Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/177/2025

Uznesenie

Krajsky´ su´d v Kosˇiciach v sena´te zlozˇenom z predsedníčky sena´tu JUDr. Moniky Šabľovej a sudcov JUDr. Ju´liusa Tótha a JUDr. Mareka Kotoru v spore navrhovateľa: KAMICO s.r.o. Košice, so sídlom Papradia 10, 040 17, Košice - mestská časť Šebastovce, IČO: 31 684 068, v zastúpení: JUDr. Vladimír Vrabeľ, Advokátska kancelária so sídlom Gelnická 2099/114, 040 11 Košice a žalovaného: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX B. A., v zastúpení: IURISTICO s. r. o., Cimborkova 13, 040 01 Košice - Sever, IČO: 36 588 041, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Mestského su´du Kosˇice, č.k. 93Cb/82/2025-153 z 9. októbra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie Mestského súdu Košice č.k. 93Cb/82/2025-153 z 9. októbra 2025.

II. Odporcovi p r i z n á v a voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia (výrok I.) a odporcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok II.)

2. Súd prvej inštancie napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 11.9.2025 domáhal uloženia povinnosti odporcovi zdržať sa vykonávania výberov finančných prostriedkov v hotovosti a prevodov finančných prostriedkov či akýchkoľvek bankových operácií s finančnými prostriedkami na účtoch navrhovateľa špecifikovaných v návrhu, ako aj zdržať sa uzatvárania bez predchádzajúceho písomného súhlasu druhého konateľa žalobcu A. E. F. obchodných a iných zmlúv alebo dohôd za účelom kúpy a predaja alebo prenájmu hnuteľného majetku vedeného v účtovnej evidencii navrhovateľa, zdržať sa uzatvárania bez predchádzajúceho súhlasu druhého konateľa žalobcu A. E. F. obchodných a iných zmlúv alebo dohôd za účelom prevodu či prechodu nehnuteľného majetku navrhovateľa zapísaného na LV č. XXX, zdržať sa zaťaženia uvedeného hnuteľného a nehnuteľného majetku navrhovateľa zmluvami o záložnom práve, zmluvami o zriadení vecného bremena, zmluvami alebo dohodami o budúcich zmluvách týkajúcich sa uvedeného hnuteľného a nehnuteľného majetku a (v) zdržať sa akéhokoľvek ďalšieho konania, ktoré by poškodzovalo záujmy navrhovateľa. Svoj návrh navrhovateľ v dôvodil nasledovne: 2.1 Konatelia navrhovateľa sa mali dohodnúť s konateľmi spoločnosti Contineo s. r. o. na obchodnom vedení v oboch spriaznených spoločnostiach od 20.6.1996 tak, že rozhodovanie o obchodnom vedení v spoločnosti navrhovateľa bude v pôsobnosti konateľa A. E. F. a rozhodovanie o obchodnom vedení v spoločnosti Contineo s. r. o. bude v pôsobnosti A. C.. Na základe uvedeného navrhovateľ tvrdí, že do výlučnej pôsobnosti konateľa A. E. F. v spoločnosti navrhovateľa patrí rozhodovanie o organizačnej štruktúre, personálnej a mzdovej agende navrhovateľa. 2.2 Neodkladnú potrebu upraviť pomery účastníkov konania žalobca odôvodnil aj tým, že odporca si 31. mája 2016 v rozpore s prijatou dohodou o obchodnom vedení sám so sebou uzatvoril pracovnú

zmluvu na druh práce riaditeľ kontrolingu a nových investícii, s nástupom práce od 1.6.2016, za mzdu 1.000,- eur mesačne brutto, pri odpracovaní 40 hodín mesačne. Na základe tejto pracovnej zmluvy si následne vyplácal mzdu a súvisiace odvody, čím hrubo porušil povinnosti konateľa podľa a spôsobil žalobcovi škodu, ktorú navrhovateľ vymáha v štyroch samostatných konaniach vedených na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 17Cb/8/2020, 17Cb/20/20021, 91Cb/8/2023 a 32Cb/61/2025. Rozsudkom Mestského súdu Košice, sp. zn. K3-17Cb/20/2021, bolo rozhodnuté, že pracovná zmluva je odporcu je absolútne neplatným právnym úkonom, čo podľa tvrdení navrhovateľa odporca ignoruje, a naďalej má neobmedzený prístup k bankovým účtom navrhovateľa, pokračuje v zadávaní príkazov na zaplatenie miezd a odmien pre odporcu ako zamestnanca vrátene s tým spojených príkazov na úhradu platieb do fondov na sociálne a zdravotné poistenie a preddavku dane z príjmov zo závislej činnosti. 2.3 Navrhovateľ tiež poukázal na vyplácanie konateľskej funkcie a súvisiacich odvodov zo strany odporcu, ktorý každý mesiac nakladá s finančnými prostriedkami na účtoch navrhovateľa proti záujmom spoločnosti. Neodkladnú potrebu upraviť pomery účastníkov konania navrhovateľ opieral aj o to, že odporca ignoruje aj zákonné ustanovenia a súdnu prax v otázke vzniku práva na vyplatenie odmeny konateľovi podľa mandátnej zmluvy a svojvoľne si naďalej vypláca odmenu konateľa mesačne ako alternatívu namiesto mzdy, na ktorú nemá mať z pohľadu navrhovateľa zákonný nárok, čím preukázateľne „tuneluje“ spoločnosť navrhovateľa. 2.4 Ďalším dôvodom, v ktorom navrhovateľ vidí potrebu neodkladne upraviť pomery, má byť banková operácia na účte žalobcu zrealizovaná 19.8.2025, ktorou odporca vykonal jednorazový prevod finančných prostriedkov vo výške 73.000,- eur z účtu navrhovateľa na účet predajcu automobilov Todos Panónska s. r. o. na zakúpenie osobného motorového vozidla AUDI Q8,50TDI, OTDI Quatro S-Line, EČV: 00Doris, VIN: WAU ZZZ F17 PD 047219, v cene 73.000,- eur s DPH. V súvislosti s kúpou osobného motorového vozidla odporca z účtu navrhovateľa zaplatil poistné v sume 2.954,48 eura a ďalšie poplatky spolu vo výške 192,72 eura. Touto bankovou operáciou mal spôsobiť navrhovateľovi značnú škodu v celkovej výške 76.147,20 eura a vážne ohroziť chod prevádzky navrhovateľa a stabilitu dlhodobých partnerských vzťahov navrhovateľa založených na spoľahlivosti a dôvere. Predmetná transakcia z pohľadu navrhovateľa ohrozuje jeho postavenie do budúcna, a to v smere jeho bonity a stability na trhu, môže mať aj vážny dopad na oprávnené mzdové nároky zamestnancov a môže vyústiť do vzniku úpadku navrhovateľa vo forme platobnej neschopnosti. Podľa navrhovateľa si predmetné motorové vozidlo zakúpil odporca výlučne pre svoju osobnú potrebu a kúpa nemá nič spoločné s vykonávaním podnikateľskej činnosti navrhovateľa. 2.5 Navrhovateľ potrebu neodkladne upraviť pomery spája aj s prítomnosťou odporcu v sídle spoločnosti navrhovateľa 28.8.2025, keď mal podľa tvrdení navrhovateľa bez ohlásenia odporca vtrhnúť do jeho priestorov v sídle spoločnosti na G. H. I. XX J. E. a za pomoci objednaného zámočníka poškodiť zámok a dvere, otvoriť kanceláriu v tom čase neprítomnej zamestnankyne A. A. F., v ktorej mal následne svojvoľne prehľadávať a nahliadať do tam uložených dokumentov spoločnosti navrhovateľa, v ktorých sú zaznamenané dôverné informácie o zamestnancoch a o obchodných partneroch, vrátane know-how spoločnosti. Odporca mal spôsobiť neoprávnený zásah do majetku a práv spoločnosti navrhovateľa, a to napriek tomu, že rozsudkom Mestského súdu Košice, sp. zn. 17Cb/20/2020, má byť preukázané, že odporca sústavne porušuje zákaz konkurencie.

3. Súd prvej inštancie posúdil návrh podľa § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1 a 2, a 2, a (ďalej ako „“) a podľa ustanovení až 4, a .

4. Súd prvej inštancie v odseku 18. odôvodnenia napádaného rozhodnutia uviedol, že základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia je (a) osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, (b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenie exekúcie (princíp opodstatnenosti), (c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), (d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má podľa okolnosti prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, (e) že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a (f) že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity). Zároveň musí navrhovateľ osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Ak vo veci konajúci súd zistí, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nespĺňa čo i len jeden predpoklad, návrh bez ďalšieho zamietne.

5. Súd prvej inštancie rozhodnutie o zamietnutí návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že navrhovateľ neosvedčil, aby v rámci Spoločenskej zmluvy spoločnosti bola niekde zakotvená povinnosť odporcu ako konateľa, pri konaní v mene a na účet spoločnosti od určitej sumy žiadať súhlas či už druhého konateľa alebo valného zhromaždenia. Z výpisu z Obchodného registra vyplýva, že v mene spoločnosti koná každý konateľ samostatne, preto tu súd prvej inštancie nepovažoval za splnenú ani podmienku osvedčenia potreby neodkladnej úpravy pomerov a ohrozenia výkonu exekúcie. V uvedenom prípade navrhovateľ odôvodňoval potrebu nariadenia neodkladného opatrenia najmä z dôvodu právnej istoty a predchádzania vzniku škôd, ktoré by mohli byť spoločnosti spôsobené pokračovaním konania odporcu v neprospech spoločnosti, aby odporca navrhovateľa do budúcna nezaťažil neúnosnými nákladmi z uzatvorených možných obchodných a iných zmlúv, ktoré by mali vážny dopad na podnikanie navrhovateľa. Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že Mestský súd Košice v konaní sp. zn. K3-17Cb/20/2021 posudzoval, či je možné z obsahového hľadiska posudzovať pracovnú zmluvu uzatvorenú s odporcom zo dňa 31.5.2016 a dospel k záveru, že nie je to možné. Uvedené konanie však k dnešnému dňu nie je právoplatne skončené. Na základe uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že spoločnosť má dvoch konateľov, pričom každý z nich je rovnako zodpovedný za vedenie účtovníctva a hospodárenie spoločnosti. Samotný spor medzi konateľmi sám o sebe nie je dôvodom na obmedzenie konania jedného z nich. Konštatoval, že ak by súd vyhovel návrhu, ktorý by podali teoreticky obaja konatelia vzájomne proti sebe, spoločnosť by sa dostala to pätovej situácie, a nemohol by nikto za ňu konať. V prípade ak konateľ spoločnosti koná v rozpore so záujmami spoločnosti, spoločnosť môže si voči nemu uplatňovať nároky v súlade so zákonom (napríklad ). Spoločnosť má dvoch konateľov, pričom každý z nich je povinný riadne vykonávať svoje povinnosti.

6. Súd prvej inštancie v súvislosti s podmienkou proporcionality poukázal na výrazný nepomer, pričom mal za to, že navrhované neodkladné opatrenie by odporcu obmedzilo neprimeraným spôsobom, v dôsledku čoho nie je splnená ani ďalšia z podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia. Z pohľadu súdu prvej inštancie, ak by vyhovel nariadeniu neodkladného opatrenia a zakázal by odporcovi konať v mene spoločnosti navrhovateľa, jediným konateľom spoločnosti by sa stal druhý konateľ A. F., čo nie je možné považovať za primerané vo vzťahu k obmedzeniu odporcu, ktorý má rovnaké oprávnenie konať za spoločnosť ako A. F..

7. Súd prvej inštancie poukázal aj na právny názor vyjadrený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/65/2023 zo dňa 8.8.2023, v zmysle ktorého (odsek 29. a 30.), kde bolo navrhované obmedzenie konateľských oprávnení iba v určitej časti (nakladanie s finančnými prostriedkami, zásobami), a kde bolo konštatované, že obmedziť konateľské oprávnenie (úplne, čiastočne, vo vzťahu k určitému druhu majetku alebo určitým spôsobom nakladania) môže len spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie, nie však súd. V tejto súvislosti bolo poukázané na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo/96/2002 kde okrem iného bolo uvedené: „Konateľ je pritom zo zákona oprávnený na všetky úkony týkajúce sa činnosti spoločnosti a podľa obmedziť jeho konateľské oprávnenie môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie (teda nie súd), a to bez účinnosti voči tretím osobám.“

8. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa v spojení s , tak že odporcovi náhradu trov konania nepriznal, z dôvodu, že mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

9. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodu podľa , f) a h) , t. j. z dôvodu, že nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie bolo porušené právo navrhovateľa na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, z dôvodu, že uznesenie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Navrhovateľ v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie nerozhodol o celom návrhu žalobcu, čím došlo v konaní nesprávnym procesným postupom súdu k porušeniu práva navrhovateľa na spravodlivý proces. Navrhovateľ poukázal na to, že súd prvej inštancie na jednej strane v bode 19. odôvodnenia napádaného rozhodnutia uvádza, že nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana – zdržať sa vykonávania výberov finančných prostriedkov, prevodov finančných prostriedkov ako aj zdržania sa výkonu nakladania s nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalobcu bez predchádzajúceho súhlasu druhého konateľa A. E. F., ako to uvádza navrhovateľ, je vskutku legitímny dôvod v rámci odôvodnenia nariadenia neodkladného

opatrenia, na strane druhej vo výroku napádaného rozhodnutia súd prvej inštancie rozhodol inak, a to zamietnutím návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu. Prvý výrok napádaného rozhodnutia má tak byť podľa jeho názoru v zjavnom rozpore s jeho odôvodnením v bode 19. napádaného uznesenia minimálne v tom, že v prvom výroku napádaného rozhodnutia súd prvej inštancie nerozhodol o petite návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia v bode 27. v odseku 1. (zdržať sa vykonávania výberov finančných prostriedkov v hotovosti a prevodov finančných prostriedkov, či akýchkoľvek bankových operácií s finančnými prostriedkami na účtoch žalobcu špecifikovaných v návrhu), a to napriek tomu, že skutočná vôľa spoločnosti prejavená navonok jej konateľmi v rámci rozhodovania obchodného vedenia do vnútra spoločnosti je taká, na ktorú poukázal a osvedčil navrhovateľ. Z rozhodnutia podľa navrhovateľa nevyplýva a ani sa nedá vyabstrahovať, či sa zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia týka celého návrhu, t. j. aj odporcovej povinnosti zdržať sa výberov a prevodov finančných prostriedkov na účtoch navrhovateľa v tam uvedených bankách, pretože podľa názoru navrhovateľa to z odôvodnenia napádaného rozhodnutia zrejmé nie je. Navrhovateľ zastáva názor, že ak je legitímny dôvod a nárok navrhovateľa, ktorému sa má poskytnúť ochrana tak, ako to uviedol súd prvej inštancie v bode 19. odôvodnenia napádaného rozhodnutia, potom nie je presvedčivé ani odôvodnenie v bode 20., kde súd prvej inštancie má uvádzať už iné odôvodnenie napádaného rozhodnutia, ktoré nemá mať nič spoločné s odporcovým samostatným konaním konateľa navonok. 10.1 Ďalej v odvolaní navrhovateľ tvrdil, že navrhol súdu neodkladnú potrebu dočasne upraviť pomery medzi navrhovateľom a odporcom na obmedzenie manipulácie s finančným majetkom na účtoch odporcu. Správanie odporcu, ktorý v postavení konateľa navrhovateľa zjavne zneužíva na svoj prospech na úkor majetku navrhovateľa a svojvoľným konaním vážne ohrozuje riadny chod prevádzky spoločnosti. Vzhľadom na status spoločníkov v spoločnosti navrhovateľa s rovnakým podielom 50 %, ktorí sú zároveň aj konateľmi spoločnosti, nemá navrhovateľ iný účinný zákonný nástroj na zamedzenie resp. účinné obmedzenie neobvyklého, nepoctivého a nespravodlivého správania sa odporcu než požiadať o bezodkladnú súdnu ochranu pre navrhovateľa, aby dočasne obmedzil odporcovi voľné disponovanie s účtami a tak zamedzil odporcovi ďalší nekontrolovateľný výber a prevod finančných prostriedkov a neohrozoval prevádzku navrhovateľa a nespôsoboval nenapraviteľné škody. 10.2 Navrhovateľ v odvolaní uviedol, že vlastníkom všetkého hnuteľného a nehnuteľného majetku vrátane finančných prostriedkov na účtoch navrhovateľa je len a len navrhovateľ. Odporca ako spoločník v spoločnosti navrhovateľa nie je vlastníkom ani spoluvlastníkom majetku navrhovateľa, má vlastnícke právo iba k svojmu obchodnému podielu v spoločnosti. Nariadením neodkladného opatrenia, by žiadnym spôsobom nebol odporca dotknutý, či obmedzený pri nakladaní s jeho obchodným podielom. Obmedzenie odporcu pri nakladaní s finančnými prostriedkami na účtoch navrhovateľa nemá nič spoločné s právom odporcu konať navonok vo veciach týkajúciedmetu činnosti žalobcu, ktoré nevyužíva. Svojvoľný nákup už druhého luxusného osobného auta výlučne pre osobnú potrebu odporcu a vykonávanie aj ďalších neoprávnených dispozícií na účtoch iba v prospech odporcu zjavne nie je konaním odporcu navonok v záujme navrhovateľa. Právny názor súdu prvej inštancie uvedený v odseku 20. napadaného uznesenia, že žalobca neosvedčil, že by v rámci Spoločenskej zmluvy spoločnosti bola niekde zakotvená povinnosť odporcu ako konateľa konaním v mene a na účet žiadať súhlas druhého konateľa alebo VZ, nie je podľa navrhovateľa správny a nemá nič spoločné s konaním konateľa ako takého konať navonok samostatne, ak by vykonával činnosti, ktoré sú predmetom činnosti navrhovateľa a v jeho záujme. Odporca v danej veci však nevykonával do vnútra a ani navonok činnosti, ktoré sa týkajú predmetu činnosti, práve naopak vykonal činnosti, ktoré nepatria do pôsobnosti konateľa a sú v zjavnom rozpore so zákonom ( , OBZ), na ktoré poukázal navrhovateľ v návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia. 10.3 Nariadením neodkladného opatrenia podľa II. petitu návrhu neobmedzí odporcu a ani nemôže obmedziť neprimeraným spôsobom, pretože od vzniku spoločnosti navrhovateľa odporca žiadnu pôsobnosť konateľa týkajúcu sa výkonu predmetu činnosti a v súvislosti s ním navonok a ani dovnútra spoločnosti nevykonával a ani nevykonáva. Svoje postavenie konateľa zjavne zneužíva na presadzovanie výlučne svojich osobných záujmov proti záujmom a na úkor majetku navrhovateľa. Obmedzenie odporcu týkajúce sa zdržania sa a neuzatvárania obchodných a iných zmlúv bez písomného súhlasu druhého konateľa priamo súvisí s I. petitom návrhu, aby odporca nemohol kedykoľvek svojvoľne zneužiť postavenie konateľa a nekontrolovateľne nakladať s majetkom navrhovateľa. Návrh v zmysle I. a II. petitu nijakým spôsobom neobmedzí odporcu konať navonok vo veciach týkajúcidnikateľskej činnosti navrhovateľa, iba ho obmedzí, aby majetok nezneužíval iba na svoje obohatenie. Okrem toho navrhovateľ zastáva názor , že odporca nemôže aktívne vykonávať

funkciu konateľa pre zákonnú prekážku, ktorou je porušenie povinnosti zákazu konkurencie podľa rozsudku sp. zn. K3-17Cb/20/2021. 10.4 Navrhovateľ je názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle , keď zamietol návrh navrhovateľa, ktorý ani riadne a presvedčivo neodôvodnil. V ostatnom poukázal na svoje vyjadrenie v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že vyhovie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a prizná navrhovateľovi náhradu trov konania proti odporcovi vo výške 100 %.

11. K odvolaniu, ktoré bolo doručené odporcovi spolu s návrhom, rozhodnutím o neodkladnom opatrení a listinnými dôkazmi sa odporca vyjadril v odvolacím súdom predĺženej lehote 12.12.2025 keď uviedol, že navrhovateľ súdu prvej inštancie neosvedčil, že by v rámci spoločenskej zmluvy spoločnosti navrhovateľa bola niekde zakotvená odporcova povinnosť ako konateľa navrhovateľa, konaním v mene a na účet spoločnosti napríklad od určitej sumy žiadať súhlas či už druhého konateľa alebo valného zhromaždenia a pod. V mene spoločnosti koná každý konateľ samostatne, v dôsledku čoho súd prvej inštancie nepovažoval za splnenú podmienku osvedčenia potreby neodkladnej úpravy pomerov. K nesplneniu princípu opodstatnenosti uviedol odporca, že o žiadnej dohode o obchodnom vedení navrhovateľa vedomosť nemá, žiadna takáto dohoda medzi ním a A. E. F. ako druhým konateľom uzatvorená nebola. zveruje rozhodovanie o obchodnom vedení všetkým konateľom spoločnosti, dobrovoľné vylúčenie jeho osoby z obchodného vedenia spoločnosti navrhovateľa by pre odporcu v podstate zmarilo samotný zmysel a účel jej založenia. O vznik a riadne fungovanie spoločnosti sa s druhým konateľom zaslúžili spoločne, a preto vždy fungovali ako rovnocenní spoločníci a rovnocenní konatelia, a to až do času, kým si druhý konateľ nezačal svojvoľne privlastňovať väčšie, resp. všetky kompetencie. Takáto dohoda nikdy neexistovala a neexistuje a navrhovateľ dohodu v žiadnom súdnom konaní, ktoré proti odporcovi inicioval, nepredložil a hodnoverne nepreukázal. 11.1 Navrhovateľ na osvedčenie (preukázanie) výlučnej pôsobnosti A. E. F. v otázke obchodného vedenia predložil jeho zmluvu o výkone funkcie konateľa z 2.1.2002, ktorá mala byť v rovnaký deň schválená valným zhromaždením spoločnosti navrhovateľa, jeho pracovnú zmluvu uzatvorenú podľa z 1.2.1994 a aktualizovaný organizačný poriadok spoločnosti navrhovateľa. Ani jeden z týchto predložených dokumentov podľa odporcu nepreukazuje žiadnu dohodu o obchodnom vedení, v zmysle ktorej by len druhý konateľ navrhovateľa mal mať „zvrchované“ právo rozhodovať o obchodnom vedení. 11.2 Odporca sa vyjadril, že zmluva o výkone funkcie druhého konateľa z 2.1.2002 nikdy nebola schválená valným zhromaždením spoločnosti navrhovateľa. Ako druhý spoločník odporca nemá vedomosť o tom, že by valné zhromaždenie takúto zmluvu schválilo. V početných vzájomných súdnych sporoch originál zápisnice z valného zhromaždenia, na ktorom mala byť táto zmluva údajne schválená, doposiaľ A. F. nepredložil. Pracovná zmluva A. E. F. z 1.2.1994 žiadnu dohodu o obchodnom vedení nedokazuje. Táto zmluva preukazuje, neprípustný súbeh pracovných činností s funkciou konateľa. Pracovná náplň managerov sa v súlade s ustálenou súdnou praxou prekrýva s činnosťami, ktoré sú v rámci obchodného vedenia spoločnosti vyhradené konateľovi. Konateľ spoločnosti môže mať uzatvorenú aj pracovnú zmluvu s touto spoločnosťou, avšak musí na jej základe vykonávať činnosti odlišné od obchodného vedenia spoločnosti. 11.3 Ani organizačný poriadok spoločnosti KAMICO s.r.o. Košice nemá preukazovať, aby pôsobnosť v oblasti obchodného vedenia spoločnosti navrhovateľa bola zverená výlučne druhému konateľovi. V tejto súvislosti uviedol, že existujú dve verzie totožného organizačného poriadku, ktorý mal byť schválený valným zhromaždením spoločnosti žalobcu 2.1.2002 a poukázal na odlišnosti verzií organizačného poriadku ako aj dôvod prečo nemohol byť prijatý 2.1.2002. Organizačný poriadok je podľa odporcu v skutočnosti fiktívny, druhým konateľom ex post vytvorený dokument, bez akejkoľvek právnej relevancie či už v tomto alebo akomkoľvek inom súdnom konaní. 11.4 Neodkladnú potrebu upraviť pomery účastníkov konania navrhovateľ odôvodňoval tiež tým, že odporca ignoruje rozsudok Mestského súdu Košice, sp. zn. K3-17Cb/20/2021 a na základe pracovnej zmluvy z 31.5.2016 pokračuje v zadávaní príkazov na zaplatenie miezd a odmien pre odporcu ako zamestnanca vrátene s tým spojených príkazov na úhradu platieb do fondov na sociálne a zdravotné poistenie a preddavku dane z príjmov zo závislej činnosti. Odporca si od 1. júla 2023 žiadnu mzdu na základe pracovnej zmluvy z 31.5.2016 a s tým spojené odvody na sociálne a zdravotné poistenie a preddavky na daň zo závislej činnosti už nevypláca čo navrhovateľovi je zrejmé, keď proti odporcovi vedie konanie na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 32Cb/61/2025 kde sa domáha náhrady škody vo výške 35.067,81 eura s príslušenstvom, ktorá v časti 8.117,81 eura zodpovedá mzde, súvisiacim

odvodom na sociálne a zdravotné poistenie a preddavkom na daň zo závislej činnosti za obdobie mesiacov január 2023 až jún 2023, vyplatených na základe pracovnej zmluvy, a v časti 26.950,- eur zodpovedá vyplatenej odmene so súvisiacimi odvodmi v období mesiacov júl 2023 až február 2025 za výkon konateľskej funkcie. 11.5 K vyplácaniu konateľskej odmeny a súvisiacich odvodov odporca uviedol, že je konateľom navrhovateľa a nemá uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie ani inú obdobnú zmluvu, ktorá by upravovala právny vzťah medzi ním ako konateľom navrhovateľa a navrhovateľom. V zmysle sa na vzťah voči spoločnosti navrhovateľa primerane aplikujú ustanovenia o mandátnej zmluve, ktoré mu za výkon funkcie konateľa priznávajú právo na obvyklú odmenu podľa . Zákon pritom nezakladá len samotný nárok na zaplatenie odplaty, ale stanovuje aj jej výšku, keď v pojednáva o odplate obvyklej. Samotná existencia odporcovho nároku na odmenu za výkon funkcie konateľa teda celkom neguje vznik škody na strane navrhovateľa a nepredstavuje nedôvodný majetkový úbytok na strane navrhovateľa. Navrhovateľ teda ani v tejto súvislosti neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov ani dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. 11.6 Ku kúpe motorového vozidla odporca uviedol, že ho využíva na výkon podnikateľskej činnosti navrhovateľa v rámci možností, ktoré sú mu druhým konateľom dané, a poprel, že by ho využíval len na svoje súkromné účely. Potvrdil, že okrem osobného motorového vozidla AUDI Q8,50TDI má k dispozícii už skôr zakúpené vozidlo zn. Mercedes Benz a nemá záujem mať v držbe dve firemné motorové vozidlá. Vozidlo zn. Mercedes Benz má záujem čím skôr predať avšak predložený návrh kúpnej zmluvy mu druhý konateľ odmietol podpísať. 11.7 Odporca poprel, aby v danom prípade išlo s ohľadom na ekonomické pomery u žalobcu o neobvyklú kúpu. Porovnal nákupy iných motorových vozidiel navrhovateľa a to motorové vozidlo zn. Subaru Outback za obstarávaciu cenu vo výške 33.677,75 eur bez DPH a v roku 2021 v poradí druhé osobné motorové vozidlo zn. VW Touareg so silným 6-valcovým motorom, a to za obstarávaciu cenu vo výške 54.999,95 eur bez DPH. Manželka druhého konateľa, ekonómka žalobcu, má taktiež firemné motorové vozidlo zn. Subaru XV, ktoré je využívané primárne na cestu z domu do práce a späť a svoje tvrdenie preukázal listinnými dôkazmi. Poukázal na to, že doposiaľ nemá ako druhý konateľ a druhý spoločník žalobcu zdôvodnenú vecnú súvislosť využívania motorových vozidiel spoločnosti navrhovateľa druhým konateľom navrhovateľa, jeho manželkou a ich rodinnými príslušníkmi, pre spoločnosť KAMICO s.r.o. Košice. 11.8 Ak navrhovateľ vytýka, že bankovou operáciou z 19.8.2025 porušil odporca vnútorné pravidlá finančného plánovania, ktorými sa navrhovateľ riadi, odporcovi pravidlá nie sú známe, keďže mu dlhodobo nie sú sprístupňované ani dokumenty spoločnosti, ani mu nie sú poskytované žiadne relevantné informácie o záležitostiach spoločnosti. Navrhovateľ namietal, že k prevodu finančných prostriedkov vo výške 73.000,- eur odporca nepodal žiadne racionálne vysvetlenie ani na osobnom stretnutí v sídle žalobcu konanom 2.9.2025. Odporca sa bránil, že kúpa predmetného motorového vozidla nebola témou tohto stretnutia, a nikto sa ho na danú bankovú operáciu nijak nedotazoval a nepožadoval vysvetlenie. 11.9 K hľadaniu náhradných finančných zdrojov navrhovateľom (odporca vytýka navrhovateľovi, že uvedené navrhovateľ ani neosvedčil) odporca uviedol, že žalobca mal v čase predmetnej bankovej operácie (19.8.2025) na bankovom účte v ČSOB finančné prostriedky v sume viac ako 190.000,- eur a na bankovom účte v D. v sume 69 449,35 eura. V nasledujúcich dňoch mal žalobca na bankovom účte v ČSOB k dispozícii 30.000,- – 40.000,- eur a na bankovom účte v D. 55.000,- – 70.000,- eur, čo v súčte tvorí denné dispozičné zostatky na bankových účtoch žalobcu v období od 18.8. do 22.8.2025 v sumách 85.000,- – 110.000,- eur. Nemožno v žiadnom prípade hovoriť o ohrození chodu a prevádzky navrhovateľa či ohrození úverového vzťahu s bankou, a už vôbec nie o riziku jeho úpadku vo forme platobnej neschopnosti. Dňa 27.8.2025 previedol odporca v rámci plnenia jeho judikovaného záväzku voči navrhovateľovi na účet v SLSP finančné prostriedky vo výške 32.911,23 eura, a to na základe právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu z 27. marca 2025, sp. zn. 18Up/356/2025. Ak navrhovateľ tvrdil, že porušovanie povinností odporcom od 19.8.2025 je takej intenzity, že bez dočasnej úpravy pomerov je vážne ohrozený chod jeho prevádzky a stabilita na obchodnom trhu ako dôveryhodného partnera tak poukázal odporca na to, že z aktuálneho stavu účtu navrhovateľa v ČSOB vyplýva, že má limit na čerpanie kontokorentného úveru vo výške 700.000,- eur, pričom aktuálne čerpá 448.941,76 eura, a k dnešnému dňu má ešte k dispozícii finančné prostriedky vo výške 251.058,24 eura. Žiadne vážne ohrozenie prevádzky či stability na obchodnom trhu nehrozí. Spoločnosť KAMICO s.r.o. už od roku 2011 vôbec nerozdeľuje zisk, ktorý sa len za obdobie do roku 2024 nakumuloval vo výške 613.724,- eur a ktorý po celý tento čas zostáva majetkom spoločnosti. Bankovou operáciou z 19.8.2025

tak odporca neohrozil (tobôž vážne) - chod prevádzky, ani - stabilitu dlhodobých partnerských vzťahov, ani - dôveru obchodných partnerov žalobcu, ani - úverový vzťah s bankou, ani - postavenie navrhovateľa do budúcna v smere jeho bonity a stability na trhu, - ani oprávnené mzdové nároky zamestnancov, ani žalobca nebol vystavený riziku jeho úpadku vo forme platobnej neschopnosti. Navrhovateľ tak podľa odporcu ani v tomto smere neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov. 11.10 Odporca dodal, že v danej veci ide už od druhý neúspešný pokus navrhovateľa obmedziť odporcovi konateľské oprávnenia a zabrániť mu disponovať s jeho bankovými účtami. V konaní sp. zn. 17Cb/8/2020 sa voči odporcovi navrhovateľ domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým mala byť uložená povinnosť zdržať sa vykonávania výberov finančných prostriedkov v hotovosti a prevodov finančných prostriedkov, či akýchkoľvek bankových operácií s finančnými prostriedkami na účtoch žalobcu v I. K., č. účtu IBAN: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a v SLSP a. s., č. účtu IBAN: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, za účelom vyplácania mzdy podľa pracovnej zmluvy alebo dohody o nároku na mzdu vrátane zdržania sa vykonávania úhrad povinných odvodov ako zamestnanca do Sociálnej poisťovne a. s. a zdravotnej poisťovne Dôvera a. s. a platenia preddavku na daň zo mzdy príslušnému daňovému úradu z uvedených účtov žalobcu do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Návrh Krajský súd v Košiciach uznesením z 28.2.2022, č. k. 3Cob/36/2022-249, zamietol. 11.11 K návšteve sídla spoločnosti žalobcu 28.8.2025, ktorou mal spôsobiť neoprávnený zásah do majetku a práv spoločnosti navrhovateľa napriek tomu, že rozsudkom Mestského súdu Košice, sp. zn. 17Cb/20/2020, má byť preukázané, že sústavne porušuje zákaz konkurencie odporca uviedol, že predmetná udalosť nesúvisí s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ sa nedomáha povinnosti zdržania sa vstupu do budovy jeho sídla či na pozemok, na ktorom je táto stavba postavená, a rovnako sa nedomáha zdržania sa nahliadania do dokladov spoločnosti či čohokoľvek podobného. Udalosť z 28.8.2025 preto absolútne žiadnym spôsobom nezdôvodňuje a už vôbec neosvedčuje predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako ho navrhuje navrhovateľ a s týmto konaním nijak nesúvisí. Druhý konateľ navrhovateľa odporcovi s odvolávaním sa na akúsi neexistujúcu dohodu o obchodnom vedení v snahe svojvoľne si privlastniť väčšie rozhodovacie kompetencie a v konečnom dôsledku ovládnuť spoločnosť KAMICO s.r.o. Košice ako takú, systematicky a dlhodobo bránil a bráni v prístupe k dokumentom spoločnosti a v zúčastňovaní sa na jej riadení. Už od roku 2013 sa odporca dožaduje dokladov spoločnosti potrebných na riadne plnenie konateľských povinností, v prístupe ku ktorým mu je aktívne až doposiaľ bránené. Vo svojom vyjadrení odporca uviedol a opísal situáciu z 28.8.2025, ku ktorej došlo v sídle navrhovateľa. Tvrdil, že v sídle spoločnosti neurobil nič protiprávne, na čo by ako rovnocenný konateľ a spoločník žalobcu nemal nárok. Do firmy „nevtrhol“, ako to lživo popisuje navrhovateľ, ale prišiel slušne v sprievode svojho advokáta. Už vyše dekády rokov je odporca nútený urputne sa domáhať základných oprávnení spoločníka a konateľa navrhovateľa. Druhý konateľ neposkytuje žiadnu súčinnosť, naopak, kladie aktívny odpor v akejkoľvek participácii odporcu na fungovaní spoločnosti. Odporvažuje za rovnakého spoločníka a rovnakého konateľa ako A. F. a mieni sa k danej situácii zodpovedajúco stavať. A. F. klamlivo popisoval ako násilné otvorenie kancelárie a svojvoľné nahliadanie do dokladov čo má deklarovať, že odporca je schopný kedykoľvek v budúcnosti uzatvoriť akúkoľvek obchodnú či inú zmluvu, ktorá pre neho môže byť maximálne nevýhodná, nepredvídateľné správanie vraj môže navrhovateľovi spôsobiť existenčné problémy, ktoré sa už nebudú dať napraviť uvedením do predošlého stavu. Nahliadať do dokladov spoločnosti navrhovateľa je právom konateľa, ktoré nemožno bez dôvodu odňať. 11.12 Odporca sa vyjadril aj k princípu proporcionality a efektívnosti neodkladného opatrenia a k nevykonateľnosti petitu návrhu v tej časti petitu ktorou sa navrhovateľ domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd odporcovi uloží povinnosť zdržať sa akéhokoľvek ďalšieho konania, ktoré by poškodzovalo záujmy navrhovateľa. 11.13 K námietke navrhovateľa ohľadne jeho ústavných majetkových práv, súhlasil odporca s tvrdením navrhovateľa, že vlastníkom všetkého hnuteľného a nehnuteľného majetku vrátane finančných prostriedkov na účtoch je len navrhovateľ a on ako spoločník v spoločnosti navrhovateľa má vlastnícke právo iba k svojmu obchodnému podielu v spoločnosti. Navrhovateľ je ako spoločnosť s ručením obmedzeným umelo vytvorený, právom existujúci subjekt, a aj keď je z právneho hľadiská oddelená od svojich zakladateľov, členov alebo vlastníkov, z faktického hľadiska je tvorená predovšetkým odporcom a druhým konateľom a spoločníkom, ktorí sa spoločne zaslúžili o jej založenie, vznik, rozvoj a prosperitu. Spoločnosť navrhovateľa je jedným z produktov celoživotného podnikateľského pôsobenia a činnosti, nemá záujem jej akokoľvek škodiť. Jediným záujmom je jej zdarný chod, úspešné hospodárenie a stabilita na trhu, na ktorom pôsobí, t. j. dosiahnutie účelu, za ktorým ju spoločne s druhým konateľom založil a rozbehol, pričom napriek aktívnemu odporu, ktorý A. F. v tomto smere kladie, je pripravený tento účel naďalej napĺňať.

11.14 Odporca navrhol, aby Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd uznesenie Mestského súdu Košice z 9. októbra 2025, sp. zn. 93Cb/82/2025, potvrdil.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľa, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa Odvolanie prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

13. Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces.

14. Podstata odvolacieho dôvodu podľa spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

15. Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

16. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, teda či došlo k porušeniu práva strany na spravodlivý proces; či na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a či na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05) a dospel k záveru, že označené odvolacie dôvody neboli naplnené.

17. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s prihliadnutím na odvolanie navrhovateľa, odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ako aj skutočnosti osvedčené obsahom spisu bolo posúdiť, či v danej veci boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia.

18. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

19. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

20. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

21. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

22. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

23. Odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré odkazuje, na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu navrhovateľa a k podstatným tvrdeniam strán v odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

24. Súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania podľa vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu podľa . Navrhovateľ pritom musí osvedčiť existenciu právneho vzťahu medzi stranami, potrebu neodkladnej úpravy pomerov, efektívnosť požadovanej ochrany, dočasný charakter opatrenia, dodržanie princípu proporcionality.

25. V prejednávanej veci sa navrhovateľ návrhom na vydanie neodkladného opatrenia domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť tak ako je vymedzená v odseku 2. tohto uznesenia.

26. Odvolací súd nezdieľa názor navrhovateľa uvedený v odvolaní, aby prvý výrok napádaného rozhodnutia bol v rozpore s jeho odôvodnením v odseku 19. Súd prvej inštancie v bode 19. odôvodnenia napádaného rozhodnutia uviedol, že navrhovateľom opísaný nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana, predstavuje legitímny dôvod v rámci odôvodnenia nariadenia neodkladného opatrenia, avšak v odseku 18 odôvodnenia napádaného rozhodnutia výslovne uviedol, potrebu kumulatívneho splnenia všetkých zákonom predvídaných predpokladov, ktoré v danom prípade splnené neboli tak ako konštatoval súd prvej inštancie. Výrok I. napádaného uznesenia znie tak, že súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v celosti, hlavne z dôvodu, že vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia by predstavovalo rozpor so zákonom, nakoľko obmedziť konateľské oprávnenie môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie a nie súd.

27. Pokiaľ ide o štatutárny orgán spoločnosti s ručením obmedzeným, odvolací súd poukazuje na znenie . Z tohto ustanovenia vyplýva, že štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným je jeden konateľ ako individuálny štatutárny orgán alebo viac konateľov ako kolektívny štatutárny orgán. Jediný konateľ ako individuálny štatutárny orgán koná v mene spoločnosti vo všetkých veciach v neobmedzenom rozsahu vo vzťahu k tretím osobám. V prípade existencie viacerých konateľov ako kolektívneho štatutárneho orgánu je nevyhnutné určiť spôsob konania v mene spoločnosti. Spôsob konania štatutárneho orgánu je povinne zapisovaným údajom do obchodného registra (/ zákona o obchodnom registri) a je zároveň obligatórnou náležitosťou spoločenskej zmluvy podľa / . Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Konateľom spoločnosti môže byť len fyzická osoba a vymenováva ho valné zhromaždenie z radov spoločníkov alebo iných fyzických osôb. Zákon teda predpokladá, že každý z viacerých konateľov koná samostatne v mene spoločnosti. Spoločenská zmluva môže upraviť spôsob konania v jej mene aj inak. Spôsob konania v mene spoločnosti teda znamená, či v mene spoločnosti je oprávnený konať každý jeden z viacerých konateľov samostatne, resp. všetci konatelia spoločne alebo len niektorí z konateľov spoločne, ktorí sú určení v spoločenskej zmluve. Spôsobom konania v mene spoločnosti sa prejavuje vôľa právnickej osoby navonok voči tretím osobám, a to v zmysle ustanovenia a podľa úpravy v spoločenskej zmluve. Nedodržanie spôsobu konania v mene spoločnosti môže v konečnom dôsledku viesť k neplatnosti právneho úkonu, pretože vôľa právnickej osoby navonok voči tretím osobám nebola prejavená zákonom predpokladaným spôsobom, t. j. určeným spôsobom konania v mene spoločnosti.

28. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie konštatuje, že nemožno neodkladným opatrením uložiť konateľovi spoločnosti s ručením obmedzeným zdržať sa konania v mene spoločnosti v rozsahu práv a povinností konateľa spoločnosti, ktoré má právne dôsledky voči tretím osobám a teda obmedziť jeho oprávnenia vyplývajúce mu z jeho postavenia ako konateľa spoločnosti. Nariadenie neodkladného opatrenia v znení tak, ako to požaduje navrhovateľ by bolo podľa názoru odvolacieho súdu v rozpore so zákonom a to konkrétne s ustanovením . Uloženie takého zákazu by znamenalo obmedzenie konateľského oprávnenia štatutárneho orgánu spoločnosti, keďže konateľ je zo zákona oprávnený na všetky právne úkony, ktoré sa týkajú spoločnosti, a podľa citovaného ustanovenia obmedziť jeho konateľské oprávnenie môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie (teda nie súd), i to bez účinnosti voči tretím osobám. Súd prvej inštancie správne uzavrel, keď uviedol, že v súčasnej dobe má spoločnosť dvoch konateľov s obchodným podielom 50 % : 50 % konajúcich samostatne.

29. Odvolací súd tiež udáva, že vôľa právnickej osoby sa navonok prejavuje konaním fyzických osôb oprávnených konať v jej mene. Predmetné konštatovanie platí tak v rovine hmotného práva, ako aj v rovine práva procesného vzhľadom na odkaz obsiahnutý v ustanovení . Uvedené znamená, že v prípade konania osôb oprávnených konať v mene právnickej osoby ako štatutárny orgán, musí byť dodržaný zákonom (spoločenskou zmluvou alebo stanovami) určený spôsob konania fyzických osôb, aby bolo možné dospieť k záveru, že konanie určitej fyzickej osoby (vykonávajúcej pôsobnosť štatutárneho orgánu) v čase jej konania predstavuje prejav vôle právnickej osoby. Právna úprava vychádza z priameho konania štatutárneho orgánu v mene právnickej osoby.

30. Konateľ spoločnosti nielenže koná priamo v mene spoločnosti s ručením obmedzeným, ale do jeho pôsobnosti patrí v zmysle taktiež rozhodovanie o jej obchodnom vedení. Obchodné vedenie definuje právna veda ako konanie konateľa dovnútra spoločnosti, ktoré zahŕňa riadenie spoločnosti, vnútornú správu spoločnosti, rozhodovanie o prevádzkových záležitostiach spoločnosti, organizačných, personálnych, technických a obchodných otázkach, ale taktiež rozhodovanie o tom, do akých záväzkových vzťahov spoločnosť vstúpi. Konateľ teda nielenže koná v mene spoločnosti navonok, ale medzi jeho oprávnenia patrí aj riadenie každodennej podnikateľskej činnosti spoločnosti či jej obchodné rozhodnutia. Aj podnikateľské rozhodnutia konateľa v mene spoločnosti je možné subsumovať pod obchodné vedenie spoločnosti – ide napr. o rozhodovanie o uzatvorení kúpnych zmlúv alebo iných obchodno-právnych záväzkov v súvislosti s predmetom podnikania spoločnosti, kúpu pohľadávok, investovanie na finančnom trhu, marketing a podobne.

31. Odvolací súd udáva, že neodkladným opatrením nemôže súd založiť konateľské oprávnenie fyzickej osoby konať za obchodnú spoločnosť a ustanovenie konateľa zákonom predpísaným spôsobom je výlučne v kompetencii obchodnej spoločnosti, ktorá takto prejaví vôľu, aby za ňu konal konateľ a stotožňuje sa s tvrdením súdu prvej inštancie, že zároveň nemohol zákonne obmedziť alebo úplne zakázať konanie odporcu v mene navrhovateľa, nakoľko právomoc na obmedzenie konateľského oprávnenia má len valné zhromaždenie alebo spoločenská zmluva (pozri k tomu uznesenie NS SR sp. zn.4Obdo/66/2017 z 19.6.2018).

32. V odseku 20. napádaného rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol a zdôvodnil prečo nepovažuje za splnenú ani podmienku osvedčenia potreby neodkladnej úpravy s čím sa odvolací súd stotožňuje. Navrhovateľ taktiež neosvedčil splnenie princípu opodstatnenosti a proporcionality. Navrhovateľ súdu prvej inštancie neosvedčil, aby v rámci spoločenskej zmluvy spoločnosti KAMICO s.r.o. Košice bola zakotvená povinnosť odporcu ako jedného z konateľov navrhovateľa, konaním v mene a na účet spoločnosti žiadať súhlas či už druhého konateľa alebo valného zhromaždenia. Z výpisu z Obchodného registra navrhovateľa vyplýva, že v mene spoločnosti navrhovateľa koná každý konateľ samostatne, v dôsledku čoho súd prvej inštancie nepovažoval za splnenú podmienku osvedčenia potreby neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti).

33. Súd prvej inštancie v bode 20. odôvodnenia napádaného rozhodnutia zhrnul, že dôvodmi uvedenými v návrhu navrhovateľ odôvodňuje potrebu neodkladnej úpravy pomerov najmä z dôvodu právnej istoty a predchádzania vzniku škôd, ktoré by mohli byť spoločnosti spôsobené pokračovaním v odporcovom konaní v neprospech spoločnosti, aby navrhovateľa do budúcna nezaťažil neúnosnými nákladmi z uzatvorených možných obchodných a iných zmlúv, ktoré by mali vážny dopad na podnikanie navrhovateľa. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti správne poukázal na to, že samotný spor medzi konateľmi sám osebe nie je dôvodom na obmedzenie konania jedného z nich. Súd prvej inštancie správne konštatuje, že v prípade, ak konateľ spoločnosti koná v rozpore so záujmami spoločnosti, spoločnosť si voči nemu môže uplatňovať nároky v súlade so zákonom, napríklad v súlade s . A práve týmto spôsobom spoločnosť navrhovateľa svoje nároky voči jej konateľom aj v praxi uplatňuje a to v niekoľkých samostatných konaniach vedených na Mestskom súde Košice. Navrhovateľ má k dispozícii účinné zákonné nástroje umožňujúce mu sa domôcť jeho prípadných nárokov touto cestou, čo diskvalifikuje naplnenie princípu opodstatnenosti (danosť potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy ohrozenia exekúcie).

34. Odvolací súd uzatvára, že obmedzenie konania konateľa súdnym rozhodnutím je v praxi možné najmä prostredníctvom súdneho konania o náhradu škody (ak koná v rozpore so zákonom/záujmami spoločnosti) alebo v rámci konania o odvolanie konateľa valným zhromaždením (kde súd môže zasiahnuť, ak je odvolanie nezákonné). Hoci spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie môže

obmedziť konanie, voči tretím osobám je to neúčinné, preto súdne rozhodnutia hrajú kľúčovú úlohu pri vynucovaní lojality a odbornej starostlivosti konateľa, najmä v súvislosti s jeho zodpovednosťou za škodu. Z podstaty právnej úpravy povinnosti člena štatutárneho orgánu vykonávať funkciu s požadovanou starostlivosťou a lojalitou voči obchodnej spoločnosti a jej nevyhnutnej miery abstrakcie vyplýva, že ich obsah je potrebné nachádzať vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam, za ktorých konkrétne rozhodnutie alebo konanie člen štatutárneho orgánu robí.

35. Odvolací súd udáva, že je pravdou, že navrhovateľ sa nemusel (ani vo všeobecnosti) domáhať súdnej ochrany nariadením neodkladného opatrenia bezprostredne po ním tvrdenom reálnom vzniku potreby neodkladnej úpravy avšak časový horizont 10 rokov nezodpovedá naliehavosti a nevyhnutnosti a to najmä vychádzajúc pri tom zo skutočnosti, ktorú tvrdil navrhovateľ, že pracovný pomer odporcu s navrhovateľom mal byť uzavretý dňa 31.5.2016 (čo má byť jeden z dôvodov nariadenia neodkladného opatrenia), pričom úpravy pomerov neodkladným opatrením sa žalobca domáhal až návrhom dňa 11.9.2025, t. j. po takmer 10 rokoch od uzavretia pracovnej zmluvy.

36. K udalosti z 28.8.2025 (neoprávnený vstup odporcu do sídle spoločnosti) odvolací súd udáva, že ako taká či už k nej došlo spôsobom ako ho opísal navrhovateľ alebo ako ho opísal odporca, absolútne žiadnym spôsobom nezdôvodňuje a už vôbec neosvedčuje predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako ho navrhuje žalobca, a s petitom návrhu a s týmto konaním nijak nesúvisí.

37. Odvolací súd na margo veci ešte udáva, že navrhovateľ sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil povinnosť odporcovi zdržať sa aj akéhokoľvek ďalšieho konania, ktoré by poškodzovalo záujmy žalobcu. Navrhovateľ len všeobecne uviedol „ďalšie konanie“ ktoré nešpecifikoval (akého konkrétneho konania sa má odporca zdržať, ktoré možno považovať za konanie spôsobilé poškodiť záujmy navrhovateľa). Nie je zrejmé, čoho presne by sa odporca bol povinný zdržať. Odvolací súd tak udáva, že takto formulovanej časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia by nebolo možno vyhovieť, je neurčitá, a v dôsledku toho aj nevykonateľná, tak ako vo vyjadrení k odvolaniu poukázal odporca.

38. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

39. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, ak zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia. Preto odvolací súd toto rozhodnutie ako vecne správne podľa potvrdil.

40. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

41. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. O náhrade trov odvolacieho konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že odporcovi priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, pretože bol v odvolacom konaní úspešný. O výške trov konania rozhodne podľa súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu.

43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení .

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak ma´ dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa .

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).