Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tdo/27/2025

Identifikačné číslo spisu: 5721010732 Dátum vydania rozhodnutia: 14.10.2025 Meno a priezvisko: JUDr. Dušan Krč-Šebera Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:5721010732.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a členov senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a JUDr. Dušana Szabóa v trestnej veci obvineného N. F. pre prečin ublíženia na zdraví podľa , , na neverejnom zasadnutí konanom 14. októbra 2025 v Bratislave, o dovolaní obvineného N. F. proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 27. novembra 2024, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného N. F. odmieta.

Odôvodnenie

Okresný súd Martin (ďalej tiež „okresný súd") rozsudkom z 18. januára 2024, sp. zn. uznal obvineného N. F. (ďalej tiež „obvinený" alebo „dovolateľ) za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa , , ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že:

-dňa 17.05.2020 v čase o 19.30 hod. v T. T. v mestskej časti T. K. na dvore pred stavbou so súpisným číslom XXXX, po predchádzajúcom slovnom konflikte, fyzicky napadol poškodeného Ing. N. C., nar.XX.XX.XXXX, a to tak, že ho viackrát udrel päsťou pravej ruky do oblasti ľavého spánku a čela, pričom poškodený sa bránil tak, že obžalovaného udrel päsťou pravej ruky do nosa a dvakrát ho kopol do brucha, potom obžalovaný znova viackrát udrel poškodeného päsťou pravej ruky do tváre do oblasti ľavého spánku a čela, následne obžalovaný obidvoma rukami chytil poškodeného za bundu v oblasti hrude a zvalil ho na zem tak, že poškodený ležal chrbtom na zemi a obžalovaný bol telom na jeho hrudníku a ľavej ruke, ktorú mal poškodený vedľa tela, pričom poškodenému povedal „Tvoj otec sa za teba musí hanbiť", následne poškodeného pustil a z miesta odišiel, čím poškodenému Ing. N. C. spôsobil pomliaždenie hlavy v oblasti čelovo-spánkovej a komplikovanú trieštivú zlomeninu hlavice ľavej ramennej kosti s posunom úlomkov, ktorá si vyžiadala operačnú liečbu, s potrebnou dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní minimálne 10-12 týždňov.

Okresný súd za tento trestný čin uložil obvinenému N. F. podľa s použitím , , , trest odňatia slobody vo výmere 2 roky. Okresný súd mu podľa výkon uloženého trestu odňatia slobody

podmienečne odložil a podľa určil skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Súčasne okresný súd podľa uložil obvinenému povinnosť nahradiť poškodenému Ing. N. C. (ďalej tiež „poškodený") škodu vo výške 2.184,- Eur a povinnosť nahradiť Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. škodu spôsobenú trestný činom vo výške 5.524,04 Eur. Podľa poškodeného odkázal so zvyškom ním uplatňovaného nároku na náhradu škody na civilný proces.

Proti rozsudku okresného súdu podali obvinený a poškodený odvolania, ktoré Krajský súd v Žiline (ďalej tiež „krajský súd") uznesením z 27. novembra 2024, sp. zn. , podľa zamietol.

Proti uzneseniu krajského súdu podal obvinený, vo svoj prospech, prostredníctvom obhajkyne JUDr. Silvie Tatarkovej dovolanie z dovolacích dôvodov podľa , a , t. j. z dôvodu, že v trestnej veci obvineného malo byť zásadne porušené právo na obhajobu [ ], ďalej z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie má spočívať na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom [ ] a dovolaním napadnuté rozhodnutie má byť založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo použití iného hmotnoprávneho ustanovenia [ ].

V súvislosti s dovolacím dôvodom podľa , t. j. že malo byť zásadne porušené právo na obhajobu, obvinený poukázal na postup okresného súdu v základnom trestnom konaní, keď po zmene zákonného sudcu a nesúhlase obvineného podľa , nebol opakovaný výsluch svedka - poškodeného Ing. N. C., ale na podklade , bola prečítaná zápisnica z jeho skoršieho výsluchu tohto svedka na hlavnom pojednávaní 9. mája 2022, keď vypovedal pred pôvodným zákonným sudcom. Obvinený má za to, že postupom okresného súdu po zmene zákonného sudcu, a to prečítaním skoršej zápisnice z výsluchu svedka - poškodeného Ing. N. C. a odmietnutím jeho návrhu podľa na opakovanie osobného výsluchu tohto svedka, malo byť zásadne porušené jeho právo na obhajobu podľa . Potrebu opakovať výsluch svedka - poškodeného po zmene zákonného sudcu, obvinený odôvodňoval tým, že z osobného prednesu tohto svedka pred súdom, nový sudca bude môcť autenticky počuť nevraživosť tohto svedka - poškodeného voči obvinenému a zároveň chcel jeho obhajca svedkovi klásť ďalšie otázky. Podľa jeho názoru, súd si na podklade „len" prečítanej zápisnice z výsluchu svedka, nemohol urobiť „adekvátny" obraz o jednom z „kľúčových" dôkazov, a to z výsluchu priameho účastníka skutku, ktorým bol poškodený Ing. N. C.. Má taktiež za to, že neopakovanie výsluchu svedka poškodeného Ing. N. C. na podklade jeho návrhu v zmysle , ale len prečítanie skoršej zápisnice o výsluchu tohto svedka podľa , napĺňa aj dovolací dôvod podľa , hoci si je vedomý, že prečítanie skoršej zápisnice výsluchu svedka je postup, ktorý pripúšťa . Je však presvedčený, že jeho trestná vec sa vyznačuje charakteristickou dôkaznou situáciou, ktorá má spočívať v stave „tvrdenia proti tvrdeniu", kedy výsluch svedka - poškodeného má byť jediným priamym dôkazom svedčiacim proti obvinenému. Z vyššie uvedených dôvodov považuje postup súdu za nesprávny, za nezákonný a v konečnom dôsledku zasahujúci do zásady ústnosti a bezprostrednosti trestného konania v zmysle . Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa , obvinený nachádza v tom, že podľa jeho názoru nebolo jednoznačne preukázané, že konanie obvineného smerovalo k následku v podobe ublíženia na zdraví poškodeného. Dovolával sa preto uplatnenia zásady „v pochybnostiach v prospech obvineného" (lat. in dubio pro reo).

Obvinený v podstate z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby dovolací súd vyslovil rozsudkom porušenie zákona v neprospech obvineného, zrušil uznesenie krajského súdu, zrušil rozsudok okresného súdu a okresnému súdu prikázal, aby trestnú vec obvineného v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K dovolaniu obvineného sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Martin (ďalej tiež

„prokurátorka"), ktorá v súvislosti s vytýkanými chybami v rámci dovolacieho dôvodu podľa , poukázala na zápisnicu z výsluchu svedka Ing. N. C. na hlavnom pojednávaní z 9. mája 2022, z ktorej vyplýva, že výsluch poškodeného bol vykonaný za prítomnosti obvineného a jeho obhajkyne. Potom ako svedok vypovedal samostatne, bol následne vykonaný výsluch daného svedka stranami, teda aj obhajobou, ktorá mohla realizovať v plnej miere jej zákonné oprávnenia. Dôvody uvádzané obvineným na neskoršom hlavnom pojednávaní považuje prokurátorka za účelové, ako aj údajnú potrebu kladenia ďalších otázok považuje za neopodstatnenú, pretože v súvislosti s výpoveďou svedka - poškodeného nedošlo v predmetnej trestnej veci k novým zisteniam. K dovolaciemu dôvodu podľa , prokurátorka má za to, že postup podľa spočívajúci v prečítaní príslušnej časti zápisnice zachytávajúcej výpoveď svedka - poškodeného je zákonný a s odôvodnením tohto postupu zákonnou sudkyňou sa stotožňuje. K dovolaciemu dôvodu podľa uviedla, že obvineným vznesené námietky sa týkajú zistenia skutkového stavu veci, ktorý však v rámci dovolacieho konania nie je prípustné preskúmavať. Prokurátorka z vyššie uvedených dôvodov navrhla, aby dovolací súd dovolanie obvineného podľa odmietol.

K dovolaniu obvineného sa písomne vyjadril aj poškodený Ing. N. C.. Vo svojom vyjadrení uviedol, že k jeho výpovedi z 9. mája 2022 vykonanej na hlavnom pojednávaní sa obhajoba vyjadrila a kládli mu aj otázky. K tejto výpovedi sa obhajoba opätovne vyjadrila pri jej čítaní na hlavnom pojednávaní 2. októbra 2023. Pokiaľ obvinený namietal naplnenie podmienky „potreby bezprostredného vnímania výpovede" v zmysle vyplývajúcej z potreby bezprostredne vnímať mimiku a (nevraživý) postoj poškodeného k obvinenému, tak zdôraznil, že nová zákonná sudkyňa jeho mimiku a postoje mohla sledovať, pretože sa ho zúčastňoval a vyjadroval sa k iným vykonávaným dôkazom. Tvrdí, že obvinený bol odsúdený nielen na podklade jeho výpovede, ale aj ďalších svedeckých výpovedí, ako aj znaleckých posudkov. Účelovo a klamlivo interpretuje dôkazy, keď napr. najskôr uvádzal, že poškodeného stretol naposledy pol roka pred skutkom a popieral predchádzajúci fyzický kontakt s obvineným. Po zaistení jeho DNA stôp na oblečení poškodeného, už vypovedal o možnom letmom kontakte s poškodeným pri silenej gestikulácii pár týždňov pred skutkom, aj keď sa znalec vyjadril, že také veľké množstvo DNA stôp nemohlo byť zanechané na oblečení poškodeného iba pri letmom dotyku. Nenariadenie opakovania dokazovania výsluchom poškodeného, nemožno podľa jeho názoru podriadiť pod obvineným uplatňované dovolacie dôvody podľa , . Taktiež vady namietané obvineným v rámci dovolacieho dôvodu podľa nepovažuje za právne námietky, ale za skutkové námietky. V podstate z uvedených dôvodov navrhol, aby dovolací súd dovolanie obvineného podľa odmietol.

K vyjadreniam prokurátorky a poškodeného sa obvinený, ani jeho obhajkyňa do konania nariadeného neverejného zasadnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, písomne bližšie nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd") ako súd dovolací ( ) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu [ ], bolo podané prostredníctvom obhajkyne ( ), osobou oprávnenou na jeho podanie [ ], v zákonnej lehote ( ) a na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni ( ), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti (, ), a že dovolateľ pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok ( ).

Najvyšší súd následne zistil, že v prípade dovolania obvineného N. F. je zrejmé, že nie sú naplnené ním uplatnené dôvody dovolania, a preto jeho dovolanie podľa odmietol.

V prvom rade sa žiada uviesť, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným a záväzným rozhodnutiam súdov predstavuje výrazný zásah do právnej istoty a stability právnych vzťahov

v právnom štáte. Aj z uvedeného dôvodu je dovolanie určené k náprave najzásadnejších a zákonom taxatívne vymedzených procesných a hmotnoprávnych vád, ktoré by svojimi dôsledkami mohli zásadne ovplyvniť trestné konanie, respektíve jeho procesný výsledok. Dovolanie nie je prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa [primerane rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka") pod číslom 57/2007].

Jednotlivé dovolacie dôvody [ až n) ], ktoré môže dovolateľ uplatňovať, sú vymedzené taxatívne a podstatne užšie ako dôvody zakotvené v pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní, aby sa príliš širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nenarušovala právna istota. Dovolanie teda nezakladá ďalšiu riadnu opravnú inštanciu a nepredstavuje „ďalšie odvolanie". (primerane napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , , ). Zároveň dovolacie konanie ako mimoriadne opravné konanie proti už právoplatným rozhodnutiam súdov má viaceré špecifické podmienky ako povinné zastúpenie obvineného obhajcom v tomto konaní ( ), oprávnenie podať dovolanie (s výnimkou ministra spravodlivosti) len ak bolo aj využité zákonné právo podať riadny opravný prostriedok (viď bližšie ) a povinnosť namietať okolnosti známe už v pôvodnom konaní (viď bližšie ).

Zároveň platí, že obsah konkrétne uplatnených námietok, vád a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu príslušného dovolacieho dôvodu podľa až n) . Nestačí, ak podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pokiaľ v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu (pozri napr. odôvodnenie rozhodnutia najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 51/2014). Zároveň treba uviesť, že viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené, v zmysle , sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo ( ), a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s z hľadiska ich hodnotenia podľa (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 120/2012-I). Inými slovami povedané, pri zisťovaní dôvodov dovolania dovolacím súdom je rozhodujúca ich vecná špecifikácia dovolateľom, a nie ich označenie podľa .

Podľa , dovolanie možno podať, ak bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu.

Judikatúra dovolacieho súdu právo na obhajobu v zmysle vyššie citovaného dovolacieho dôvodu podľa poníma ako súbor viacerých procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup orgánov činných v trestnom konaní pri reakcii na uplatnenie obhajovacích práv obvineným a obhajcom (pozri R 7/2011). obsahuje celý rad ustanovení, ktoré upravujú jednotlivé čiastkové práva obvineného (napr. právo vyjadrovať sa od začiatku ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, právo nahliadať do spisu, právo vyjadrovať sa k dôkazom, právo navrhovať, predkladať alebo obstarať dôkazy) charakteristické pre príslušné štádium trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo osebe nezakladá dovolací dôvod podľa , pretože relevantným dovolacím dôvodom v zmysle tohto ustanovenia nie je akékoľvek porušenie práva na obhajobu, ale len také porušenie tohto práva, ktoré z hľadiska následkov, dopadov porušenia na výsledok konania, treba pokladať za zásadné porušenie práva.

Pokiaľ obvinený ako zásadné porušenie práva na obhajobu namietal, že okresný súd po zmene zákonného sudcu odmietol opakovať osobný výsluch poškodeného Ing. N. C. na podklade jeho návrhu ( ), a na miesto toho sa uspokojil s prečítaním zápisnice o výsluchu tohto svedka ( ) z hlavného pojednávania vykonaného 9. mája 2022,

tak uvedená argumentácia nepredstavuje zásadné porušenie práva na obhajobu v zmysle . V prvom rade dovolací súd zdôrazňuje, že z nižšie uvedených dôvodov považuje postup okresného súdu za zákonný, keď prečítanie skoršej zápisnice z výsluchu svedka ako podkladu pre rozhodnutie súdu, po zmene zákonného sudcu, zákon pripúšťa ( ) a v druhom rade, prečítaním vykonaného dôkazu, mal obvinený možnosť v základnom trestnom konaní uplatňovať svoje práva slúžiace účelu jeho obhajoby (byť prítomný pri výsluchu svedka

- poškodeného, vyjadrovať sa k tomuto dôkazu, klásť svedkovi - poškodenému otázky, e.t.c.), a to ešte počas výsluchu tohto svedka pred pôvodným zákonným sudcom. Z vyššie uvedených dôvodov dovolací súd dospel k záveru, že argumentácia obvineného o údajnom zásadnom porušení práva na obhajobu v zmysle v danej veci nie je opodstatnená. Podľa , dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom.

Podľa , ak sa zmenil samosudca alebo sa zmenilo zloženie senátu a obžalovaný so zmenou nesúhlasil, hlavné pojednávanie sa vykoná znova.

Podľa , na novom hlavnom pojednávaní možno namiesto výsluchu svedka, obžalovaného alebo znalca prečítať tie časti zápisnice o predchádzajúcom hlavnom pojednávaní, ktoré sa týkajú ich výsluchu. Ak táto zápisnica obsahuje odkaz na ich skoršie výpovede (), prečíta sa v takom prípade aj tá výpoveď, na ktorú sa odkazuje.

Podľa , aj keď sú splnené podmienky na prečítanie zápisnice podľa odseku 3 alebo prehratie zvukového záznamu podľa odseku 4, predseda senátu na návrh strany nariadi opakovanie výsluchu svedka alebo znalca, ak je ich výpoveď rozhodujúca na riadne zistenie skutkového stavu a je potrebné overiť ich hodnovernosť alebo pokiaľ je z iných dôležitých dôvodov potrebné bezprostredné vnímanie ich výpovede. Tým nie je dotknuté právo súdu aj bez splnenia týchto podmienok rozhodnúť o výsluchu svedka alebo znalca ().

Pokiaľ obvinený argumentoval, že „len" podľa ustanovenia prečítaná zápisnica z výsluchu svedka Ing. N. C., má byť nezákonne vykonaným dôkazom, pretože pre riadne zistenie skutkového stavu a overenie si hodnovernosti tohto svedka má byť s ohľadom na svedkovu nevraživosť voči obvinenému, potrebné opakovať výsluch tohto svedka pred novým zákonným sudcom podľa , tak túto argumentáciu považuje dovolací súd za irelevantnú. Predmetné ustanovenie , ktorého použitia sa dovoláva obvinený, podmieňuje opakovanie výpovede svedka alebo znalca po zmene zákonného sudcu a na návrh obvineného tým, že opakovanie výpovede má byť rozhodujúce pre riadne zistenie skutkového stavu a zároveň je opakovanie výpovede potrebné, buď pre overenie hodnovernosti alebo pre bezprostredné vnímanie výpovede. V danom prípade poškodený Ing. N. C. v priebehu trestného konania vypovedal celkovo 3-krát, 2-krát v prípravnom konaní (výpovede svedka - poškodeného z 27. mája 2020 a z 27. januára 2021) a v súdnom konaní 1-krát (9. mája 2022), jeho výpovede k rozhodujúcim skutkovým okolnostiam, ako aj k iným konfliktom s obvineným (napr. súvisiacimi s elektrickým káblom, vlámaním sa do skrinky poškodeného) sú konzistentné, zhodné, čo sa okrem iného prejavilo v tom, že v rámci výpovede tohto svedka v konaní pred súdom (9. mája 2022), neboli odstraňované rozpory medzi jeho jednotlivými výpoveďami, pretože ani neboli zistené žiadne relevantné rozpory v jeho výpovediach. Na podklade vyššie uvedeného, teda najmä s poukazom na konzistentnosť a zhodnosť výpovedí poškodeného, nemožno prijať argumentáciu obvineného, že v jeho veci malo byť pre riadne zistenie skutkového stavu a overenie hodnovernosti potrebné znovu opakovať výsluch poškodeného Ing. N. C. v zmysle , po zmene samosudcu pred okresným súdom. Pokiaľ obvinený argumentoval údajnou potrebou preverenia hodnovernosti, aby nový zákonný sudca v podstate na vlastné oči mohol vidieť nevraživosť poškodeného voči obvinenému, tak o povahe vzájomného vzťahu medzi poškodeným a obvineným si súd mohol utvoriť názor aj z iných vykonaných dôkazov (napr. záznamy z priestupkových konaní, z výpovedí poškodeného a obvineného k ich vzájomným vzťahom, ako aj k iným konfliktom), ale aj z vystupovania poškodeného, ktorý sa aktívne zúčastňoval, vyjadroval, či už písomne alebo ústne v základnom trestnom konaní. Dovolací súd z vyššie uvedených

dôvodov dospel k záveru, že v konaní pred okresným súdom, na podklade , prečítaná zápisnica o výsluchu poškodeného Ing. N. C. z hlavného pojednávania 9. mája 2022, je zákonne vykonaným dôkazom a v trestnej veci obvineného nie je daný dovolací dôvod podľa .

Podľa , dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie situácia spočívajúca v tom, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiaden trestný čin, alebo že ustálený skutok vykazuje znaky iného trestného činu, alebo že obvinený bol uznaný za vinného z prísnejšieho trestného činu, než ktorého sa ustáleným skutkom dopustil. Podstatou správneho posúdenia skutku je aplikácia hmotného práva, teda že skutok zistený v napadnutom rozhodnutí súdu bol subsumovaný - podradený pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v , pričom len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie tohto dôvodu (primerane napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , ). Vyššie citované ustanovenie teda slúži výlučne na nápravu hmotnoprávnych chýb a jeho znenie za bodkočiarkou vylučuje možnosť úspešne sa domáhať preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie založené, s výnimkou uvedenou v ustanovení , ktorá prináleží iba ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky. Inak povedane´, vo vzťahu k skutkovému stavu zistenému skôr konajúcimi súdmi, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete rozsudku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru a nikdy nie námietky skutkové (viď aj R/57/2007-II, , ). Za skutkové sa pritom považujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov - ich posudzovanie je dominanciou odvolacieho konania.

Pokiaľ obvinený v dovolaní namietol, že nemalo byť jednoznačne preukázané, že spáchal skutok kladený mu za vinu, že nemalo byť preukázané konanie vedúce k následku a dovolával sa použitia zásady „v pochybnostiach v prospech obvineného", tak uvedené námietky, sú skutkovými námietkami (proti správnosti skutkových zistení), a nie sú relevantné z pohľadu dovolacieho dôvodu v zmysle .

Vzhľadom na to, že obvinený N. F. vytýkanými chybami, ktoré uviedol vo svojom dovolaní, zjavne nenaplnil ním uvedené dovolacie dôvody, ani žiadne iné dovolacie dôvody podľa až n) , Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí jeho dovolanie podľa odmietol.

Toto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.