Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoPr/1/2021

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu L.. P. U., D.. XX.X.XXXX, N. S. N. Č.. XXX, zastúpeného JUDr. Milanom Sedlákom st., advokátom so sídlom v Košiciach, Kukučínova 19, proti žalovanej: Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, so sídlom v Košiciach, Komenského 73, IČO: 00 397 474, zastúpenej: Sýkora, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Košiciach. Zoborská 13, o úpravu pracovného posudku, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. -548 zo dňa 09.09.2020 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok okrem výroku, ktorým bol návrh žalovanej na prerušenie konania zamietnutý a vec v rozsahu zrušenia v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. -548 zo dňa 09.09.2020: I. výrokom zamietol návrh žalovanej na prerušenie konania do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. , II. výrokom uložil žalovanému povinnosť primerane upraviť Pracovný posudok č.j. 269/2018/PPO zo dňa 16.5.2018 v treťom odseku na prvej strane a prvom odseku na druhej strane, a to v nasledujúcom znení: „Zamestnanec od uzatvorenia pracovného pomeru, ak aj počas výkonu funkcie vedúceho oddelenia prevádzky a investícií plnil pridelené úlohy. Zamestnanec chápal jednotlivé väzby v riadení a prevádzke univerzity, svoje pracovné povinnosti a úlohy prideľované zamestnávateľom plnil riadne a včas, v súlade so svojim pracovným zaradením. Vo svojej agende sa orientoval náležite, vyhovujúc požiadavkám kladeným na funkciu vedúceho, ktorú zastával. Vzťahy s ostatnými vedúcimi rektorátnych oddelení, ako aj so zamestnancami, voči ktorým vystupoval ako vedúci zamestnanec, možno hodnotiť ako korektné a bezproblémové. Na základe Dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 22.6.2017 bol zamestnanec preradený od 23.6.2017 na pozíciu odborného zamestnanca na dobu neurčitú. Zamestnanec však túto dohodu považuje za neplatnú a pracovné úlohy prideľované zamestnávateľom z tohto dôvodu neplnil. Aj napriek tomu, že zamestnanec platnosť vyššie uvedenej dohody napadol, zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, a to nesplnenie pracovných úloh zo strany zamestnanca a pracovný pomer skončí uplynutím výpovednej doby dňa 31.5.2018, a to v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.“ III. výrokom priznal žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške nároku rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2.Súd tak vyhovel žalobe, ktorú žalobca zdôvodnil tým, že bol zamestnancom žalovanej na základe pracovnej zmluvy a to od 01.01.2015 na dobu určitú, počas zastupovania materskej dovolenky, najdlhšie však do 31.12.2015 ako odborný zamestnanec. Následne vymenovaním zo dňa 28.07.2015 a uzatvorenej Dohody o zmene pracovných podmienok bol ustanovený do funkcie vedúceho oddelenia prevádzky a investícií Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach (ďalej len Univerzita) s tým, že pracovný pomer trvá na dobu neurčitú, s miestom výkonu práce Rektorát univerzity v

Košiciach. Dňa 19.03.2018 obdržal od žalovaného list č.j. 196/2018/PPO zo dňa 19.03.2018 označený ako Skončenie pracovného pomeru výpoveďou, ktorým dal žalovaný žalobcovi výpoveď podľa ust. ods. l písm. e) pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Výpoveď považuje žalobca za neplatnú a neplatnosť napadol žalobou na Okresnom súde Košice II, o čom sa vedie konanie pod sp. zn. . Žalobca má za to, že výpoveď mu bola daná v nadväznosti na jeho upozornenia týkajúce sa nakladania s verejnými financiami a majetkom žalovanej. Výpovedi predchádzalo tiež jeho odvolanie z funkcie vedúceho zamestnanca a pod hrozbou straty zamestnania tiež uzatvorenie Dohody o zmene pracovných podmienok a aj tento právny úkon považuje žalobca za neplatný, pretože bol urobený s cieľom zamedziť mu prístup k dôležitej dokumentácii súvisiacej práve s nehospodárnym nakladaním s verejnými financiami a majetkom žalovanej. Dohodu o zmene pracovných podmienok 380/2017/PPO zo dňa 22.06.2017 taktiež napadol na súde neplatnosťou a konanie sa vedie pod sp. zn. na Okresnom súde Košice II. Žalobca uviedol, že žalovaného požiadal o pracovný posudok, ktorý mu bol vydaný dňa 16.05.2018. Po oboznámení sa s obsahom tohto posudku je presvedčený, že v časti, ktorú práve touto žalobou žiada zmeniť, posudok interpretuje výlučný subjektívny názor žalovanej a napriek písomného nesúhlasu žalobcu s jeho obsahom a žiadosti o úpravu pracovného posudku zo dňa 01.06.2018 žalovaná mu nevyhovela. Podľa žalobcu pracovný posudok vyjadruje iba subjektívne a ničím nepodložené hodnotiace úvahy zamestnávateľa, ktoré sú evidentne motivované skutočnosťou, že žalobca poukázal na možné páchanie trestnej činnosti dosiaľ neznámej osoby v súvislosti s investíciami žalovanej z verejných zdrojov. V rámci výkonu svojej práce plnil všetky prideľované úlohy, ako aj povinnosti vyplývajúce mu z pracovného zaradenia do času, kým ho žalovaná neplatne preradila na pozíciu odborného zamestnanca univerzity, čo však on považuje za neplatné preradenie. Nebol nikdy upozorňovaný na porušenie pracovnej disciplíny, či neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pretože ku svojej práci pristupoval vždy zodpovedne a vysoko profesionálne. Taktiež čo sa týka interpersonálnych vzťahov s ostatnými vedúcimi zamestnancami rektorátnych oddelení, z jeho pohľadu boli tieto štandardné, ak nie aj nadštandardné, bez konfliktov. Pokiaľ odmietol plniť pracovné úlohy po zmene pracovných podmienok, nebolo to svojvoľné, ale dôsledkom namietania neplatnosti Dohody o zmene pracovných podmienok a ďalšími nedostatkami spôsobenými práve žalovanou vo vzťahu k jeho osobe.

3.Žalovaná sa vyjadrila k žalobe a žiadala žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Pracovný posudok žalobcovi vydala v súlade s ust. , t.j. obsahoval hodnotenie jeho práce ako zamestnanca, jeho kvalifikácie, schopnosti a ďalších skutočností súvisiacich s vykonávanou prácou, vrátane zhodnotenia celkového vzťahu zamestnanca k spolupracovníkom a k práci z hľadiska okolností relevantných vo vzťahu k vykonávanej práci. Podľa žalovanej je posudok založený na objektívnych a pravdivých skutkových okolnostiach a obmedzuje sa na konkrétne hodnotenie pracovnej činnosti žalobcu. Nevyjadruje vo všeobecnej rovine subjektívne hodnotiace názory žalovanej z hľadiska okolností, ktoré by nemali žiaden vzťah k činnosti žalobcu v súvislosti s jeho pracovným pomerom. Boli hodnotené iba tie skutočnosti, ktoré mali bezprostredný vzťah k práci vykonávanej žalobcom u žalovanej. K plneniu pracovných povinností uviedla, že v úvode trvania pracovného pomeru sa síce žalobca snažil plniť svoje pracovné úlohy, avšak v priebehu výkonu funkcie vedúceho oddelenia prevádzky a investícií sa ale pod jeho vedením postupne začali prejavovať viaceré závažné problémy pri fungovaní oddelenia a nedostatky s plnením pracovných úloh, najmä v oblastiach projekčnej, investičnej, nákupnej a plánovacej. Tieto vyplývali z nesystematického prístupu žalobcu k spôsobu riadenia oddelenia. Preto aj pretrvávajúce problémy a nedostatky boli dôvodom podania písomného návrhu na odvolanie žalobcu z funkcie vedúceho oddelenia prevádzky a investícií kvestorom Univerzity, v ktorom boli podrobne popísané konkrétne nedostatky a problémy pri fungovaní oddelenia, ako aj konkrétne prípady porušenia pracovných povinností zo strany žalobcu ako vedúceho oddelenia. Na tento písomný návrh kvestora bol napokon žalobca rektorkou Univerzity z funkcie odvolaný dňa 22.06.2017. Po odvolaní žalobcu z funkcie vedúceho a po zmene pracovného zaradenia na základe Dohody o zmene pracovných podmienok, žalobca odmietal plniť u žalovanej akékoľvek pridelené pracovné úlohy. Túto skutočnosť napokon nespochybnil ani sám žalobca, pretože vyplýva z obsahu jeho žaloby v konaní o určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru. O postoji žalobcu k plneniu pracovných úloh svedčí aj výpoveď žalobcu z pracovného pomeru, ktorú dala žalovaná v zmysle ust. . Argumentovala, že pracovného pomeru žalobca napriek opakovaným ústnym aj písomným pokynom nadriadených zamestnancov s týmito pokynmi nesúhlasil, neplnil, a teda pracovné pokyny neoprávnene a bez zákonného, či ospravedlniteľného dôvodu odmietol vykonať. Poukázala hlavne na písomne vyjadrené stanoviská žalovaného zo dňa 01.03.2018 a zo dňa 08.03.2018, kde tvrdí, že nesúhlasí s pokynom nadriadenej s tým, že stanovená pracovná úloha patrí do okruhu pracovných

činností oddelenia prevádzky a investícií a odmietol túto úlohu plniť. K interpersonálnym vzťahom na pracovisku žalovaná uviedla, že komunikácia žalobcu s ostatnými vedúcimi oddelení a členmi pracovného kolektívu bola obtiažna a často problematická, vyúsťovala aj do nezhôd v súvislosti s plnením pracovných povinností na pracovisku. Na takéto problematické vzťahy poukázal aj vo svojom návrhu na odvolanie z funkcie kvestor Univerzity. Hodnotenie žalobcu žalovaná vyhotovila v súlade so závermi konštantnej judikatúry, v zmysle ktorých vyjadrenie názoru zamestnávateľa v pracovnom posudku ohľadne skutočností, ktoré majú vzťah k výkonu práce zamestnanca alebo ktoré sú relevantné z hľadiska práce vykonávanej zamestnancom, predstavujú hodnotiaci úsudok, ktorý sa nemôže zaobísť aj bez zaujatia vlastného stanoviska zamestnávateľa, a teda musí vyjadrovať jeho osobný názor. Z logiky veci vyplýva, že vylúčiť tento hodnotiaci úsudok pri spracovaní pracovného posudku nie je v podstate možné. Vyjadrenie hodnotiaceho úsudku v pracovnom posudku by bolo zo strany zamestnávateľa neprípustným iba v prípade, ak by to bolo nepravdivé, ak by bolo založené na nepravdivých skutočnostiach. Pokiaľ namieta motív vystavenia pracovného posudku žalovaná ho tak, ako ho súdu predostrel žalobca poprela, jeho tvrdenia sú podľa nej neopodstatnené a nedôvodné a žalovaná sa voči tomu ohradila.

4.Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ale aj výsluchom žalobcu, svedka L.. F. L.. F. Z.H., A., O.. Z. C., O.. V. V., M.. S. M., M.. M. Z., W. Y., L.. O. N., H. H., L.. F. N., S. G., vyjadril nesporné skutočnosti, pričom uviedol, že medzi stranami je sporný obsah pracovného posudku, ktorý žiada v tomto konaní žalobca zmeniť.

5.Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. a poukázal na známu, staršiu ale aktuálnu judikatúru, ale posúdil nárok aj podľa ust. o výkone práce vo verejnom záujme v platnom znení. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a právneho posúdenia danej veci rozhodol o zmene pracovného posudku žalobcu a zároveň určil, akým spôsobom má zamestnávateľ túto zmenu uskutočniť.

6.Spornými skutočnosťami, ktoré vypracovaniu pracovného posudku predchádzali, boli otázky, či žalobca porušoval pracovnú disciplínu pred odvolaním a po odvolaní z funkcie vedúceho zamestnanca, či bol žalobca platne odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca, či došlo k platnému uzavretiu dohody o zmene pracovného pomeru a či došlo k platnému rozviazaniu pracovného pomeru žalobcu zo strany zamestnávateľa pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Tieto sporné skutočnosti sú predmetom dokazovania v konaniach vedených na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. a , ktoré v čase rozhodovania neboli ukončené.

7.V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie následne uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že do 22.06.2017, kedy bol preradený v rámci odvolania z funkcie na pozíciu odborného zamestnanca žalobca plnil v rámci výkonu práce žalovanou pridelené úlohy a povinnosti vyplývajúce z pracovného zaradenia, a to zrejme k spokojnosti oboch strán, keďže žalovaná žalobcu nikdy neupozornila na porušenie pracovnej disciplíny, či neuspokojivé plnenie pracovných povinností s uvedením lehoty na odstránenie vytknutých nedostatkov. Následne súd opätovne zdôraznil postoj žalobcu v súvislosti s plnením jeho pracovných úloh, ale i opačný postoj svedka kvestora L.. Z., svedkyne O.. C., L.. N. a S. G. a dospel k názoru, že žalovanou vyhotovený pracovný posudok o osobe žalobcu vytvára dojem problematického zamestnanca, u ktorého absentovali nielen osobné a profesionálne predpoklady na výkon funkcie vedúceho zamestnanca, resp. zamestnanca, ktorý by mal zodpovedať za určitú pracovnú agendu, ale aj osobnostné predpoklady na spoluprácu s ostatnými zamestnancami. Stotožnil sa s názorom žalobcu, že to, akým spôsobom žalobca vnímal, či nevnímal nastavenie priorít pri plnení pracovných úloh, je vecou vnútorného posúdenia a myšlienkových pochodov žalobcu a zamestnávateľovi to neprináleží posudzovať. Zamestnávateľ je spôsobilý objektívne vyhodnotiť len vonkajšie prejavy zamestnanca, ktorých dosahovaná kvalita vzhľadom na jeho pracovné zaradenie vo vedúcej funkcii a dĺžku trvania tohto zaradenia od 01.02.2015 do 22.06.2017, ako aj odmeňovanie žalobcu, ďakovný list žalovanej, nie je podľa názoru súdu v súlade s pracovným posudkom. Konštatoval, že hodnotiaci úsudok nemožno akokoľvek dokazovať, je možné len skúmať, či sa zakladá na pravdivej informácii a či forma jeho prezentácie je primeraná. Žalovanej sa podľa názoru súdu, ani výsluchom svedkov nepodarilo presvedčivým spôsobom vysvetliť, prečo boli žalobcovi až do skončenia pracovného pomeru vyplácané odmeny či príplatky, keďže podľa žalovanej bol žalobca problémovým, nevyváženým zamestnancom atď. Z dokazovania tiež vyplynulo, že žalobca odmietal plnenie akýchkoľvek úloh, uložených mu žalovanou až po tom, čo žalobca bol odvolaný z funkcie

vedúceho oddelenia, ktoré odvolanie považoval za neplatné. Napokon uviedol, že výsledky vykonaného dokazovania nasvedčujú tomu, že forma pracovného posudku žalobcu, ktorý žalovaná vypracovala je neprimeraná. Svedecké výpovede O.. C. a O. G. vyhodnotil tak, že O.. C. hodnotila obdobie po odvolaní z funkcie, kedy žalobca odmietal plniť akékoľvek úlohy a čo sa týka svedeckej výpovede O. G., súd videl aj možnosť zaujatosti svedka.

8.Súd prvej inštancie odôvodňoval aj I. výrok svojho rozhodnutia a to, že zamietol návrh žalovanej na prerušenie konania, pretože vo veci sám vykonal rozsiahle dokazovanie dostatočné pre to, aby mohol vo veci rozhodnúť. Pokiaľ žalovaná žiadala ešte vypočuť ako svedkyňu p. O. V. A.. G., ako aj rektorku prof. O., súd návrhom na doplnenie dokazovania už nevyhovel a pojednávanie neodročil, pretože ide o pracovnoprávny spor so slabšou stranou sporu z roku 2018 a zamestnávateľ ako silnejšia strane je povinná označiť všetky dôkazy, ktoré žiada vykonať ešte vo vyjadrení k žalobe. Čo sa týka profesorky O., jej účasť na pojednávaní dňa 09.09.2020 právny zástupca nezabezpečil, pričom mala byť vypočutá ešte na pojednávaní dňa 07.02.2020, kedy k tomuto výsluchu nedošlo a pojednávanie bolo odročené práve na žiadosť právneho zástupcu žalovanej z dôvodu návštevy prezidentky Slovenskej republiky na pôde univerzity. Bolo len v záujme prof. O., aby sa pojednávania dňa 09.09.2020 dostavila. I keď zásada hospodárnosti konania nesmie prevýšiť právo účastníka na spravodlivý proces, súd bol toho názoru, že v danom prípade vzhľadom na rozsah vykonaného dokazovania a možnosti žalovanej navrhnúť dôkazy, nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces vo vzťahu k žalovanej.

9.O náhrade trov konania rozhodol súd podľa v spojení s a priznal úspešnému žalobcovi proti neúspešnej žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

10.V zákonnej lehote podala žalovaná proti rozsudku, t.j. jeho II. a III. výroku odvolanie z dôvodov uvedených v , , , a . Žiadala, aby krajský súd ako odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, prípadne, aby ho v II. výroku zmenil tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu a prizná žalovanej proti žalobcovi v plnom rozsahu náhradu trov celého konania vrátane konania odvolacieho. V prvom rade namietala, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, nedostatočne odôvodnený a porušuje zásadu rovnosti strán a právo na spravodlivý proces, čím sú naplnené odvolacie dôvody podľa a . Súd napadnuté rozhodnutie odôvodnil iba všeobecne a nedostatočne a presvedčivo sa nevysporiadal so vznesenými námietkami žalovanej a všetkými rozhodujúcimi okolnosťami. Nie sú tam dostatočne, úplne a zrozumiteľne vysvetlené konkrétne dôvody, na ktorých súd založil svoje rozhodnutie. Závery súdu nie sú podložené priebehom a výsledkami konania, a preto je rozhodnutie arbitrárne, nespreskúmateľné a z ústavného a zákonného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné. V posudzovanej veci súd prvej inštancie jednostranne prihliadal na tvrdenia, argumentáciu a dôkazné návrhy žalobcu a úplne opomenul argumentáciu a dôkazy, ktoré predkladala žalovaná a túto skutočnosť riadne nezdôvodnil. Neuviedol, ako vyhodnotil rozhodujúce dôkazy jednotlivo a vo vzájomnom súhrne a prečo nevykonal ďalšie žalovanou navrhované dôkazy a výsluchy svedkoch, ktorých najprv sám chcel na pojednávaní vypočuť a pod. Žalovaná poukázala na to, že hlavne z výpovedí vypočutých svedkov, ktorí so žalobcom bezprostredne spolupracovali počas výkonu jeho pracovného pomeru u žalovanej, jasne vyplynulo, že hodnotenie žalobcu v pracovnom posudku malo objektívny a pravdivý skutkový základ a bolo vyjadrené v primeranej forme. Svedkovia (L.. Z., O.. C., L.. N., S.. G.) zhodne potvrdili, že výkon práce žalobcu u žalovanej nebol bezproblémový a nekonfliktný, naopak, v rámci svojich výsluchov na súde hodnoverne opísali viaceré konkrétne situácie, ktoré boli v súlade s hodnotením žalobcu v pracovnom posudku a boli dôkazom nie bezproblémového korektného a nekonfliktného pôsobenia žalobcu u žalovanej, ale naopak dôkazom problematického, nevyváženého a sporného pôsobenia. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tiež nemožno zistiť, ako sa súd vyporiadal s vyhodnotením primeranosti, resp. neprimeranosti jednotlivých konkrétnych sporných ustanovení pracovného posudku, ktoré boli predmetom žaloby, a ako naopak vyhodnotil a ustálil primeranosť žalobcom požadovanej formy úpravy pracovného posudku. Opätovne poukázala na to, že toto rozhodnutie je odôvodnené iba všeobecne, a je nedostatočné, pretože chýba logické vysvetlenie skutkových zistení, vyhodnotenie všetkých dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. V ďalšom v odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie porušil zásadu rovnosti strán sporu, pretože nevyhovel žiadosti právneho zástupcu žalovanej o odročenie pojednávania dňa 9.9.2020 za účelom opätovného predvolania a následného výsluchu svedkyne L.. O., ktorá svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila zo zdravotných dôvodov preukázaných lekárskym potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti ako aj rektorky prof. O. ktorej neprítomnosť právny zástupca žalovanej ospravedlnil vzhľadom na

účasť na zasadnutí Slovenskej rektorskej konferencie. Neakceptovateľne a bez relevantných dôkazov jednostranne prihliadal na listinné dôkazy predložené žalobcom ako sú doklady o odmeňovaní, ďakovný list, ale nevysporiadal sa s výpoveďami svedkov, ktorých žalovaná navrhla a ktorí vysvetlili dôvody, pre ktoré hodnotili plnenie pracovných úloh žalobcu u žalovanej ako nevyvážené, nesystematické a problémové, a pre ktoré boli žalobcom v rozhodnom období vyplácané odmeny, resp. osobné príplatky, pričom neakceptoval ani návrhy žalovanej na vykonanie ďalšieho dokazovania k týmto otázkam. Návrhy žalovanej na vykonanie dokazovania odôvodnil zásadou hospodárnosti, hoci vykonanie predmetných dôkazov bolo potrebné a nevyhnutné na zistenie rozhodujúcich skutočností v tomto spore. Navrhovaní svedkovia tak rektorka univerzity, L.. O. ale aj pani G., všetky tieto výsluchy boli potrebné, pričom výsluch svedkyne G. vyplynul z výsluchu L.. N., ktorá vypovedala na pojednávaní dňa 9.9.2020. Odvolateľka vytýkala súdu prvej inštancie, že nevyhovel návrhu žalovanej na prerušenie konania a nevysporiadal sa so závermi rozsudku Okresného súdu Košice II č. k. -410 zo dňa 6.7.2020. Súd uviedol, že toto nemá vplyv na konanie o úpravu pracovného posudku, avšak výsledky uvedeného sporu nepochybne mohli mať význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní, keďže v uvedenej veci sa priamo riešia otázky súvisiace s vyhodnotením, otázky platnosti, resp. neplatnosti odvolania žalobcu z funkcie vedúceho oddelenia prevádzky a investícií, ako aj dohody o zmene pracovných podmienok z 22.6.2017. V konaní č. totiž Okresný súd Košice II zatiaľ neprávoplatne rozhodol tak, že rozsudkom zamietol žalobu v časti o určenie neplatnosti Dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 22.6.2017 a toto rozhodnutie presvedčivo aj odôvodnil. Žalovaná to pritom vo svojich vyjadreniach v posudzovanej veci predniesla, avšak súd prvej inštancie sa s týmito vyjadreniami vôbec nevysporiadal. Odvolací dôvod v zmysle je naplnený preto, že súd prvej inštancie nezákonne odmietol vykonať žalovanou navrhované dôkazy, a to výsluch štatutárnej zástupkyne žalovanej rektorky prof. O., výsluch svedkov L.. O. a pani G. ale aj listinných dôkazov opatrenia študijného oddelenia k organizácii, promócií a zápisníc, v ktorých sa žiadalo o vrátenie spisov. K odvolacím dôvodom podľa a odvolateľka uviedla, že je presvedčená, že súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil, keď dospel na základe vykonaných dôkazov k záveru, že obsah pracovného posudku je neprimeraný, obsahuje subjektívne hodnotenie žalovanej, pričom hodnotiace úsudky uvedené v pracovnom posudku sú uvádzané nepravdivo, resp. pravdu skresľujúcim spôsobom. Všetky tieto závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a sú založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Žalovaná je presvedčená, že pracovný posudok žalobcu bol v danom prípade vystavený v súlade s ust. , bol objektívny, primeraný a založený na pravdivých skutkových okolnostiach. Obsahom tohto posudku neboli len všeobecné subjektívne hodnotenia zamestnávateľa, ale aj hodnotenia založené na konkrétnych okolnostiach súvisiacich s vykonávanou prácou žalobcu a podstatné z hľadiska vykonávanej práce a pracovnej pozície, ktorú žalobca u žalovanej vykonával. Forma pracovného posudku a zvolené výrazové prostriedky boli v okolnostiach posudzovanej veci primerané a vhodné, zodpovedajúce skutočnému stavu a objektívnemu hodnoteniu práce žalobcu jeho zamestnávateľom. K plneniu pracovných úloh počas výkonu funkcie zamestnanca, ktoré sa hodnotilo v pracovnom posudku, žalovaná uviedla, že skutočnosť, že plnenie pracovných úloh žalobcom nemožno označiť ako riadne, včasné, náležité a vyhovujúce požiadavkám kladeným na funkciu vedúceho tak ako to stanovil súd prvej inštancie, vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania a výsluchov v konaní vypočutých svedkov, ktorí prácu žalobcu u žalovanej označili naopak, ako nevyváženú, nesystematickú a problematickú, poukazujúc pritom na rôzne konkrétne situácie. Poukázala pritom opätovne na výpovede svedkov L.. Z., O.. C., L.. N. a svedka G.. Žiaden z týchto svedkov netvrdil, že by žalobca prideľované pracovné úlohy plnil riadne, včas a systematicky. Opak nie je možné vyvodiť ani len zo skutočností, že žalobcovi boli vyplácané odmeny, či osobné príplatky, keďže dôvodom pre ktoré boli tieto príplatky vyplácané, bola snaha oceniť zložitosť práce vedúcich zamestnancov pôsobiacich u žalovanej vzhľadom na všeobecne nízke ohodnotenie práce vedúcich zamestnancov tak, ako to vo svojej výpovedi aj potvrdil kvestor univerzity L.. Z.. Interpersonálnym vzťahom na pracovisku žalovaná uviedla (vzhľadom na súdom uloženú úpravu znenia posudku), že vzťahy na pracovisku s ostatnými zamestnancami boli ostatnými zamestnancami vnímané problematicky, nie korektne a bezproblémovo a opätovne poukázala na výpovede už vyššie uvedených svedkov. Čo sa týka pôvodného znenia pracovného posudku a súdom uloženej novej úpravy posudku v súvislosti s plnením pracovných úloh po odvolaní z funkcie vedúceho zamestnanca a uzavretí dohody o zmene pracovných podmienok žalovaná mala za to, že súdom uložená úprava je tiež neprimeraná a neopodstatnená. V konaní totiž nebola sporná pravdivosť výrokovej časti pracovného posudku týkajúca sa obdobia po odvolaní žalobcu z funkcie a uzavretí dohody o zmene pracovných podmienok a žalobca to v priebehu sporu ani nerozporoval, t.j., že po 22.6.2017 odmietal plniť pracovné úlohy, dokonca ani to, že sa v skutočnosti porušenia pracovnej disciplíny dopustil. Napriek tomu súd prvej inštancie pri úprave pracovného posudku v tejto časti indikuje

ospravedlňovanie nečinnosti zamestnanca, porušovania pracovnej disciplíny a riadneho neplnenia jeho pracovných úloh tým, že zamestnanec túto dohodu o zmene pracovných podmienok považoval za neplatnú. Uvedené v konečnom dôsledku zľahčuje závažnosť porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalobcu a pre nezainteresovanú osobu môže navodzovať dojem, že dohoda o zmene pracovných podmienok na základe ktorej mal žalobca riadne plniť pracovné povinnosti je v skutočnosti neplatná a konanie zamestnávateľa nelegitímne. Pracovný pomer žalobcu však u žalovanej aj po uzavretí dohody o zmene pracovných podmienok trval relatívne dlhý čas, takmer 12 mesiacov, pričom o neplatnosti dohody nenasvedčuje žiaden relevantný dôkaz ani argument žalobcu. Žalovaná tvrdila, že pokiaľ neplatnosť dohody nebude judikovaná žiadnym súdnym rozhodnutím, je potrebné vychádzať z toho, že je platným právnym úkonom vyvolávajúcim právne účinky, zaväzujúcim v rozhodnom období obe zúčastnené strany, t.j. tak zamestnanca ako aj zamestnávateľa. Napokon k záveru o platnosti tejto dohody dospel aj súd prvej inštancie v konaní , keď rozsudkom zo dňa 6.7.2020 žalobu žalobcu o určenie neplatnosti tejto dohody zamietol. Pokiaľ súd prvej inštancie poukazuje na subjektívnu povahu hodnotenia zamestnanca, tieto úvahy sú taktiež nesprávne a nelegitímne. Pracovný posudok nevyhnutne obsahuje aj subjektívne prvky, keďže je hodnotením práce zamestnanca u zamestnávateľa. V spore je nevyhnutné posudzovať pravdivosť skutkových okolností, na podklade ktorých boli jednotlivé hodnotiace úsudky v pracovnom posudku formulované a zároveň primeranosť použitia jednotlivých výrazových prostriedkov v tomto posudku. Obidva elementy boli v spore zo strany žalovanej dostatočne preukázané. Pracovný posudok teda vychádza z pravdivých skutočností a primerane zohľadňuje všetky relevantné okolnosti vzťahujúce sa k výkonu práce žalobcu u žalovanej. Čo sa týka odmeňovania žalobcu, ďakovného listu a upozorneniu na nedostatky v pracovnej činnosti žalobcu poukázala odvolateľka na to, že z výsluchu L.. Z. a O.. C. vypočutých ako svedkov v tomto spore vyplynulo, že v podmienkach univerzity boli odmeny a osobné príplatky vyplácané plošne všetkým zamestnancom, resp. vedúcim zamestnancom univerzity. Pokiaľ ide o ďakovný list rektorky, žiaden svedok toto bližšie nevedel vysvetliť a v tejto súvislosti bolo preto rektorku potrebné vypočuť, aby mohla relevantne objasniť aj túto okolnosť v kontexte s ďalším vývojom plnenia pracovných povinností žalobcu u žalovanej. Za neopodstatnenú a bezpredmetnú považovala aj polemiku súdu, ktorý obsah pracovného posudku nepovažoval za súladný s tým, že zamestnanec nebol pred odvolaním z funkcie písomne upozorňovaný na neuspokojivé plnenie pracovných úloh, resp. na porušovanie pracovnej disciplíny. K dôvodom, pre ktoré k takémuto písomnému upozorňovaniu žalobcu sa nepristupovalo, odkázala na výpoveď svedka

- kvestora Univerzity, ktorý zároveň potvrdil, že na osobu žalobcu boli vznesené viaceré sťažnosti zo strany ostatných zamestnancov ale aj študentov Univerzity. Písomnému ukladaniu pracovných pokynov po upozornení na porušenie pracovnej disciplíny zamestnávateľ následne opakovane pristúpil po odvolaní žalobcu z funkcie a po uzavretí dohody o zmene pracovných podmienok, kedy žalobca opakovane odmietal plniť akékoľvek pridelené pracovné úlohy.

11.K odvolaniu sa žalobca písomne vyjadril s tým, že považuje odvolanie za účelové s cieľom a zámerom predlžovať a znehospodárňovať konanie a to až do doby ukončenia funkčného obdobia rektorky Univerzity. Právny zástupca žalovanej podľa neho navlas rovnaké dôvody sústavne uplatňuje vo všetkých antidiskriminačných sporoch a vo všetkých individuálnych pracovných sporoch týkajúcich sa UPJŠ v Košiciach a Univerzity veterinárskeho lekárska a farmácie v Košiciach. Nesúhlasil s tým, že dôvody rozsudku súdu prvej inštancie sú nedostatočné a arbitrárne a nepreskúmateľné, pretože obsahujú všetky zákonné požiadavky, ktoré na takéto odôvodnenie kladie. Predmetom súdneho konania bol obsah pracovného posudku žalobcu a nie skutkové tvrdenia žalovanej, ktorá sa nesprávnym procesným postupom procesnou obranou snažila urobiť predmetom tohto konania niečo iné, a to nedostatky v práci žalobcu pri fungovaní a činnosti oddelenia prevádzky a investícií, ktoré údajne vyplývali z nesystematického a nevhodného riadenia tohto oddelenia žalobcom. Podklady hodnotenia, ktoré kvestor prezentoval, kvestorovi neboli nikým predložené. Posudok bol vyhotovovaný v časti údajov o žalobcovi O.. C. a v časti hodnotiacej výlučne kvestorom bez akýchkoľvek podkladov a vyjadrení iných kompetentných vedúcich zamestnancov. Žalovaná pritom tieto hodnotiace úsudky, ktoré neboli ničím podložené vydávala za objektívne zistenia. Podľa žalobcu žalovaná len zavádza odvolací súd účelovými dokonca nepravdivými tvrdeniami o tom, že súd prvej inštancie jednostranne prihliada len na tvrdenia a argumentáciu žalobcu a že opomenul argumenty a dôkazy, ktoré predkladala žalovaná, tým sa snaží zakryť to, že na svoje tvrdenia neuniesla dôkazné bremeno. Napokon opätovne poukázal na skutočnosť, že za celé obdobie výkonu vedúceho oddelenia prevádzky a investícií poberal mesačne osobný príplatok a odmeny a nikdy nebol upozornený na nedostatky v práci. Ani rovnosť v zbraní sporových strán v tomto spore nebola v neprospech žalovanej porušená, pretože základnou povinnosťou žalovanej bolo uplatniť prostriedky procesnej obrany včas, čo však neurobila.

Ustanovenia o sudcovskej a zákonnej koncentrácii platia v tomto prípade len vo vzťahu k žalovanej a súd postupoval správne ak návrhy žalovanej následne neprihliadol v zmysle ust. . Vo všetkých namietaných prípadoch nevypočutia svedkov išlo o svedkov - zamestnancov žalovanej, ktorá mala ich účasť zabezpečiť. U rektorky došlo k opakovanej neúčasti to jasne znehospodárňovalo konanie u ďalšej svedkyne O. o prípad, kedy jej sama žalovaná udelila dovolenku, teda dôvod v tomto prípade na odvolanie nie je daný. Žalovanou uplatňovaný odvolací dôvod v súvislosti s tým, že súd prvej inštancie nevyhovel jej návrhu na prerušenie konania a nevysporiadal sa so závermi rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. -410 zo dňa 6.7.2020 vzhľadom na požadovanú úpravu znenia obsahu pracovného posudku, ktorou bol súd prvej inštancie viazaný, táto požiadavka žalovanej nie je opodstatnená. Preto aj výsledok vyššie uvedeného súdneho konania je bez právneho významu pre posudzovaný prípad, okrem toho uvedený rozsudok nie je právoplatný a preto s jeho závermi sa ani súd nemal čo vysporiadavať. V súvislosti s nevykonaním navrhnutých dôkazov súdom prvej inštancie poukázal žalobca na skutočnosť, že v zmysle ust. len súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Žalovaná navrhovala svedkov, ktorí sa na tvorbe pracovného posudku nijako nepodieľali a ani k nemu nedodávali žiadne podklady, preto sa ani vo veci nemohli relevantne vyjadriť. Správne súd prvej inštancie postupoval teda aj pri navrhovaných svedkoch profesorke O.. O. A.. a ďalšej svedkyne, pretože v zmysle ak sa nepodarí prítomnosť svedka zabezpečiť, súd návrh na výsluch svedka zamietne. Nie je naplnený ani odvolací dôvod podľa a žalovaná v tomto smere výslovne súd zavádza pokiaľ tvrdí, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd prvej inštancie dospel k posudzovanej veci na základe vykonaných dôkazov správne k záveru, že obsah pracovného posudku je neprimeraný, obsahuje subjektívne hodnotenie zo strany žalovanej, pričom hodnotiace úsudky v pracovnom posudku sú uvádzané nepravdivo a pravdu skresľujúcim spôsobom čo vytvára o žalobcovi dojem problematického zamestnanca. Žalovaná je subjektívne presvedčená, že pracovný posudok žalobcu bol v danom prípade vydaný v súlade s a bol objektívny a primeraný, avšak toto subjektívne presvedčenie žalovanej samo o sebe nezakladá odvolací dôvod voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Z výpovede svedka kvestora jasne vyplynulo, že hodnotiaci pracovný posudok v časti týkajúcej sa údajov o priebehu zamestnania vyhotovila L.. C. a v tejto časti zo strany žalobcu výhrady neboli. Ďalšiu časť ďalej vypracoval výlučne sám Kvestor a k tejto časti mu nedával podklady nikto a ani ich tento od nikoho nežiadal. Vychádzal len zo svojich subjektívnych skúseností a nevedel náležite objasniť, prečo potom žalobca dostával každý mesiac k platu osobný príplatok, keď v zmysle sa tento môže poskytnúť na ocenenie mimoriadnych osobných schopností a dosahovaných pracovných výsledkov alebo vykonanie práce nad rámec pracovných povinností. Aj v súvislosti s odmenou ( a ) zamestnávateľ odmenu môže poskytovať len za kvalitné vykonávanie pracovných povinností a splnenie mimoriadnej pracovnej úlohy a podobne. Procesná obrana žalovanej bola postavená na tom, že keď spracovateľ posudku, t.j. jeho spornej časti kvestor Univerzity uviedol v ňom svoje subjektívne hodnotiteľské úvahy, tieto mali byť opodstatnené, ale to sa snažil preukazovať dodatočne výpoveďami svedkov. Títo však jasne uviedli vo svojich výpovediach, že s posudkom oboznámení neboli a na jeho tvorbe sa nepodieľali a preto sú ich výpovede irelevantné. Obsahom hodnotenia boli teda subjektívne názory jedného človeka kvestora Univerzity, nevychádzajúce z objektívnych a pravdivých skutkových faktov resp. z tvrdení svedkov. Tvorba posudku a jeho obsah vecne a časovo súvisia s nezákonným odvolávaním žalobcu z funkcie nezákonným preradením a následne výpoveďou z pracovného pomeru, nakoľko žalobca podal podľa na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo jeho protispoločenskej činnosti. Napokon žalovaná sa účelovými tvrdeniami o osobnom príplatku a odmenách zamestnancom dostala do rozporu s obsahom posudku, ale aj v platnom znení ( a citovaného zákona). Žalobca poukázal na to, že prostriedky pridelené z rozpočtu SR, určené na mzdy zamestnancov žalovanej sú prísne účelovo určené a nie je možné ich použiť na iný účel ako sa to snažil tvrdiť kvestor, ktorý navyše aj za ich použitie zodpovedá. Na základe uvedeného žiadal žalobca, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

12.Žalovaná podala vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu v písomnej forme, v ktorom v podstate zotrvala na svojich doterajších tvrdeniach a argumentoch. Poprela, že obsahom pracovného posudku boli iba subjektívne hodnotenia jedného človeka - kvestora, ktoré údajne nevychádzali z objektívnych a pravdivých skutkových faktov prípadne tvrdení svedkov. Poukázala na to, že kvestor Univerzity bol priamym nadriadeným žalobcu, mal bezprostrednú vedomosť o výkone jeho zamestnania u žalovanej, o kvalite vykonávaných pracovných úloh, ale aj o vzťahoch žalobcu s ostatnými zamestnancami. Jeho

závery korešpondovali aj s výsluchmi svedkov O.. C., L.. N. V. A. G.. Tieto relevantné výpovede svedkov neboli vytrhnuté z kontextu a nemožno ich považovať za právne bezvýznamné, subjektívne či účelové. Išlo o svedkov, ktorí ako kolegovia prichádzali so žalobcom do pravidelného denného kontaktu v rámci plnenia jeho pracovných úloh u žalovanej. Naďalej tvrdila, že považuje súdom uloženú úpravu obsahu pracovného posudku za neopodstatnenú a neprimeranú okolnostiam v prejednávanej veci, legitímnosť tejto úpravy nie je vôbec podložená vykonaným dokazovaním. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu, podľa ktorých obsah posudku súvisí údajne s nezákonným odvolaním žalobcu z funkcie nezákonným preradením a výpoveďou z pracovného pomeru, nakoľko žalobca podal návrh na začatie trestného stíhania, resp. iné oznámenie o protispoločenskej činnosti, uvedené tvrdenia žalovaná v priebehu konania účinne rozporovala a zo strany žalobcu žiadnym spôsobom neboli preukázané. V tejto súvislosti poukázala na závery vyjadrené v rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. -410 zo dňa 6.7.2020, v ktorých súd konštatoval, že žalovaná sa vo vzťahu k žalobcovi nedopustila žiadneho diskriminačného konania, neporušila práva žalobcu na rovnaké zaobchádzanie a nekonala voči nemu v rozpore so zásadou zákazu diskriminácie v pracovnoprávnych vzťahoch. Naďalej trvala na vykonaní navrhnutých dôkazov a to vypočutie profesorky O., L.. O. V. A. G..

13.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. preskúmal rozsudok v jeho napadnutých výrokoch ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. a 380 ods. 1,2 a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Výrok rozsudku, ktorým bol zamietnutý návrh na prerušenie konania nebol odvolaním napadnutý a nebol ani predmetom prieskumu odvolacím súdom. 14.Žalovaná použila odvolacie dôvody uvedené v , , , a . Odvolací dôvod podľa je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd nedostatočne odôvodní svoje rozhodnutie, t.j. že dôvody rozhodnutia nespĺňajú požiadavky kladené ustanovením , . Odvolací dôvod podľa dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu a pod.). Nevykonanie relevantných dôkazov (dôvod podľa ) je pochybením súdu vtedy, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné. Vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu a prípustnosti jeho vykonania je doménou súdu. Podstata odvolacieho dôvodu podľa spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

15.V posudzovanej prípade odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody sú naplnené a nie sú splnené podmienky na potvrdenie ani zmenu napadnutých výrokov rozsudku súdu prvej inštancie.

16.Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

17.Odvolacie dôvody použité žalovanou obsahujú aj námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach prvoinštančného súdu. Tie sa môžu prejaviť buď v nevykonaní navrhnutých dôkazov potrebných

na zistenie rozhodujúcich skutočností, prípadne v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení. Pri námietkach smerujúcich k napadnutiu skutkových zistení je v zásade možné zopakovať alebo doplniť dokazovanie odvolacím súdom, ktorý by takto získal základ pre svoje potvrdzujúce, prípadne zmeňujúce rozhodnutie. Nie je však možné požadovať od odvolacieho súdu vykonať dokazovanie, ak by to bolo neúčelné.

18.Spory, vedené na súdoch následkom žalôb žalobcu vyplývajú z rovnakých skutkových okolností a tvoria jednoznačne celok, ktorý nemožno posudzovať oddelene. Je nelogické, aby pracovný posudok nereflektoval na závery právoplatných rozhodnutí súdov, ktoré rozhodujú o neplatnosti odvolania žalobcu z funkcie a o neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa. Odvolací súd lustráciou zistil, že na Krajskom súde v Košiciach sa vedú konania pod sp. zn. o neplatnosť odvolania z funkcie s prísl. a o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, v ktorých konaniach nie je odvolacími súdmi rozhodnuté. Ak súd prvej inštancie neprerušil konanie v posudzovanej veci, mal povinnosť vykonať všetky dostupné dôkazy na objasnenie skutkového stavu, ktoré boli navrhované a relevantné a ktorých potreba vykonať ich vyplynula v priebehu konania. Nemožno v danom prípade argumentovať sudcovskou koncentráciou, ak potreba vypočuť ďalšieho svedka vyplynula z doteraz vykonaného dokazovania a nemožno argumentovať zásadou hospodárnosti konania na úkor spravodlivého rozhodnutia vo veci (zvlášť v danom prípade, ak potrebné svedecké výpovede sa nemohli vykonať z ospravedlniteľných dôvodov. Potreba vypočuť rektorku Univerzity súvisí s u doteraz vypočutých svedkov tvrdených skutočností, že odmeny a príplatky boli zaužívané plošne u vedúcich pracovníkov vzhľadom na nízke mzdové ohodnotenie a aj v súvislosti s ďakovným listom.

19.Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu (aj sso súvisiacim výrokom o trovách konania) z dôvodu, že sa súd nevysporiadal v odôvodnení svojho rozsudku s podstatnými tvrdeniami žalovanej prednesenými počas konania a jeho závery nekorešpondujú s výpoveďami všetkých svedkov, u ktorých súd neuviedol jednoznačne, prečo ich do úvahy nevzal. Tiež skutočne z upraveného posudku v danom momente možno usúdiť, že išlo o zamestnanca bezproblémového korektného a nekonfliktného, že oprávnene odmietal plniť pracovné úlohy po odvolaní z funkcie, ako keby skutočne už bolo rozhodnuté o tom, že dohoda o zmene pracovných podmienok, a tým aj odvolanie z funkcie ako aj výpoveď z pracovného pomeru sú neplatné úkony.

20.Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu podľa vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Povinnosťou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude doplniť dokazovanie relevantnými dôkazmi, ak bude rozhodnuté o neplatnosti skončenia pracovného pomeru a neplatnosti odvolania žalobcu z funkcie s prísl. oboznámiť sa aj s dôvodmi týchto rozhodnutí, dôkazy vyhodnotiť jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a vo veci opätovne rozhodnú. Svoje rozhodnutie musí súd odôvodniť tak, aby bolo zodpovedané na všetky relevantné otázky, ktoré v spore vyvstali, nielen vo všeobecnej rovine, v súlade s požiadavkami uvedeným v . Rozhodne tiež o trovách konania vrátane odvolacieho konania.

21.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).