Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/109/2025

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: Education, s. r. o., so sídlom Panónska cesta 7, 851 04 Bratislava, IČO: 35 741 058, zastúpený: Advokátska kancelária Zuzana Papšíková, s.r.o., so sídlom Jégeho 8, 821 08 Bratislava, IČO: 36 800 040, proti žalovaným: 1/ Inštitút bezpečnosti práce, s.r.o., so sídlom Jána Stanislava 3010/1, 841 05 Bratislava, IČO: 35 859 857, 2/ L. U., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXXX/X, XXX XX Q., 3/ TechWeb s.r.o., so sídlom Bosákova 7, 851 04 Bratislava , IČO: 53 840 909, 4/ Inštitút požiarnej ochrany s.r.o., so sídlom Spútniková 37, 821 02 Bratislava, IČO: 51 469 171, všetci právne zastúpení: Advokátska kancelária Michal Bouška, s.r.o., so sídlom Ľudovíta Fullu 26, 841 05 Bratislava, IČO: 56 420 773, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečenie dôkazu, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č. k. 77Cb/46/2025 - 384 zo dňa 24.6.2025 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. 77Cb/46/2025 - 384 zo dňa 24.6.2025 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III (ďalej len „súd prvej inštancie“) svojim uznesením č. k. 77Cb/46/2025 - 384 zo dňa 24.6.2025 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) rozhodol tak, že výrokom I nariadil neodkladné opatrenie v rovnakom znení ako to navrhoval žalobca vo svojom petite, vo výroku II nariadil znalcovi Ing. Ivanovi Zenkovi do 10 pracovných dní od doručenia tohto rozhodnutia zaistiť na elektronické médium kópiu aktuálnej verzie Aplikácie IBOZ, t.j. webovej e-learningovej aplikácie, vrátane jej obsahu, v čase vydania tohto rozhodnutia ako súčasť web sídla www.iboz.sk, (ďalej aj len „Aplikácia IBOZ“) a tiež kópie všetkých predchádzajúcich verzií tejto Aplikácie IBOZ od 1.1.2023 doteraz, a toto elektronické médium s nahratými kópiami Aplikácie IBOZ, pokiaľ to bude možné, opatrené proti prepisu, zložiť do úschovy Mestského súdu Bratislava III, ďalej vo výroku III nariadil žalovaným v 1. až v 3. rade poskytnutie súčinnosti znalcovi a vo výroku IV priznal žalobcovi proti žalovaným v 1. rade, v 2. rade, 3. rade a 4. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca návrhom zo dňa 22.5.2025 žiadal o vydanie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia, ktoré odôvodnil tým, že sú porušované práva žalobcu, a to jeho práva, ktoré má vo vzťahu k Aplikácii EDUMIO, ktorá je chránená aj prostredníctvom Autorského zákona. Hlavné porušenie práv žalobcu spočíva v tom, že žalovaný v 1. rade využíva pri svojej podnikateľskej činnosti aplikáciu, pre účely tohto podania nazvanú ako Aplikácia IBOZ, ktorá je otrockou napodobneninou Aplikácie EDUMIO, bez toho, aby získal akékoľvek práva od žalobcu. Práva žalobcu porušujú aj žalovaný v 2. rade, ktorý je programátorom Aplikácie EDUMIO a aj Aplikácie IBOZ, a aj žalovaný v 3. rade, ktorý je dodávateľom Aplikácie IBOZ pre žalovaného v 1. rade. Ani žalovaný v 2. rade ani žalovaný v 3. rade nemajú žiadne práva na kopírovanie Aplikácie EDUMIO ani na jej využívanie čo i len v časti, a napriek tomu tak konali, keď odkopírovali Aplikáciu EDUMIO a dodali ju žalovanému v 1. rade ako Aplikáciu IBOZ. Žalovaní v 1., 2. a 3. rade sa správajú nekalosúťažne,

čím žalobcovi vznikla reálne škoda a nemajetková ujma a neustále mu hrozí ich zväčšovanie. Pri nekalosúťažnom konaní žalovaného v 1. rade v konkurenčnom boji na trhu so žalobcom je významným nástrojom aj využívanie Aplikácie IBOZ, napodobneniny Aplikácie EDUMIO. Žalovaný v 4. rade je držiteľom domény iboz.sk, kde je Aplikácia IBOZ prevádzkovaná. Žalovaný v 4. rade má prospech z toho, že sa zvyšuje hodnota domény iboz.sk tým ako narastá návštevnosť tejto stránky vďaka Aplikácii IBOZ. Zároveň žalovaný v 4. rade ako držiteľ domény má možnosť zabrániť protiprávnemu stavu, ktorý je opísaný ďalej. Z daného dôvodu žalobca žaluje žalovaného v 4. rade ako osobu, ktorá je spôsobilá vykonať navrhované neodkladné opatrenie. Porušovanie práv trvá už nejakú dobu a napriek výzvam žalobcu neustáva. Žalobca preto oslovil aj znalca za účelom zabezpečenia hlavného dôkazu tohto návrhu - Znaleckého posudku, ktorý porovnáva Aplikáciu EDUMIO a Aplikáciu IBOZ. V nadväznosti na získanie tohto dôkazu žalobca vypracoval tento návrh s cieľom zabrániť úkonom, ktoré porušujú jeho práva na dennodennej báze, a to vďaka neoprávnenému využívaniu Aplikácie IBOZ, ktorá je replikou Aplikácie EDUMIO. Žalobca sa týmto podaním domáha takej ochrany, ktorá bezodkladne odstráni najzávažnejšie porušovanie jeho práv. Pre účely ďalších súdnych konaní a ochrany práv žalobcu je potrebné aj zabezpečiť dôkazy, a to Aplikácie IBOZ v aktuálnom stave, preto žalobca podáva aj návrh na jej zaistenie v stave, v akom sa nachádza a tiež zaistenie aj predchádzajúcich jej verzií. Žalobca následne podrobne skutkovo opísal projekt EDUMIO, jeho vznik, výrobu ako aj to, kto sa na nej podieľal a za akých okolností bola vytvorená a taktiež jej základný popis fungovania. Z hľadiska právneho sa skladá Aplikácia EDUMIO z počítačového programu podľa § 87 Autorského zákona a z rôznych databáz podľa § 130 Autorského zákona, pričom aplikácia EDUMIO, keďže v celosti bola vytváraná rôznymi dodávateľmi na základe zmlúv o dielo, tak aj v častiach, ktoré nie sú chránené ako duševné vlastníctvo podľa Autorského zákona, predstavuje majetok žalobcu, ktorý získal vlastníctvo k nemu najneskôr odovzdaním diela v súlade s Ako celok je Aplikácia EDUMIO produktom vytvoreným zo strany žalobcu na používanie pri jeho podnikateľskej činnosti.

3. Žalobca ďalej uviedol, že so žalovaným v 1. rade začali spolupracovať v roku 2016, pričom žalovaný v 1. rade bol pre žalobcu zazmluvneným dodávateľom služieb v oblasti BOZP, PO, PZS, a to ako výhradný dodávateľ týchto služieb pre zákazníkov žalobcu. Žalovaný v 1. rade doteraz poskytuje služby v oblasti BOZP, PO, PZS a so žalobcom v súčasnosti bojujú o rovnaký okruh zákazníkov na celom území Slovenska. Žalovaný v 1. rade počas spolupráce so žalobcom začal využívať Aplikáciu EDUMIO aj na spravovanie svojich zákazníkov, t.j. aj pre zákazníkov, ktorých obchodne nedohodol žalobca. Pri podaní výpovede mal žalovaný v 1. rade v Aplikácii EDUMIO nahratých 1000 svojich zákazníkov. Žalobca so žalovaným v 1. rade veľmi úzko spolupracovali až do roku 2023. Ukončenie zmluvy so žalovaným v 1. rade nastalo podaním výpovede zo strany žalovaného v 1. rade. Výpovedná doba 6 mesiacov začala plynúť 1.6.2023 a skončila 30.11.2023. Žalovaný v 1. rade po podaní výpovede chcel skončiť poskytovať služby všetkým zákazníkom skôr ako uplynie výpoveď, takže žalobca musel trvať na plnení zmluvy až do uplynutia výpovednej doby. Čo sa týka dĺžky výpovednej doby, túto si výslovne vyjednal žalovaný v 1. rade, keď trval na výpovednej dobe 6 mesiacov. Žalovaný v 2. rade je programátor a poskytovateľ počítačových služieb, ktorý pri spolupráci so žalobcom vystupoval buď ako autor alebo ako živnostník. Žalobca začal so žalovaným v 2. rade spolupracovať ešte počas jeho vysokoškolského štúdia na inom projekte. Postupne ako vznikal a vyvíjal sa Projekt EDUMIO, žalovaný v 2. rade sa intenzívne venoval Projektu EDUMIO. Líniu vývoja Aplikácie EDUMIO, jej ciele, hlavné funkcionality a myšlienky stále až do dnešnej doby zadáva a určuje žalobca. Z predložených dôkazov vyplýva, že Aplikácia IBOZ, používaná aktuálne žalovaným v 1. rade, má identický zdrojový kód ako má Aplikácia EDUMIO, takže žalovaný v 2. rade buď priamo programoval aj Aplikáciu IBOZ alebo minimálne protizákonne poskytol zdrojový kód a know-how Aplikácie EDUMIO pre tvorbu Aplikácie IBOZ. Žalovaný v 3. rade je spoločnosť, kde žalovaný v 2. rade má aktuálne 50%-ný podiel a je jedným z konateľov spoločnosti. Podľa údajov na jej web sídle, podľa uvádzaných referencií o už dodaných prácach, bolo zistené, že žalovaný v 3. rade dodával Aplikáciu IBOZ pre žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade je personálne prepojenou osobou so žalovaným v 4. rade. Pokiaľ je žalovaný v 4. rade hoci len držiteľom domény iboz.sk, získava výhodu postavenú na tom, že na doméne iboz.sk je sprístupnená Aplikácia IBOZ, neoprávnene skopírovaná Aplikácia EDUMIO. Zároveň žalobca teraz nevie zistiť, či na základe vnútorných dohôd medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 4. rade existuje aj nejaká dohoda, vďaka čomu žalovaný v 4. rade má aj ďalší profit z prevádzkovania Aplikácie IBOZ na doméne iboz.sk, najmä s prihliadnutím na personálne prepojenie týchto spoločností.

4. Žalobca následne detailne popísal správanie a konanie žalovaného v 1. rade po podaní výpovede (ohováranie, poskytovanie nepravdivých informácií, zastavenie poskytovania služieb všetkým

zazmluvneným zákazníkom žalobcu a ich následné preberanie), ktorým odôvodňoval svoj podaný návrh na vydanie neodkladného opatrenia. Žalobca následne cez zakúpenú licenciu k Aplikácii IBOZ aj zistil, že kompletná funkcionalita, štruktúra, rozmiestnenie prvkov, technická realizácia, časť grafiky a autorských textov, až na malé odlišnosti sú identické s Aplikáciou EDUMIO, čo ho viedlo k tomu, že si dal vypracovať súkromný znalecký posudok, aby znalec preskúmal a následne aj porovnal časti Aplikácie EDUMIO a Aplikácie IBOZ a posúdil ich zhodnosť alebo podobnosť. Žalobca následne popísal závery a konštatovania priloženého znaleckého posudku, ktoré preukazovali, že žalovaný v 1. rade používaním Aplikácie IBOZ, napodobneniny Aplikácie EDUMIO, porušuje práva žalobcu ako jediného nositeľa majetkových práv k Aplikácii EDUMIO ako celku, keď žalovaný v 1. rade využíva Aplikáciu IBOZ, v mnohých prvkoch zhodnú s Aplikáciou EDUMIO, pri svojej podnikateľskej činnosti a dokonca ju poskytuje na užívanie tretím osobám. Žalovaný v 1. rade využíva časti Aplikácie EDUMIO bez súhlasu žalobcu ako nositeľa majetkových práv a bez úhrady primeranej odplaty žalobcovi, a to aj časti prostredníctvom Autorského zákona a porušuje tak najmä § 19 ods. 2 a § 19 ods. 3 Autorského zákona. Zároveň žalovaný v 1. rade ako podnikateľ a konkurent žalobcu využíva produkt žalobcu, Aplikáciu EDUMIO, v podobe Aplikácie IBOZ, otrockej napodobneniny produktu žalobcu, čo je nekalosúťažným konaním. Žalovaný v 2. rade a žalovaný v 3. rade bez akéhokoľvek oprávnenia využili pri vytváraní a dodaní Aplikácie IBOZ žalovanému v 1. rade všetky časti Aplikácie EDUMIO, vrátane tých, ktoré sú chránené ako duševné vlastníctvo podľa Autorského zákona, čím porušili platné právne predpisy, najmä § 19 ods. 2, § 19 ods. 3, § 70 ods. 2 a § 90 ods. 4 Autorského zákona. Žalovaný v 1. rade tým, že neoprávnene využíva časti Aplikácie EDUMIO ako súčasť ním prevádzkovanej Aplikácie IBOZ v takmer nezmenenej podobe, napĺňa skutkovú podstatu vyvolania nebezpečenstva zámeny produktov v súlade s .

5. Žalobcovi vznikla reálna strata vo výške cca 45.000,- Eur/rok bez DPH na obratoch zákazníkov, ktorí za obdobie od prelomu rokov 2023/24 dali výpovede a ich kontakty sa našli v Aplikácii IBOZ. Žalobca v Aplikácii IBOZ našiel aj viacerých svojich aktuálnych zákazníkov, s ktorými má stále platnú zmluvu a ktorí od neho odoberajú služby, za ktoré riadne platia. Je tak možné predpokladať, že aj títo zákazníci žalobcu už boli oslovení žalovaným v 1. rade, čím je dané riziko ich prechodu od žalobcu k žalovanému v 1. rade a zvyšovania straty obratov na strane žalobcu. Ďalšie straty na výnosoch žalobcu vznikajú v dôsledku toho, že mu žalovaný v 1. rade, napriek užívaniu Aplikácie EDUMIO (keďže užíva otrockú napodobneninu v podobe Aplikácie IBOZ), neplatí riadne odplatu za užívanie jeho produktu. Pri podaní výpovede žalovaným v 1. rade mal žalovaný v 1. rade v Aplikácii EDUMIO nahratých cca 1000 svojich klientov. V roku 2023 zaplatil žalovaný v 1. rade za prvých 9 mesiacov sumu 27.561,16 Eur, pričom v ďalších mesiacoch nastal už pokles zákazníkov žalovaného v 1. rade evidovaných v Aplikácii EDUMIO a aj pokles odplaty pre žalobcu. Pokiaľ by žalovaný v 1. rade platil riadne za užívanie Aplikácie EDUMIO pri priemernom počte jeho zákazníkov za obdobie 1-09/2023, žalobca by získal za rok 2023 o cca 5.000,- Eur viac v mesiacoch 10-12/2023 a za rok 2024 odplatu cca 37.000,- Eur. Súčet týchto súm, t.j. spolu 42.000,- Eur, je strata na výnosoch na strane žalobcu tu popisovaným titulom od 10/2023 do konca roka 2024. Poplatky za užívanie Aplikácie EDUMIO, ktoré platil žalovaný v 1. rade počas spolupráce so žalobcom neboli nastavené trhovo, pretože sa pri ich určení zohľadňovala široká forma spolupráce medzi nimi. Žalovaný v 1. rade prestal uhrádzať aj takto nízko dohodnuté poplatky ihneď po podaní jeho výpovede zo Zmluvy o spolupráci, a to napriek tomu, že Aplikáciu EDUMIO ešte používal. V dôsledku nekalosúťažného konania žalovaných, žalobcovi vznikajú dodatočné náklady na poradenské služby, Znalecké posudky, analýzy programátorov, analytikov, naviac práce obchodníkov, náklady na zabezpečovanie dôkazov, ktorých celková výška už prekročila 60.000,- Eur. Doteraz žalobcovi vznikla strata na obrate a reálna škoda vo forme výdavkov v dôsledku aktivít žalovaných cca 147.000,- Eur, čo tvorí viac ako 29,4% obratu žalobcu z Projektu EDUMIO v roku 2023. Okrem skutočnej škody a ušlého zisku, vznikla a vzniká na strane žalobcu aj nemajetková ujma spôsobená najmä stratou hodnoty jeho obchodného mena v dôsledku ohovárania, v dôsledku potreby vynakladania množstva energie na zastabilizovanie zákazníkov, na obhajovanie sa pred dodávateľmi a najmä v dôsledku straty konkurenčnej výhody jedinečnej možnosti užívania Aplikácie EDUMIO, ktorú užíva neoprávnene aj žalovaný v 1. rade vo forme Aplikácie IBOZ. Žalobca v dôsledku konania žalovaných v 1. - 3. rade, má sťažené podmienky pri ďalšom rozvoji a raste jeho podnikateľských aktivít, pretože potreba reagovania na konanie žalovaných si vyžaduje personálne a finančné kapacity, ktoré žalobca nemôže použiť práve na svoj rast. Vzhľadom na skutočnosť, že konanie žalovaných v 1. - 3. rade neprestalo, naďalej pracujú na vývoji Aplikácie IBOZ formou jej kopírovania podľa Aplikácie EDUMIO, naďalej žalovaný v 1. rade pokračuje s oslovovaním zákazníkov žalobcu, reálna škoda aj nemajetková ujma na strane žalobcu každým dňom narastá. Konanie žalovaných v 1. - 3. rade je porušením práv žalobcu, jedná sa o

porušenie práv žalobcu podľa Autorského zákona ako aj o nekalosúťažné konanie žalovaných v 1. - 3. rade voči žalobcovi. Žalovaný v 2. rade a žalovaný v 3. rade porušením práv žalobcu získali a stále získavajú profit z toho, že vytvorili za odplatu pre žalovaného v 1. rade Aplikáciu IBOZ, napodobneninu Aplikácie EDUMIO, a naďalej ju pre žalovaného v 1. rade rozširujú, ako je to uvedené v bodoch IV.1.13.a. a IV.1.13.b. Žalovaní v 2. a 3. rade sa týmto spôsobom naďalej podieľajú na vzniku nových škôd na strane žalobcu. Žalovaný v 4. rade je držiteľom domény a umožnil a umožňuje umiestnenie Aplikácie IBOZ ako súčasť web sídla www.iboz.sk a jej prevádzkovanie na tejto doméne.

6. Žalobca ďalej v návrhu uviedol, že neoprávnené využívanie nehmotného majetku žalobcu, Aplikácie EDUMIO, vo forme Aplikácie IBOZ, ktorá je jej napodobneninou, zo strany žalovaných v 1. - 3. rade, je samo o sebe takou situáciou, kde vzniká naliehavosť potreby úpravy práv, lebo denne dochádza k porušovaniu práv žalobcu ako vlastníka hmotných aj nehmotných práv k Aplikácii EDUMIO a budúce možné finančné odškodnenie nemusí byť dostačujúce. Tým, že sa zneužívanie Aplikácie EDUMIO, majetku žalobcu, deje v konkurenčnom boji, keď žalovaný v 1. rade denne využíva konkurenčnú výhodu, ktorú by inak nemal, žalobcovi hrozí reálna strata ďalších zákazníkov a má problém získavať nových. Už len tieto skutočnosti sú odôvodnením na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým sa musí zabrániť, aby Aplikáciu IBOZ, identickú s Aplikáciou EDUMIO, mohol žalovaný v 1. rade naďalej neoprávnene využívať pri svojej podnikateľskej činnosti pre seba a pre tretie osoby, jeho zákazníkov. Je nutné zabrániť bezodkladne aj tomu, aby žalovaní v 1. - 3. rade zasahovali ďalej do Aplikácie IBOZ, keďže to robia spôsobom ďalšieho kopírovania častí Aplikácie EDUMIO, a všetky tieto úkony sú v rozpore s platnými právnymi predpismi. Bezprostredná potreba ochrany práv žalobcu je daná aj tým, že žalobcovi vznikajú denne reálne škody (straty na obratoch, strata z nezaplatených odplát za užívanie Aplikácie EDUMIO žalovanými v 1. - 3. rade a ďalšie) ako aj značná nemajetková ujma (strata dobrého mena, konkurenčnej výhody a pod.). Zároveň ďalšie škody neustále žalobcovi hrozia aj z toho, že žalovaný v 1. rade využívaním neoprávnenej výhody - využívaním Aplikácie IBOZ, napodobneniny Aplikácie EDUMIO, vie ľahko preberať zákazníkov žalobcu a vie ich obsluhovať lacnejšie. Existujúca hrozba odchádzajúcich zákazníkov od žalobcu k žalovanému v 1. rade spôsobuje aj stagnáciu a tlmenie rozvojových aktivít na strane žalobcu a obmedzenie možností získavania nových zákazníkov. Neoprávnené využívanie Aplikácie EDUMIO vo forme Aplikácie IBOZ v kombinácii s ďalším nekalosúťažným konaním žalovaného v 1. rade znásobuje riziká a negatívne následky na strane žalobcu. V tejto kombinácii konaní zo strany žalovaného v 1. rade, zabránenie zneužívaniu Aplikácie EDUMIO žalovaným v 1. rade vo forme Aplikácie IBOZ je primeraným opatrením, ktoré ochráni žalobcu od vzniku ďalších strát a ujmy, vyváži vzťahy na trhu a vznikne stav, aký by mal byť, ak by k porušovaniu práv žalobcu vôbec neprichádzalo. Činnosť žalovaných v 1. rade až 3. rade je opakovaná a pretrvávajúca. Narúša sa riadna hospodárska súťaž a čakaním na rozsudok vo veci samej môže nastať situácia, že žalobca stratí do času konečného rozhodnutia množstvo zákazníkov, nebude schopný ďalej rozvíjať svoje podnikanie a najmä, na jeho strane existuje vážne ohrozenie jeho podnikateľskej činnosti, ktorá je postavená na jedinečnosti Aplikácie EDUMIO a spojení možnosti zastrešenia licencovaných služieb od iných dodávateľov ako aj e-learningu. Takéto škody a ohrozovanie podnikania na strane žalobcu sú neodstrániteľné a nenapraviteľné. Žalobca nevedel podať tento návrh skôr ako mal dostatok dôkazov, a najmä dokiaľ nezískal najdôležitejší dôkaz - Znalecký posudok. Vydaním požadovaného neodkladného opatrenia sa zabráni tomu, aby žalovaný v 1. rade prestal nelegálne využívať Aplikáciu EDUMIO vo forme Aplikácie IBOZ na úkor žalobcu a aby žalovaný v 1. rade využíval nelegálnu výhodu na úkor žalobcu a aj na úkor iných konkurentov na trhu. Požadovaným zásahom, v zmysle ďalej navrhovaného textu neodkladného opatrenia, nebude zabránené žalovanému v 2. rade ďalej programovať. To isté platí aj pre žalovaného v 3. rade, ktorý aj naďalej môže v plnom rozsahu vykonávať svoju podnikateľskú činnosť. Pri oboch sa má zabrániť neoprávnenému využívaniu vlastníctva žalobcu bez jeho súhlasu a patričnej odplaty, pričom ich podnikateľské aktivity v oblasti počítačových služieb pre tretie osoby, vrátane služieb pre žalovaného v 1. rade, nebudú nijako obmedzené. Vo vzťahu k žalovanému v 4. rade navrhované neodkladné opatrenie nijako nezasahuje do jeho podnikateľskej činnosti, ani do práva využívať svoju doménu akýmkoľvek spôsobom. Žalobca len navrhuje, aby nateraz žalovaný v 4. rade pomohol odstrániť nelegálny stav využívania Aplikácie IBOZ, sprístupnenej cez web sídlo iboz.sk.

7. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku poukázal na ustanovenia § 325 ods. 1 a ods. 2, a z. č. (ďalej len „“) a konštatoval, že navrhované neodkladné opatrenie má predstavovať logický právny prostriedok na zabránenie realizácie krokov žalovaných vedúcich k znemožneniu využívania duševného vlastníctva žalobcu bez jeho súhlasu a patričnej odplaty, porušovania práv žalobcu, narúšania spravodlivej súťaže

na trhu a v boji o zákazníka, nelegálneho stavu využívania Aplikácie IBOZ sprístupnenej cez web sídlo iboz.sk, vzniku škody, možnosti zvýšenia ohrozenia vzniku strát, majetkovej a nemajetkovej ujmy na strane žalobcu. Súd prvej inštancie tiež konštatuje osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, osvedčenie ohrozovania a porušovania práv žalobcu a ako i možnosti potenciálneho vzniku škody, potrebu neodkladnej úpravy pomerov, dočasný charakter navrhovanej úpravy, právne účinky rozhodnutia neobmedzujúce povinné osoby neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný rozsah, neodkladné opatrenie v navrhovanom znení nariadil. Vychádzajúc z iných častí toho podania je osvedčené, že práva žalobcu vo vzťahu k jeho Aplikácii EDUMIO sú porušované, a to vytvorením a využívaním Aplikácie IBOZ umiestnenej na webstránke IBOZ (doména iboz.sk), ktorá je napodobneninou Aplikácie EDUMIO, čo sa konštatuje v znaleckom posudku predloženom žalobcom. Zo znaleckého posudku je zrejmé, že skúmal Aplikáciu IBOZ len do určitej miery, pretože nie je možné sa legálnym spôsobom dostať k častiam pre užívateľov/verejnosť neprístupným, a to ani pri existencii programátorskej chyby Aplikácie IBOZ, vďaka ktorej sa podarilo zdokumentovať stav, ako ho zachytil znalec v znaleckom posudku. V súdnom spore o ochrane práv žalobcu je potrebné preukazovať zhodu, či podobnosť aplikácie žalobcu s aplikáciou využívanou žalovaným v 1. rade v celom rozsahu, a to pre účely preukázania druhu a rozsahu poškodzovania práv žalobcu, preto súd postupom podľa a nasl. zabezpečil dôkaz spočívajúci v kópii aktuálnej, aj spätnej verzie Aplikácie IBOZ od 1.1.2023 doteraz, s cieľom zachytiť jej stav v aktuálnom čase a spätne aj jej stav v bezprostrednom čase pred podaním výpovede zo Zmluvy o spolupráci žalovaným. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa s použitím .

8. Proti napadnutému uzneseniu, v celom rozsahu, podali žalovaní odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. f) a písm. h) . Svoje odvolanie odôvodnili tým, že napadnutým rozhodnutím došlo k závažnému zneužitiu inštitútov neodkladného opatrenia a zabezpečenia dôkazu/dôkazného prostriedku, v priamom rozpore s právnou úpravou obsiahnutou v . Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia reprodukuje rozsiahlu argumentáciu žalobcu o konkurenčnom postavení žalobcu a žalovaného 1/, vo väzbe aj na údajnú výhodu žalovaného 1/ pri využívaní aplikácie IBOZ, ktorá je podobná aplikácii žalobcu EDUMIO - podľa tvrdenia žalobcu aplikácia IBOZ má byť dokonca „napodobeninou“ aplikácie EDUMIO, ktorú skutočnosť však žalobca ani nepreukázal, a ani v dôkaznom štandarde pre posúdenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečenie dôkazu vôbec nepreukázal, a ani len neosvedčil, že sám žalobca je oprávnený vykonávať tieto činnosti, konkrétne že disponuje osobitnými oprávneniami na vykonávanie týchto činností podľa osobitných právnych predpisov (činnosti výchovy a vzdelávania v oblasti BOZP, PO a PZS žalobca vôbec nemá zapísané ako vlastný predmet podnikania v Obchodnom registri) alebo že žalobca spolupracuje s akýmkoľvek tretím subjektom, disponujúcim osobitnými oprávneniami na vykonávanie týchto činností podľa osobitných predpisov, prostredníctvom ktorého žalobca prevádzkuje aplikáciu EDUMIO. Je preto vylúčené, na základe návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečenie dôkazu (dôkazného prostriedku) vôbec usudzovať na porušovanie akýchkoľvek práv žalobcu k aplikácii EDUMIO, alebo na akékoľvek nekalosúťažné konanie žalovaných, pokiaľ žalobca vôbec nepreukázal, ani neosvedčil, že (sám, alebo prostredníctvom tretieho subjektu) disponuje osobitnými oprávneniami podľa osobitných predpisov na vykonávanie výchovy a vzdelávania v oblasti BOZP, PO a PZS, čo je nevyhnutným predpokladom, aby žalobca vôbec mohol prevádzkovať aplikáciu EDUMIO na poskytovanie služieb tretím osobám, spočívajúce vo výchove a vzdelávaní v oblasti BOZP, PO a PZS. Žalovaní ďalej uviedli, že súd prvej inštancie nariadením neodkladného opatrenia a súdom prvej inštancie zvoleným spôsobom „zabezpečenia“ dôkazu arbitrárne, neodôvodnene a neprimerane vytvoril pre žalovaných, vrátane žalovaného 1/ ako konkurenta žalobcu, situáciu, keď bez preukázania (minimálne osvedčenia) porušenia výhradných autorských majetkových práv k aplikácii EDUMIO žalovaným uložil povinnosti vyplývajúce z nariadeného neodkladného opatrenia a tiež v rozpore s úpravou rozhodol o „zabezpečení“ dôkazu spôsobom, ktorý žalobcovi umožňuje získať zdrojový kód aplikácie IBOZ (vrátane predchádzajúcich verzií od 1.1.2023), na čo žalobca pochopiteľne nie je a nemôže byť oprávnený. Navyše, súd prvej inštancie takto rozhodol dokonca bez toho, aby žalobcovi uložil povinnosť podať žalobu vo veci samej, v lehote určenej súdom prvej inštancie (ktorú súd prvej inštancie pochopiteľne neurčil), teda v rozpore s a . Nariadenie neodkladného opatrenia, rovnako tak zabezpečenie dôkazu/ dôkazného prostriedku vo veci týkajúcej sa práv duševného vlastníctva v žiadnom prípade nemôže byť prostriedkom, ktorým strane sporu bude (neoprávnene) sprístupnený zdrojový kód akéhokoľvek softvérového riešenia jej konkurenta.

9. Žalovaní ďalej namietali, že súd prvej inštancie zabezpečením dôkazu poveril znalca. Takýto postup nemá oporu v a nemá oporu v ustanoveniach o dokazovaní. Je zrejmé, že po odovzdaní zdrojových kódov aplikácie IBOZ znalcovi Ing. Ivanovi Zenkovi by tento zdrojové kódy vydal žalobcovi. Podľa žalovaných nie je dôvod na akékoľvek pochybnosti, že práve toto je skutočný dôvod podania návrhu na „zabezpečenie dôkazu“ spôsobom, akým napokon súd prvej inštancie na návrh žalobcu rozhodol vo výrokoch II. a III. napadnutého rozhodnutia. Navyše dodali, že súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím v podstate na znalca (súkromnú osobu) prenáša výkon verejnej moci, čo nie je možné. Žalovaní tiež namietali, že vypracovaním znaleckého posudku prišlo k porušeniu právnych predpisov aj s následkom spáchania viacerých trestných činov (závažné porušenie práv dotknutých osôb - používateľov aplikácie IBOZ, na ochranu osobných údajov = neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi podľa ; v súvislosti so spracovaním 6/2025 tak došlo k neoprávnenému zásahu do práv žalovaného 1/ a žalovaného 4/ ako zhotoviteľov databázy používateľov aplikácie IBOZ podľa Autorského zákona = trestného činu porušovania autorského práva podľa a tiež trestného činu neoprávneného prístupu do počítačového systému podľa ). Znalecký posudok č. 6/2025 je nezákonný znalecký posudok, na ktorý súd prvej inštancie tak vôbec nemal prihliadať. Napokon, závery 6/2025 nepreukazujú a ani len neosvedčujú akýkoľvek neoprávnený zásah do práv k aplikácii EDUMIO v súvislosti s aplikáciou IBOZ. Závery 6/2025 sú nesprávne, nedôvodné, mylné, účelové a tendenčné, a v žiadnom prípade nepreukazujú, a ani len neosvedčujú akýkoľvek neoprávnený zásah do výhradných autorských majetkových práv žalobcu k aplikácii EDUMIO v súvislosti s vytvorením, implementáciou a uvedením do prevádzky aplikácie IBOZ. Žalovaní predovšetkým namietajú, že znalec lng. Ivan Zenka v 6/2025 vôbec nezohľadnil, že zadávateľom tak vytvorenia online platformy EDUMIO, ako aj online platformy IBOZ bola tá istá osoba, a to žalovaný 1/. Žalovaní sa ďalej vyjadrili k jednotlivým zodpovedaným otázkam v znaleckom posudku.

10. V ďalšej časti odvolania sa žalovaní vyjadrili k nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia keď uviedli, že závery súdu prvej inštancie k nariadeniu neodkladného opatrenia sú obsiahnuté len v stručných bodoch 150 - 152 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysvetlil, ako sa vôbec vysporiadal s otázkou, či žalobca osvedčil alebo neosvedčil ohrozenie alebo porušenie jeho práv - výhradných autorských majetkových práv k softvérovému riešeniu EDUMIO vytvorením, implementáciou a uvedením do prevádzky softvérového riešenia IBOZ, len takéto (údajné) osvedčenie ohrozenia a porušovania práv žalobcu bez ďalšieho konštatuje. Súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovaným, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalovaní napokon namietajú, že napriek pomerne rozsiahlemu rozsahu napadnutého rozhodnutia - celkovo 34 strán, súd prvej inštancie v podstate v celom odôvodnení len reprodukuje argumentáciu žalobcu, bez náležitého zdôvodnenia vlastných záverov o osvedčení (údajného) nároku žalobcu a potreby úpravy pomerov strán nariadením neodkladného opatrenia. Napadnuté rozhodnutie je preto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. V ďalšej časti odvolania žalovaní uviedli, že nakoľko aplikácia EDUMIO je určená na výchovu a vzdelávanie v oblasti BOZP, PO a PZS pre tretie osoby, pri absencii preukázania/osvedčenia skutočností podľa bodu 2.3 vyššie, žalobca nepreukázal, ani neosvedčil, že by vôbec bol oprávnený na prevádzkovanie aplikácie EDUMIO na poskytovanie služieb prostredníctvom tejto aplikácie tretím osobám. Je preto vylúčené, na základe návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečenie dôkazu vôbec usudzovať na porušovanie akýchkoľvek práv žalobcu k aplikácii EDUMIO, alebo na akékoľvek nekalosúťažné konanie žalovaných, v súvislosti s vytvorením, implementáciou a uvedením do prevádzky aplikácie IBOZ. Žalovaní sa ďalej vyjadrovali k skutkovým vyjadreniam žalobcu uvedených v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a opakovane sa vyjadrovali k návrhu žalobcu na zabezpečenie dôkazu/ dôkazného prostriedku so záverom, že takýto postup realizuje súd v súlade s v rámci primeranej aplikácie právnej úpravy o dokazovaní. Navyše, podľa výroku II napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie nerozhodol o zabezpečení dôkazného prostriedku uložením do úschovy u znalca Ing. Ivana Zenka ako vhodného uschovávateľa (iného ako súd), pričom dôkazný prostriedok mal byť uložený do úschovy súdu prvej inštancie. Pokiaľ by totiž žalovaní splnili povinnosť uloženú výrokom III napadnutého rozhodnutia, znalcovi Ing. Ivanovi Zenkovi by nič nebránilo v tom, aby zdrojový kód aplikácie IBOZ (vrátane jeho predchádzajúcich verzií) bez ďalšieho vydal žalobcovi, čo je v zásadnom rozpore s právami a oprávnenými záujmami žalovaných. Súd prvej inštancie tak výrokom III napadnutého rozhodnutia uložil žalovaným 1/, 2/ a 3/ povinnosť, ktorú im uložiť nemohol a nemal. Na základe uvedeného preto žalovaní žiadajú, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku I zmenil tak, že

návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta, vo výroku II a III zmenil tak, že návrh žalobcu na zabezpečenie dôkazu zamieta, vo výroku IV zmenil tak, že žalovanému 1/, žalovanému 2/, žalovanému 3/ a žalovanému 4/ priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v celom rozsahu a zároveň, aby odvolací súd priznal žalovanému 1/, žalovanému 2/, žalovanému 3/ a žalovanému 4/ proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

11. Dňa 6.10.2025 doručil žalobca svoje vyjadrenie k odvolaniu, v ktorom uviedol, že žalovaní postavili svoje odvolanie voči uzneseniu na námietkach o nezákonnosti dôkazov, na námietke, že znalecký posudok č. 6/2025 vyhotovený znalcom Ing. Zenkom nepreukazuje porušenie autorských práv žalobcu a na neexistencii konkurenčnej činnosti medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade. Zároveň žalovaní namietajú procesné pochybenia súdu. Žalovaní zdôrazňovaním nezákonnosti dôkazu odkláňajú pozornosť od toho, že oni sami konali protiprávne a značným spôsobom zasiahli do práv žalobcu. Zároveň, a to je dôležité, pokiaľ sa žalovaní domáhajú vylúčenia dôkazu pre jeho nezákonnosť, sú povinní predložiť riadne tvrdenia a aj dôkazy o tejto skutočnosti, čo neurobili. Žalobca popiera, že by on sám alebo znalec využili pri prístupe k aplikácii IBOZ akékoľvek hackerské postupy a žalovaní o hackerskom útoku ani nepredložili žiadne dôkazy a ani tvrdenia, ako by mal hackerský útok byť zrealizovaný. Žalobca poukazuje na to, že žalovaní v odvolaní nevyvracajú tvrdenia žalobcu o spôsobe ich správania a konania, o priebehu dejov ako ich opísal žalobca, neuviedli žiadne námietky k žalobcovmu popisu trhu, súťažiteľov na ňom, taktiež nepopierajú podobnosť aplikácií, dokonca ich svojim vyjadreniami potvrdili. Nepopreli, ani dôkazmi nevyvrátili fakt, že nastalo vytvorenie aplikácie IBOZ žalovanými v 2. a 3. rade a jej využívanie zo strany žalovaného v 1. rade. Dokonca žalovaní potvrdzujú, že žalovaný v 1. rade požiadal žalovaných v 2. a 3. rade o vytvorenie aplikácie s identickými funkciami a podľa identického zadania. Nepopreli existenciu zhodných prvkov aplikácií, uvádzajú len, že porovnávané prvky, podľa ich tvrdenia, nie sú predmetom autorskoprávnej ochrany. Čo sa týka zabezpečenia dôkazu, žalovaní namietajú, že žalobca sa touto cestou má záujem dostať k aktuálnemu zdrojovému kódu aplikácie IBOZ. Toto žalobca popiera. Žalobca v ďalšej časti svojho vyjadrenia uviedol, že aplikácie EDUMIO a IBOZ majú viac prvkov zhodných ako odlišných, čo sa dá ľahko overiť z nahratých dokumentov na SD karte 6/2025 a čo vyvracia tvrdenia žalovaných o nezávislom vytvorení aplikácie IBOZ. Ďalej sa žalobca vyjadril k tomu, že medzi ním a žalovaným v 1. rade existuje konkurenčný vzťah, o čom súdu prvej inštancie predložil dôkazy a dodal, že žalovaný v 1. rade v bode 2.1 odvolania sám priznáva, že sú so žalobcom konkurentami v oblasti e-learningu. Žalovaný v 1. rade tiež ani nepopiera, že by pôsobil v oblasti služieb v súvislosti so zabezpečovaním BOZP, PO, PZS a poskytovania aj školení v tejto oblasti. Z dôkazov priložených k návrhu žalobca dostatočne preukázal činnosti jeho aj žalovaných na osvedčenie existencie súťažného vzťahu medzi nimi (pritom odkázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR v súvislosti s riešením otázky konkurenčnej činnosti). Žalobca popiera, že by dôkazy získal nezákonne a zdôrazňuje fakt, že žalovaní ani len jednoznačne netvrdia, že sa tak stalo, predkladajú len svoje úvahy o domnelom hackerskom útoku, ale nepredložili žiadne dôkazy, že by sa tak stalo. Tým pádom, nie je vôbec preukázané, že by 6/2025 bol nezákonným dôkazom alebo že by vychádzal z nezákonne získaných podkladov. Vzhľadom na fakt, že žalovaní postavili odvolanie na tom, že spochybňujú legálnosť dôkazov, poukazujeme na to, že nezákonné dôkazy nie sú automaticky vylúčené z možnosti nimi skutočnosti dokazovať, ale sú predmetom skúmania z pohľadu proporcionality ochrany záujmov strán sporu a zabezpečenia spravodlivého súdneho procesu s odkazom na Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Schenk proti Švajčiarsku z 12. júla 1988, č. 10862/1984 a Nález Ústavního soudu České republiky, sp. zn: II. ÚS 1774/14. Žalovaní dezinterpretujú Nariadenie (EÚ) 2016/679 (GDPR), pričom ignorujú výnimky a právne základy, ktoré umožňujú spracovanie osobných údajov na účely uplatňovania a obhajoby právnych nárokov. Konanie znalca a žalobcu pri vzorkovaní dát z aplikácie IBOZ bolo plne v súlade s GDPR. Žalobca považuje námietky žalovaných za účelové a zavádzajúce, pričom poskytol v tomto smere svoju definíciu vyššie uvedeného nariadenia a jeho ustanovení. Žalobca sa ďalej vyjadroval k argumentácii ohľadom nezákonnosti dôkazov v prípade databázy, pričom používal argumentáciu, ktorú uvádzal už vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a citoval ustanovenia a Autorského zákona. V prípade zabezpečenia dôkazu žalobca uviedol, že žalovaní nijako nerozporujú argumentáciu žalobcu z jeho návrhu o potrebe zabezpečenia dôkazu, o dôvodoch, ktoré odôvodňujú potrebu a naliehavosť dôkaz zabezpečiť v tomto čase. Pokiaľ žalovaní namietajú, že sa nejedná o obvyklý postup, samotná prax súdov dané popiera. Súdne nariadenie zabezpečenia dôkazu (zdrojového kódu aplikácie IBOZ a súvisiacich verzií), je priamou, zákonnou a nevyhnutnou transpozíciou požiadaviek EÚ práva, konkrétne Článku 7 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (IPRED). Uznesenie explicitne nariaďuje, aby znalcom zaistené elektronické

médium bolo zložené do úschovy súdu prvej inštancie. Toto zabezpečuje, že žalobca nemá a nebude mať neoprávnený prístup k zdrojovému kódu aplikácie IBOZ. Zabezpečenie dôkazu v tomto konaní má garantovať, že dôkaz zostane zachovaný v aktuálnej verzii, keďže samotné konanie a nariadenie znaleckého dokazovania môže nastať až o rok a viac, s prihliadnutím na obvyklosť postupov súdov. Pokiaľ žalovaní namietajú osobu znalca, žalobca podal návrh, kde nechal na úvahu súdu akého znalca určí, pričom len zadefinoval odbor pôsobnosti znalca, aby sa jednalo o odborníka vhodného pre zabezpečenie dôkazu. Preto špekulácie žalovaných o cieľoch a snahe žalobcu sú aj týmto popreté, žalobca nevedel, či súd neurčí úplne iného znalca ako žalobca navrhoval a bol s tým plne uzrozumený. Záverom tak žalobca konštatuje, že zabezpečenie dôkazu bolo vydané v súlade a v intenciách . Žalovaní neuviedli v odvolaní relevantné argumenty, ktoré by vysvetľovali porušenie právnych predpisov alebo prekročenie právomocí súdu. Žalobca preto navrhuje napadnuté uznesenie v časti výrokov II a III potvrdiť. Žalovaní nepopreli skutočnosti a tvrdenia žalobcu uvádzané v jeho návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, nepredložili žiadne dôkazy o svojich právach, ktoré tvrdia, že boli porušené, taktiež vzhľadom na dostatočné penzum dôkazov, predložených žalobcom už pri návrhu, ktoré neboli nijako žalovanými vyvrátené, sú splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia a teda žiada odvolací súd, aby napadnuté uznesenie v časti výroku I potvrdil. Taktiež k výrokom II a III napadnutého uznesenia žalovaní nepredložili žiadne relevantné dôkazy, ktoré by vyvracali dôvodnosť a potrebnosť vydania uznesenia o zabezpečení dôkazu a vychádzajúc z vyššie uvedeného, toto bolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi. Preto aj vo vzťahu k zostávajúcim výrokom napadnutého uznesenia, žalobca navrhuje odvolaciemu súdu tieto potvrdiť. Žalobca tiež navrhuje priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v 100% výške.

12. Žalovaní doručili svoju odvolaciu repliku zo dňa 9.12.2025, v ktorej uviedli, že „žalovaní postavili svoju odvolanie na námietkach o nezákonnosti dôkazov, na námietke, že 6/2025 nepreukazuje porušenie autorských práv žalobcu a na neexistencii konkurenčnej činnosti medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade“, a že „zároveň žalovaní namietajú procesné pochybenia [súdu prvej inštancie]“. Žalovaní sú názoru, že zo strany žalobcu ide o zjavné, pravdepodobne zámerné zúženie odvolacích dôvodov, pre ktoré žalovaní napadli napadnuté rozhodnutie. Žalovaní v odvolaní nenamietali iba nezákonnosť dôkazov, nepreukázanie žalobcom tvrdeného zásahu do autorských práv žalobcom predloženým 6/2025, neexistenciu konkurenčného vzťahu a procesné pochybenia súdu prvej inštancie, žalovaní v podanom odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu uviedli podstatne širší a komplexnejší súbor dôvodov, pre ktoré je napadnuté rozhodnutie nesprávne. Žalovaní následne v tomto podaní zopakovali svoje odvolacie dôvody uvedené v odvolaní. Podľa žalovaných, žalobca dôkazné prostriedky rozhodne nezabezpečoval v súlade s právom; žalovaní poukazujú na závažné porušenia právnych predpisov v súvislosti s prípravou a spracovaním 6/2025, ktoré uviedli a podrobne zdôvodnili v podanom odvolaní. Žalovaní následne rozoberali zostávajúcu časť argumentácie žalobcu, spochybnili závery žalobcu, že znalec neporušil právne predpisy alebo že by zasiahli do práv žalobcu a taktiež, že sám žalobca potvrdzuje, že nie je oprávnený na výkon činnosti v oblasti BOZP, PO a PZS, vrátane výchovy a vzdelávania, túto činnosť môže vykonávať len prostredníctvom tretieho subjektu. V ďalšej časti svojho podania sa žalovaní vyjadrili k vytvoreniu aplikácie IBOZ, pričom konkrétne vyjadrenia a skutočnosti uviedli žalovaní už v odvolaní a dospeli k záveru, že 6/2025 žiadnu identitu zdrojového kódu modulov pre tvorbu dokumentácie v celom, alebo aspoň podstatnom rozsahu, nekonštatuje a poukázali v tejto súvislosti na konkrétne príklady programátorského riešenia a funkcionality danej aplikácie. V prípade konkurenčného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade uviedli, že medzi nimi a ani ostatnými žalovanými, nie je a nemôže byť konkurenčný vzťah s poukazom na výpis z Obchodného registra žalobcu. Vo vzťahu k znaleckému posudku č. 6/2025 uviedli, že v prípade námietky žalobcu, že žalovaní nepredložili žiadne dôkazy o nezákonnosti 6/2025, žalovaní poukazujú na tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, podľa ktorej sa neexistujúce skutočnosti nedokazujú. Znalec Ivan Zenka sám v 6/2025 potvrdzuje, že použil hackerskú metódu a citovali uvedené pasáže z tohto znaleckého posudku spolu so svojou argumentáciou, ktorou odpovedali na argumenty žalobcu v jeho vyjadrení a ich záverom bolo, že kompletnú databázu používateľov aplikácie IBOZ nepotreboval a nepotrebuje (v súlade so žiadnym legitímnym účelom), znalec Ivan Zenka ju pre žalobcu obstaral protiprávne. V ďalšej časti vyjadrenia sa žalovaní vyjadrovali k porušeniu práv používateľov aplikácie IBOZ na ochranu osobných údajov, k porušeniu práv k databáze, k podobnosti aplikácií EDUMIO a IBOZ ako aj k zabezpečeniu dôkazu. Žalovaní uvádzali argumentáciu produkovanú už vo svojom odvolaní, prípadne reagovali na tvrdenia žalobcu v jeho vyjadrení, pričom žalovaní nesúhlasili so žalobcom a jeho argumentáciou.

13. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle prejednal vec podľa

bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania žalovaných a vyjadreniami sporových strán dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

14. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

15. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

16. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

17. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

19. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

20. Podľa , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

21. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

22. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

23. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

24. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po skončení konania vo veci samej možno na návrh zabezpečiť dôkaz alebo dôkazný prostriedok, ak je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami.

25. Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žiada bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, je existencia potreby úpravy pomerov medzi stranami a naliehavosť situácie vyžadujúca si ich úpravu, teda že bez okamžitej úpravy týchto pomerov prostredníctvom súdneho zásahu by bolo právo navrhovateľa neodkladného opatrenia ohrozené alebo porušené. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať na nariadení neodkladného opatrenia právny záujem. To znamená, že musí na základe právne významných

skutočností osvedčiť, že pomery medzi stranami si vyžadujú úpravu a že táto úprava je bezodkladne potrebná, t. j. že medzi stranami nastal taký stav vzťahov, ktorý neznesie odklad. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je rovnako relevantné, či ním možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti neodkladného opatrenia) a či jeho právne účinky neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah tak, že by malo za následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov (princíp proporcionality neodkladného opatrenia). V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa v zásade nevykonáva dokazovanie, ale súd o ňom rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania a bez výsluchu a vyjadrenia strán.

26. Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť (resp. pre účely nariadenia neodkladného opatrenia osvedčovacia povinnosť) však aj v tomto type konania zaťažuje navrhovateľa ( ). Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 MCdo 5/2012). Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( ).

27. S poukazom na citované ustanovenia upravujúce inštitút neodkladného opatrenia bolo predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania uplatnenými žalovanými, posúdenie, či súd prvej inštancie v napadnutej časti dospel k správnym skutkovým zisteniam a vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci, keď návrhu navrhovateľa/žalobcu na nariadenie predmetného neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovaným v celom rozsahu vyhovel spôsobom uvedeným vo výroku I preskúmavaného uznesenia a rozhodol o zabezpečení dôkazu spôsobom uvedeným vo výroku II a III preskúmavaného uznesenia.

28. Z návrhu podaného žalobcom odvolací súd zistil, že žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, čomu zodpovedá enunciát výroku I a návrh na zabezpečenie dôkazu, čomu zodpovedá enunciát výroku II a III. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia zistil, že súd prvej inštancie v odsekoch 1 až 141 uviedol skutkový stav tak, ako ho popísal žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. čím odôvodnil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca. V odsekoch 142 až 145 uviedol relevantnú právnu úpravu, v odsekoch 146 až 148 teoretické právne východiská a v odseku 149 vymenoval listinné dôkazy predložené žalobcom. Súd prvej inštancie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečenia dôkazu v plnom rozsahu vyhovel, čo odôvodnil v odsekoch 151 až 153.

29. Na základe obsahu napadnutého uznesenia odvolací súd dospel k záveru, že žalovaní v odvolaní opodstatnene namietajú, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, keďže závery súdu prvej inštancie k nariadeniu neodkladného opatrenia sú obsiahnuté len v stručných bodoch 150 až 152 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysvetlil, ako sa vôbec vysporiadal s otázkou, či žalobca osvedčil alebo neosvedčil ohrozenie alebo porušenie jeho práv napriek pomerne rozsiahlemu rozsahu napadnutého rozhodnutia - celkovo 34 strán, kde súd prvej inštancie v podstate v celom odôvodnení len reprodukuje argumentáciu žalobcu, bez náležitého zdôvodnenia vlastných záverov o osvedčení (údajného) nároku žalobcu a potreby úpravy pomerov strán nariadením neodkladného opatrenia. Pokiaľ ide o zabezpečenie dôkazu, žalovaní dôvodne namietajú predovšetkým nedostatočné vysporiadanie sa s týmto návrhom.

30. Keďže všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia musia byť splnené kumulatívne, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie dôsledne skúmať ich splnenie, a to každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a dané závery pretaviť do odôvodnenia rozhodnutia. Odvolací súd však, vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia, dospel k záveru, že súd prvej inštancie opodstatnenosť podaného návrhu a splnenie predpokladov pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia z hľadiska vyššie uvedených zákonných kritérií neskúmal, nevychádzal z nich, nevyhodnotil ich naplnenie v kontexte konkrétnych okolností tohto sporu, pričom z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nebolo možné vyvodiť ani to, na základe ktorých konkrétnych argumentov žalobcu súd prvej inštancie dospel k záveru o splnení podmienky osvedčenia nároku, ktorému má byť

poskytnutá ochrana ani osvedčenia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, resp. osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy žalobcovi.

31. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie konštatoval v odseku 151 osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, osvedčenie ohrozovania a porušovania práv žalobcu ako i možnosti potenciálneho vzniku škody, potrebu neodkladnej úpravy pomerov, dočasný charakter navrhovanej úpravy, právne účinky rozhodnutia neobmedzujúce povinné osoby neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný rozsah, pričom ako už bolo uvedené, úplne rezignoval na odôvodnenie, na základe čoho k týmto záverom dospel. Súd jedine v odseku 152 odkázal na iné časti podania (zrejme žalobcu), z ktorých možno mať za to, že práva žalobcu vo vzťahu k jeho aplikácii EDUMIO sú porušované a to vytvorením a využívaním Aplikácie IBOZ umiestnenej na webstránke IBOZ (doména iboz.sk), ktorá je napodobneninou Aplikácie EDUMIO, čo sa konštatuje v znaleckom posudku predloženom žalobcom.

32. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie konštatoval v citovanom odseku dočasný charakter navrhovaného neodkladného opatrenia, pričom sa vôbec nezaoberal otázkou, či ide o neodkladné opatrenie pred začatím konania, kedy súd môže vo výroku uložiť povinnosť podať žalobu vo veci samej alebo ide o neodkladné opatrenie nahrádzajúce vec samu. Keďže súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania (vyplýva to z obsahu spisu) a bez toho, aby žalobcovi uložil povinnosť podľa , mal podľa poučiť žalovaných, ktorým uložil povinnosti vo výroku I o možnosti podať žalobu vo veci samej a následkoch s tým spojených. Z napadnutého rozhodnutia však nevyplýva, ako neodkladné opatrenie posúdil z tohto hľadiska a prečo ho nariadil bez uloženia povinnosti žalobcovi podať žalobu vo veci samej a zároveň aj bez poučenia žalovaných o možnosti podať žalobu vo veci samej.

33. Odvolací súd nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia vidí ďalej v tom, že súd prvej inštancie vôbec nevysvetlil, ako posúdil právny vzťah medzi stranami a čím mal za osvedčenú potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, čo je základný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie neuviedol, či má za osvedčené nekalosúťažné konanie žalovaných a či bolo osvedčené porušovanie práv žalobcu zo strany žalovaných. Súd prvej inštancie porušenie práv iba konštatoval bez toho, aby uviedol čím tieto tvrdenia žalobca osvedčil. Súd prvej inštancie taktiež neuviedol, na základe čoho mal za osvedčenú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a vznik škody na strane žalobcu, ani nevysvetlil, z čoho má vyplývať, že nariadené neodkladné patrenie neobmedzí žalovaných nad nevyhnutný rozsah. Súd prvej inštancie taktiež vôbec nevysvetlil, na základe čoho nariadil neodkladné opatrenie vo vzťahu ku všetkým žalovaným.

34. Odvolací súd konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že súd prvej inštancie iba prevzal argumentáciu žalobcu a jeho závery sú len všeobecné bez toho, aby jednotlivé tvrdenia žalobcu a nimi predložené listiny riadne v súlade so zákonnými princípmi vyhodnotil. Súd prvej inštancie úplne opomenul uviesť dôvody a myšlienkové pochody, na základe ktorých dospel k rozhodnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v jednotlivých výrokoch vyhovieť. Napadnuté uznesenie neobsahuje žiadnu úvahu, z ktorej by bolo možné vyvodiť, čo prvoinštančný súd viedlo k vyhoveniu návrhu, čím mal jednotlivé predpoklady pre nariadenie osvedčené.

35. Odvolací súd ďalej poukazuje na nepreskúmateľnosť a zmätočnosť ods. 153 napadnutého uznesenia, v ktorom súd prvej inštancie odôvodnil zabezpečenie dôkazu podľa a nasl. „spočívajúceho v kópii aktuálnej, aj spätnej verzie Aplikácie IBOZ od 1.1.2023 doteraz, s cieľom zachytiť jej stav v aktuálnom čase a spätne aj jej stav v bezprostrednom čase pred podaním výpovede zo Zmluvy o spolupráci žalovaným.“ Z citovaného ustanovenia vyplýva, že zabezpečenie dôkazu má jednak zabezpečovací charakter a jednak preventívnu funkciu. Preventívne pôsobenie znamená, že má zabrániť vzniku situácie, kedy by sa jedna zo strán bez vlastného zavinenia mohla dostať do stavu dôkaznej núdze v dôsledku absencie relevantného dôkazného prostriedku. Aplikácia tohto inštitútu prichádza do úvahy, ak dôkaz nebude možné neskôr vykonať, resp. hrozí, že len s veľkými ťažkosťami.

36. Súd prvej inštancie neuviedol, z akého dôvodu považoval za potrené zabezpečiť ako dôkaz kópiu aktuálnej aj spätnej verzie Aplikácie IBOZ, prečo túto povinnosť uložil, resp. nariadil určité povinnosti znalcovi navrhnutého žalobcom a čo sa vlastne týmto dôkazom má docieliť. Súd prvej inštancie uviedol, že v súdnom spore o ochrane práv žalobcu bude potrebné preukazovať zhodu či podobnosť aplikácie

žalobcu s aplikáciou využívanou žalovaným v 1. rade, pričom z obsahu spisu nevyplýva, že takáto žaloba bola podaná, ani súd takúto povinnosť neuložil. Súd na jednej strane tvrdí, že nariadil zabezpečenie dôkazu, pričom povinnosť neukladá strane sporu, ale znalcovi. Nie je pritom zrejmé, akú funkciu tu znalec plní a aké je jeho procesné postavenie, keď v rámci zabezpečenia dôkazu nebolo navrhnuté ani nariadené znalecké dokazovanie a znalcovi nariaďuje zaistiť na elektronické médium kópiu aktuálnej verzie a toto zložiť do úschovy súdu, pokiaľ to bude možné. Podľa odvolacieho súdu sa uloženie tejto povinnosti znalcovi, ktorý vypracoval súkromný znalecký posudok pre žalobcu, bez riadneho odôvodnenia (odôvodnenie len v ods. 153) javí nielen ako nepreskúmateľné, ale aj nevykonateľné a v rozpore s . Zároveň je potrebné uviesť, že v napadnutom uznesení úplne absentuje odôvodnenie, na základe čoho uložil súd povinnosti žalovaným v 1., 2. a 3. rade poskytnúť znalcovi potrebnú súčinnosť. Uloženie takejto povinnosti je možné iba podľa v súvislosti so znaleckým dokazovaním.

37. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. II. ÚS 866/2014 <aspi:// module='JUD'&link='JUD1722949SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, zo dňa 20.08.2015, vo vzťahu k odôvodneniu uznesenia, ktorým súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia konštatoval, že i keď také rozhodnutie bude spravidla stručnejšie ako samotný rozsudok vo veci samej, napriek tomu treba trvať na tom, aby hoci kvantitatívne stručnejšie odôvodnenie malo príslušnú kvalitu, t.j. aby jeho odôvodnenie bolo dostatočne individualizované, obsahovalo sumár relevantných skutočností a úvah, ktoré umožnia spätne preskúmať záver, či v danom prípade boli/neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.

38. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, čím dochádza k realizácii práva na súdnu ochranu a ku garancii základnej právnej istoty. Stručná forma odôvodnenia uznesenia predstavuje najmä objasnenie základných dôvodov, ktoré viedli k prijatiu uznesenia a ktoré sú spôsobilé výrok uznesenia rozumne a preskúmateľným spôsobom vysvetliť. Pokiaľ ide o odôvodnenie uznesenia, ktorým sa rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musia z neho vyplývať aj osobitosti odôvodnenia v intenciách aplikovaného právneho posúdenia, t. j. najmä ustanovení , a , teda aj vysporiadanie sa so všetkými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia (rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 31Cob/21/2021, zo dňa 11.05.2021).

39. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj so špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle , treba preto považovať aj taký nedostatok rozhodnutia súdu, keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne, ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. januára 2019, sp. zn. 6Cdo/98/2017, zdroj: nsud.sk; právna veta: najpravo.sk).

40. Vychádzajúc z vyššie uvedených požiadaviek na odôvodnenie rozhodnutia súdu, od ktorých nie je možné upustiť ani v prípade rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd dospel k záveru, že celkom všeobecné a nedostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia, z ktorého vôbec nie je možné zistiť, ako vlastne súd prvej inštancie posúdil splnenie zákonom stanovených predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia v tejto konkrétnej veci, predstavuje natoľko závažné procesné pochybenie prvoinštančného súdu, že jeho dôsledkom je porušenie práva žalovaného na spravodlivý súdny proces.

41. Odvolací súd konštatuje, že nepreskúmateľné uznesenie súdu prvej inštancie spôsobilo, že odvolateľ zrejme v záujme zachovania svojich práv namietal nielen nepreskúmateľnosť, ale odvolanie je svojou povahou vyjadrením vo veci samej k samotnému návrhu, akoby išlo o vyjadrenie vo veci samej. Úlohou odvolacieho súdu nie je rozhodovať na základe návrhu žalobcu a nahrádzať činnosť prvoinštančného

súdu, ale napadnuté uznesenie na základe odvolania podrobiť odvolaciemu prieskumu. V tomto prípade však chýba argumentačný základ, ktorý by mohol byť predmetom odvolacieho prieskumu. Keďže odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie pre nepreskúmateľnosť, nevysporiadaval sa s vecnými a právnymi argumentmi sporových strán.

42. Na základe vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že nakoľko sa súd prvej inštancie odmietol zaoberať riadnym posúdením splnenia predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia na základe návrhu žalobcu, berúc do úvahy všetky skutkové okolnosti, vrátane tvrdení žalovaných, keďže tak žalobca ako aj žalovaní v tomto smere uviedli skutkové tvrdenia a vysvetlili svoje argumenty a zároveň predložili listiny, ktoré podľa ich názoru osvedčujú ich skutkové tvrdenia, bolo porušené právo na spravodlivý proces žalovaných, a to až do tej miery, že to možno kvalifikovať ako faktické odopretie prístupu k súdnej ochrane, a preto bolo nevyhnutné napadnuté uznesenie podľa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie ( ), v ktorom súd prvej inštancie bude musieť posúdiť, či vo vzťahu k žalovaným žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti z hľadiska existencie nároku, ktorému má byť poskytnutá dočasná ochrana, ako aj naliehavej potreby dočasnej úpravy pomerov medzi stranami vo všetkých požadovaných výrokoch, odôvodňujú nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie zároveň bude povinný posúdiť aj podmienky určitosti a vykonateľnosti jednotlivých výrokov návrhu. Následne vyhodnotí, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti, nielen z hľadiska existencie nároku, ktorému má byť poskytnutá dočasná ochrana, ale aj naliehavej potreby dočasnej úpravy pomerov, odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia proti žalovaným a nariadenie zabezpečenia dôkazu. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby mohlo byť dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v (prípadnom) odvolacom konaní, t.j. uvedie jasné a zrozumiteľné dôvody, pre ktoré dospel k prijatému záveru, či už o súčasnom splnení všetkých zákonom predpokladaných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia (ak návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie) alebo uvedie, ktorá podmienka nebola splnená a z akého dôvodu (ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sčasti alebo v celom rozsahu zamietne), a to nielen vo vzťahu k žalovaným, avšak aj vo vzťahu k zabezpečeniu dôkazu a teda vo vzťahu k znalcovi. Ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia sú v danej veci splnené, bude tiež jeho povinnosťou vysporiadať sa s otázkou, či v tomto prípade nie je potrebné aplikovať aj ustanovenie , prípadne a ak to bude na mieste, postupovať podľa nich.

43. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

44. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).