Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tdo/25/2024

Identifikačné číslo spisu: 6114011019 Dátum vydania rozhodnutia: 22.07.2025 Meno a priezvisko: JUDr. Dušan Krč-Šebera Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:6114011019.3

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a členov senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a JUDr. Dušana Szabóa v trestnej veci obvineného W. Y. pre prečin ublíženia na zdraví podľa , , na neverejnom zasadnutí konanom 22. júla 2025 v Bratislave, o dovolaní obvineného W. Y. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. septembra 2023, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného W. Y. odmieta.

Odôvodnenie

Okresný súd Banská Bystrica (ďalej tiež „okresný súd") rozsudkom zo 17. marca 2023 č. k. -502 uznal obvineného W. Y. (ďalej tiež „obvinený" alebo „dovolateľ) za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa , , ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že:

-v presne nezistený deň a to 18. alebo 19. decembra 2013 v čase okolo 17.30 hod. v U. U. na W. XX, v priestoroch prízemia pri výťahu, v bytovom dome, fyzicky napadol J. Y., nar. XX. A. XXXX tak, že ho najprv chytil za odev v oblasti hrudníka a následne strčil dole po schodoch, následkom čoho spadol po schodoch až do priestoru pivnice, čím mu spôsobil zlomeninu tela stavca L1 a zlomeninu krčka ľavej ramennej kosti, ktoré zranenia si vyžiadali hospitalizáciu a dve operácie s odhadovanou dobou liečenia v trvaní 4 až 5 mesiacov.

Okresný súd za tento trestný čin uložil obvinenému W. Y. podľa s použitím , , , trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, výkon ktorého mu bol podľa podmienečne odložený s tým, že podľa obvinenému určil skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov. Súčasne okresný súd podľa poškodeného J. Y. (ďalej tiež „poškodený") odkázal s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti rozsudku okresného súdu podal obvinený odvolanie, ktoré Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej

tiež „krajský súd" alebo „odvolací súd") uznesením z 21. septembra 2023, sp. zn. podľa zamietol.

Proti uzneseniu krajského súdu podal obvinený prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Vincenta Danihela PhD. vo svoj prospech dovolanie z dovolacích dôvodov podľa , a , t. j. z dôvodu, že malo byť zásadne porušené právo na obhajobu ( ), že dovolaním napadnuté rozhodnutie má byť založené na dôkazoch, ktoré nemali byť vykonané v súlade so zákonom ( ) a dovolaním napadnuté uznesenie má byť založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo použití iného hmotnoprávneho ustanovenia ( ).

V dovolaní, v súvislosti s dovolacím dôvodom podľa , obvinený poukázal na nedostatky odôvodnenia odvolacieho súdu, ktorý na jeho „odvolacie námietky" nereagoval, pričom sa „vôbec" s nimi nevysporiadal. Vychádzajúc z hodnotenia vykonaných dôkazov popiera spáchanie skutku mu kladeného za vinu a v tejto súvislosti poukázal na úpravu skutku v základnom trestnom konaní. Poškodený ani v jednej z ním uvádzaných verzií neuviedol, že ho obvinený „strčil dole po schodoch." Súdmi ustálený mechanizmus vzniku zranení „strčením" podľa názoru obvineného poškodený netvrdil, nevyplýva ani z konfrontácie, ani z vykonaného vyšetrovacieho pokusu a nevyplýva ani zo znaleckého posudku znalca MUDr. T. J. č. 3/2014 zo 17. februára 2014 a MUDr. J. X. č. 18/2020 z 25. septembra 2020 (vyššie uvedení znalci uviedli ako najpravdepodobnejší mechanizmus vzniku zranení poškodeného „strčenie" alebo „potiahnutie" inou osobou - pozn. dovolacieho súdu). Obvinený má za to, že súdy nedostatočne reagovali na jeho tvrdenia, že poškodený „opakovane menil výpoveď" a mal uviesť minimálne päť verzií skutkového deja. Ďalej poukázal na rozsah zranení (ktoré sa v porovnaní s obžalobou zmenili - pozn. dovolacieho súdu). Okrem zlomeniny driekového stavca a ramenného kĺbu poškodeného neboli lekárskym vyšetrením alebo počas hospitalizácie poškodeného, „indikované žiadne iné zranenia." Následne polemizoval so závermi do konania pribratých znalcov, ktorí za najpravdepodobnejší mechanizmus vzniku zranení poškodeného považujú „postrčenie" alebo „potiahnutie" cudzou osobou, pričom obvinený pokladá za významné, že znalci zároveň nevylúčili ani možnosť vzniku zranení bez cudzieho zavinenia. Keďže pokladá výpoveď poškodeného pre jej zmeny za nevierohodnú, podľa jeho názoru jeho tvrdená verzia mechanizmu vzniku zranení poškodeného je vierohodnejšia a pravdepodobnejšia ako verzia poškodeného a svedkov. Z vykonaného dokazovania vyplývajú dôvodné pochybnosti o tom, či sa obvinený dopustil skutku a v tejto súvislosti sa dovoláva uplatnenia zásady v pochybnostiach v prospech obvineného (latinsky in dubio pro reo). Úpravu skutku v podobe vypustenia úderov, kopov, skákania po chrbte a údery do tváre poškodeného a v tej súvislosti v rozsudku okresného súdu uvedené odôvodnenie, považuje obvinený za arbitrárne. Krajský súd sa zasa nemal vysporiadať s namietanými chybami konania a osobitne s tým, že podľa názoru obvineného nevyplýva verzia „strčenia" z vykonaného dokazovania. V dôsledku čoho malo byť zásadne porušené právo obvineného na obhajobu v zmysle . Obvinený ďalej vyjadril presvedčenie, že odvolací súd neuviedol na podklade akých dôkazov dospel k záveru o „strčení" ako mechanizmu vzniku zranení poškodeného. Keďže tento súd nereagoval na jeho „námietku", že verzia o „strčení" sa nemá „zakladať na vykonanom dokazovaní" má byť rozhodnutie krajského súdu nepreskúmateľné a zásadne porušujúce právo obvineného na obhajobu podľa .

Pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa , obvinený ho vzhliadol vo vzťahu k znaleckému posudku MUDr. J. X. č. 18/2020 z 25. septembra 2020, pre ktorý bola povolená v poradí druhá obnova konania, keď tento dôkaz nemal byť vykonaný prečítaním listiny a jeho vyhodnotením. V odvolaní znovu navrhoval vykonanie tohto dôkazu krajský súdom a krajský súd na tento jeho návrh nereagoval.

Ďalší dovolací dôvod, a to nesprávne právne posúdenie zisteného skutku podľa , má byť naplnený tým, že zo skutkovej vety odsudzujúceho rozsudku nemá vyplývať a ani nie je v nej vyslovene uvedené, že obvinený konal úmyselne. Následne obvinený rozvádzal jeho úvahy v duchu, že zo skutkovej vety len vyplýva, že „strčil" poškodeného, ale nie je v nej

uvedené, akou intenzitou mal byť poškodený „strčený", čo pri nízkej intenzite „strčenia" môže viesť, nie k úmyselnému zavineniu zranení poškodeného, ale k zavineniu nedbanlivostnému. Skutkovej vete ďalej vytýka, že v nej nie je uvedené, či mal poškodený po „strčení" po schodoch padnúť na prednú stranu tela alebo na chrbát. V súvislosti s pádom poškodeného na obvinený následne rozvinul hypotézu o ďalšom pohybe poškodeného počas pádu, a to „otočením, resp. pošmyknutím alebo potknutím sa a otočením" z čoho obvinený vyvodil, že pád poškodeného nemal byť spôsobený len jeho konaním, ale aj skutočnosťou otočenia sa poškodeného počas pádu. Podľa jeho názoru, súdy v základnom trestnom konaní nedostatočne odôvodnili aj záver o priamom úmysle obvineného jasným, zrozumiteľným spôsobom, neuviedli na podklade akých dôkazov dospeli k záveru o jeho priamom úmysle, čím mali porušiť ustanovenia a .

Obvinený z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby dovolací súd rozsudkom vyslovil porušenie práv obvineného, zrušil uznesenie krajského súdu a rozsudok okresného súdu a okresnému súdu prikázal, aby trestnú vec obvineného v potrebnom rozsahu prostredníctvom iného sudcu znovu prerokoval a rozhodol.

K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica (ďalej tiež „prokurátor"), ktorý uviedol, že po obnove konania sa okresný súd zameral na znalecký posudok MUDr. X., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, ktorý bol dôvodom povolenia obnovy konania, ako aj na skorší znalecký posudok MUDr. J., taktiež znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, keď v obnovenom konaní sa obaja znalci zhodli, že najpravdepodobnejšou verziou mechanizmu vzniku zranení poškodeného je strčenie alebo potiahnutie cudzou osobou a nebola tak zistená žiadna zásadná odlišnosť medzi výpoveďami a posudkami znalcov. K úprave skutku súdmi v základnom konaní prokurátor uviedol, že v danej veci zostala zachovaná totožnosť skutku, pretože po úprave skutku zostala zachovaná časť pôvodného konania, ako aj jeho následku. Rozhodnutia súdov považuje prokurátor za dostatočne odôvodnené s relevantnou argumentáciou. Súdy v danej veci postupovali zákonne a krajský súd sa stotožnil so skutkovým stavom tak, ako ho ustálil na podklade zákone vykonaných dôkazov okresný súd. V podstate z uvedených dôvodov prokurátor navrhol, aby dovolací súd dovolanie obvineného podľa (ďalej tiež ") zamietol.

K písomnému vyjadreniu prokurátora k dovolaniu obvineného, obvinený a ani jeho obhajca nepodali písomnú repliku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd") ako súd dovolací ( ) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu ( ), bolo podané prostredníctvom obhajcu ( ), osobou oprávnenou na jeho podanie ( ), v zákonnej lehote ( ) a na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni ( ), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti (, ), a že dovolateľ pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok ( ).

Najvyšší súd následne zistil, že v prípade dovolania obvineného W. Y. je zrejmé, že nie sú naplnené ním uplatnené dôvody dovolania, a preto ho podľa odmietol.

V prvom rade je potrebné uviesť, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti už právoplatným a záväzným rozhodnutiam súdov predstavuje výrazný zásah do právnej istoty a stability právnych vzťahov v právnom štáte. Aj z uvedeného dôvodu je dovolanie určené len k náprave najzásadnejších a zákonom taxatívne vymedzených procesných a hmotnoprávnych vád, ktoré by svojimi dôsledkami mohli zásadne ovplyvniť trestné konanie, respektíve jeho procesný výsledok. Dovolanie nie je taktiež prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa [primerane rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka") pod číslom 57/2007]. Jednotlivé dovolacie dôvody, ktoré môže dovolateľ uplatňovať, sú zákonom dané taxatívne, teda formou uzavretého výpočtu,

pričom z hľadiska obsahu, dôvody dovolania ( až n/ ), v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní, sú koncipované podstatne užšie. Dôvody dovolania sú teda užšie a striktne obmedzené, aby sa príliš širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nenarušovala právna istota, nezakladala sa ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie teda nemožno ponímať ako „ďalšie odvolanie".

Podľa , dovolanie možno podať, ak bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu.

Podľa , dôvody podľa odseku 1 písm. a) až g) nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti. Podnet podľa odseku 3 nemožno použiť na podanie dovolania, ak ho podala osoba uvedená v alebo 5, namietaná okolnosť bola tejto osobe známa už v pôvodnom konaní a nebola namietaná najneskôr v konaní pred odvolacím súdom.

Judikatúra dovolacieho súdu právo na obhajobu v zmysle vyššie citovaného dovolacieho dôvodu podľa poníma ako súbor viacerých procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup orgánov činných v trestnom konaní pri reakcii na uplatnenie obhajovacích práv obvineným a obhajcom (pozri R 7/2011). obsahuje celý rad ustanovení, ktoré upravujú jednotlivé čiastkové práva obvineného, charakteristické pre príslušné štádium trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo osebe nezakladá dovolací dôvod podľa , pretože relevantným dovolacím dôvodom v zmysle tohto ustanovenia nie je akékoľvek porušenie práva na obhajobu, ale len také porušenie tohto práva, ktoré z hľadiska následkov, dopadov porušenia na priebeh a výsledok konania, treba pokladať za zásadné porušenie práva.

K námietkam údajného nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd pripomína, že odôvodnenia rozhodnutí okresného a krajského súdu v súhrne tvoria jeden celok, keď sa odvolací súd so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu stotožnil (viď strana 4 odsek 5 a 6 uznesenia krajského súdu). Tu sa žiada dodať, že pokiaľ sa odvolací súd stotožní s hodnotením vykonaných dôkazov okresným súdom, nemusí osobitne reagovať na jednotlivé výhrady alebo nesúhlas strán konania s hodnotením dôkazov súdom nižšieho stupňa a postačuje, keď odvolací súd odkáže na odôvodenie súdu prvého stupňa. V danom prípade okresný súd (viď strana 12 odsek 2 rozsudku okresného súdu) a taktiež krajský súd (viď strana 4 odsek 4 uznesenia krajského súdu) jasne uviedli, že aj po druhej obnove konania dospeli k nepochybnému záveru, že zranenie poškodeného zavinil obvinený, okresný súd sa vysporiadal s obvineným tvrdenou verziou skutku, ktorú odmietol ako nepravdepodobnú, ako aj motívom konania obvineného (reakcia na neoprávnené zásahy poškodeného do spoločných zariadení bytového domu - ventilov kúrenia). Z odôvodnení súdov v základnom konaní je zrejmé, že obvineným predložené dôkazy, ktoré viedli k povoleniu obnovy konania, v konečnom dôsledku zásadne nezmenili dôkaznú situáciu v porovnaní so stavom pred povolením obnovy konania (viď strana 12 odsek 1 rozsudku krajského súdu), keď súdy naďalej nemali pochybnosti o tom, že zranenia poškodeného spôsobil obvinený a došlo k čiastočnej úprave skutku vo vzťahu k rozsahu zranení poškodeného (údery do oblasti tváre neboli preukázané) a na podklade znaleckých posudkov bol ustálený mechanizmus vzniku zranení poškodeného (strčením). S poukazom na vyššie uvedené nemožno mať za to, že by rozhodnutia zo základného trestného konania, boli nedostatočne, nepreskúmateľne, či arbitrárne odôvodnené, a preto v trestnej veci obvineného (z ním uvádzaných dôvodov) nie je naplnený dovolací dôvod podľa Pokiaľ obvinený namietal nedostatky odôvodnenia vo vzťahu k úmyselnému zavineniu skutku, tak uvedené chyby, obvinený nemôže v dovolaní použiť podľa , pretože ich nenamietal najneskôr v odvolacom konaní.

Podľa , dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Pokiaľ obvinený mal za ne z 25. septembra 2020, ktorý nebol prečítaný postupom podľa , tak dovolací súd túto námietku nepovažuje za opodstatnenú, pretože znalecké posudky sa nevykonávajú ich prečítaním postupom podľa , ale výsluchom znalca na hlavnom pojednávaní podľa a nasl.

Podľa , dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie situácia spočívajúca v tom, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiaden trestný čin, alebo že ustálený skutok vykazuje znaky iného trestného činu, alebo že obvinený bol uznaný za vinného z prísnejšieho trestného činu, než ktorého sa ustáleným skutkom dopustil. Podstatou správneho posúdenia skutku je aplikácia hmotného práva, teda že skutok zistený v napadnutom rozhodnutí súdu bol subsumovaný - podradený pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v , pričom len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie tohto dôvodu (primerane napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , ). Vyššie citované ustanovenie teda slúži výlučne na nápravu hmotnoprávnych chýb a jeho znenie za bodkočiarkou vylučuje možnosť úspešne sa domáhať preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie založené, s výnimkou uvedenou v ustanovení , ktorá prináleží iba ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky. Inak povedane´, vo vzťahu k skutkovému stavu zistenému skôr konajúcimi súdmi, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete rozsudku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru a nikdy nie námietky skutkové (viď aj R/57/2007-II, , ). Za skutkové sa pritom považujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov- ich posudzovanie je dominanciou konania odvolacieho.

Pokiaľ obvinený v dovolaní namietol, že v skutkovej vete nie je vyslovene uvedené, že konal úmyselne, tak uvedená námietka nie je opodstatnená z pohľadu dovolacieho dôvodu v zmysle Skutková veta doslovný výraz úmyselne nemusí obsahovať, pričom postačí ak obsahuje slovné spojenia, z ktorých je možné úmysel vyvodiť. V danom prípade sú to slovné spojenia „fyzicky napadol", „najprv chytil za odev... a následne strčil dole po schodoch...", z ktorých je možné vyvodiť priamy úmysel obvineného. Pokiaľ by obvinený v dovolaní napádal aj otázku preukázania jeho úmyslu, tak daná námietka je skutkovej povahy, pretože v dovolacom konaní na podklade dovolania obvineného (na rozdiel od dovolania ministra spravodlivosti v zmysle ), túto otázku dovolací súd preskúmavať nemôže (pozri aj S 3/2011).

Vzhľadom k tomu, že obvinený W. Y. chybami, ktoré uviedol vo svojom dovolaní, zjavne nenaplnil ním uvedené dovolacie dôvody, ani žiadne iné dovolacie dôvody podľa až n) , Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí jeho dovolanie podľa odmietol.

Toto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.