Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-1022-2014.pdf
PDF · 64.37 KB
Case nature
Subarea
8Er/1022/2014
Uznesenie
Okresný súd Komárno v exekučnej veci oprávneného: H. T., B.. X.X.XXXX, X. S. X, L., proti povinnému: Ľ.D. T., B.. XX.X.XXXX, X. T. XX, L., o vymoženie zaostalého výživného vo výške 700 eur a bežného výživného vo výške 100 eur mesačne od júla 2014 a trov exekúcie
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Povinný je povinný z a p l a t i ť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Komárno vydal dňa 25.9.2014 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Beatu Boncsekovú (EX 153/2014), ktorého náhradníkom sa stal JUDr. Rudolf Krutý PhD..
2. Podaním zo dňa 20.7.2017 oprávnený navrhol exekúciu zastaviť z dôvodu nadobudnutia schopnosti samostatne sa živiť.
3. Podľa ustanovenia § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z.z. (EP) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c/ EP v znení účinnom do 31.3.2017 exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
4. S ohľadom na dispozičný úkon oprávneného súd v súlade s citovanými ustanoveniami EP rozhodol o zastavení exekúcie.
5. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.3.2017 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona,17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Podľa § 197 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017 náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
6. Súd preskúmal súdnym exekútorom doručené vyčíslenie trov exekúcie a dospel k záveru, že súdny exekútor trovy exekúcie nevyčíslil v súlade s vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31.3.2017, keď ich vyčíslil v sume 882 eur podľa § 4 a § 5 citovanej vyhlášky. Uvedené ustanovenia citovanej vyhlášky sú totiž zaradené do prvého oddielu druhého dielu vyhlášky. Odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri zastavení exekúcie (§ 14 a § 15) je upravená v treťom oddieli druhého dielu citovanej vyhlášky. Vychádzajúc z takéhoto systematického zaradenia mal súd za to, že z ustanovenia § 4 a 5 citovanej vyhlášky zaradeného do
prvého oddielu druhého dielu vyhlášky pri výpočte odmeny exekútora je možné vychádzať iba v prípade, ak došlo k úplnému, resp. čiastočnému vymoženiu pohľadávky. Pri určovaní odmeny súdneho exekútora podľa tretieho oddielu nemožno vychádzať z ustanovení upravujúcich odmenu súdneho exekútora pri vymožení pohľadávky, keďže ide o osobitnú úpravu pre prípad zastavenia exekúcie. Takémuto výkladu nasvedčuje znenie § 16 ods. 2 citovanej vyhlášky, ktoré osobitne upravuje postup pri určovaní odmeny súdneho exekútora v prípade zastavenia exekúcie, keď odkazuje na § 5. Ak by zákonodarca pripúšťal použitie niektorých ustanovení predchádzajúcich oddielov pri výpočte odmeny podľa tretieho oddielu, uviedol by to priamo v ustanovení § 14, prípadne § 15, ako je to uvedené v § 16 ods. 2 citovanej vyhlášky.
7. Súd preto pri rozhodovaní o trovách exekúcie mohol v súlade s § 16 ods. 2 citovanej vyhlášky prihliadať iba na pohľadávku, ktorá bola vymožená priebehu exekúcie súdnym exekútorom úkonmi jeho exekučnej činnosti, t.j. ktorá bola poskytnutá súdnemu exekútorovi na základe jeho úkonov bezprostredne smerujúcich k vymoženiu plnenia - jeho vlastnou exekučnou činnosťou. Keďže povinný uhradil zaostalé a bežné výživné priamo na účet oprávneného, súd mal za to, že súdnemu exekútorovi nepatrí odmena za vymoženie pohľadávky podľa § 4 a 5 citovanej vyhlášky, ale podľa § 14 a 15 citovanej vyhlášky. Súd preto priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 eur, ktorá suma pozostáva z odmeny vo výške 33,19 eur podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.3.2017 a z náhrady 20% DPH vo výške 6,64 eur v súlade s § 196 veta druhá zákona č. 233/1995 Z.z. (EP). Súd v súlade s § 197 EP na náhradu trov exekúcie zaviazal povinného.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. V sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.