Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/229/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Táne Šefčíkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, F., zastúpená: JUDr. Lucia Danišovičová, advokátka so sídlom Drieňová 1/D, Bratislava a otec G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, H., I. F. J. X, D., zastúpený: Advokátska kancelária Kovačovská s.r.o., so sídlom Jazdecká 1, Chorvátsky Grob, IČO: 52 540 821, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II zo dňa 22.10.2025, č.k. 59P/109/2025-14, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.V napadnutom uznesení súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil otcovi povinnosť dočasne odovzdať maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, do starostlivosti matky, a to do právoplatného skončenia konania vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, ktoré je vedené na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 59P/100/2025 (výrok I.), vo zvyšnej časti návrh matky zamietol (výrok II.) a výrokom III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil , , ,2 (ďalej „ “), , , ( ďalej „ C.m.p.“) , Dohovoru o právach dieťaťa konštatujúc, že po preskúmaní návrhu matky dospel k záveru o jeho čiastočnej dôvodnosti. Konštatoval, že maloleté dieťa (ktoré má v súčasnosti 2,5 roka) celý svoj doterajší život prežilo vo faktickej osobnej starostlivosti matky, ktorá zabezpečovala jeho každodenné potreby, výchovu a starostlivosť. Rodičia sa na výkone svojich rodičovských práv a povinností nevedia dohodnúť. Otec sa nepredvídateľne dožaduje styku s maloletým, čo vyúsťuje do konfliktných situácii. Navyše v mesiaci október 2025 došlo k situácii, keď otec namiesto jedného dňa zobral dieťa k sebe na dva týždne, hoci takéto dlhodobé odlúčenie od matky dieťa doteraz nikdy nezažilo. Matku o takomto postupe vopred neinformoval. Súd prvej inštancie mal za to, že takéto nepredvídateľné a neštandardné zmeny v režime starostlivosti, môžu byť pre dieťa, vzhľadom na jeho nízky vek a citlivé vývinové obdobie, emocionálne a psychicky zaťažujúce. Konštatoval, že predvídateľnosť, stabilita a bezpečie sú pritom základné prvky zdravého vývinu malého dieťaťa. Nepravidelný a náhle menený kontakt s rodičmi, najmä náhle a neprimerane dlhé odlúčenie od rodiča, ktorý sa o neho celý čas staral (v tomto prípade matka), nie je v súlade s najlepším záujmom dieťaťa. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní nespochybnil vzájomné citové väzby medzi maloletým dieťaťom a otcom, ktorý má o syna záujem, má k nemu vybudovaný vzťah, trávi s ním čas a dieťa

má otca rado. Avšak aj pri rešpektovaní práva dieťaťa na kontakt s oboma rodičmi, musí byť každé rozhodnutie vedené primárne jeho potrebami a schopnosťami tieto zmeny zvládať. S poukazom na tieto okolnosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že je nevyhnutné predbežne upraviť situáciu v rodine, a to dočasným odovzdaním dieťaťa do osobnej starostlivosti matky (§ 367 C.m.p.), aby sa predišlo ďalšiemu nežiaducemu narušovaniu jeho psychickej a emocionálnej stability. Zdôraznil, že účelom nariadeného neodkladného opatrenia je dočasne stabilizovať pomery dieťaťa, predísť opakovaniu situácií, ktoré by mohli negatívne vplývať na jeho vývin, pričom otec má právo v prípade potreby podať návrh na neodkladné opatrenie na dočasnú úpravu jeho styku s maloletým. Súd prvej inštancie vo vzťahu k časti návrhu matky uplatneného podľa § 367 C.m.p. uzavrel, že naliehavosť navrhovanej dočasnej úpravy bola preukázaná, maloleté dieťa sa v súčasnej dobe nachádza v starostlivosti otca bez dohody rodičov, otec komunikuje s matkou iba sporadicky. Zo strany matky bola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov formou neodkladného opatrenia (rodičia sa na výkone osobnej starostlivosti nevedia dohodnúť- v rodine dochádza k vypätým situáciám) a bolo preukázané potenciálne ohrozenie dieťaťa (nakoľko nie je zrejmé v akých podmienkach sa aktuálne dieťa nachádza).

3. Pokiaľ ide o návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, ktorou sa domáhala zveriť maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti, súd prvej inštancie v rozhodnutí uviedol, že neodkladné opatrenie má mať výnimočný charakter a súd ním môže uložiť povinnosť, nie priznať právo. Neodkladným opatrením môže súd z hľadiska riadnej výchovy dieťaťa nariadiť povinnosť odovzdať dieťa do starostlivosti druhého rodiča alebo do starostlivosti toho, koho označí súd a môže tiež zveriť dieťa do starostlivosti fyzickej alebo právnickej osoby, ak sa dieťa ocitlo bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie, alebo priaznivý vývoj ohrozený alebo narušený. Podľa jeho názoru súd nemôže neodkladným opatrením rozhodnúť o zverení dieťaťa na čas do skončenia konania do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, ale môže rozhodnúť o tom, že jeden z rodičov je povinný odovzdať dieťa druhému rodičovi, ak sú pre takéto rozhodnutie splnené zákonné podmienky, čím prakticky dochádza k rozhodnutiu o tom, komu bude dieťa na čas do skončenia konania zverené. Na základe uvedeného návrh v uvedenej časti, vzhľadom na výrok o odovzdaní dieťaťa, ako nedôvodný zamietol.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 52 C.m.p.

5. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec namietajúc, že vykonané dokazovanie bolo primárne ovplyvnené informatívnym stretnutím konaným v jeho neprítomnosti, z ktorého sa riadne a včas e-mailom a aj telefonicky ospravedlnil. Naviac, s návrhom matky vo veci samej mal možnosť sa oboznámiť až dňa 15.10.2025. Z odôvodnenia uznesenia je zrejmé, že súd vychádzal iba zo subjektívnych tvrdení a pocitov matky, s ktorými vo viacerých aspektoch nemôže súhlasiť. Otec odmietol tvrdenia matky pokiaľ ide o jeho správanie, schopnosť zabezpečiť starostlivosť o maloleté dieťa a okolnosti výletu s dieťaťom, ktoré viedli k nariadeniu neodkladného opatrenia. Tvrdenia matky o „absurdných rozmeroch“ jeho správania je účelovým očierňovaním jeho osoby v záujme získania neodkladného opatrenia, ktoré bolo vydané po v poradí druhým bezprostredne podaným návrhom (prvý návrh matky súd zamietol ako nedôvodný). Matka sa snaží akýmkoľvek spôsobom dočasne zabezpečiť zverenie dieťaťa do jej starostlivosti, bez ohľadu na skutočný stav, a ako zámienku využila výlet za starým otcom na východné Slovensko, o ktorom bola informovaná a ktorý prebiehal bez akýchkoľvek problémov. Otec konštatoval, že v priebehu konania o veci samej (sp.zn. 59P/100/2025) podrobne opísal priebeh vzťahu rodičov a uviedol, že keby mal kontakt so synom riadne a pravidelne matkou zabezpečený, nemusel by sa ho neustále dožadovať spôsobom, ktorý mu nie je po vôli, a ktorý je pre muža a otca ponižujúci. Jeho stretávanie so synom je momentálne plne závislé od svojvôle matky. S matkou a dieťaťom žili v spoločnej domácnosti do januára 2025, spoločne sa starali o maloletého syna, ku ktorému má rovnaké puto ako matka a vie sa o neho riadne postarať. Od toho času sa snažil udržiavať kontakt so synom, byt v D. zariadil tak, aby bol vhodný pre starostlivosť o syna (je tam postieľka, herný kútik, oblečenie a hygienické potreby). V SMS komunikácii dňa 13.09.2025 matke oznámil, že chce syna zobrať k rodine na východ na čo mu odpovedala, že syn nemôže v termíne od 25.09.2025, výlet so synom za starým otcom však nezakázala. Čas výletu teda otec naplánoval na neskôr. Matka s nimi počas pobytu komunikovala telefonicky (11.10.2025), potom SMS správami (11.10.), v ktorých (o.i.) vytýkala, že dieťa nemá veci potrebné na výlet. Dieťa bolo počas výletu zaopatrené, zabezpečené a po celý čas sa mu otec venoval. A. si cestu vlakom užíval a otec matke z vlastnej iniciatívy posielal informácie a fotografie (1-2x denne). A. počas výletu matku nespomínal, nedomáhal sa jej, nežiadal návrat domov, bol viditeľne šťastný a prejavoval mu náklonnosť. Výlet za starým otcom nebolo unáhleným rozhodnutím zo dňa na deň, tento naplánoval s ohľadom na potreby maloletého dieťaťa, jeho adaptabilitu

a otcov reálny predchádzajúci kontakt s dieťaťom (viaceré krátkodobé pobyty po opustení spoločnej domácnosti). Jedinou traumou mohla byť pre dieťa neohlásená návšteva matky dňa 17.10.2025, kedy mu A. vytrhla, dieťa sa okamžite rozplakalo a matka ďalej reagovala na otca krikom, správala sa agresívne a dieťa sa jej bálo. Matka sa vrátila nasledujúci deň ráno v sprievode policajnej hliadky, situácia sa opäť nezaobišla bez kriku a jej nevhodného správania sa. Otec ďalej poukázal na hysterickú scénu matky na spiatočnej ceste vlakom, kedy jej správanie vyhodnotili zamestnanci Železníc SR za nevhodné, neskôr museli matku z kupé odviesť. S cieľom usporiadať ich vzťahy a stretávanie so synom matku následne kontaktoval za účelom dosiahnutia rodičovskej dohody. V týždni od 27.10. - 03.11. mu nebol styk so synom vôbec umožnený, v ďalšom období sa dohadujú s matkou prostredníctvom právnych zástupcov, pričom dohoda o styku s dieťaťom sa vždy dosahuje až po dlhých rokovaniach. Matka si prijaté rozhodnutie vysvetľuje tak, že otec syna nemusí vidieť, ak nebude ona sama chcieť. Podľa otca je podstatným, že bol ochotný a aktívny v komunikácii s matkou (navrhoval telefonáty, posielal fotografie a pod.). Vzhľadom na to, že niekoľkomesačné odlúčenie od syna môže spôsobiť vážne narušenie ich väzieb otec navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie a maloleté dieťa zveril do striedavej osobnej starostlivosti rodičov s týždenným obdobím osobnej starostlivosti každého z rodičov (pondelok – pondelok), alternatívne vzhľadom na vek maloletého dieťaťa s určením kratšieho obdobia starostlivosti každého z rodičov (utorok – štvrtok, štvrtok-utorok).

6. Matka v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu otca nesúhlasila so skutkovými tvrdeniami uvedenými v odvolaní a konštatovala, že návrh otca na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov neodkladným opatrením nie je v záujme dieťaťa. Uviedla, že nespochybňuje rodičovské práva otca, ktoré si však nemožno vykladať tak, že si ani nie trojročného maloletého otec bez prípravy zoberie na celý týždeň, resp. na ním oznámené dva týždne, keď dovtedy realizoval starostlivosť o dieťa buď s jej pomocou, resp. v bezprostredne predchádzajúcom období bez jej pomoci len niekoľkokrát v rozsahu jedného prenocovania. Otec sa od januára 2025 stýkal s maloletým niekoľkokrát do týždňa v rozsahu niekoľkých hodín, pričom styky s jedným prenocovaním sa začali realizovať až v septembri 2025. Obaja rodičia od istého času priznávajú, že sa nevedia dohodnúť na styku otca so synom, pričom otec túto situáciu riešil jednostranným autoritatívnym rozhodnutím, ktoré prekračuje všetky akceptovateľné spoločenské hranice. Situáciu, kedy otec vzal syna bez ohľadu na jeho psychické prežívanie na dva týždne bez zabezpečenia dostatočného kontaktu s matkou, otec cynicky označuje ako výlet. Informáciu o výlete matka získala po tom, ako otec „výlet“ započal, keďže preukázateľne sa vopred písomne dohodli na styku otca v trvaní 24 hodín a nie dva týždne. To že otec nie je schopný rozpoznať potreby dieťaťa nasvedčuje aj to, že na výlet otec vyrazil autom napriek tomu, že maloletý neobsedí v aute cestu z D. na východný koniec Slovenska bez asistencie ďalšej osoby. Otec v Žiline na parkovisku odstavil auto a s maloletým pokračoval vlakom, kde ho už vedel pri plnej pozornosti zabaviť. Spočiatku sa domnievala, že otec syna vráti domov po pár dňoch , keď sa tak nestalo, vycestovala za otcom. Matka priznala, že jej konfrontácia s otcom dňa 17.10.2025 v domácnosti jeho rodičov a aj udalosť z nasledujúceho dňa bola extrémne emocionálne náročná (otec jej neumožnil interakciu s dieťaťom , odniesol ho preč, následne ju za použitia fyzickej sily a hrubých vyjadrení na jej adresu vyviedol z domu). V dané dva dni dieťa nespoznávala, maloletý mal neprítomný pohľad, nespoznával ju, nereagoval na jej pozdrav . Po tom ako náhodne otec s dieťaťom pristúpili do vlaku, ktorým cestovala aj ona, obaja bez slova prešli okolo jej kupé, nepozdravili ju , dieťa na ňu nereagovalo, pracovníci ŽSR jej neverili, že maloletý je jej synom. Podľa matky nulová reakcia dieťaťa na prítomnosť vlastnej matky rozhodne nesvedčí v prospech spokojnosti dieťaťa. Matka uznala, že jej vyjadrenie, že otec syna už nemusí vidieť, ak ona sama nebude chcieť, nebolo správne. V danom čase však bolo rekciou na pretrvávajúcu neschopnosť otca priznať si, že to ako ich rodičovský spor riešil otec, bolo pre dieťa škodlivé. Matka napokon oznámila, že po nariadení neodkladného opatrenia sa situácia medzi rodičmi postupne upokojila, rodičia absolvovali stretnutie u mediátora, dohodli si spoluprácu na referáte poradensko-psychologických služieb a pravidelne, hoc ešte za súčinnosti právnych zástupcov, si dohadujú kontakty otca s maloletým, ktoré obaja rešpektujú.

7. Kolízny opatrovník v podaní zo dňa 21.11.2025 bez ďalšieho oznámil, že súhlasí s odvolaním otca.

8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a § 66 C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 C.s.p. a dospel k nasledujúcim záverom.

9. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 360 ods. 1 C.m.p. neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

13. Podľa § 367 ods. 1 C.m.p. neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého dočasne pri sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.

14. Podľa čl. 5 základných zásad Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä úroveň starostlivosti o dieťa; bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava; ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa; okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa; podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa; názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny; podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami; využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 15.Vo vzťahu k posudzovanému rozhodnutiu zdôrazňuje, že cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej a môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Účelom tohto inštitútu je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.

16. Pokiaľ ide o účel neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí , týmto je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov a súd môže pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má za preukázané, že riešenie

situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy. Obsah neodkladných opatrení podľa § 365 ods.1 a § 367 ods.1 C.m.p. sa bezprostredne dotýka výchovy maloletého dieťaťa, pri rozhodovaní o ktorom súd prihliadne na relevantné ustanovenia Zákona o rodine.

17. V prejednávanej veci súd prvej inštancie pri posudzovaní návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru o potrebe vydania autoritatívneho rozhodnutia smerujúceho k bezprostrednej ochrane maloletého dieťaťa , uložením povinnosti otcovi odovzdať maloleté dieťa do starostlivosti matky. Z obsahu odôvodnenia je možné vyvodiť, že potrebu okamžitého zásahu súdu identifikoval v osvedčenej zásadnej skutočnosti, že rodičia od januára 2025 nežijú v spoločnej domácnosti, starostlivosť o maloleté dieťa v ešte útlom veku zabezpečuje matka , rodičia sa na výkone svojich rodičovských práv a povinností nevedia dohodnúť, pričom v mesiaci október 2025 otec bez predchádzajúcej dohody zobral maloletého k sebe namiesto jedného dňa na obdobie dvoch týždňov, hoci takéto dlhodobé odlúčenie od matky dieťa doteraz nikdy nezažilo. Podľa názoru súdu prvej inštancie takéto nepredvídateľné a neštandardné zmeny v režime starostlivosti, môžu byť pre maloleté dieťa, vzhľadom na jeho nízky vek a citlivé vývinové obdobie, emocionálne a psychicky zaťažujúce.

18. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd plne prisvedčuje súdu prvej inštancie, že matka podaným návrhom a listinnými dôkazmi osvedčila potrebu , do rozhodnutia vo veci samej, uložiť otcovi povinnosť odovzdať maloleté dieťa do jej starostlivosti. Z obsahu spisu je nepochybné, že maloletý sa v čase podania návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia , bez predchádzajúcej vzájomnej dohody rodičov , nachádzal po dobu dvoch týždňov v osobnej starostlivosti otca. Podstatným je, že v tomto štádiu konania prezentované rozporné tvrdenia rodičov, týkajúce sa realizácie styku otca s maloletým dieťaťom s osobitnou argumentáciou vzťahujúcou sa na styk otca s maloletým dieťaťom v októbri 2025 (ktorými sa bude súd zaoberať v konaní o veci samej), samy osebe smerujú k nepochybnej úvahe o potrebe vydania autoritatívneho rozhodnutia súdu, ktoré do rozhodnutia vo veci samej vedenej na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 59P/106/2025 (o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu) zastabilizuje pomery maloletého dieťaťa a navodí stav, pri ktorom nie je riziko potencionálneho ohrozenia zdravého vývinu dieťaťa (vrátane jeho psychickej a emocionálnej stability). Odvolací súd dodáva, že práve situácia z októbra 2025, kedy sa maloleté dieťa v ešte útlom veku bez súhlasu matky a predošlej prípravy ocitlo v dvojtýždňovej starostlivosti otca, za stavu, kedy sa styk otca do toho času realizoval maximálne s jedným prespatím, kedy maloleté dieťa nemalo v tomto období žiaden kontakt s matkou, signalizuje stav bezprostredného ohrozenia maloletého dieťaťa, vyžadujúci si okamžitý zásah súdu a jeho nariadenie je v záujme maloletého dieťaťa.

19. Pokiaľ otec v podanom odvolaní navrhuje zverenie maloletého dieťaťa do striedavej starostlivosti rodičov treba uviesť, že otec v odvolaní netvrdil a ani neosvedčil, že ním navrhnutú úpravu si vyžaduje stav ohrozenia maloletého dieťaťa.

20. V nadväznosti na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie (vrátane od výroku I. závislého výroku II.) podľa § 387 ods.2 C.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 52, § 58 C.m.p., § 396 ods.1 C.s.p.

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods.1 C.m.p., § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).