Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_40C-39-2019.pdf
PDF · 69.82 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-40C/39/2019
Uznesenie
Okresný súd Košice II v spore žalobcu: W. D., C.. XX.XX.XXXX, C. O. D. M. A. I., M. Č.. XX, proti žalovanému: Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice, IČO: 00 606 707, so sídlom v Košiciach, Rastislavova č. 3, za účasti intervenienta na strane žalovaného: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova č. 4 o priznanie nemajetkovej ujmy takto
rozhodol:
I. Konanie zastavuje.
II. Súd stranám nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.06.2019 domáhal voči žalovanému náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch titulom neposkytnutia zdravotnej starostlivosti správne, včas a v dostatočnom rozsahu.
2. Lustráciou v Registri obyvateľov Slovenskej republiky súd zistil, že žalobca dňa 30.11.2021, teda po začatí konania, zomrel.
3. Podľa ust. § 161 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
4. Podľa ust. § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
5. Podľa ust. § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
6. Podľa ust. § 62 CSP ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
7. Podľa ust. § 63 ods. 1 CSP ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
8. Podľa ust. § 63 ods. 2 CSP v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
9. Podľa ust. § 7 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.
10. Podľa ust. § 579 ods. 2 OZ smrťou veriteľa právo zanikne, ak bolo plnenie obmedzené len na jeho osobu; zanikne aj právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.
11. V zmysle citovanej právnej úpravy súd kedykoľvek v priebehu konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Predpokladom toho, aby konanie mohlo prebehnúť a súd mohol vydať rozhodnutie, je splnenie všetkých procesných podmienok. Medzi základné procesné podmienky, ktoré je súd povinný skúmať z úradnej povinnosti, a to v každom štádiu konania, je skutočnosť, či subjekty, s ktorými koná, sú spôsobilé byť stranami sporu, teda či sú nositeľmi hmotnoprávnej i procesnej subjektivity. Ak v priebehu konania stratila fyzická osoba hmotnoprávnu i procesnú spôsobilosť, súd je povinný posúdiť, či má konanie zastaviť alebo či v ňom môže pokračovať. Rozhodujúcim kritériom je povaha sporu, resp. charakter uplatneného nároku.
12. Žalobca si v podanej žalobe uplatňoval voči žalovanému náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú si vyčíslil na sumu 60.000, -eur, pričom dôvodom podania žaloby malo byť neposkytnutie náležitej zdravotnej starostlivosti zo strany žalovaného, následkom čoho mal žalobca utrpieť vážnu ujmu, mal sa mu zhoršiť zdravotný stav, mal sa ocitnúť v bezprostrednom ohrození života a mal byť vystavený ťažkému psychickému tlaku a pretrvávajúcemu stresu.
13. Vychádzajúc z povahy uplatneného nároku má súd za to, že právo žalobcu uplatnené v tomto konaní, možno považovať za právo osobnej povahy, ktoré smrťou oprávnenej osoby ex lege zaniklo. Z toho dôvodu sa prípadní dedičia po poručiteľovi nemôžu stať nositeľmi hmotnoprávnej aktívnej legitimácie, resp. hmotnoprávnej sukcesie do práv poručiteľa ohľadom uplatneného nároku v danom spore. Preto súd rozhodol tak, že konanie zastavil.
14. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP a contrario ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
15. Podľa ust. § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
16. Vo vzťahu k žalovanému, ktorý zastavenie konania nezavinil a mal by tak nárok na náhradu trov konania, súd aplikoval ustanovenie § 257 CSP, v zmysle ktorého za dôvody hodné osobitného zreteľa, resp. výnimočné okolnosti považoval tú skutočnosť, že žalobca v priebehu konania zomrel, uplatňovaný nárok bol osobnej povahy, a preto sa prípadní dedičia po nebohom žalobcovi nemohli stať nositeľmi hmotnoprávnej aktívnej legitimácie. Z toho dôvodu niet nikoho, kto by žalovanému nahradil trovy konania. Nakoľko žalobcovi, ako subjektu bez právnej subjektivity nemohlo právo vzniknúť a intervenientovi žiadne trovy v konaní nevznikli, súd rozhodol tak, že stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch vyhotoveniach (§ 357 písm. a), m) CSP). V zmysle ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 a 3 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej; odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.