Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Ek-1198-2021.pdf
PDF · 113.24 KB
Case nature
Subarea
7Ek/1198/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: M.B.A. Financie s.r.o., Gusevova 1415/6, 821 09 Bratislava - Ružinov, IČO: 36754404, zast. M.B.A. LEGAL, advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, Tallerova 4/4, 811 02 Bratislava, IČO: 04329724, proti povinnému: I. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX Š., o vymoženie: 5.157,- Eur s prísl., v exekúcii vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ing. Jozef Buri, LLM, Ku Bratke 3, 934 05 Levice, IČO: 42048192, pod sp. zn. 306EX 504/21-LŠ, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Oprávnenému sa voči povinnému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 95,90 EUR ( bez DPH), ktoré budú v prospech oprávneného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným dňa 15.04.2021 domáhal od povinného vymoženia 5.157,- Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulov vydaných Okresným súdom Galanta: platobný rozkaz sp.zn. 26Csp/92/2020, zo dňa 16.07.2020, ktorý nadobudol vykonateľnosť 29.08.2020 v spojení s opravným uznesením zo dňa 21.08.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť 29.09.2020, uznesenie o odmietnutí odporu sp.zn. 26Csp/92/2020, zo dňa 29.10.2020 nadobudlo právoplatnosť 15.12.2020, opravné uznesenie sp.zn. 26Csp/92/2020, zo dňa 08.03.2021 nadobudlo právoplatnosť 07.04.2021 v spojení s platobným rozkazom zo dňa 16.07.2020 a opravným uznesením zo dňa 21.08.2020.
2. Súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Ing. Jozef Buri, LLM, Ku Bratke 3, 934 05 Levice, IČO: 42048192, poverením zo dňa 17.05.2021, ktorý vedie exekúciu pod spisovou značkou 306EX 504/21-LŠ.
3. Povinná podala súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 17.06.2021. Úrok z omeškania vo výške 10 % ročne považuje za neprimerane vysoký k výške istiny, s poukazom na vydaný platobný rozkaz a opravné uznesenie zo dňa 08.03.2021. Povinná podala odpor v zákonnej lehote, neuznáva pohľadávku žalobcu čo do dôvodu a výšky. Výrok je nedôvodný a neopodstatnený. Žalobca pohľadávku uplatňuje bez právneho dôvodu, v rozpore s Ústavou SR a únijným právom, zároveň žalobca žiada bezdôvodné obohatenie a úžeru, čo je v demokratickom štáte neprípustné. Platobný rozkaz bol povinnej doručený dňa 16.10.2020 o 00:13 hod. a teda v zákonnej 15 dňovej lehote od doručenia povinná podáva (podala) odpor, k čomu poukazuje na prílohu - elektronické doručenie platobného rozkazu. Žiada, aby súd podrobil úverovú zmluvu č. 5108791791, Zmluvu o postúpení pohľadávok a Oznámenie o postúpení pohľadávok súdnej kontrole z úradnej povinnosti a rozhodol, že všetky neprijateľné podmienky o ktorých spotrebiteľ mal byť zo strany dodávateľa náležite poučený, nie sú pre spotrebiteľa záväzné a aby súd určil, ktoré povinné zákonné náležitosti absentujú
a podrobil zmluvu súdnej kontrole. Zmluva o postúpení pohľadávok nikdy nebola povinnej doručená. Povinná tiež uvádza aj viaceré elektronické notifikácie o doručení k spisovým značkám: 26Csp/92/2020, 21Up/1604/2020. Súd mal platobným rozkazom rozhodnúť o úrokoch z omeškania 10 % ročne. Aktuálna sadzba zákonných úrokov z omeškania je stanovená podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z. vo výške 5,00 % ročne, pričom súd rozhodol, že má zaplatiť úrok z omeškania 10 % ročne. Tiež poukazuje na rozhodnutie ústavného súdu (spisovú značku neuvádza), teda úrok z omeškania je neprimerane vysoký k vymáhanej istine. Povinná nevie, kto je spoločnosť M.B.A. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie aktívnej vecnej legitimácie (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej vecnej legitimácie (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného), je súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo/164/96, súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný po stránke materiálnej aj formálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu i bez návrhu zastavená. Povinná podala v zákonnej lehote odpor proti platobnému rozkazu. Táto procesná vada konania znamená porušenie základného práva na spravodlivý súdny proces, ktoré právo zaručuje aj čl. 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo domôcť sa výkonu vykonateľného rozhodnutia sa považuje za integrálnu súčasť súdnej ochrany v zmysle čl. 46 Ústavy SR; k porušeniu tohto práva môže dôjsť aj rozhodnutím exekučného súdu o zastavení exekúcie, ak pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom stanovené podmienky. Povinná žiada zastavenie exekúcie, pretože exekučný titul považuje za formálne nevykonateľný z dôvodu, že podala odpor proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote 15 dní od doručenia. Takto došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivé súdne konanie zmysle § 420 písm. f) C.S.P., podotýka či uplatnený nárok nebol v čase podania žaloby premlčaný. Povinná je toho názoru, že ochrane spotrebiteľa, ako prioritnej zásade v zmysle platných právnych predpisov a smernice Rady 93/13/EHS, prvostupňový súd nevenoval takmer žiadnu pozornosť a na tomto porušení vyniesol v neprospech povinného rozhodnutie, ktoré nie je možné považovať za súladné so zákonom a exekučný súd je oprávnený túto zákonnosť exekučného titulu preskúmať. Najvyšší súd SR sa rozhodnutím zo dňa 30.01.2013, č.k. 4Cdo 410/2012 stotožnil so záverom prvostupňového aj odvolacieho súdu, povinná cituje: „Súdna prax je jednotná v názore, že tá v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej. Či ide o rozhodnutie formálne vykonateľné, sa posudzuje z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané. Z aspektu obsahových náležitosti rozhodnutia, t. j. určitosť, zrozumiteľnosť a presnosť označenia subjektov práv a povinnosti, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať, sa skúma materiálna vykonateľnosť rozhodnutia. Súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, t. j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu, a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Záver o oprávnení okresného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a nielen pred vydaním poverenia plne korešponduje so zámerom zákonodarcu, vyjadreným aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Otázkou, či súd, rozhodujúci v rámci exekučného konania, uznesením ktorým bola exekúcia zastavená, mal právomoc skúmať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu, sa zaoberal Ústavný súd Slovenskej republiky aj v uznesení sp. zn. L US 456/20/1-19 zo 23. novembra 2011, v ktorom uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť". Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal v tomto rozhodnutí aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadenú, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená". Povinná v ďalšom namieta neplatnosť úverovej zmluvy od počiatku. Zmluva neobsahuje údaj o celkovej čiastke
(čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť), pričom nie je zrejmé, z akých hodnôt veriteľ pri celkovej sume vychádzal. V zmluve absentuje termín konečnej splatnosti úveru a doba trvania zmluvy. Toto je možné považovať za neurčité a nezrozumiteľné, ide o neplatnosť podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Taktiež pri uvedení ročnej percentuálnej miery nákladov nie je zrejmé, z akých hodnôt veriteľ vychádzal pri výpočte a potom je otázne, čo predstavuje ostatné náklady spojené s úverom. Údaj o RPMN je z tohto dôvodu nesprávny. Zmluva obsahuje aj neprijateľné podmienky a oznámenie o postúpení pohľadávky nikdy povinnej nikto nedoručil. Domáha sa práv prislúchajúcich spotrebiteľovi v súlade s Európskou smernicou 90/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Na spotrebiteľa sa vzťahuje plná ochrana, ktorá hovorí i o tom, že každý je spotrebiteľom, kto si zoberie úver, okrem toho, kto si požičia na to, aby mohol požičiavať ďalej. Zmluva sa riadi podľa § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Počas zmluvného vzťahu bola povinná dobromyseľná a verila, že dodávateľ jedná zodpovedne, čestne a dodržiavala zákony SR a EU a nepredpokladá sa, že môže použiť nekalé praktiky a neprijateľné podmienky. Ide o neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle § 53 písm. g, h, k, o, p, r, t, u, v - Občianskeho zákonníka. Zmluva je predtlačená, formulárová a spotrebiteľ nemôže obsah zmluvy ovplyvniť a musí ju podpísať tak, ako mu je predložená. Ani povinná zmluvu nemohla ovplyvniť a musela ju podpísať tak, ako jej bola predložená. Zmluva musí mať možnosť pripomienok, musí byť obojstranne výhodná a nie taká, z ktorej môže vzniknúť rozpor. Zodpovedný zo zákona je ten, kto zmluvu vyhotovil. Spotrebiteľ podpíše zmluvu lebo si myslí, že ju vyhotovil profesionál a spláca úver, lebo to považuje za správne. S poukazom na § 43a Občianskeho zákonníka je dodávateľ viazaný podpísaným návrhom, inak je zmluva neplatná. Poplatok za spracovanie je neprijateľnou podmienkou. Odvolávanie sa na všeobecné podmienky a obchodné podmienky je neúčinné, ak nie sú podpísané a počas uzavretia zmluvy neboli k dispozícii na prečítanie a vysvetlenie aj pre nedostatok času; považujú sa za jednostranný úkon a spotrebiteľ nie je nimi viazaný. Povinná znovu poukazuje na smernicu Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Navrhuje zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, vykonávaná exekúcia je neprípustná, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (ďalej len „návrh na zastavenie exekúcie“).
4. K návrhu na zastavenie exekúcie podal vyjadrenie oprávnený dňa 02.07.2021. Uviedol, že v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie musí byť riadne odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť; najmä také, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu až ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Povinná takéto skutočnosti neuvádza a nie sú dané zákonné dôvody zastavenia exekúcie. V zmysle platnej legislatívy je pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. k momentu podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno zaťažuje povinného, ktorý podal návrh na zastavenie exekúcie. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Čo sa týka skutkových okolností, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu, tieto výslovne v návrhu na zastavenie exekúcie nemôžu byť namietané. Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR, nález III ÚS 4/2011: ''Exekučný súd skúma exekučný titul pri rozhodovaní a žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie....,tiež prípadnú námietku proti exekúcii...., ako aj prípadný návrh povinného na zastavenie exekúcie..., súčasne platí, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal." Uvedený právny názor a potvrdzuje aj rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II 39Er/1855/2016: "Okolnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu sa môžu uplatniť v základnom konaní, nie vo vykonávacom konaní. V exekučnom konaní s poskytuje ochrana judikovanému právu." Konanie povinného považuje oprávnený za v rozpore so zásadou "práva patria bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Je predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak podcenením či zanedbaním môžu svoje práva strácať. Napriek uvedenému, povinný vôbec nevyužil riadne opravné prostriedky a podal až návrh na zastavenie exekúcie dňa 25.5.2021. Opísané nekonanie povinného je v zjavnom rozpore s uvedenou zásadou. Vzhľadom na pasivitu povinného, exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Oprávnený je toho názoru, že exekučný súd v súlade s § 53 ods. 1 Exekučného poriadku preskúmal návrh na vykonanie exekúcie, jeho prílohy a dňa 17.05.2021 vydal poverenie súdnemu exekútorovi. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie explicitne poukazuje na zákonnosť exekučného konania a exekučného titulu; pochybnosti a argumenty povinnej sú v celom rozsahu neopodstatnené, majúce za cieľ zakryť jej nečinnosť a oddialiť výkon rozhodnutia, ktorý je v súlade so zákonom. Návrh na
zastavenie exekúcie treba zamietnuť a priznať právnemu zástupcovi nárok na náhradu trov právneho zastúpenia (ďalej len „vyjadrenie oprávneného“).
5. Súdny exekútor postúpil súdu návrh na zastavenie exekúcie aj s prílohami podaním zo dňa 09.07.2021 (§ 61k ods. 5 Exekučného poriadku).
6. Podľa § 45 ods.1 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“): Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku: Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku: Povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku: Návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku: Ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
11. Súd poukazuje na to, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument účastníka konania, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre jeho rozhodnutie, zostali sporné alebo sú nevyhnutné pre vysvetlenie dôvodov prijatého rozhodnutia. Nie je povinnosťou súdu zaoberať sa všetkými tvrdeniami povinného v návrhu na zastavenie exekúcie, ale len tými, ktoré majú pre jeho rozhodnutie podstatný význam. Súd v uvedených intenciách posúdil návrh na vykonanie exekúcie, poverenie vydané súdnemu exekútorovi a návrh na zastavenie exekúcie včítane všetkých dokumentov a vyjadrení, pričom zistil, že návrh na zastavenie exekúcie nie je dôvodný. Súd pritom konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný včas, v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému; povinný podal zásielku na prepravu dňa 18.06.2021. Upovedomenie o začatí exekúcie povinný prevzal dňa 07.06.2021.
12. Súd k tomuto uvádza, že ako exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno (dôkazná povinnosť) ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie musí byť riadne odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť, takýto návrh má odkladný účinok. Súd sa v tomto smere stotožnil s vyjadrením oprávneného.
13. Súd tiež uvádza, že pokiaľ ide o procesné a skutkové okolnosti, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu, resp. sa týkajú vydania exekučného titulu (postup súdu, ktorý vydal exekučný titul, konanie účastníkov konania, uzatváranie zmlúv a pod.), tieto ani nemôžu byť predmetom skúmania na základe návrhu na zastavenie exekúcie. Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR, kde v náleze pod sp. zn. III ÚS 41/2011-31 vyslovil: „...Súčasne platí, že exekučný súd nie je
oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal“ (napr. Uznesenie Okresného súdu Bratislava II 39Er/1855/2016 z 05.08.2016). Okolnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu sa môžu uplatniť v základnom konaní, nie vo vykonávacom konaní. V exekučnom konaní sa poskytuje ochrana judikovanému právu. V opačnom prípade by exekučný súd pôsobil ako súd tretej inštancie (konajúci o opravnom prostriedku), uvedené skutočnosti exekučný súd nie je oprávnený skúmať a tieto ani nemôžu byť namietané v návrhu na zastavenie exekúcie, súd sa v tomto smere stotožnil s vyjadrením oprávneného. V zmysle § 53 ods. 3 písm. d), e), f) bod. 1. až 4. Exekučného poriadku, exekučný súd môže podrobiť kontrole exekučný titul, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, ďalej exekučný titul vydaný v konaní v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmať neprijateľné zmluvné podmienky a tiež exekučný titul, ktorým je rozhodcovské rozhodnutie vydané v spotrebiteľskom spore, vo všetkých prípadoch len v rozsahu danom týmito zákonnými ustanoveniami. V danom prípade však nejde o nárok zo zmenky, taktiež konanie, v ktorom bol vydaný exekučný titul nie je konaním, v ktorom nebolo možné namietať, alebo preskúmať neprijateľné zmluvné podmienky a nejde ani o rozhodcovské rozhodnutie vydané v spotrebiteľskom spore (vydané rozhodcovským súdom). Exekučným titulom je všeobecným súdom vydaný platobný rozkaz; preto exekučný súd nemôže preskúmavať takýto exekučný titul a skutočnosti (listiny, zmluvy a pod.), ktoré mu predchádzali, vzhľadom na vyššie uvedené.
14. Súd má za preukázané, že uznesením sp.zn. 26Csp/92/2020-107, zo dňa 29.10.2020 Okresného súdu v Galante, bol odmietnutý odpor žalovaného (povinnej) proti platobnému rozkazu zo dňa 16.07.2020, sp.zn. 26Csp/92/2020-75. Prvostupňový súd konštatoval, že predmetný platobný rozkaz bol žalovanému doručený do elektronickej schránky fikciou doručenia dňa 13.8.2020. Žalovaný podal osobne dňa 27.10.2020 odpor proti platobnému rozkazu. Nakoľko žalovaný (povinná) podal odpor po uplynutí 15 dňovej lehoty na podanie odporu, pričom o lehote na podanie odporu bol v predmetnom platobnom rozkaze poučený, súd jeho odpor v zmysle § 267 ods. 2 písmeno a) CSP, ako oneskorene podaný odmietol.
15. K úvahe povinnej týkajúcej sa premlčania v čase podania žaloby prvostupňovému súdu, exekučný súd k tomuto znovu poukazuje na nemožnosť preskúmať právny a skutkový stav, ktorý existoval pred vydaním exekučného titulu. Otázku premlčania je možné v rámci exekučného konania (v období po vydaní exekučného titulu ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie) posúdiť v rozsahu podľa § 110 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), ktoré hovorí: ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia: úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka: ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
16. Súd k uvedenému konštatuje, že platobný rozkaz nadobudol vykonateľnosť dňa 29.08.2020, resp. podľa tohto exekučného titulu sa malo plniť v lehote do 15 dní od doručenia platobného rozkazu, teda do 29.08.2020, a to v časti istiny 5.157, Eur, ako aj úrokov z omeškania 10% ročne zo sumy 4645 Eur od 20.12.2019 do zaplatenia, trov konania 239,- Eur a trov právneho zastúpenia: 383,10 Eur (platobný rozkaz bol doručený žalovanému - povinnej fikciou doručenia dňa 13.08.2020). Oprávnený uplatnil svoje právo na vymáhanie pohľadávky (výkonom rozhodnutia) v zákonnej premlčacej lehote, podaním návrhu na vykonanie exekúcie dňa 15.04.2021, teda v danom prípade nedošlo k premlčaniu pohľadávky a ani jej príslušenstva (úrokov z omeškania, trov konania a právneho zastúpenia), priznanej právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím - platobným rozkazom, ako exekučným titulom; oprava exekučného titulu nemá vplyv na výšku pohľadávky a ani na lehotu plnenia.
17. K námietke vecnej legitimácie zo strany povinnej súd poukazuje znovu na právoplatný a vykonateľný exekučný titul, kde je za účastníka konania na strane oprávneného označená spoločnosť: M.B.A.
Financie s.r.o., teda navrhovateľ v exekučnom konaní. V tejto súvislosti znovu exekučný súd poukazuje na nemožnosť posúdiť právny a skutkový stav existujúci ku dňu vydania exekučného titulu. Exekučný súd však ešte v štádiu preskúmavania samotného návrhu na vykonanie exekúcie pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi (§53 Exekučného poriadku) mal k dispozícii všetky potrebné listiny (včítane spotrebiteľskej zmluvy a súvisiacich), z ktorých aj pre exekučný súd vyplýva, že povinná podľa Dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 03.03.2016, uzavretou so Slovenskou sporiteľňou, a.s., pristúpila k záväzku z úverovej zmluvy č. 5108791791. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0228/2020/ CE, zo dňa 24.03.2020, uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. Bratislava (postupcom) a M.B.A. Financie s.r.o. Bratislava (postupníkom - oprávneným) a podľa prílohy č. 1 k tejto zmluve, došlo k prevodu predmetnej pohľadávky na oprávneného: M.B.A. Financie s.r.o. Exekučný súd taktiež eviduje aj Oznámenie o postúpení pohľadávky podľa § 526 a nasl. Zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník, zo dňa 27.03.2020 adresované povinnej, z ktorého je zrejmé výslovné oznámenie, že došlo k postúpeniu pohľadávky z úverovej zmluvy č. 5108791791 na oprávneného: M.B.A. Financie s.r.o., ktorému je potrebné plniť pohľadávku. Exekučný súd preto v rámci preskúmania návrhu na vykonanie exekúcie mal za osvedčené, že sú predpoklady pre nariadenie exekúcie, resp. pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie; a to aj vychádzajúc z § 524 a § 526 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých veriteľ môže postúpiť svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka písomnou zmluvou inému. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi (pôvodnému veriteľovi). Postúpenie pohľadávky nijakým spôsobom nezbavuje dlžníka povinnosti slniť svoj dlh.
18. Súd má riadne doložený vykonateľný exekučný titul v súlade s § 45 Exekučného poriadku, v exekučnom titule je jednoznačne určená povinnosť na zaplatenie dlžnej sumy s príslušenstvom, hmotnoprávne legitimovaný z exekučného titulu je oprávnený, ktorému je priznané právo voči povinnému a povinný, ktorý je zaviazaný k povinnosti. Povinný dobrovoľne ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie určenú povinnosť nesplnil, najmä nepreukázal úhradu vymáhanej pohľadávky (ani pôvodnému veriteľovi a ani novému veriteľovi - oprávnenému) a povinný nijako neosvedčil, že exekučný titul je v súčasnosti zrušený (ani v rámci podaného odporu proti platobnému rozkazu), čím sú dané zákonné predpoklady na vymáhanie neuhradenej sumy v plnom rozsahu. Súd v tomto smere nezistil nijaké porušenie Ústavy SR a ani predpisov únijného práva, povinná ani v tejto súvislosti návrh na zastavenie exekúcie neodôvodnila.
19. Súd v danej veci nezistil žiadne dôvody zastavenia exekúcie v rozsahu podľa § 61k ods. 1 písm. a) až d) Exekučného poriadku, t.j. neboli zistené okolnosti, spôsobili zánik vymáhaného nároku, nie sú dôvody podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné (nejde o cudzí exekučný titul), nie sú iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, ktoré by nastali po vydaní exekučného titulu.
20. Z uvedených dôvodov súd návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3, prvá veta Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.
21. Oprávnený uplatnil v rámci posudzovania návrhu na zastavenie exekúcie nárok na trovy právneho zastúpenia, ktoré nevyčíslil.
22. Podľa §199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
23. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
24. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
25. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
26. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu tých trov.
27. Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky č. 655/5004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „Vyhláška“), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
28. Podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je (okrem iného): nad 663,88 eura do 6 638,78 eura 41,49 eura + 9,96 eura za každých aj začatých prevyšujúcich sumu 331,94 eura 663,88 eura
29. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
30. Podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
31. Oprávnený bol v rámci skúmania návrhu na zastavenie exekúcie v plnom rozsahu úspešný (100%), povinná úspešná nebola.
32. Súd, podľa § 199e Exekučného poriadku, priznal oprávnenému nárok na odmenu za jeden úkon právnej služby: vyjadrenie oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho zástupcu. Odmena bola vypočítaná podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. zo sumy 5.157,- Eur, s použitím § 9 ods. 1, § 10 ods. 1 Vyhlášky, nasledovne: 180,93 Eur + 1 x režijný paušál (§ 16 ods. 3 Vyhlášky, rok 2021): 10,87 Eur; spolu: 191,80 Eur (počítané bez DPH). Po znížení na 1-inu (§13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky), odmena je v konečnej výške: 95,90 Eur (bez DPH; 191,80 / 2 = 95,90 Eur). Súd, v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, vydá po právoplatnosti tohto uznesenia osobitný dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie, na základe ktorého možno vymáhať vyššie vypočítaný nárok oprávneného, tak ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.