Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Ek-2202-2023.pdf
PDF · 86.28 KB
Case nature
Subarea
8Ek/2202/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D. X, XXX XX D., právne zastúpená: JUDr. Marián Maholányi, advokát so sídlom Priemyselná 1/A, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 54 062 519, proti povinnej: A. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. F. XXX, XXX XX E. F., právne zastúpená: JUDr. Ivana Zmeková, PhD., advokátka so sídlom Zámocká 18, 811 01 Bratislava, IČO: 42 254 396, o vymoženie 41.573,00 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Mgr. Ivan Šteiner, PhD. so sídlom exekútorského úradu Lipová 7, 91501 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 37 913 581 v zastúpení: JUDr. Eva Šteinerová, ml. so sídlom exekútorského úradu Lipová 7, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 42 147 719, vedenej pod sp. zn. 263EX 391/23, o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 8Ek/2202/2023 zo dňa 04. 06. 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Súd sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 8Ek/2202/2023 zo dňa 04. 06. 2025 z a m i e t a.
II. Oprávnená n e m á nárok na náhradu trov konania o zamietnutí sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 8Ek/2202/2023 zo dňa 04. 06. 2025.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu prostredníctvom právneho zástupcu dňa 19. 09. 2023 domáhala od povinnej vymoženia istiny vo výške 41.573,00 Eur na základe exekučného titulu - platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12. 09. 2023. Okresný súd Banská Bystrica dňa 25. 09. 2023 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod sp. zn. 8Ek/2202/2023, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci vyššie uvedených účastníkov. Dňa 20. 10. 2023 súdny exekútor postúpil súdu návrh povinnej na zastavenie exekúcie, o ktorom súd rozhodol uznesením sp. zn. 8Ek/2202/2023 zo dňa 12. 08. 2024 tak, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol.
2. Oprávnená voči predmetnému rozhodnutiu v časti, ktorou jej nebola priznaná náhrada trov konania podala v zákonom stanovenej lehote sťažnosť. Proti predmetnému uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote sťažnosť aj povinná. O predmetných sťažnostiach exekučný súd rozhodol uznesením sp. zn. 8Ek/2202/2023 zo dňa 03. 03. 2025 tak, že prvým výrokom sťažnosť povinnej proti uzneseniu sp. zn. 8Ek/2202/2023 zo dňa 12. 08. 2024 zamietol a druhým výrokom vec vrátil vyššiemu súdnemu úradníkovi na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, vrátane trov sťažnostného konania.
3. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. 8Ek/2202/2023 zo dňa 04. 06. 2025 rozhodol, tak, že priznal oprávnenej voči povinnej nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s konaním o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie a náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti so sťažnostným konaním vo výške 800,49 Eur, ktoré budú v prospech oprávnenej vymáhané na základe dodatku k
povereniu na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil § 195, § 199a ods. 1, ods. 2, § 199b, § 199d ods. 1, ods. 2, § 199e zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 1 ods. 3, § 10 ods. 2, § 13a ods. 1 písm. a) a c), §13a ods. 2 písm. c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej v texte len ako „vyhláška MS SR č. 655/2004 Z. z.“). Vyšší súdny úradník konštatoval, že oprávnená si vo vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie uplatnila trovy právneho zastúpenia vo výške 100 %, o ktorých súd uznesením sp. zn. 8Ek/2202/2023 zo dňa 12. 08. 2024 nesprávne rozhodol a nárok na náhradu trov oprávnenej nepriznal, pričom oprávnená si vo vyjadrení k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie uplatnila nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s vyjadrením k návrhu na zastavenie exekúcie. Vyšší súdny úradník oprávnenej týmto uznesením priznal trovy právneho zastúpenia za 3 právne úkony: vyjadrenie k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, sťažnosť oprávnenej voči nepriznaniu trov konania o návrhu na zastavenie exekúcie a za vyjadrenie k sťažnosti povinnej. Trovy právneho zastúpenia vyšší súdny úradník vyčíslil tak, že za tarifnú hodnotu veci považoval sumu istiny 41.573,00 Eur a jeden úkon právnej služby v zmysle § 10 ods. 2, § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. vyčíslil na sumu 253,10 Eur + 1 x režijný paušál rok 2024 (13,73 Eur), spolu vo výške 266,83 Eur. Vyšší súdny úradník priznal oprávnenej, celkovo za 3 úkony právnych služieb (3 x 266,83 Eur), teda spolu 800,49 Eur.
4. Povinná podala v zákonom stanovenej lehote sťažnosť proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka. Sťažnosť odôvodnila tým, že Uznesenie o trovách exekučného konania považuje povinná za predčasné a právne nedôvodné, nakoľko sa exekučné konanie voči povinnej vedie na základe exekučného titulu, ktorý síce je vykonateľný, avšak je zo strany povinnej napadnutý dovolaním. Povinná (v postavení žalovanej) podávala dňa 27. 08. 2024 dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici, č .k. 15CoUp/3/2024, zo dňa 29. 05. 2024, ktorým sa domáha zrušenia nielen tohto uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici, ale aj zrušenia samotného exekučného titulu, teda Platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.: 24Up/1125/2023 zo dňa 09. 08. 2023 a zastavenia konania. O tomto dovolaní povinnej nebolo zo strany Najvyššieho súdu Slovenskej republiky doposiaľ rozhodnuté. Povinná teda konštatovala, že môže v budúcnosti dôjsť k zrušeniu samotného exekučného titulu, celé exekučné konanie by sa tak vykonávalo na podklade neexistujúceho exekučného titulu (oprávnenej by tak nevznikol ani nárok na náhradu trov právneho zastúpenia). V takomto prípade priznanie trov právneho zastúpenia oprávnenej (a následne vymáhanie od povinnej) môže viesť k neoprávnenej ujme na strane povinnej. Okrem toho uviedla, že aj keď platobný rozkaz ako taký je vykonateľný (aj napriek tomu, že povinná v rámci svojho dovolania žiadala súd o odklad vykonateľnosti), skutočnosť, že bol napadnutý mimoriadnym opravným prostriedkom, zakladá reálnu procesnú neistotu, či exekučný titul vôbec obstojí v dovolacom konaní, či nedôjde k jeho zrušeniu a zastaveniu konania a či vznik trov na strane oprávnenej v exekučnom konaní (ktoré na exekučný titul nadväzuje) bol v tomto prípade odôvodnený. Priznanie trov právneho zastúpenia v čase, keď právna existencia exekučného titulu ešte nie je právoplatne potvrdená, je zjavne predčasné a môže viesť k neodôvodnenej ujme na strane povinnej. V prípade, ak Najvyšší súd SR rozhodne v prospech povinnej (žalovanej) a napadnutý platobný rozkaz zruší, bude absentovať právny základ nielen pre samotné exekučné konanie, ale aj pre priznanie trov právneho zastúpenia oprávnenej osoby. Vzhľadom na vyššie uvedené, povinná považovala uznesenie vyššieho súdneho úradníka za predčasné a nesprávne, nakoľko nie je v súlade s rozhodnutím vo veci samej, keďže o platobnom rozkaze ešte stále rozhoduje Najvyšší súd SR na základe dovolania povinnej zo dňa 27. 08. 2024. Povinná preto navrhovala, aby súd zrušil napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn.: 8Ek/2202/2023 zo dňa 04. 06. 2025 v celom rozsahu a vec vrátil na ďalšie konanie, prípadne odložil rozhodnutie o trovách.
5. Oprávnená sa vyjadrila k podanej sťažnosti a uviedla, že sťažnosť považuje za neopodstatnenú, nakoľko Najvyšší súd Slovenskej republiky nezruší exekučný titul, teda platobný rozkaz, keďže povinná sa s ním oboznámila dňa 06. 09. 2023, t.j. v zákonnej lehote (z čoho je aj dôkaz - správa Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby zo dňa 04. 12. 2023) a odpor bol podaný o viac ako mesiac dňa 16. 10. 2023. K odkladu vykonateľnosti sa oprávnená vyjadrila, že podľa § 444 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Medzi dôvody hodné osobitného zreteľa môžeme zaradiť ak výsledky doterajšieho konania o dovolaní, alebo dovolanie samotné, osvedčujú predpoklad úspešnosti dovolania. O tento dôvod pôjde vtedy, ak je zo spisu zrejmé, že napadnuté rozhodnutie trpí zmätočnosťou. Oprávnená zastáva názor, že v tomto prípade zmätočnosť
v konaní nefiguruje, ba naopak, je jasne preukázateľné podanie odporu voči platobnému rozkazu niekoľko týždňov po lehote napriek oboznámeniu sa s ním. Oprávnená považuje úvahy povinnej o zrušení platobného rozkazu Najvyšším súdom Slovenskej republiky bez čo i len potenciálneho právneho a racionálneho podkladu. Poukázala na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15CoUp/3/2024 zo dňa 29. 05. 2024, ods. 19. a 20.: „Orgán verejnej moci, ktorým je aj súd, je v zmysle § 17 ods. 1 zákona o eGovernmente povinný uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky podľa tohto zákona, pričom uvedená povinnosť vyplýva z ustanovenia § 105 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd doručuje písomnosť na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu; tým nie je dotknutá povinnosť súdu doručovať písomnosť do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu. Pokiaľ žalovaná v čase vydania platobného rozkazu mala ukončenú podnikateľskú činnosť, a to od 01. 01. 2018, elektronická schránka žalovanej, ako fyzickej osoby - podnikateľky, na IČO: 47 108 312, nebola historicky aktivovaná na doručovanie, ale naopak, elektronická schránka fyzickej osoby - G. A. E. s rodným číslom bola aktivovaná na doručovanie od 28. 06. 2021, súd ako orgán verejnej moci, keďže žalovaná mala aktivovanú elektronickú schránku, ako fyzická osoba, bol povinný doručovať platobný rozkaz práve do elektronickej schránky žalovanej. Okresný súd práve tým, ak by nedoručoval platobný rozkaz žalovanej do elektronickej schránky, bol by porušil zákon.“ Oprávnená považuje tvrdenia povinnej o tom, že je potrebné čakať do rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky za neopodstatnené, nakoľko sa jedná o mimoriadny opravný prostriedok a argumenty že by mohlo dôjsť k zrušeniu platobného rozkazu sú iba v špekulatívnej rovine. Podľa oprávnenej aj keby prišlo k neoprávnenej ujme ako sama povinná uvádza, stále bude mať možnosť zákonnými prostriedkami, či už súdnymi alebo mimosúdnymi, vymôcť financie naspäť od oprávnenej v prípadne kladného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. V ostatnom, oprávnená z dôvodu racionálnosti a hospodárnosti poukazuje na obsah svojich predchádzajúcich podaní, ktorých sa pridržiava a ktoré vyvracajú celkom mylné a neprípustné argumenty. Oprávnená navrhla, aby konajúci súd sťažnosť povinnej zamietol a potvrdil napadnuté Uznesenie vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn.: 8Ek/2202/2023 zo dňa 04. 06. 2025.
6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
8. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
10. Podľa § 245 CSP, v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
11. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
12. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
14. Podľa § 444 ods. 1 CSP dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.
15. Sudca preskúmal napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 8Ek/2202/2023 zo dňa 04. 06. 2025 v rozsahu a z dôvodov uvedených v sťažnosti povinnej a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.
16. Povinná v sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka namietala predčasnosť rozhodnutia o trovách právneho zastúpenia, keďže proti exekučnému titulu podala dovolanie, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté, pričom podľa jej názoru existuje riziko jeho zrušenia a následnej neexistencie právneho základu pre vedenie exekúcie a priznania trov oprávnenej.
17. Pokiaľ ide o povinnou podané dovolanie, sudca dáva do pozornosti ustanovenie § 444 ods. 1 CSP, ktoré určuje, že podanie dovolania samo o sebe nemá žiaden relevantný vplyv na prebiehajúci výkon exekúcie. Pochopiteľne, odlišná situácia by nastala v prípade, ak by súd disponoval v rámci podania povinnej rozhodnutím, ktoré by povoľovalo odklad vykonateľnosti exekučného titulu. V takomto prípade však právna úprava vníma ako následok tohto odkladu vykonateľnosti len odklad výkonu exekúcie v zmysle ustanovenia § 61h ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nie jej úplné či čiastočné zastavenie. Exekučný súd je preto viazaný existujúcim právnym stavom a nemôže vychádzať z hypotetického budúceho rozhodnutia dovolacieho súdu.
18. Sudca ďalej konštatuje, že Exekučný poriadok neviaže rozhodovanie o trovách na právoplatné skončenie exekučného konania ani na vyčerpanie mimoriadnych opravných prostriedkov. Rozhodovanie o trovách má procesný charakter a vychádza zo skutkového a právneho stavu existujúceho v čase rozhodovania súdu.
19. K argumentácii povinnej o možnej budúcej ujme v prípade zrušenia exekučného titulu, sudca uvádza, že táto argumentácia je v tomto štádiu konania len hypotetická a nemôže byť dôvodom na zrušenie alebo odklad rozhodnutia o trovách. Právny poriadok poskytuje povinnej dostatočné zákonné prostriedky pre prípad, ak by v budúcnosti došlo k zrušeniu exekučného titulu, čo však nemá vplyv na zákonnosť rozhodovania o trovách v prebiehajúcom exekučnom konaní.
20. Sudca preskúmal aj samotné rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka o priznaní trov právneho zastúpenia a dospel k záveru, že bolo vydané v súlade s Exekučným poriadkom, ako aj v súlade vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Vyšší súdny úradník správne priznal oprávnenej náhradu trov len za tie úkony právnej služby, ktoré boli účelné a priamo súviseli s konaním o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie a so sťažnostným konaním. Napadnuté uznesenie je vecne správne, preskúmateľné a zákonné.
21. Vzhľadom na vyššie uvedené, sudca podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 202 ods. 1 Exekučného poriadku sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 8Ek/2202/2023 zo dňa 04. 06. 2025 zamietol, keďže sťažnosť povinnej neobsahuje žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali jeho zákonnosť alebo správnosť.
22. Keďže povinná iniciovala podanou sťažnosťou exekučný spor s oprávnenou, súd rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania s tým súvisiacich.
23. Pretože sudca sťažnosť povinnej zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by súd priznal oprávnenej ako úspešnej strane. Oprávnená si však náhradu trov, ktoré by jej vznikli v súvislosti so sťažnosťou povinnej proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, riadne a včas neuplatnila. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii oprávnenej, aký nárok si voči povinnej v ňom uplatní a aký nie. Súd tak nie je oprávnený a zároveň povinný (ex offo) rozhodovať o takom nároku oprávnenej, ktorý nebol zo strany samotnej oprávnenej v exekučnom konaní ani len uplatnený. Keďže oprávnená nenavrhla v rámci konania o sťažnosti povinnej proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, aby súd rozhodoval (v zmysle §199d ods. 1 Exekučného poriadku v rámci dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie) o ďalších trovách exekúcie, súd oprávnenej trovy konania súvisiace so sťažnosťou povinnej proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nepriznal, tak ako je to uvedené vo výroku II. tohto uznesenia
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).
Proti tomuto uzneseniu dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).