Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B4-10Cb/9/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III, v konaní pred sudcom JUDr. Karolom Rihákom, v právnej veci žalobcu: Poistná udalosť s.r.o., so sídlom Sabinovská 11, 821 03 Bratislava, IČO: 45 474 231, proti žalovanému: Generali Česká pojišťovna a.s., so sídlom Spálená 75/16, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 45 272 956 konajúca prostredníctvom organizačnej zložky: Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 54 228 573, o zaplatenie 1.182,- eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 432,- eur zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 750,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 05.08.2021 do zaplatenia.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 432,- eur od 05.08.2021 do 15.07.2022.

IV. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %, ktorú je povinný zaplatiť žalovaný.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou dňa 11.05.2022 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 1.182,- eur s príslušenstvom, titulom náhrady za nájom motorového vozidla, ktoré si poškodený pri dopravnej nehode prenajal od žalobcu.

2. Svoju žalobu odôvodnil tak, že dňa 07.04.2021 došlo k dopravnej nehode pričom vinník dopravnej nehody mal uzavreté povinné zmluvné poistenie so žalovaným, u ktorého si náhradu škody uplatňoval poškodený, resp. žalobca. Priebeh nehody, zavinenie, vzniknutý rozsah poškodenia vozidiel ani právny základ nie sú medzi stranami sporu sporné. Poškodený, p. E. H., bol v dôsledku škody vzniknutej na jeho motorovom vozidle značky Seat Exeo, EČV: BL XXX IR nútený účelne si požičať náhradné motorové vozidlo a to po dobu opravy jeho poškodeného vozidla, resp. po dobu riešenia poskytnutia náhrady škody za jeho totálne zničené motorové vozidlo. Poškodený za týmto účelom uzavrel nájomnú zmluvu so spol. Poistná udalosť s.r.o., predmetom ktorej bol nájom náhradného motorového vozidla, ktoré zodpovedalo rovnakej kategórii akej bolo poškodené motorové vozidlo poškodeného. Za 25 dní nájmu náhradného motorového vozidla značky Kia Ceed bola poškodenému následne vystavená faktúra č. XXXXXX v celkovej výške 1.650,- eur. Žalovaný z povinne zmluvného poistenia vinníka nehody (poistná udalosť č. 640 X XXXXXX) vyplatil žalobcovi za náhradné vozidlo poistné plnenie v celkovej výške 468,- eur. Pohľadávku poškodeného voči žalovanému, ktorá spočíva v nároku na náhradu škody za náklady vynaložené na nájom náhradného vozidla žalobca prevzal od poškodeného na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 10.05.2021, pričom postúpenie pohľadávky bolo žalovanému

oznámené. Poškodený sa so žalobcom zmluvne dohodol na nájme náhradného motorového vozidla v cene 66,- eur/deň, ktorý trval od 16.04.2021, 9:00 hod do 10.05.2021,11:30 hod, t.j. celkovo 25 dní. Žalovaný podľa informácii žalobcu uznal nárok na náhradu škody v cene 36,- eur/deň, za obdobie celkovo 13 dní (do 29.04.2021, 9:00 hod) pričom vyplatením tomu zodpovedajúcej sumy považoval poistnú udalosť za vybavenú. V súdnom konaní tak ostala sporná iba cena nájmu a doba nájmu. Podľa ustálenej súdnej praxe, na základe o povinnom zmluvnom poistení, má poškodený nárok na náhradu nákladov za nájom náhradného motorového vozidla. Pretože ceny rôznych autopožičovní sú veľmi rozdielne, najmä v závislosti od podmienok nájmu, súdna prax ustálila, že oprávnený nárok poškodeného je vo výške ceny obvyklej. Nie teda ceny nájmu priemernej či ceny nájmu najnižšej. Podľa súdnej praxe je ustálené, že čo sa týka doby nájmu, tak oprávnený nárok poškodeného je za obdobie, kedy náklady na nájom vozidla boli vynaložené účelne. Za účelnú dobu nájmu ustálená súdna prax považuje obdobie opravy poškodeného vozidla, resp. pri totálnej škode na poškodenom vozidle, podľa najaktuálnejšej súdnej praxe, obdobie počas ktorého sa rieši plnohodnotná náhrada škody za totálne zničené vozidlo poškodeného. V súvislosti s obdobím nájmu žalobca predložil súdu ako dôkaz čestné prehlásenie poškodeného o tom, že náhradu škody obdržal až v ten deň, kedy zrealizoval vrátenie požičaného náhradného motorového vozidla, pričom čo sa týka bežne používanej argumentácie poisťovní o tom, že pri totálnej škode je nárok na náhradné vozidlo iba do oznámenia poisťovne o vzniku tzv. totálnej škody uviedol, že tento právny názor je už v súčasnej dobe prekonaný a to aj na základe nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 383I/17 zo dňa 24.07.2018, resp. na základe množstva rozhodnutí už aj slovenských súdov o tom, že pri tzv. totálnych škodách je rozhodujúci až finálny oznam poisťovne o dátume ukončenia šetrenia poisťovne a výške poistného plnenia, vystavený a doručený poškodenému v zmysle . Žalobca si zároveň uplatňuje úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.182,- eur od 05.08.2021 do zaplatenia. Dátum, od ktorého si žalobca uplatňuje úrok z omeškania zo sumy 1.182,- eur, bol stanovený ako deň nasledujúci po dni, keď mal žalovaný v zmysle ustanovenia o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poskytnúť žalobcovi poistné plnenie, t.j. 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poškodenému poistné plnenie. Za skončenie prešetrovania žalobca považuje dátum kedy žalovaný ukončil šetrenie, príp. kedy žalovaný vyhotovil oznámenie o výške poistného plnenia za náhradné vozidlo, resp. kedy žalovaný zaslal poistné plnenie za požičané náhradné motorové vozidlo vo výške 468,- eur. V tomto prípade ide o dátum kedy žalovaný ukončil šetrenie a teda dátum 20.07.2021.

3. K žalobe sa vyjadril žalovaný, pričom úvodom uviedol, že po doručení žaloby prehodnotil likvidáciu poistnej udalosti ukončenú na základe oznámenia o zaslaní poistného plnenia zo dňa 20.07.2021, ktoré tvorí prílohu žaloby, uznal nárok poškodeného na prenájom náhradného vozidla v trvaní 25 dní od 16.04.2021 do 10.05.2021, t. j. za celú uplatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla v zmysle faktúry č. XXXXXX a doplatil v prospech účtu žalobcu sumu 432,- eur. Vo zvyšnej časti žalobou uplatnený nárok vo výške 750,- eur neuznáva, žalobu považuje za nedôvodnú a v tejto časti nároku rozporuje skutkové a právne tvrdenia žalobcu. Žalovaný dňa 20.07.2021 ukončil šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie poškodenému z titulu uplatneného nároku na náhradu škody za prenájom náhradného vozidla, a to na základe oznámenia, zisteného rozsahu poškodenia a predložených dokladov v zmysle z. č. v platnom znení o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaný považoval za oprávnené a preukázané náklady za prenájom vozidla v trvaní 13 dní. Listom zo dňa 14.07.2022 doplatil sumu 432,- eur za zvyšný 12 dní prenájmu náhradného vozidla, t.j. od 29.04.2021 do 10.05.2022. V súdnom konaní tak zostáva spornou „len“ cena denného nájmu náhradného vozidla. Žalobca si u žalovaného uplatnil nárok na náhradu nákladov na prenájom náhradného vozidla, pričom vychádzal zo zmluvne dojednanej a fakturovanej ceny denného nájmu náhradného vozidla v sume 66,- eur. Po vykonaní prieskumu trhu a cenníkov autopožičovní v regióne, kde si poškodený prenajal náhradné vozidlo, bolo zistené, že poškodený si u žalobcu, ako prenajímateľa náhradného vozidla, dojednal neprimerané podmienky nájmu. Z cenníka spoločnosti MK CAR s.r.o., dostupného na www.mkcar.sk, vyplýva cena prenájmu motorového vozidla rovnakej značky, ako náhradné vozidlo, t.j. Kia Ceed II 1.6 CRDi (automat), za 1 deň v sume 25,- eur bez DPH, t.j. 30,- eur s DPH, pri dĺžke prenájmu 21 - 25 dní. Z cenníka autopožičovne EUCARS Bratislava, dostupného na www.eucars.sk, vyplýva cena prenájmu motorového vozidla Kia Ceed 1,4 AC KOMBI za 1 deň prenájmu vo výške 22,- eur bez DPH, t.j. 26,40 eura s DPH, pri dobe prenájmu 15 - 29 dní. A napokon z cenníka Autopožičovne Mibel, dostupnom na www.autopozicovna-mibel.eu, vyplýva cena denného

prenájmu za prenájom motorového vozidla zn. KIA Ceed SW vo výške 28,- eur bez DPH, t.j. 33,60 eura s DPH pri dobe prenájmu 15 - 30 dní. S poukazom na dostupné cenníky v regióne žalovaný poškodenému resp. žalobcovi priznal sumu denného nájomného vo výške 36,- eur s DPH ako obvyklú cenu za prenájom motorového vozidla rovnakej triedy v danom čase a regióne ako poškodené vozidlo resp. náhradné vozidlo pri pôvodne priznanej dĺžke prenájmu 13 dní. Pritom žalovaný poukazuje na to, že poškodenému resp. žalobcovi priznal náhradu za prenájom náhradného vozidla v zmysle najvyššej sumy denného nájomného podľa dostupných cenníkov na trhu v rámci regiónu pri pôvodne priznanej dĺžke nájmu 13 dní, t.j. 30,- eur bez DPH (36,- eur s DPH) podľa cenníka Autopožičovne Mibel. Žalovaný teda priznal denné nájomné za náhradné vozidlo dokonca nad rámec obvyklých cien denného nájmu pre príslušnú triedu v danom mieste a čase, nakoľko pôvodne bral do úvahy kratšiu dĺžku prenájmu, kedy v zmysle predložených cenníkov je účtované vyššie denné nájomné v porovnaní s denným nájomným pri dĺžke prenájmu v rozsahu 25 dní tak, ako je uplatnené v žalobe. Žalobca na podporu svojich tvrdení ohľadne fakturovanej výšky denného nájomného za prenájom náhradného vozidla vo výške 66,- eur predložil zoznam právoplatných súdnych rozhodnutí prvostupňových, resp. druhostupňových súdov SR, ktorými chce preukázať obvyklosť ceny denného prenájmu v zmysle predloženej faktúry. V zmysle judikatúry, na ktorú žalovaný poukázal v časti III. podania, sú pri stanovení výšky náhrady škody za prenájom náhradného vozidla rozhodujúce obvyklé ceny prenájmu motorového vozidla rovnakej triedy v danom čase a regióne. Poškodený si zapožičal od žalobcu náhradné motorové vozidlo v roku 2021, pričom zo spisových značiek na priloženom zozname súdnych rozhodnutí, je zrejmé, že v daných rozhodnutiach nemohli byť posudzované cenníky prenájmu motorových vozidiel v roku 2021. Zoznam označených právoplatných rozhodnutí preto žalovaný nepovažuje v prípade tohto sporu za smerodatný a relevantný pre stanovenie obvyklej ceny prenájmu motorového vozidla zn. Kia Ceed v Bratislavskom regióne. Žalovaný na preukázanie obvyklosti fakturovaného denného nájomného za prenájom náhradného vozidla nepredložil žiadne ďalšie dôkazy, v dôsledku čoho svoj nárok podľa názoru žalovaného nepreukázal.

4. V ďalších vyjadreniach strany sporu sa obšírnym spôsobom vyjadrovali k otázkam primeranosti cien nájmu motorových vozidiel vo všetkých jej aspektoch. Poukázali taktiež na rozhodovaciu činnosť súdov v obdobných otázkach. Súd považuje za nadbytočné vzhľadom k právnemu záveru, na základe ktorého súd o podanej žalobe rozhodol bližšie sa zaoberať týmto procesným útokom a obranou.

5. Žalobca okrem obsiahlych vyjadrení k dôvodnosti výšky nájmu motorového vozidla poukázal na § 15 ods. 1 zákona o PZP, podľa ktorého je poškodený povinný poisťovni preukázať uplatnený nárok za náhradné vozidlo, čo poškodený urobil predpísaným postupom a to tým, že podľa poisťovateľovi predložil potrebné doklady, ktoré si poisťovateľ vyžiadal, konkrétne nájomnú zmluvu a k nej prislúchajúcu dokumentáciu za uskutočnený a uplatňovaný nájom náhradného vozidla. Poškodený je povinný poisťovateľovi podľa zákona predložiť iba potrebnú dokumentáciu a nie hocičo, resp. všetko čo si poisťovateľ vyžiada. Takýto postup zákon predpisuje v súvislosti s preukázaním uplatneného nároku a presne toto poškodený za účelom preukázania uplatneného nároku aj vykonal. Poškodený však nie je podľa zákona povinný poisťovateľovi preukazovať obvyklosť cien v ním predložených dokladoch. Práve naopak, obvyklosť cien má podľa zákona o PZP skúmať v rámci vykonávaného šetrenia poisťovateľ a v prípade zníženia či odmietnutia poistného plnenia za uplatnený nárok je poisťovateľ podľa zákona o PZP povinný poškodenému písomne vysvetliť dôvody zníženia či odmietnutia uplatneného nároku. Podľa zákona o PZP, v rámci písomného oznámenia o poistnom plnení (resp. oznámenia o ukončení šetrenia), mal v danom prípade poisťovateľ teda v tomto písomnom oznámení poškodenému uviesť plnohodnotné vysvetlenie/objasnenie/ozrejmenie, pre čo konkrétne a z akých konkrétnych dôvodov platí menej ako si poškodený uplatnil. Zákon o PZP, čo sa týka povinnosti písomného vysvetlenia dôvodov zníženia poistného plnenia za uplatnený nárok, v tomto prípade teda preukázania neobvyklosti ceny nájmu, preniesol dôkaznú povinnosť na poisťovateľa. Toto je poisťovateľ povinný podľa zákona poškodenému po ukončení šetrenia v prípade zníženia poistného plnenia preukázať a to v písomnom vysvetlení dôvodov (napr. v oznámení o ukončení šetrenia a výške poistného plnenia) a nie až v rámci vyjadrení poisťovateľa pri súdnom spore. V prípade ak si poisťovateľ nesplní svoju povinnosť podľa zákona o PZP a po skončení šetrenia a zlikvidovaní uplatneného nároku neposkytne poškodenému zákonom predpísané písomné vysvetlenie, tak nie je oprávnený, podľa , uvedené dôvody následne použiť v súdnom konaní. Inými slovami, ak poisťovateľ po ukončení šetrenia za uplatnený nárok plnil len čiastočne, tak je na ňom, aby poškodenému v rámci písomného vysvetlenia preukázal neobvyklosť uplatňovanej ceny nájmu.

Poisťovňa je viazaná poskytnutým písomným vysvetlením a dôvodmi zníženia požadovaného plnenia, uvedenými v oznámení, napr. v oznámení o ukončení šetrenia a výške poistného plnenia, ktoré nie je podľa oprávnená dodatočne meniť. Ak teda poisťovateľ v rámci písomného vysvetlenia neobvyklosť ceny nájmu poškodenému nepreukázal konkrétnymi dokumentmi, tak takéto dokumenty nemôže použiť ako prípustný dôkaz v súdnom konaní. Zákonodarca tento odsek v vytvoril práve z toho dôvodu, aby si poisťovňa, resp. jej právny zástupca, v súdnom konaní, nemohli dodatočne „vymýšľať“ ďalšie a ďalšie dôvody a dôkazy, pre ktoré poisťovňa časť požadovaného poistného plnenia odmietla, resp. pre ktoré znížila poistné plnenie, ktoré žiadal vyplatiť poškodený. Rovnako tak preto, že identifikácia konkrétnych a nemenných dôvodov a dôkazov zníženia poistného plnenia za uplatnený nárok je základným predpokladom žalobcu na zváženie podania žaloby, a preto je neprípustné v súdnom konaní, navyše roky po podaní žaloby rozširovať dôvody zníženia požadovaného poistného plnenia a/alebo produkovať také dôkazy, ktoré poisťovateľom neboli použité pri písomnom vysvetlení zníženia poistného plnenia. Pretože poisťovňa v oznámení o poistnom plnení, ktoré je zároveň písomným vysvetlením dôvodov odmietnutia/zníženia časti požadovaného poistného plnenia, neuviedla de facto nič konkrétne, tak akékoľvek rozširujúce dôvodenie žalovaného nad rámec vysvetlenia v tomto oznámení a produkcia nových dôkazov je v súdnom spore podľa neprípustná a bez právneho významu.

6. Žalovaný k nemožnosti aplikácie v prejednávanej veci uviedol, že toto ustanovenie je systematicky zaradené v treťom oddiely pätnástej hlavy tretej časti , nazvanej Práva a povinnosti z poistenia, a upravuje postup pri likvidácii poistnej udalosti, vrátane uviesť dôvody neplnenia alebo zníženia plnenia, avšak nevzťahuje sa na likvidáciu a plnenie nárokov poškodených na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia. Zákon o PZP totiž ako špeciálny právny predpis upravuje povinnosti poisťovateľa pri likvidácii poistnej udalosti v zmysle zásady lex specialis derogat legi generali, a preto nie je možné aplikovať na likvidáciu nárokov na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia, čo je prípad aj žalobou uplatneného nároku žalobcu, ustanovenia ako všeobecného predpisu. Okrem toho je nutné pripomenúť, že medzi poškodeným, ktorý postúpil svoju pohľadávku z titulu nároku na náhradu škody na žalobcu, a žalovaným neexistoval žiadny zmluvný vzťah založený poistnou zmluvou, ale tento vzťah vyplýva zo zákona o PZP a je nárokom z mimozmluvnej zodpovednosti, kedy je žalovaný povinný poškodenému nahradiť uplatnenú a preukázanú škodu, za ktorú zodpovedá poistenec žalovaného v zmysle ust. Zákona o PZP. Právny názor o nemožnosti aplikácie na nároky na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zaujal aj Krajský súd v Bratislave, a to v rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 5Cob/3/2023 zo dňa 30.08.2023, v ktorom potvrdzujúc právne závery prvoinštančného súdu mimo iného konštatoval nasledovné: ,,Zákon o PZP v ustanovení upravuje „Práva a povinnosti poisteného“ a v ustanovení „Práva a povinnosti poisťovateľa“. V rámci práv a povinností poisťovateľa zákon o PZP podrobne upravuje postup a povinnosti poisťovateľa pri likvidácii škody, na ktorú sa zákon o PZP vzťahuje, vrátane povinnosti v lehote troch mesiacov poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie, ako aj stanovenie sankcií za porušenie povinností poisťovateľa. v ustanovení v ods. 3 a 4 rovnako upravuje postup pri likvidácii poistnej udalosti, vrátane povinnosti uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia poistného plnenia. Vzhľadom na skutočnosť, že zákon o PZP, ako špeciálny právny predpis, upravuje podrobne povinnosti poisťovateľa pri likvidácii poistnej udalosti, nie je možné na likvidáciu poistnej/škodovej udalosti aplikovať ustanovenia ako všeobecného právneho predpisu. Ustanovenie zákona o PZP nie je možné vykladať tým spôsobom, že i ten najmenší rozdiel, obsiahnutý vo všeobecnom právnom predpise je nutné aplikovať na otázky komplexne upravené v špeciálnom právnom predpise.“ Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje žalovaný argumentáciu žalobcu o údajnom menení dôvodu zníženia poistného plnenia s poukazom na ust. za nesprávnu a nemajúcu oporu v platnej právnej úprave. Navyše ak by sa aj toto ustanovenia na predmetný prípad vzťahovalo, nie je možné prisvedčiť tvrdeniu žalovaného, že údajné neuvedenie konkrétneho dôvodu zníženia plnenia má za následok nemožnosť tento dôvod v budúcnosti bližšie rozviesť resp. doplniť, a to aj v súdnom spore.

7. Žalobca v konaní navrhol vykonať nasledovné dôkazy: Nájomná zmluva (č.l. 7), Faktúra č. XXXXXX (č.l. 8), Potvrdenie o úhrade (č.l. 9), Čestné prehlásenie k platbe v hotovosti (č.l. 10), Zmluva o postúpení pohľadávky (č.l. 11), Zoznam rozhodnutí súdov (č.l. 13), Čestné prehlásenie ku kúpe iného vozidla (č.l. 15), Oznámenie o zaslaní poistného plnenia (č.l. 16), Potvrdenie k cene nájmu motorového vozidla (č.l.

68, 69, 70), Cenník nájmu vozidiel platný od 01.01.2016 (č.l. 71), Faktúra č. O (č.l. 103), Oznámenie o postúpení (č.l. 104), Potvrdenie k cene nájmu motorového vozidla (č.l. 106), Cenník nájmu vozidiel platný od 15.10.2022 (č.l. 107), Čestné prehlásenie a žiadosť o refundáciu nákladov (č.l. 138), Oznámenie o postúpení (č.l. 139), Potvrdenie (č.l. 140), Dohoda o urovnaní (č.l. 231), emailová komunikácia (č.l. 237), Uznesenie MS BA IV č.k. 4C/43/2018-339 zo dňa 02.07.2025 (č.l. 239), Oznámenie o ukončení likvidácie (č.l. 241), Faktúra č. 250602 (č.l. 242), Nájomná zmluva (č.l. 243).

8. Žalovaný v konaní navrhol vykonať nasledovné dôkazy: Oznámenie o ukončení likvidácie (č.l. 46), email zo dňa 19.07.2021 (č.l. 47), printscreen webových stránok autopožičovní (č.l. 48-52), printscreen webových stránok (č.l. 117 - 124), Potvrdenie o dostupnosti vozidiel autopožičovne a podmienkach nájmu (č.l. 164), Vyjadrenie na žiadosť (č.l. 165), výsluch p. H. E..

Podľa ustanovenia v znení neskorších predpisov: „Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).“

Podľa ustanovenia : „Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.“

Podľa ustanovenia o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov: „Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.“

Podľa ) a 2) o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (,, ďalej len zákon o PZP,,). Tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len "poistenie zodpovednosti") a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len "kancelária"). Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy.

Podľa § 11 ods. 6 a 7 Zákona o PZP: „Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.“

Podľa ) ), ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.

Podľa ) , kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa prvá veta (dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ) a 2) , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa nariadenia č. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

9. Súd zastavil konanie v často o zaplatenie sumy 432,- eur nakoľko po začatí konania žalovaný uhradil uvedenú sumu, žalobca na pojednávaní vzal žalobu späť v tejto časti s čím žalovaný súhlasil. Žalobca však zotrval na úhrade úrokov z omeškania z uvedenej sumy.

10. Po zistenom skutkovom stave, keď nebolo sporné, že došlo k poistnej udalosti, pri ktorej poškodenému p. Viliamovi E. vznikla škoda a tento si prenajal motorové vozidlo od žalobcu. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky bola pohľadávka za prenájom vozidla vo výške 1.650,- eur za 25 dní nájmu postúpená na žalobcu. Žalovaný listom zo dňa 20.07.2021 nepriznal plnú náhradu za prenájom vozidla poškodeným, ale priznala náhradu len za 13 dní nájmu. V uvedom liste žalovaný oznámil, že zvyšné dni nájmu nie je možné priznať, nakoľko táto škoda nie je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou. Ako už bolo uvedené, po začatí konania žalovaný doplatil za zvyšné dni náhradu vo výške 432,- eur. Spornou ostala otázka, či je uplatnený nárok na doplatenie sumy 750,- eur dôvodný. Uvedený nárok predstavuje rozdiel v dennej sadzbe nájomného 66,- eur, ktorú účtoval žalobca poškodenému a sumou 36,- eur, ktorú žalovaný vyplatil. Napriek rozsiahlej argumentácii strán sporu ohľadom dôvodnosti, či nedôvodnosti výšky denného nájmu za vozidlo vo výške 66,- eur s poukazom na množstvo súdnych rozhodnutí, súd vo veci rozhodol bez ohľadu na tieto argumentácie právnym posúdením procesného úroku v tom smere, že podľa ) , podľa ktorého, ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť. Žalovaný bezpochyby listom zo dňa 20.07.2021 neplnil plnú uplatnenú sumu z dôvodu, že zvyšné dni nájmu nemajú súvis s poistnou udalosťou. Počas súdneho konania nakoniec úhradu za zvyšné dni vyplatil, avšak nie v požadovanej výške 66,- eur, ale len vo výške 36,- eur. Procesnú obranu viedol tým smerom, že chcel preukázať nedôvodnosť výšky uplatnenej náhrady za denný nájom vozidla vo výške 66,- eur. Súd prezentovanú procesnú obranu teda vyhodnotil ako zmenu oproti dôvodom nepriznania plnej náhrady v uvedenom liste zo dňa 20.07.2021, čo zákon vylučuje. Súd sa teda nestotožnil s procesnou obranou žalovaného, že na prejednávanú vec nemožno uvedené zákonné ustanovenie aplikovať. Svoj názor, že aj na nároky z povinného zmluvného poistenia možno aplikovať ) súd opiera o znenie zákona o PZP podľa ktorého, ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy, teda aj . Aj podľa písmeno b) zákona o PZP je poisťovateľ povinný poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody vrátane inej ujmy, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. Znenie ) teda dopĺňa právnu úpravu obsiahnutú v zákone o PZP, keďže v zákone o PZP takáto úprava absentuje. Podľa názoru súdu význam je nutné vnímať najmä z pohľadu poškodeného, ktorý musí mať možnosť zvážiť, či sa bude domáhať svojich práv súdnou cestou v prípade ak došlo ku kráteniu alebo odmietnutiu plnenia zo strany poisťovateľa. Ak poisťovateľ v súdnom konaní použije iný dôvod procesnej obrany, iný dôvod pre ktorý poisťovateľ odmietol alebo krátil plnenie, poškodený ako žalobca je postavený do

novej situácie, ktorú keby poznal pred podaním žaloby, mohol by sa rozhodnúť za daného stavu, že žalobu nepodá.

11. Súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn.: 1Cob/80/2022, predmetom ktorého bola náhrada škody z PZP, kde žalobca nebol zmluvnou stranou zmluvy o PZP. V bode 20 uvedeného rozsudku súd priamo poukazuje na znenie zákona o PZP aj . V označenej veci krajský súd argumentuje aj tým, že oznámenie poisťovateľa

- žalovaného o poistnom plnení neobsahuje žiadne konkrétne zdôvodnenie nedostatočné preukázanie výkonu vozidiel na oprave, nebolo uvedené v čom žalovaný považoval záznamy o prevádzke vozidiel za nedostatočné. Žalovaný v uvedenom prípade nezdôvodnil nepriznanie istých nákladov. Podľa názoru súdu označené rozhodnutie jednoznačne potvrdzuje záver, že aj v prípadoch náhrady škody podľa zákona o PZP je nutné, aby poisťovateľ jednoznačne v oznámení o poistnej udalosti poškodenému oznámil prípadné dôvody krátenia plnenia alebo odmietnutia plnenia. V prejednávanej veci žalovaný oznámil v liste dôvod krátenia v nepreukázanej, nedôvodnej dĺžke nájmu vozidla, po začatí konania však doplatil plnenie aj za zvyšné dni nájmu, čím v podstate žalovaný uznal dôvod, pre ktorý pôvodne krátil plnenie.

12. Súd v konaní vykonal aj výsluch svedka, poškodeného p. H. E., ktorého výpoveď vzhľadom na prijatý právny záver súdu, nemala vplyv na rozhodnutie súdu.

13. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v požadovanej výške a rozsahu, nakoľko táto bola uplatnené v zmysle platnej právnej úpravy. Začiatok plynutia žalobca stanovil ako deň po dni, keď mal žalovaný podľa § 11 ods. 7) zákona o PZP poskytnúť plnenie, teda 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie. V tomto prípade ide o dátum kedy žalobca ukončil šetrenie, teda 20.07.2021. Úrok z omeškania zo sumy 432,- eur, v ktorej časti bolo konanie zastavené súd priznal úrok z omeškania od 05.08.2021 do 15.07.2022, teda do dňa, kedy žalovaný listom priznal náhradu za túto sumu.

14. Z uvedených dôvodov, súd o podanej žalobe rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle v spojení . Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 100 %, preto mu súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov súdneho konania v rozsahu 100 %. V zmysle o výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Mestskom súde Bratislava III do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) a náležitosti odvolania podľa (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( ): a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť vykonanie exekúcie.