09.2025 a rozhodnutie vo veci verejne vyhlásil dňa 09.01.2026, nakoľko boli splnené podmienky pre rozhodnutie veci bez nariadenia pojednávania.
27. Predmetom konania bola správna žaloba o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. ČAS:MU- PO-60-24/2025-Ž zo dňa 10.09.2025 o neudelení azylu a poskytnutí doplnkovej ochrany žalobcovi na dobu jedného roka.
28. Súd poukazuje na to, že sa jedná o žalobu vo veciach azylu a túto v zmysle § 206 ods. 3 SSP posudzoval neformálne a nebol pri jej posudzovaní viazaný žalobnými dôvodmi.
29. V úvode právneho posúdenia správny súd uvádza, medzinárodné humanitárne právo zakazuje verbovanie detí mladších ako 15 rokov do ozbrojených síl alebo skupín a ich účasť na nepriateľstvách. Nútené alebo trestuhodné verbovanie detí (vrátane hrozieb, násilia či únosov) sa vo viacerých prípadoch považuje za vážne porušenie ľudských práv a môže predstavovať prenasledovanie alebo vážne ublíženie pre účely azylu či doplnkovej ochrany.
30. Samotná existencia všeobecnej brannej povinnosti nie je považovaná za prenasledovanie; rozhodujú okolnosti, či dochádza k neprimeraným alebo diskriminačným zásahom (napríklad brutálny nátlak na deti, nelegálna mobilizácia). V azylovom konaní je dôležité precízne opísať okolnosti verbovania (nátlak, násilie, hrozby, vek, sankcie) a prepojiť ich s dôvodmi prenasledovania alebo s rizikom vážneho ublíženia pri návrate, aby sa preukázali podmienky azylu alebo doplnkovej ochrany.
31. U maloletých sa dôslednejšie hodnotí zraniteľnosť, schopnosť odporovať a dopad verbovania. Medzinárodné dokumenty zdôrazňujú "najlepší záujem dieťaťa" pri rozhodovaní. Posúdenie je vždy individuálne, skúma sa konkrétny spôsob verbovania (dobrovoľnosť, nútenie), vek, sankcie za odmietnutie, či útek a správanie orgánov štátu alebo ozbrojených skupín.
32. Pre azyl je kľúčové, aby nútené verbovanie maloletého súviselo s jedným z azylovo relevantných dôvodov, napríklad politickým názorom (odmietnutie podporovať režim), náboženstvom alebo príslušnosťou k určitej sociálnej skupine (napríklad deti z konkrétnej komunity systematicky verbované). Ak nie je možné jednoznačne viazať verbovanie na niektorý z týchto motívov, ale návrat by viedol k riziku zabitia, mučenia alebo neľudského zaobchádzania (napríklad za útek z armády alebo odmietnutie bojovať), prichádza do úvahy doplnková ochrana. Hlavným rozdielom je, že doplnková ochrana nie je spojená s piatimi charakteristikami utečenca (rasa, náboženstvo, národnosť, príslušnosť k určitej sociálnej skupine alebo politický názor).
33. Žalobca tvrdí, že je príslušníkom skupiny detí, teda slobodných a bezdetných chlapcov vo veku do 18 rokov, o verbovanie ktorých do armády má záujem hnutie Taliban a tým, že utiekol z krajiny pôvodu a vyhol sa verbovaniu do armády, dal najavo svoj politický názor a nesúhlas s politikou Talibanu.
34. Z ustanovenia § 8 zákona o azyle vyplýva, že ministerstvo udelí azyl, žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. Za prenasledovanie sa považuje závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktoré by postihovali žalobcu.
35. V prípade žalobcu šlo o jednu návštevu príslušníkov hnutia Taliban v mieste bydliska žalobcu a snaha sprostredkovane a cez brata a strýka presvedčiť ho na vstup do hnutia, neboli sprevádzané nátlakom, hrozbami alebo inými formami prenasledovania, čo podľa názoru správneho súdu nemožno považovať za závažné alebo opakované konanie namierené voči žalobcovi, teda za azylovo relevantný dôvod.
36. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný počas celého konania rešpektoval princíp najlepšieho záujmu dieťaťa, avšak zraniteľnosť osoby v azylovom konaní nezakladá nárok na udelenie azylu a tento nárok nevyplýva ani z Dohovoru. Azyl je špecifická forma medzinárodnej ochrany, ktorá sa poskytne len tej fyzickej osobe, ktorá spĺňa zákonom stanovené podmienky, čo v prípade žalobcu splnené nebolo. Vzhľadom na celkovú politicko-bezpečnostnú situáciu v krajine pôvodu, ktorá nastala po prevzatí moci Talibanom, ako aj v samotnej provincii Nangarhár, odkiaľ žalobca pochádza, mu však bola poskytnutá doplnková ochrana.
37. Žalovaný sa zaoberal aj otázkou udelenia azylu žalobcovi z humanitných dôvodov z dôvodu jeho maloletosti, avšak udelenie azylu z humanitných dôvodov je možné, ak by sa v konaní nezistili dôvody podľa § 8, § 10, § 13a a § 13b zákona o azyle. Keďže v prípade žalobcu boli splnené podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany, udelenie azylu z humanitárnych dôvodov nebolo dôvodné.
38. Správny súd preto po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a administratívneho spisu konštatuje, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí zohľadnil všetky zásadné tvrdenia žalobcu vyplývajúce z jeho výpovedí a dospel k dostatočne odôvodnenému záveru o nesplnení podmienok pre udelenie azylu na území SR.
39. Žalovaný pritom nevylúčil danosť subjektívneho prvku, strachu žalobcu z naverbovania do armády Talibanu, avšak správne zdôraznil, že k tomu, aby obavy z prenasledovania boli azylovo relevantné, tieto musia súvisieť s jeho rasou, národnosťou, náboženským alebo politickým presvedčením, či príslušnosťou k určitej sociálnej skupine. V tejto súvislosti sa javia ako logické závery žalovaného v jeho napadnutom rozhodnutí.
40. Preto sa nejedná o prejav prenasledovania v zmysle zákona o azyle, ale v prípade návratu žalobcu do krajiny pôvodu by mohol byť vystavený hrozbe vážneho bezprávia vo forme mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu, pričom tieto skutočnosti boli zohľadnené pri poskytnutí doplnkovej ochrany žalobcovi.
41. Pokiaľ žalobca poukazoval v žalobných bodoch na celkovú situáciu v krajine pôvodu, vrátane útokov na osoby, ktoré spolupracovali s bývalou vládou, je potrebné uviesť, že túto žalovaný vo svojom rozhodnutí reflektoval, avšak táto situácia sama osebe nemôže byť dostačujúca pre naplnenie azylových
kritérií, táto situácia bola hodnotená ako dôvod pre poskytnutie doplnkovej ochrany žalobcovi na území SR.
VIII.
Záver
42. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a administratívneho spisu dospel k záveru, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí zohľadnil všetky zásadné tvrdenia žalobcu vyplývajúce z jeho výpovedí, tieto vo vzájomných súvislostiach podrobil testu vierohodnosti a posúdil ich z hľadiska azylovo relevantných kritérií. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí podrobne a pomerne vyčerpávajúcim spôsobom uviedol dôvody, na základe ktorých dospel k svojim záverom o nesplnení podmienok pre udelenie azylu žalobcovi. Preto rozhodnutie žalovaného necharakterizujú nesprávne skutkové zistenia ani nesprávne právne posúdenie veci.
43. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobu v celom rozsahu podľa § 219 SSP zamietol ako nedôvodnú.
44. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a pretože žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.