Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_67Ek-1622-2025.pdf
PDF · 89.13 KB
Case nature
Subarea
67Ek/1622/2025
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO 35 807 598, v konaní zast. JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou so sídlom so sídlom Majerníkova 3479/3A, 841 05 Bratislava 4, IČO 42 185 190, proti povinnej A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt C. XXX/XX, XXX XX B., o vymoženie sumy 120,90 Eur s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydanému dňa 06. 10. 2025, pod spisovou značkou 67Ek/1622/2025, takto
r o z h o d o l :
I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. 67Ek/1622/2025 zo dňa 06. 10. 2025 zamieta.
II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Banská Bystrica, uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom dňa 06. 10. 2025, pod sp. zn. 67Ek/1622/2025 návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol.
2. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený predložil súdu okrem exekučného titulu aj Uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. NM-4Er/1361/2008 zo dňa 23. 02. 2024, Oznámenie o ukončení starej exekúcie EX 8275/23 zo dňa 31. 05. 2024, Zmluvu o úvere a všeobecné obchodné podmienky, z ktorých súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie vychádzal. S poukazom na zákonné ustanovenia súd po preskúmaní notárskej zápisnice konštatoval, že skutkovým a právnym základom jej spísania bola zmluva o úvere uzatvorená medzi oprávneným a povinným dňa 31. 01. 2005, pričom dlh voči oprávnenému bol uznaným dlhom čo do základu a čo do výšky, pričom celý dlh mal pozostávať z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Súd konajúci súdnym úradníkom tiež preskúmal zmluvu o úvere a konštatoval, že táto bola povinnému predložená na vopred predtlačenom formulárovom tlačive s tým, že v časti s označením Splnomocnenie povinný splnomocnil advokáta na spísanie notárske zápisnice ako exekučného titulu a na uznanie záväzku u úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu. V konaní pred notárom potom právny zástupca uznal záväzok v mene povinného a vyslovil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinného. Z formulárového charakteru splnomocnenia súd vyvodil, že právny zástupca bol v kontakte s oprávneným a mal hájiť jeho záujmy pri vymáhaní prípadných dlhov, a teda že povinný už v čase uzatvárania zmluvy o úvere nemal možnosť voľby zástupcu, resp. že jeho vôľa bola vylúčená. Súd sa tiež v odôvodnení zamietajúceho uznesenia vysporiadal s otázkou uznania záväzku, ku ktorému uviedol, že povinný v predtlačenej zmluve splnomocnil advokáta na uznanie záväzku v deň uzatvorenia úverovej zmluvy, teda v čase, kedy žiaden dlh ešte neexistoval, nemohol povinný realizovať svoje právo dlh uznať alebo nie, a teda nemohol, logicky, právneho zástupcu splnomocniť na uznanie takéhoto dlhu. Súd konajúci súdnym úradníkom podrobil prieskumu notársku zápisnicu ako exekučný titul a dospel k záveru, že z dôvodu absencie platného súhlasu povinného s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice nemožno túto považovať za spôsobilý exekučný titul v zmysle § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku a na jej podklade nemožno exekúciu vykonať.
3. Proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom podal oprávnený sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že oprávnený v postavení veriteľa uzatvoril s povinným v postavení dlžníka dňa 21. 11. 2006 zmluvu o úvere č. 9041007, a to podľa ustanovení Obchodného zákonníka, pričom sa jednalo o zmluvu s povahou absolútneho obchodu, v prípade ktorej nie je možná aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a vzťah medzi oprávneným a povinným nie je vzťahom spotrebiteľského charakteru. K splnomocneniu oprávnený uviedol, že povinný mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere plnomocenstvo odvolať, čo však neurobil, zároveň poukázal na to, že udelením plnomocenstva sa povinný nevzdal svojich práv na uznanie záväzku ale len rozšíril možnosť uznania záväzku za jeho osobu aj na osobu splnomocniteľa. K uznaniu záväzku oprávnený v sťažnosti uviedol, že povinnému platné práve predpisy nebránili v tom, aby dobrovoľne sám uznal záväzok zo zmluvy o úvere, pričom výška záväzku bola povinnému ako dlžníkovi známa a konanie právneho zástupcu nemožno kvalifikovať ako konanie v rozpore so záujmami povinného. K spôsobilosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu oprávnený uviedol, že sa s právnym posúdením súdu nestotožňuje.
4. Podľa § 202 ods. 1 veta druhá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
7. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
8. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
9. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
10. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
11. Podľa § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica, ktorá nespĺňa zákonné náležitosti alebo záväzok v nej obsiahnutý odporuje zákonu alebo je v rozpore s dobrými mravmi.
12. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
13. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
14. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
15. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť
má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného je nedôvodná, preto je potrebné ju zamietnuť.
16. Odôvodnenie sťažnosťou napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka súd považoval za presvedčivé, dostatočné a jasné, pričom vyšší súdny úradník sa vysporiadal so všetkými, pre rozhodnutie veci relevantnými, tvrdeniami (sťažnostnými námietkami) oprávneného.
17. Napriek zneniu ust. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd nad rámec uvedeného konštatuje, že vyšší súdny úradník postupoval správne, správne vyhodnotil argumenty do konania vnesené povinným a svoje závery dostatočne a zrozumiteľne odôvodnil.
18. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že zákonom č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), zákonodarca oprávnenému poskytol možnosť pre prípad zastavenia tzv. starej exekúcie domáhať sa od povinného vymoženia pohľadávky, a to prostredníctvom podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie na súd. Oprávnený môže podať takýto opätovný návrh v prípade, že predchádzajúce exekučné konanie bolo ukončené jedným zo spôsobov, ktoré ZoUNEK predpokladá a pohľadávka oprávneného vymáhaná v tzv. starej exekúcii sa po skončení exekučného konania nepremlčí skôr, než ubehne lehota jedného roka. Hoci sa v prípade takto podaného návrhu na vykonanie exekúcie jedná o opätovný návrh, súd je v takto novo začatom exekučnom konaní nie len oprávnený, ale aj povinný, skúmať splnenie predpokladov na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, medzi ktoré bezpochyby patrí i skúmanie formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Jednou z podmienok formálnej stránky vykonateľnosti exekučného titulu je právomoc orgánu, ktorý exekučný titul vydal (k uvedenému pozri aj rozhodnutia Ústavného súd SR IV. ÚS 78/2011 zo dňa 17. 03. 2011, III. ÚS 86/2010 zo dňa 18. 02. 2010, II. ÚS 545/2010 zo dňa 09. 12. 2010, III. ÚS 125/2011 zo dňa 29. 03. 2011, I. ÚS 456/2011 23. 11. 2011, I. ÚS 379/2012 zo dňa 22. 08. 2012 a IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05. 11. 2019 a tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 164/96 zo dňa 27. 01. 1997, 3 MCdo 20/2008 zo dňa 22. 04. 2009, sp. zn. 5 Cdo 109/2010 zo dňa 13. 09. 2010, sp. zn. 4 Cdo 11/2011 zo dňa 23. 06. 2011 a 1 MCdo 15/2012 zo dňa 22. 05. 2013), ako aj existencia vykonateľného rozhodnutia (existencia exekučného titulu).
19. Súd rozhodujúci o sťažnosti po preskúmaní sťažnosťou napadnutého uznesenia konštatoval, že prieskum notárskej zápisnice, ktorá bola súdu predložená ako exekučný titul bol zo strany súdu vykonaný náležitým a dostatočným spôsobom ako aj to, že vyšší súdny úradník dospel k správnemu právnemu záveru o tom, že notárska zápisnica nebola spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku.
20. Na tomto mieste sťažnostný súd zdôrazňuje, že notárska zápisnica so súhlasom vykonateľnosti má povahu verejnej listiny, ktorá osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených, a to až dokým nie je preukázaný opak. Notársku zápisnicu možno považovať za spôsobilý exekučný titul vtedy, ak okrem formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa aj podmienky vykonateľnosti materiálnej. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice je, aby obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu, vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), označenie oprávneného, označenie povinného, uvedenie právneho dôvodu, predmetu a času plnenia ako aj súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Dohoda oprávneného a povinného obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice nemá hmotnoprávnu povahu, ale jedná sa o jednu z povinných náležitostí materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice. Takáto dohoda teda sama o sebe nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností oprávneného a povinného. Pokiaľ ide o notársku zápisnicu, táto nie je rozhodnutím súdu alebo iného orgánu a nemá účinky, ktoré zákon s rozhodnutím súdu alebo iného orgánu spája, nie je vybavená účinkami právoplatnosti ani záväznosťou tak, ako tomu je pri súdnych rozhodnutiach. Notárska zápisnica ako vykonateľný exekučný titul požíva rovnakú súdnu ochranu, aká sa poskytuje vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 5/2000 zo dňa 13. 07. 2000 uviedol, že, cit.: „posudzovanie vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice môže byť v porovnaní s posudzovaním vykonateľnosti rozhodnutia súdu prísnejšie vzhľadom na to, že notárskej zápisnici ako exekučnému titulu nepredchádza súdne preskúmanie platnosti právnych úkonov účastníkov právneho vzťahu z hľadiska hmotného práva,
tak ako je to v prípade vykonateľného rozhodnutia súdu“. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že exekučný súd je oprávnený (a povinný) preskúmavať, či notárska zápisnica je vykonateľným exekučným titulom. Absencia zákonom stanovených formálnych náležitostí má za následok, že listina označená ako notárska zápisnica nie je verejnou listinou, u ktorej sa správnosť obsahu, ktorý je v nej uvedený, predpokladá v zmysle § 205 CSP, a ani spôsobilým exekučným titulom v zmysle požiadavky ust. § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Dôsledkom takéhoto zistenia je potom postup exekučného súdu podľa § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku, a to zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, resp. jej zastavenie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, keďže ďalšie pokračovanie exekúcie by sa priečilo zásadám exekučného konania. Vecný prieskum notárskych zápisníc explicitne umožňuje aj Exekučný poriadok v znení účinnom od 1. apríla 2017, ktorý umožňuje posúdenie notárskej zápisnice z hľadiska možného rozporu so zákonom alebo s dobrými mravmi [§ 53 ods. 3 písm. h) (nález Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 33/2020). Preto, ak exekučný súd skúma, či tento exekučný titul má všetky zákonom požadované náležitosti, musí sa do istej miery dotknúť aj hmotnoprávnych inštitútov, ktoré sú v notárskej zápisnici obsiahnuté. Vyšší súdny úradník tak bez toho, aby konal nad rámec § 53 Exekučného poriadku, musel preskúmať platnosť dohody o udelení plnomocenstva a ustáliť či Mgr. Tomáš Kušnír, bol splnomocnený na úkony v takom rozsahu, ako ich urobil v mene povinného. V uvedenej veci preto nedošlo k preskúmaniu exekučného titulu nad rámec určený Exekučným poriadkom.
21. Rovnako tak súd rozhodujúci o sťažnosti konštatoval taký nedostatok návrhu na vykonanie exekúcie, resp. taký nedostatok exekučného titulu, na podklade ktorého mala byť exekúcia vykonaná, ktorý mal za následok, že v predmetnej veci nebolo možné poverenie na vykonanie exekúcie vydať. Sťažnostný súd sa stotožnil s právnym záverom súdneho úradníka o absolútnej neplatnosti udeleného plnomocenstva, ako aj s tým, že súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a uznanie dlhu sú právne úkony, ktoré boli vykonané splnomocneným zástupcom povinného v rozpore so záujmami povinného. Pokiaľ ide o námietku oprávneného, že konanie zástupcu nebolo možné považovať za konanie v rozpore so záujmami zastúpeného povinného súd s poukazom na ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka konštatuje, že zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon o ktorý ide a ani ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Súd, po preskúmaní celého exekučného spisu, mal za to, že úkony vykonané splnomocneným zástupcom sledovali záujmy oprávneného a nie záujmy povinného (teda splnomocniteľa). V spojitosti s uvedeným súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7ECdo 252/2014 zo dňa 27. 10. 2014, v zmysle ktorého, cit.: „bola „slobodná voľba“ povinného pri „výbere“ advokáta zastupujúceho záujmy povinného vylúčená, lebo advokáta, ktorý bude zastupovať dlžníka (povinného) pri uznaní záväzku z úveru poskytnutého veriteľom (oprávneným), ako aj pri spísaní notárskej zápisnice a pri udelení súhlasu s jej vykonateľnosťou (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku) „vybral“ vopred veriteľ (oprávnený) tým, že ho uviedol v predtlači úverovej zmluvy predloženej dlžníkovi na podpis. Za týchto okolností dovolací súd súhlasí s názorom, že záujmy zástupcu boli v rozpore so záujmami zastúpeného (povinného), v dôsledku čoho je dohoda o zastúpení neplatná (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka). Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči každému. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd aj bez návrhu (ex offo). Absolútna neplatnosť sa nemôže napraviť dodatočným schválením. Keďže dohoda o zastúpení povinného advokátom je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná, neplatný je aj právny úkon, ktorým tento advokát za povinného udelil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.“ Skutočnosť, že zástupca (oprávnený) udelil v notárskej zápisnici súhlas s vykonateľnosťou za povinného, tým chýba notárskej zápisnici podstatná náležitosť, ktorá spôsobuje materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu.
22. Súd sa tiež stotožnil so závermi vyššieho súdneho úradníka týkajúcimi sa uznania záväzku povinným prostredníctvom splnomocneného zástupcu a k predmetnému uvádza, že ak v čase spísania splnomocnenia (uzatvorenia dohody o plnomocenstve) nebola známa výška záväzku, resp. nebol známy konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z nej zástupcovi vyplývali, nemohol povinný platne udeliť plnomocenstvo na uznanie neurčitého záväzku.
23. Pokiaľ ide o sťažnostnú námietku oprávneného spočívajúcu v tvrdení, že povinný nemal postavenie spotrebiteľa súd uvádza, že táto je bez väčšieho významu, nakoľko právne posúdenie veci nebolo vystavané na základoch ochrany spotrebiteľa ale na prieskume notárskej zápisnice bez ohľadu na to, či táto zachytáva úkony spotrebiteľského alebo iného charakteru právneho vzťahu.
24. Vzhľadom na uvedené súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom dňa 06. 10. 2025 pod spisovou značkou 67Ek/1622/2025 zamietol (I. výrok uznesenia).
25. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na zastavenie exekúcie.
26. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
27. Podľa §199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
28. O trovách sťažnostného konania súd rozhodoval s poukazom na § 255 ods. 1 CSP, v spojení s § 262 ods. 2 CSP za použitia článku 4 ods. 2 CSP. Vzhľadom na to, že oprávnený bol v konaní o ním podanej sťažnosti neúspešný, keď súd sťažnosti oprávneného nevyhovel, a túto v celom rozsahu zamietol, nárok na náhradu konania nebolo oprávnenému z povahy veci možné priznať, keď s poukazom na cit. ust. § 35 ods. 1 Exekučného poriadku je účastníkom exekučného konania až do vydania poverenia na vykonanie exekúcie len sám oprávnený.
29. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, že oprávnenému nárok na náhradu trov konania nepriznal (II. výrok uznesenia).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).