Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-8Sa/80/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX. XXXX XXXX, bytom A. XXX/X, D. E., zastúpený: HKP Legal, s.r.o., so sídlom Fedinova 9, 851 01 Bratislava, IČO: 36 727 334, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/ XXXX-XX zo dňa 4. júla 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. XXX- XXXXXXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 22. februára 2022 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) podľa ôsmy bod o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) nevyhovela žiadosti žalobcu z 10. februára 2022 o vrátenie poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné“). Rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo založené na tom základe, že konanie o nezániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ku dňu 31. januára 2007 bolo právoplatne ukončené a uvedená skutočnosť bola aj predmetom súdneho prieskumu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „NS SR“), s poukazom na rozsudok sp. zn. 9Sžso/58/2011.

2. Na odvolanie žalobcu žalovaná rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 4. júla 2022 (ďalej a „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, odvolanie žalobcu vo veci vrátenia poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity zaplatených bez právneho dôvodu, zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila.

3. Žalovaná v odôvodnení zhrnula priebeh administratívneho konania ako aj dôvody odvolania, dospejúc k záveru, že prvostupňové rozhodnutie je vecne správne a zákonné. Svoje rozhodnutie založila na zisteniach, že žalobca je od 1. júla 2001 zapísaný v Zozname advokátov, vedenom Slovenskou advokátskou komorou. S poukazom na § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010 (vo vzťahu k ) uviedla, že samostatne zárobkovo činnou osobou (ďalej aj len „SZČO“) je každá fyzická osoba zapísaná v zozname advokátov,

vedenom Slovenskou advokátskou komorou, a to bez ohľadu na právnu formu výkonu advokácie. Zmena právnej formy výkonu advokácie má za následok len zmenu v spôsobe zdaňovania príjmu advokáta (príjmu z podnikania alebo príjmu zo závislej činnosti), v dôsledku čoho môže u advokáta zaniknúť povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Poukázala, že samostatne zárobkovo činnej osobe, uvedenej v zákona o sociálnom poistení v znení , zaniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie vždy 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa o dani z príjmov v znení neskorších predpisov alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. januára 2005 do 31. decembra 2007 a zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. januára 2008 do 31. decembra 2009. Zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nastáva aj v prípade, ak bol advokát vyčiarknutý zo zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory. Zmenou právnej formy výkonu advokácie žalobcovi nezaniklo právne postavenie advokáta ako samostatne zárobkovo činnej osoby podľa zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010.

4. Žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba, bol v období od 1. februára 2007 do 30. júna 2009 povinne nemocensky poistený a povinne dôchodkovo poistený, pretože splnil zákonom ustanovené podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t. j. mal právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia v zmysle ustanovenia § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení a zároveň jeho príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti za roky 2005, 2006 a 2007 presiahli zákonom ustanovenú hranicu príjmu zo samostatnej zárobkovej činnosti za roky 2005, 2006 a 2007. K tomu žalovaná z údajov z Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky uviedla konkrétne príjmy dosiahnuté žalobcom v jednotlivých rokoch. Žalovaná tiež dala do pozornosti predchádzajúce právoplatne skončené konanie o nezániku povinného sociálneho poistenia žalobcu dňom 31. januára 2007, a následné súdne konanie na Krajskom súde v Bratislave vedené pod sp. zn. 3S 178/2010 a pred NS SR, ktorý sa v rozsudku z 28. septembra 2011 sp. zn. 9Sžso/58/2011, stotožnil s právnym názorom Sociálnej poisťovne vo veci posudzovania právneho postavenia advokáta ako samostatne zárobkovo činnej osoby. Ďalej žalovaná k poukazu žalobcu na rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžso/27/2O13 zo dňa 29 apríla 2014 a na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „ÚS SR“) č. k. II. ÚS 426/2012-53 zo dňa 21. februára 2013 uviedla, že každý rozsudok je individuálnym právnym aktom pre konkrétne konanie a nie je právne záväzný k iným konaniam. Uvedené rozhodnutia najvyššieho a ústavného súdu preto podľa žalovanej nemajú žiaden vplyv na správnosť a zákonnosť prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne. Ďalej tiež poukázala na právoplatné rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava, ktorými bolo predpísané žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe poistné a príspevky, a to za obdobie február 2007 až apríl 2008 v sume 6 354,34 eur (predpísané rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX z 15. mája 2008), za obdobie január 2009 až jún 2009 v sume 562,50 eur (predpísané rozhodnutím č. XXX- XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 10. marca 2010 ), za obdobie máj 2008 až december 2008 v sume 1273,38 eur (predpísané rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX, zo dňa 27. februára 2012). Žalovaná tiež dala do pozornosti, že žalobca predpísané poistné a príspevky uhradil a skonštatovala, že neeviduje poistné a príspevky v sume 8 190,22 eur, ktoré by žalobca zaplatil bez právneho dôvodu (t. j. tzv. preplatok).

II. Žaloba a jej dôvody

5. Žalobca podal proti rozhodnutiu druhostupňového orgánu včas správnu žalobu z 9. septembra 2022 na Krajský súd v Bratislave, v ktorej navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj prvostupňového orgánu, lebo ich považoval za nezákonné.

6. Zopakoval priebeh administratívneho konania ako aj dôvody predchádzajúceho rozhodnutia žalovanej zo 16. júla 2009 o nezániku povinného sociálneho poistenia žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osoby dňom 31. januára 2007, s ktorým vyjadril nesúhlas. Podľa názoru žalobcu zmenou formy výkonu advokácie zo samostatného výkonu (pri ktorom je nositeľom oprávnenia fyzická osoba ako SZČO) na výkon v pozícii konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným (pri ktorom je nositeľom oprávnenia právnická osoba, pričom advokát ako jej konateľ len koná v jej mene a na jej účet), dochádza zároveň k

zániku postavenia advokáta ako SZČO a takisto k zániku jeho reálneho oprávnenia (ako fyzickej osoby) na výkon činnosti podľa zákona o advokácii. Žalobcovi teda od 1. februára 2007 zaniklo oprávnenie na výkon advokácie v materiálnom zmysle, napriek tomu, že po formálnej stránke mu postavenie „advokáta“ (zapísaného v príslušnom zozname vedeným Slovenskou advokátskou komorou) ostalo zachované. Zotrval preto na názore, že odo dňa 1. februára 2007 nebol v postavení SZČO (t.j. toto postavenie mu ku dňu 31. januáru 2007 zaniklo), keďže mu zaniklo reálne oprávnenie na samostatný výkon advokácie (ako fyzickej osobe), na základe čoho ku dňu 31. januára 2007 zaniklo aj jeho povinné sociálne poistenie [v zmysle § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení].

7. Žalobca ďalej poukázal na rozsudok NS SR zo dňa 29. apríla 2014, sp. zn. l Sžso/27/2013, ktorý mal posúdiť predmetnú problematiku odlišne ako žalovaná a prvostupňový orgán, pričom finálnym spôsobom vyriešil otázku zániku povinnosti osôb v identickom postavení ako žalobca odvádzať poistné a príspevky ako SZČO. Taktiež citoval aj z nálezu ÚS SR zo dňa 21. februára 2013 č.k. II. ÚS 426/2012. Prezentoval názor, že bol „donútený“ (na základe rozhodnutí vydaných v jeho veci pred vydaním tohto rozsudku NS SR a nálezu ÚS SR) odviesť poistné a príspevky po 31. januári 2007 výlučne v dôsledku tej skutočnosti, že v čase pred vydaním tohto rozsudku NS SR a nálezu ÚS SR nebola rozhodovacia prax súdov v tejto otázke jednotná, čo však nemá (resp. nemôže mať) za následok, že by žalobca odviedol poistné a príspevky za obdobie po 31. januári 2007 oprávnene (dôvodne). Práve naopak, následná rozhodovacia činnosť NS SR aj ÚS SR (a ustálenie ich právneho názoru na túto problematiku) potvrdila skutočnosť, že žalobca odviedol poistné a príspevky za obdobie po 31. januári 2007 bez právneho dôvodu. Bol preto presvedčený, že mu vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanej z dôvodu zaplatenia sumy zodpovedajúcej predpísanému poistnému a príspevkom za obdobie od februára 2007 do júna 2009 bez právneho dôvodu. Poukázal, že v období od 27. februára 2012 do 13. apríla 2012 teda uhradil na podklade pôvodného prvostupňového rozhodnutia v spojení s pôvodným odvolacím rozhodnutím na účet žalovanej spolu sumu vo výške 8.190,22 eur. Keďže uvedenú sumu poukázal na účet žalovanej bez právneho dôvodu (resp. z právneho dôvodu, ktorý odpadol), vyzval žalovanú, aby mu bezodkladne (najneskôr do troch kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy) vydala uvedené bezdôvodné obohatenie.

8. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia (ako aj prvostupňového rozhodnutia) žalobca videl v tom, že skutkové a právne závery zo strany žalovanej (ako aj prvostupňového orgánu) sú nesprávne. Žalovaná svojím postupom v rámci odvolacieho konania a vydaním rozhodnutia prehĺbila stav nezákonnosti a svojvoľnosti v postupe orgánov oboch stupňov, a to tým, že podstatnými argumentami uvedenými žalobcom v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu sa fakticky odmietla zaoberať. Žalovaná v odôvodnení rozhodnutia žiadnym relevantným spôsobom nereagovala na podrobné a podľa názoru žalobcu dôvodné argumenty vo vzťahu k neexistencii nároku samotného, navyše podporené argumentáciou NS SR a ÚS SR (rozsudok NS SR zo dňa 29. apríla 2014, sp. zn. l Sžso/27/2013 a nález ÚS SR zo dňa 21. februára 2013, č. k. II. ÚS 426/2012-53). Žalobca preto považoval napadnuté (ako aj prvostupňové) rozhodnutie za nezákonné, nesprávne, svojvoľné a arbitrárne. Taktiež podľa názoru žalobcu postupovala žalovaná (a pred ňou aj prvostupňový orgán) v rozpore s § 209 ods. 2 a 4 zákona o sociálnom poistení, čím žalovaná (ako aj prvostupňový orgán) porušila aj právo žalobcu na spravodlivý proces, pre absenciu dostatočného odôvodnenia a formalistický prístup.

III. Vyjadrenia žalovanej a žalobcu

9. Žalovaná v písomnom vyjadrení z 22. decembra 2022 odkázala na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a navrhla žalobu žalobcu zamietnuť. Podľa jej názoru, napadnuté rozhodnutie dostatočne odôvodňuje výrok predmetného rozhodnutia s poukázaním na skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, zhodnotením príslušných dôkazov a poukázaním na právne predpisy, na základe ktorých Sociálna poisťovňa rozhodla.

10. V replike z 11. apríla 2023 žalobca v plnom rozsahu zotrval na žalobnej argumentácii ako aj na žalobnom návrhu.

11. Žalovaná sa k replike žalobcu v lehote stanovenej správnym súdom nevyjadrila.

IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal

12. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

14. Podľa správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

15. Podľa až c) správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa , e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa .

16. Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

17. Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

18. Podľa sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

19. Podľa vety prvej správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

20. Podľa rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

21. Podľa pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

22. Podľa § 145 ods. 1 zákona o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa je povinná vrátiť poistné, ktoré bolo zaplatené bez právneho dôvodu, fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné alebo jej právnemu nástupcovi do 30 dní od a) zistenia tejto skutočnosti Sociálnou poisťovňou alebo b) doručenia písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej odvádzať poistné alebo jej právneho nástupcu.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

23. Správny súd v Bratislave predovšetkým dáva do pozornosti, že v zmysle o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave, na ktorom je vedená pod sp. zn. BA-8Sa/80/2022 a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 13Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 31. októbra 2023 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 17Sa.

24. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu, priebeh administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia ( ), súc neviazaný rozsahom žaloby a

dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach [ , a 2 ], na prejednanie veci nariadil podľa pojednávanie, ktorého sa zúčastnil žalobca a jeho právny zástupca a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

25. Na pojednávaní žalobca zotrval na žalobe v celom rozsahu. Považoval rozhodnutia žalovanej, na podklade ktorých zaplatil žiadané poistné za prekonané následnou rozhodovacou činnosťou najvyšších súdnych autorít. Dal do pozornosti dvojkoľajnosť rozhodovania súdov a nespravodlivosť rozhodnutí žalovanej.

26. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovanej, ktorým v spojení s prvostupňovým rozhodnutím nebolo vyhovené žalobcovej žiadosti o vrátenie poistného na povinné sociálne poistenie z 10. februára 2022.

27. Správny súd vo vzťahu k žalobným námietkam konštatuje, že nie je oprávnený sa opakovane venovať otázke, ktorá už raz bola právoplatne vyriešená rozhodnutiami Sociálnej poisťovne o nezániku povinného sociálneho poistenia žalobcu dňom 31. januára 2007, ktoré boli aj súdne preskúmané v následnom správnom súdnom konaní (rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 29. marca 2011 sp. zn. 3S 178/2010, potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. septembra 2011 sp. zn. 9Sžso/58/2011).

28. V nadväznosti na rozhodnutia o nezániku povinného sociálneho poistenia žalobcu dňom 31. januára 2007, boli žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe poistné a príspevky predpísané rozhodnutiami Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava, a to za obdobie február 2007 až apríl 2008 v sume 6 354,34 eur (predpísané rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX z 15. mája 2008), za obdobie január 2009 až jún 2009 v sume 562,50 eur (predpísané rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX- XXXX/XX zo dňa 10. marca 2010 ), za obdobie máj 2008 až december 2008 v sume 1273,38 eur (predpísané rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX, zo dňa 27. februára 2012). Žalobca následne predpísané poistné a príspevky na základe uvedených právoplatných rozhodnutí aj uhradil.

29. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. októbra 2023, sp. zn. 7Ssk/11/2021, podľa ktorého: „Podľa je doručené rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať, právoplatné. Podľa judikatúry tunajšieho súdu právoplatnosť rozhodnutia pobočky žalovanej podľa cit. zák. v určitej veci okrem iného znamená, že pre žalovanú je v tejto veci záväzné aj pri vydávaní na to nadväzujúcich rozhodnutí (zhodne rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 7 Ssk 9/2021 a tam citovaná prejudikatúra tunajšieho súdu, ale aj najvyššieho súdu). Mieru viazanosti správneho súdu takýmito skoršími rozhodnutiami upravuje zasa , z ktorého a contrario vyplýva, že ak skôr vydané rozhodnutie bolo možné preskúmať správnym súdom na základe správnej žaloby, nemôže ho správny súd preskúmavať v konaní, kde preskúmava neskoršie, naň nadväzujúce rozhodnutie. K podobnému záveru dospel už najvyšší súd vo svojom zrušujúcom rozsudku sp. zn. 9 Sžsk 146/2018, v ktorom uviedol, že otázka trvania povinného poistenia bola právoplatne vyriešená v predchádzajúcom správnom konaní, v rámci ktorého správny orgán musel posúdiť aj existenciu statusu samostatne zárobkovo činnej osoby žalobcu po 31. auguste. Týmto právnym názorom bol správny súd pri svojom novom rozhodovaní viazaný ( ), a preto musel pri preskúmavaní rozhodnutia o predpísaní poistného prihliadnuť na právoplatné rozhodnutie pobočky o nezániku povinného poistenia žalobcu (porov. v tomto smere aj ustálenú judikatúru najvyššieho súdu, napr. jeho rozhodnutia sp. zn. 9 Sžsk 1/2015, 9 Sžsk 116/2018, 9 Sžsk 16/2019 a 9 Sžsk 53/2019)“. Uvedené možno vzťahovať aj na rozhodovanie žalovanej a prvostupňového orgánu v prejednávanom prípade.

30. Odhliadnuc od skutočnosti, že táto otázka (existencia statusu samostatne zárobkovo činnej osoby žalobcu) sa mala riešiť a vyriešila v predchádzajúcom konaní o nezániku povinného sociálneho poistenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby, súd v súvislosti s argumentáciou žalobcu poukazuje na rozsudok NS SR zo dňa 27. februára 2019 sp. zn. 9Sžsk/24/2017, podľa ktorého: „Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/65/2011 zo dňa 29.03.2012 a sp. zn. 9Sžso/49/2010 zo dňa 14.11.2011) vyplýva, že „Oprávnenie na výkon advokátskej činnosti trvá od zápisu do zoznamu advokátov až do vyčiarknutia z takého zoznamu, s výnimkou pozastavenia výkonu advokácie ( ). Oprávnenie na výkon advokátskej činnosti má za následok, že advokát musí byť považovaný za SZČO na účely / Z.

z. v znení účinnom do 31.12.2010, a preto je povinne nemocensky a dôchodkovo poistený podľa / a / . Vznik a zánik tohto poistenia sa viaže na podmienky upravené v Túto skutočnosť nemôže ovplyvniť právna úprava obsiahnutá v , upravujúca iba formu, ktorou môže advokát advokáciu vykonávať, lebo základným predpokladom výkonu advokácie je výkon takej činnosti fyzickou osobou, ktorá má zákonom požadované oprávnenie. Vymedzenie SZČO podľa / v znení účinnom do 31.12.2010 je odvodené od samotného oprávnenia vykonávať advokáciu ako takú. Nositeľom tohto oprávnenia môže byť len subjekt, ktorému toto oprávnenie bolo udelené. Teda výlučne advokát - fyzická osoba, len on je zapísaný v zozname advokátov, hoci zákon mu následne umožňuje, aby právne služby poskytoval napríklad aj prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným. Je len jedno oprávnenie na vykonávanie advokácie a je udeľované výlučne advokátovi, a to bez ohľadu na formu výkonu advokácie. Práve od statusu advokáta, ktorému takéto oprávnenie bolo udelené, teda nie od konkrétnej formy výkonu advokácie, sa v zmysle / odvíja postavenie SZČO. Žalobcovi oprávnenie na vykonávanie činnosti ako také ani v dôsledku zmeny formy výkonu advokácie nezaniklo. Je len osobitným zákonom limitovaný v tom, že túto činnosť nemôže súčasne vykonávať samostatne, keď si sám zvolil, že advokátske služby bude poskytovať prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným. Žalobcovi po celý čas status advokáta zostáva, svoje profesijné označenie je povinný podľa používať aj v prípade, že právne služby poskytuje prostredníctvom združenia, verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným a až k nemu následne pripája meno združenia alebo obchodné meno spoločnosti. Žalobeto mylne domnieva, že ako konateľ „advokátskej“ spoločnosti už nie je SZČO. Odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch je zákonom zverené do vecnej pôsobnosti pobočky Sociálnej poisťovne. Vzhľadom na uvedené je irelevantné potvrdenie SAK, nakoľko nemá vplyv na zánik oprávnenia žalobcu vykonávať advokáciu samostatne ako fyzická osoba a tým ani na zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia“. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 9Sžso/122/2015 zo dňa 26.07.2017 dospel k záveru, že „Oprávnenie na vykonávanie advokácie je viazané na fyzickú osobu a nezaniká ani v prípade, že advokátsku činnosť realizuje prostredníctvom obchodnej spoločnosti, v dôsledku čoho v danom prípade nenastali zákonom taxatívne vymedzené skutočnosti ( ) rozhodujúce pre zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia u žalobcu ako SZČO.“. (...) Kasačný súd tiež považoval za potrebné poukázať na to, že nález Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 426/2012-53 zo dňa 21.02.2013, o ktorý oprel žalobca svoje námietky uvedené v žalobe, bol v rozhodovaní o danej problematike ústavným súdom ojedinelý (obdobne ako nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 63/2012). Ich vydaniu predchádzali iné rozhodnutia senátov ústavného súdu, ktorými boli obdobné sťažnosti o povinnom nemocenskom a dôchodkovom poistení SZČO - advokáta a vo veciach predpisu poistného na nemocenské poistenie, starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity odmietnuté (rozhodnutia Ústavného súdu SR č. k. ÚS 290/2010-8 zo dňa 07.09.2010, č. k. II. ÚS 508/2010-15 zo dňa 25.11.2010, č. k. I. ÚS 93/2012-14 zo dňa 29.02.2012, č. k. IV. ÚS 103/2012-13 zo dňa 01.03.2012, č. k. I. ÚS 64/2012-17 zo dňa 08.02.2012, č. k. III. ÚS 118/2012-34 zo dňa 28.03.2012). V týchto rozhodnutiach ústavný súd napr. vyslovil, že „predmetný právny výklad najvyšším súdom nevykazuje nedostatky, ktoré by odôvodňovali záver o porušení základného práva na súdnu ochranu zaručeného v alebo práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v dohovoru“ (č. k. II. ÚS 508/2010-15). Najvyšší súd po tom, ako Ústavný súd SR nálezmi č. k. II. ÚS 63/2012 a II. ÚS 426/2012 zrušil jeho rozhodnutia sp. zn. 7Sžso/7/2011 a 9Sžso/21/2011, rozhodol v daných veciach rozsudkami sp. zn. 7Sžso/32/2013 a 9Sžso/23/2013, pričom sa nestotožnil s názorom II. senátu Ústavného súdu SR a opätovne potvrdil rozsudky krajských súdov, ktorými boli zamietnuté žaloby proti rozhodnutiam sťažovateľky vo veciach poistenia advokátov ako SZČO. Naviac, uznesením pléna č. k. PLz. ÚS 1/2015-15, ktoré citovala aj sťažovateľka v kasačnej sťažnosti, ústavný súd zamietol návrh II. senátu na účely zjednotenia odchylných právnych názorov na vyslovenie právnej vety: „Pokiaľ advokát zmenil formu výkonu advokácie zo samostatného výkonu advokácie na výkon advokácie ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, po takejto zmene formy výkonu advokácie mu nezostal zachovaný status samostatne zárobkovo činnej osoby pre účely “.

31. Už len pre úplnosť správny súd dodáva, že hypoteticky aj keby došlo k zmene judikatúry, táto nemôže byť dôvodom, pre ktorý možno považovať právoplatné rozhodnutie za zrušené, resp. neexistujúce. Nulitnosť správneho aktu nemôže byť v danom prípade vyvolaná zmenou judikatúry. Účinky individuálneho právneho (tu správneho) aktu, ak nebol zrušený v príslušnom prieskumnom/

opravnom konaní, ostávajú zachované a platí aj prezumpcia jeho správnosti. Nulitný je len právny akt vydaný mimo právomoci kompetentného orgánu, napríklad ak by sobášiaci orgán rozviedol manželstvo namiesto súdu alebo naopak (mutatis mutandis bod 20 uznesenia ÚS SR zo 16. septembra 2025, sp. zn. IV.ÚS 462/2025).

32. Správny súd k tomu poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho správneho súdu sp.zn. 1Svk/1/2024 z 29. októbra 2024 (bod 18), v ktorom najvyšší správny súd poukázal, že „...i keď zmena judikatúry vyvoláva konflikt medzi požiadavkou právnej istoty a požiadavkou materiálnej správnosti súdneho rozhodnutia, v aplikačnej praxi súdov je možná. Európsky súd pre ľudské práva formuloval všeobecný princíp, podľa ktorého požiadavka právnej istoty (ani ochrana legitímneho očakávania) nezahŕňa právo na ustálenú judikatúru (Unédic proti Francúzsku, č. 20153/04). Uviedol tiež, že názorová nejednotnosť medzi súdmi je svojou povahou dôsledkom, ktorý je vlastný každému súdnemu systému (Zielinski a Pradal & Gonzales a ďalší proti Francúzsku č. 24846/94). Judikatúra nemôže byť bez vývoja a nie je vylúčené, aby (a to i pri nezmenenej právnej úprave) bola nielen doplňovaná o nové interpretačné závery, ale aj menená (por. nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 117/07 z 20.6.2007). Tento jav je do značnej miery prirodzený, pretože odráža skutočnosť, že proces interpretácie a aplikácie práva nie je statický, ale dynamický, a súdy, poctivo hľadajúce najsprávnejšie a najspravodlivejšie riešenie rozhodovaných prípadov, môžu neskôr dospieť k presvedčeniu, že riešenie, ktoré zvolili skôr, nie je z celého radu dôvodov optimálne (porovnaj stanovisko pléna Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. Pl. ÚS-st. 39/14 z 25.11. 2014). Neexistuje a nemôže existovať žiadna garancia proti zmene judikatúry ako takej. I keď nenastane zmena spoločenských pomerov, v právnej oblasti dochádza k neustálemu vývoju a justičné orgány musia mať možnosť, ktorá plynie priamo z viazanosti sudcu zákonom, doterajší, na základe novo získaných poznatkov nesprávny právny názor zvrátiť, resp. prekonať (porovnaj napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 610/2021 z 30.11.2021 alebo nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 3221/11 z 12.12.2013)“.

33. Z uvedených dôvodov nie je možné považovať uhradené poistné za uhradené bez právneho dôvodu, resp. z právneho dôvodu, ktorý odpadol, lebo právoplatné rozhodnutia o predpísaní poistného neboli zrušené, a majú všetky vlastnosti právoplatného rozhodnutia, t.j. sú záväzné, nezmeniteľné, nemožno proti nim použiť riadne opravné prostriedky a platí aj prezumpcia ich správnosti.

34. Po vykonaní súdneho prieskumu teda nebolo zistené, že by žalobcom zaplatené poistné, ktoré žiada vrátiť, bolo zaplatené bez právneho dôvodu (vzhľadom na existenciu právoplatných rozhodnutí o predpísaní poistného), preto námietky prezentované žalobcom v žalobe nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, a to vo svetle vyššieuvedených skutočností.

35. Vychádzajúc z týchto záverov a zistení, nakoľko správny súd ani pri neformálnom posudzovaní žaloby bez viazanosti jej žalobnými bodmi v zmysle a nezistil nedostatky napadnutého rozhodnutia, ako ani prvostupňového rozhodnutia a ich vydaniu predchádzajúceho postupu správnych orgánov, odôvodňujúcich záver o nezákonnosti rozhodnutia, súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol ( v spojení s ).

36. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa , a žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanej voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia ( ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. ( )

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a 2 ).