Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Co/20/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov – predsedu: JUDr. Peter Duman a členiek: Mgr. Lucia Mizerová a JUDr. Erika Tischlerová v spore žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, B. XXXX/XX, C., zast.: TOKÁR advokátska kancelária, s. r. o., IČO: 36 264 750, Sídlisko Jas 936/5, Galanta, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, Štefanovičova 4, Bratislava, zast.: JUDr. Baltazár Mucska, advokát, Vajnorská 55, Bratislava, o náhradu škody, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 30.10.2024 č. k. 15C/20/2024-76 takto

r o z h o d o l :

I. Napadnuté uznesenie sa vo výroku II mení tak, že sa žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu 100 % trov prvoinštančného konania.

II. Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie o žalobe o náhradu škody v sume 1 454 € zastavil (výrok I) a žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok II). Svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že v danom prípade žalobca vzal žalobu späť z dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby na súd zaplatil žalovanú sumu žalobcovi. Možno teda konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania, v dôsledku čoho žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania. Pretože si žalobca žiadne trovy konania neuplatnil, súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal. 2. Včasným odvolaním proti výroku II napadnutého uznesenia sa žalovaný domáhal jeho zmeny tak, že sa žalovanému prizná nárok na náhradu 100 % trov konania. K uplatneniu nároku u žalovaného došlo v rovnaký deň, keď žalobca podal žalobu na príslušný súd. Žalovaný v čase podania žaloby nemohol byť v omeškaní s poskytnutím poistného plnenia, resp. splatnosť nároku na poistné plnenie ešte nenastala. Žaloba bola podaná predčasne. Odkázal na (ďalej len „“) a na a 7 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „ZoPZP“). 3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť, pretože podľa ZoPZP je na uvážení žalobcu, či si bude svoj nárok uplatňovať mimosúdne alebo súdnou cestou. Podanie žaloby nebránilo žalovanému vykonať šetrenie a plniť. Námietky žalovaného nemajú vplyv na vznik práva žalobcu na náhradu škody a ani na rozhodnutie o trovách konania. Má význam len pre posúdenie, či sa dostal do omeškania, no úrok z omeškania si žalobca neuplatňoval. 4. Odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania ( ) a odvolacími dôvodmi ( ), preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie aj z hľadiska vád týkajúciocesných podmienok ( ) bez nariadenia pojednávania, pretože neboli splnené podmienky , a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 5. Svojím odvolaním žalovaný napáda v podstate právny záver súdu prvej inštancie, že žalobcovi patrí nárok na náhradu trov konania, pretože žaloba bola podaná dôvodne. Keďže žalobca v späťvzatí

žaloby nepožadoval náhradu trov konania na svojej strane, v prvoinštančnom konaní ide prakticky o rozhodovanie o trovách konania, ktoré znášal žalovaný v dôsledku svojho vyjadrenia k žalobe z 15.08.2024. 6. Z judikatúry (pozri nález Ústavného súdu SR z 20.03.2018 sp. zn. II. ÚS 569/2017, bod 21) plynie, že pri späťvzatí žaloby možno nárok na náhradu trov konania priznať žalobcovi napriek tomu, že procesne zavinil zastavenie konania, vtedy, keď bola žaloba podaná dôvodne. Táto okolnosť sa posudzuje predovšetkým podľa toho, či žalobca dosiahol cieľ sledovaný žalobou, čo sa zisťuje porovnaním petitu žaloby so správaním žalovaného. Nemožno však prihliadať len na to, či medzi žalobným petitom a správaním žalovaného je faktický súlad; treba skúmať, či žaloba bola tým úkonom žalobcu, ktorý primäl žalovaného k tomu, aby svoj dlh splnil. V prejednávanej veci to tak ale nebolo. 7. Žalobca sa svojou žalobou domáhal voči žalovanému náhrady škody podľa § 15 ods. 1 ZoPZP z dôvodu sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorú spôsobil škodca – vodič poistený žalovaným. Žalobca správne podotkol, že v tomto prípade ide o priamy nárok poškodeného voči poisťovateľovi. To isté plynie aj z ustanovenia , podľa ktorého je poškodený oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi. Tomuto právu zodpovedá právna povinnosť poisťovateľa plniť preukázané nároky na náhradu škody poškodenému. Náhradu škody v takýchto prípadoch poskytuje poisťovateľ v podobe poistného plnenia. Možno tiež súhlasiť so žalobcom, že je len na poškodenom, či si nárok voči poisťovni uplatní súdne alebo mimosúdne. Z hľadiska rozhodovania o trovách konania sú však podstatné aj ďalšie pravidlá, ktoré ZoPZP upravuje. Medzi tieto patrí ustanovenie , podľa ktorého poistnému plneniu predchádza prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa, ktoré musí poisťovateľ ukončiť do troch mesiacov od oznámenia poškodeného o škodovej udalosti ( ZoPZP). Ďalej je to , podľa ktorého je poisťovateľ povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že povinnosť poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie závisí od oznámenia poškodeného o tom, že došlo k škodovej udalosti. Kým poisťovateľ nemá vedomosť o poistnej udalosti, nemá komu a čo plniť. Hoci je potom na poškodenom, či svoj nárok voči poisťovateľovi uplatní súdne alebo mimosúdne, z hľadiska rozhodovania o trovách konania je dôležité, či a za akých podmienok poisťovateľ poistné plnenie poskytol. Ak poškodený uplatní svoj nárok mimosúdne, teda oznámenie o škodovej udalosti adresuje rovno poisťovateľovi, poisťovateľ má objektívnu možnosť uspokojiť tento nárok hneď po tom, čo jej bolo toto oznámenie doručené. Ak však poškodený uplatní svoj nárok voči poisťovateľovi na súde, poisťovateľ sa o škodovej udalosti dozvie až doručením žaloby a objektívne môže nárok poškodeného splniť až po tomto okamihu. 8. V prejednávanej veci žalobca uplatnil svoj nárok nielen súdne, ale aj mimosúdne, pretože škodovú udalosť oznámil žalovanému ako poisťovateľovi v rovnaký deň, ako podal žalobu na súde, teda 22.07.2024. Žaloba však bola žalovanému doručená až 15.08.2024, čo znamená, že žalovaný sa o poistnej udalosti dozvedel na základe oznámenia žalobcu už 22.07.2024 a už v tento deň mohol objektívne splniť nárok žalobcu. Žalovaný tak aj urobil a poistné plnenie poskytol žalobcovi 24.07.2024, teda bezprostredne po doručení oznámenia o škodovej udalosti. Podanie žaloby v tomto prípade nemalo vplyv na vedomosť žalovaného o škodovej udalosti, pretože o tej sa dozvedel už na základe mimosúdne doručeného oznámenia o škodovej udalosti. Potom je ale vylúčené, aby správanie žalovaného (počas súdneho konania) bolo reakciou na žalobu. Inými slovami, žalobca síce dosiahol od žalovaného plnenie rovnaké, aké požadoval svojím žalobným návrhom, ale podanie žaloby na to nemalo žiadny vplyv. V konaní pritom žalobca netvrdil a ani nevyšlo najavo, že by sa žalovaný pred podaním žaloby správal spôsobom, z ktorého by mohol žalobca oprávnene nadobudnúť obavu, že poistné plnenie mu žalovaný neposkytne. Takéto správanie je aj prakticky vylúčené, ak poisťovateľ o škodovej udalosti nemá vedomosť. V prejednávanej veci je teda jasné, že žalobca získal poistné plnenie vďaka mimosúdnemu oznámeniu o škodovej udalosti, nie vďaka žalobe, ktorú podal súbežne s týmto oznámením. Tu je podstatné aj to, že žalovaný mal ako poisťovateľ aj po oznámení o škodovej udalosti právo poistné plnenie poskytnúť až po jej prešetrení. Preto možno súhlasiť so žalovaným, že uplatnenie práva žalobou na súde bolo za daných okolností predčasné a nadbytočné. 9. Navyše, žalobca sa o poistnom plnení dozvedel bezprostredne po podaní žaloby, takže od tohto okamihu mohol žalobu vziať späť. Žalovaný sa k žalobe vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu až 28.08.2024, čím mu vznikli trovy konania, ktoré by mu inak v prípade včasného späťvzatia žaloby neboli vznikli. Žalobca mal viac ako mesiac na to, aby zareagoval, ale neurobil tak, čím procesne zavinil vznik týchto trov na strane žalovaného. Žalobu vzal späť dokonca až v posledný deň 15-dňovej

lehoty na vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného, teda 11.10.2024. Žalovaný má preto voči žalobcovi nárok na náhradu týchto trov konania aj podľa . 10. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy je zrejmé, že žalovanému patrí náhrada trov prvoinštančného konania nielen podľa , ale aj podľa . V dôsledku toho rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, takže odvolací dôvod podľa je daný. 11. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie vo výroku II zmenil ( ) tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu 100 % trov prvoinštančného konania (výrok I). 12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s vychádzajúc z toho, že nárok na náhradu trov konania, ktoré sa vydaním tohto rozhodnutia odvolacieho súdu končí, má podľa úspešná strana sporu, ktorou bol žalovaný. Odvolací súd mu preto voči žalobcovi priznal nárok na náhradu všetkých trov odvolacieho konania (výrok II).

13. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie za podmienok až . Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní treba popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenie veci, ktorej sa týka, označenie a podpis dovolateľa) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ktorý musí dovolanie a iné podania dovolateľa spísať, ibaže ide o prípady .