Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Ndob/41/2024

Identifikačné číslo spisu: 6124310257 Dátum vydania rozhodnutia: 26.08.2025 Meno a priezvisko: JUDr. Miroslava Janečková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:6124310257.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a členiek senátu JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Eriky Čanádyovej, v spore žalobkyne AGRO TAMI, a.s., so sídlom Cabajská 10, 950 22 Nitra, IČO: 36 467 430, zastúpenej advokátom JUDr. Oldrichom Lejnarom, LL.M., so sídlom Nad traťou 26, 060 01 Kežmarok, proti žalovanému Slovenský mliekarenský zväz, so sídlom Záhradnícka 21, 811 07 Bratislava IČO: 17 314 402, zastúpenému advokátom JUDr. Ivanom Jánošíkom, so sídlom Klincová 35, 810 05 Bratislava, o zaplatenie 205 451,27 eura s príslušenstvom, o nesúhlase Mestského súdu Bratislava III s postúpením sporu Okresným súdom Banská Bystrica, takto

rozhodol:

P r í s l u š n ý m na prejednanie a rozhodnutie sporu j e Mestský súd Bratislava IV.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní sp. zn. vydal dňa 10. júna 2024 platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal včas odpor s vecným odôvodnením. Na základe návrhu žalobkyne na pokračovanie v konaní bola vec postúpená Mestskému súdu Bratislava III ako súdu príslušnému na jej prejednanie podľa o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

2. Mestský súd Bratislava III s postúpením sporu nesúhlasil a postupom podľa v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) vec predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o nesúhlase s postúpením sporu. Poukázal na to, že žalobkyňa sa voči žalovanému domáha vydania bezdôvodného obohatenia, ku ktorému malo dôjsť úhradou poplatku na podporu spotreby a odbytu mlieka a mliečnych výrobkov na území Slovenskej republiky (ďalej aj „propagačný poplatok“), fakturovaného na základe článku 9.7 odvetvovej dohody uzavretej dňa 30. novembra 2009 a o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka (ďalej len „“) v znení Zdôraznil, že medzi žalobkyňou a žalovaným, ktorý nie je podnikateľským subjektom, ale občianskym združením, neexistuje žiadny obchodnoprávny

vzťah, na ktorý by bolo možné uplatniť ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“). Podľa názoru Mestského súdu Bratislava III (ďalej aj „predkladajúci súd“) sa jedná o občianskoprávny spor, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), v znení účinnom do 31. decembra 2017 a o poskytovaní podpory a dotácie v poľnohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Na konanie v predmetnej občianskoprávnej veci je podľa názoru predkladajúceho súdu príslušný Mestský súd Bratislava IV.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“) ako súd spoločne nadriadený Okresnému súdu Banská Bystrica a Mestskému súdu Bratislava III ( ) po preskúmaní veci dospel k záveru, že nesúhlas Mestského súdu Bratislava III s postúpením veci Okresným súdom Banská Bystrica je dôvodný.

4. Podľa odpor, ktorý súd neodmietol, odošle žalobcovi bez zbytočného odkladu spolu s výzvou, aby sa k nemu v lehote 15 dní vyjadril a aby v tej istej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa .

5. Podľa , ak žalobca v lehote podľa odseku 1 podá návrh na pokračovanie v konaní, súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie podľa a strany o tom upovedomí. Ak príslušným na jej prejednanie je súd podľa , súd strany upovedomí o pokračovaní v konaní.

6. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie v prvej inštancii je pre obvod Mestského súdu Bratislava IV miestne príslušný Mestský súd Bratislava IV.

7. Podľa na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.

8. Podľa , všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba sídlo.

9. Podľa na konanie v obchodnoprávnych sporoch je príslušný Mestský súd Bratislava III pre obvod Krajského súdu v Bratislave.

10. Podľa súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu.

11. Podľa , ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.

12. Podľa o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), sídlom Mestského súdu Bratislava IV je mesto Bratislava; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV a Bratislava V.

13. Podľa táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

14. Podľa touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

15. Podľa na účely odseku 2 subjektom verejného práva je a) štátny orgán, obec, vyšší územný celok, právnická osoba, ktorá spĺňa požiadavky podľa odseku 4, e) združenie právnických osôb, ktorého členom je aspoň jeden zo subjektov verejného práva uvedených v písmenách a) až d).

16. Podľa právnická osoba podľa odseku 3 písm. d) je osoba založená alebo zriadená na účel plnenia potrieb všeobecného záujmu, ktoré nemajú výrobný alebo obchodný charakter, a a) je úplne alebo z väčšej časti financovaná subjektom verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d), b) je kontrolovaná subjektom verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d) alebo c) subjekt verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d) vymenúva alebo volí viac ako polovicu členov jej riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu.

17. Už v uznesení sp. zn. z 24. februára 2021 Najvyšší súd SR konštatoval, že s ohľadom na skutočnosť, že k postúpeniu sporu (veci) môže dôjsť nielen za splnenia podmienok uvedených v ustanovení , ale aj pri splnení podmienok uvedených v ustanovení zákona o upomínacom konaní, je potrebné pojem „postúpenie sporu“ použitý v ustanovení vykladať extenzívne, t. j. tak, že pod postúpením sporu treba rozumieť nielen postúpenie sporu ako výsledok postupu súdu podľa ustanovenia , ale aj ako výsledok postupu súdu podľa ustanovenia zákona o upomínacom konaní.

18. Pre rozhodnutie tohto sporu o príslušnosť bolo potrebné zodpovedať otázku, či predmetom konania je občianskoprávny alebo obchodnoprávny nárok. Najvyšší súd SR už vo svojom uznesení sp. zn. z 11. decembra 2019 vyslovil, že pre stanovenie súdnej príslušnosti je vždy významný obsah žaloby, ktorý formuluje žalobca, teda i to, akej súdnej ochrany sa dovoláva. V okolnostiach toho- ktorého prípadu preto nepôjde o prejudikovanie meritórneho rozhodnutia vo veci samej, ale o kritéria určujúce príslušnosť súdu ako jednej z podmienok konania.

19. Zo spisu vyplýva, že ide o spor o vydanie bezdôvodného obohatenia, kedy žalovaný sa mal na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatiť (získať majetkový prospech) tým, že uhrádzal faktúry, ktorými mu žalovaný (za ostatné tri roky) fakturoval propagačný poplatok podľa čl. 183 nariadenia (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (ďalej len „nariadenie č. 1234/2007“). Žalobkyňa poukázala na to, že predmetné nariadenie nestanovuje výšku tohto poplatku, ani spôsob jeho výpočtu, či mechanizmus výberu. Zároveň podľa nariadenia č. 1234/2007 môže propagačný poplatok vyberať iba členský štát Európskej únie a tento poplatok môže byť ukladaný výlučne výrobcom mlieka, ktorým žalobkyňa nie je. Výšku propagačného poplatku a mechanizmus jeho výberu upravuje odvetvová dohoda uzavretá dňa 30. novembra 2009 medzi Slovenským zväzom prvovýrobcov mlieka, žalovaným a Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „odvetvová dohoda“), a to v bodoch 9.3, 9.4 a 9.7. Táto úprava je podľa názoru žalobkyne neplatná pre rozpor s článkom 59 a článkom 13 ods. 1 , keďže na vnútroštátnej úrovni nebol prijatý žiadny právny predpis, ktorý by zaviedol propagačný poplatok aj pre nákupcov mlieka. Zdôraznila tiež, že keďže nie je členom žalovaného občianskeho združenia, toto jej nemôže ukladať žiadne povinnosti. Podľa názoru žalobkyne právny dôvod na vyberanie propagačného poplatku odpadol, keď nariadenie č. 1234/2007 bolo k 1. januáru 2014 zrušené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami (ďalej len „nariadenie č. 1308/2013“) a zároveň bol zrušený

, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2018. Z novej zákonnej úpravy vyplýva, že od 1. januára 2018 sa môže v odvetvovej dohode určiť výlučne poplatok za nadbytočné množstvo podľa nariadenia č. 1308/2013, čo je ale iný poplatok ako propagačný poplatok. Z uvedeného podľa názoru žalobkyne vyplýva, že na strane žalovaného nikdy neexistoval právny dôvod na vyrubovanie propagačného poplatku žalobkyni ako nákupcovi mlieka a pokiaľ by aj tento dôvod daný bol, tak zmenou právnej úpravy od 1. januára 2014 odpadol. Popri istine žiadala žalobkyňa priznať aj úroky z omeškania v zmysle a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa .

20. Pre založenie kauzálnej príslušnosti na konanie v obchodnoprávnych sporoch podľa nestačí, že ide o spor medzi právnickými osobami, ale je nevyhnutné, aby bola naplnená kvalitatívna stránka pojmu obchodnoprávny spor, o ktorý ide vtedy, ak ide o spor podľa druhej časti , prípadne o spor zo záväzkového vzťahu, ktorý možno podľa ustanovení a považovať za obchodný záväzkový vzťah, spravujúci sa ustanoveniami tretej časti . Z ustanovenia vyplýva, že záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Najvyšší súd SR sa preto ďalej zaoberal tým, či je možné záväzkový vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným považovať za obchodný záväzkový vzťah podľa tretej časti .

21. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR v predloženej veci nejde o obchodný záväzkový vzťah, pretože nie sú naplnené zákonné predpoklady podľa , , ani podľa , či podľa . Nejedná sa totiž o záväzkový vzťah medzi podnikateľmi, pri ktorého vzniku by s prihliadnutím na všetky okolnosti bolo zrejmé, že sa týka ich podnikateľskej činnosti ( ). Žalovaný Slovenský mliekarensky zväz je občianske združenie podľa o združovaní občanov, z ktorého stanov (č. l. 62 a nasl. spisu) nevyplýva, že by popri svojej hlavnej činnosti malo vykonávať aj podnikateľskú činnosť. Pokiaľ by aj Slovenský mliekarenský zväz mohol byť na účely v spojení s a považovaný za subjekt verejného práva (vzhľadom na to, že jeho členmi sú aj niektoré vysoké a stredné školy), tak vyberanie tzv. propagačného poplatku (poplatok na podporu spotreby a odbytu mlieka a mliečnych výrobkov na území Slovenskej republiky) sa podľa názoru Najvyššieho súdu SR netýka zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky žalovaného. Predmetný poplatok je príjmom Mliečneho fondu, z ktorého prostriedkov sa realizujú propagačné a informačné kampane na podporu spotreby mlieka a mliečnych výrobkov pôvodom zo Slovenska, teda činnosti slúžiace predovšetkým záujmom slovenských prvovýrobcov a spracovateľov mlieka (prispievateľov Mliečneho fondu). Zároveň nejde ani o žiaden z prípadov uvedených v (tzv. absolútne obchodné záväzkové vzťahy) a v konaní nebola tvrdená ani existencia dohody v zmysle (voľba režimu dohodou strán), keď naopak žalobkyňa poukazuje na to, že medzi ňou a žalovaným neexistuje žiaden zmluvný vzťah.

22. S prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, nebolo možné v danom štádiu konania (pri nachádzaní príslušnosti súdu na konanie o spore) dospieť k inému záveru, než, že sa jedná o občianskoprávny spor, preto ako súd príslušný na konanie neprichádza do úvahy súd, ktorého príslušnosť by sa určila podľa (kauzálne príslušný na konanie v obchodnoprávnych sporoch). Kauzálna príslušnosť Mestského súdu Bratislava III nie je daná ani v zmysle , , , a , lebo nejde o spor zmenkový a šekový, spor z nekalého súťažného konania a autorskoprávny spor, spor z hospodárskej súťaže, spor týkajúci sa rozhodcovského konania a ani o spor z burzových obchodov. Zo spisu tiež nevyplýva iné kritérium určenia miestne príslušného súdu, než je sídlo žalovanej právnickej osoby ( v spojení s ), nachádzajúce sa v obvode Mestského súdu Bratislava IV ( ).

23. Na základe uvedeného dospel Najvyšší súd SR k záveru, že nesúhlas Mestského súdu Bratislava III s postúpením sporu Okresným súdom Banská Bystrica je dôvodný a na prejednanie a rozhodnutie predmetného sporu je príslušný Mestský súd Bratislava IV podľa , v spojení s a

24. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.