Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_37C-17-2025.pdf
PDF · 95.46 KB
Case nature
Area
Subarea
37C/17/2025
Uznesenie
Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/X, G., zastúpená JUDr. Luciou Borákovou, advokátkou so sídlom M. R. Štefánika 820/7, Žilina, proti žalovanej: H. B., D. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. J. XXXX/XX, K., zastúpená JUDr. Katarínou Galovou, advokátkou so sídlom E. Belluša 10, Piešťany, o určenie, že žalobkyňa je závetným dedičom po poručiteľovi, takto
r o z h o d o l :
Súd konanie z a s t a v u j e.
Žalovanej súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
Súd vracia žalobkyni (A. B. C., nar. XX.XX.XXXX) súdny poplatok vo výške 80,00 €, a to prostredníctvom prevádzkovateľa systému (centrálneho systému evidencie poplatkov), po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobkyňa sa svojim návrhom došlým dňa 23.6.2025 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil že žalobkyňa je závetným dedičom po poručiteľovi A. B., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom I. J. XXXX/XX, K., zomr. XX.X.XXXX, podľa závetu poručiteľa zo dňa 14.3.2017, a priznal jej nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v celom rozsahu. Uviedla že na Okresnom súde Trnava je, prostredníctvom poverenej notárky A. A. L., vedené dedičské konanie po poručiteľovi: A. B., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom I. J. XXXX/XX, K., zomr. XX.X.XXXX, a to pod sp.zn. 100D/60/2024, Dnot 119/2024. Notárka v dedičskom konaní ustálila okruh účastníkov dedičského konania, a to: 1/ manželku poručiteľa H. B., D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. J. XXXX/XX, K. (žalovaná), a 2/ závetného dediča: A. B. C., D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, G. (žalobkyňa). Poručiteľ nemal potomka, preto ako zákonný dedič do úvahy prichádzala iba manželka poručiteľa / žalovaná. Okresný súd Trnava, prostredníctvom poverenej notárky, Uznesením č. 100D/60/2024-59, Dnot 119/2024 zo dňa 16.7.2024 vyporiadal podielové spoluvlastníctvo manželov - poručiteľa a žalovanej. Do dedičského konania súčasne ako účastník vstúpila žalobkyňa, v postavení závetného dediča. Notárke žalobkyňa predložila kópiu závetu poručiteľa, spísaného u advokátky M. B. N. dňa 14.3.2017 a podpísaného poručiteľom. Medzi dedičmi tak vznikol spor o dedičské právo - z uvedeného dôvodu notárka Uznesením č. 100D/60/2024-94, Dnot 119/2024 zo dňa 29.4.2025 rozhodla nasledovne: „1/ Odkazuje účastníka menom A. B. C., D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., F. XXXX/X, aby v lehote do 35 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podala žalobu na Okresný súd Trnava o určenie, že je závetným dedičom po poručiteľovi podľa fotokópie listiny označenej ako závet poručiteľa zo dňa 14.3.2017. 2/ Ukladá účastníkovi menom A. B. C., D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., F. XXXX/, aby v prípade, ak podá žalobu na Okresný súd Trnava o určenie, že je závetným dedičom po poručiteľovi podľa fotokópie listiny označenej ako závet poručiteľa zo dňa 14.3.2017 podľa výroku I) tohto uznesenia, aby túto skutočnosť oznámila a preukázala notárovi A. A. L., so sídlom notárskeho úradu vo Vrbovom, Nám. Slobody 506/16, poverenej Okresným súdom Trnava funkciou súdneho komisára v dedičskej veci po poručiteľovi menom
A. B., D. B..“. Ďalej poukázala na znenie § 460 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa; § 461 Občianskeho zákonníka podľa ktorého dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov, ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona, ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona; § 476 Občianskeho zákonníka podľa ktorého poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice, v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný; § 476b Občianskeho zákonníka podľa ktorého závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu, svedkovia sa musia na závet podpísať. Poručiteľ A. B., zomrel bezdetný, a jeho zákonným dedičom mala byť manželka / žalovaná; poručiteľ zároveň za života ako prejav svojej poslednej vôle spísal dňa 14.3.2017 závet. V dedičskom konaní po poručiteľovi žalobkyňa predložila fotokópiu závetu poručiteľa, ktorý bol spísaný ako alografný, za prítomnosti dvoch svedkov dňa 14.3.2017; originálom závetu poručiteľa žalobkyňa nedisponuje, podľa nej by sa mal originál nachádzať v osobných veciach poručiteľa. V rámci dedičského konania po poručiteľovi bol dňa 10.12.2024 spísaný s účastníkmi záznam z ktorého vyplýva, že neter poručiteľa / žalobkyňa predložila v dedičskom konaní fotokópiu závetu a uviedla, že originál sa nachádza v šanóne na adrese posledného trvalého bydliska poručiteľa (K., I. J. XXXX/XX); originálom závetu žalobkyňa k dnešnému dňu nedisponuje, nevie sa vyjadriť kde by mohol nachádzať (domnieva sa že je na uvedenej adrese). Na dňa 10.12.2024 na notárskom úrade žalovaná prehlásila, že nemá vedomosť o tom kde sa originál závetu poručiteľa nachádza, v bydlisku poručiteľa nenašla žiaden závet, a o existencii závetu sa dopočula od žalobkyne, pričom sa domnieva že originál závetu má u seba žalobkyňa. Žalovaná teda v zásade nenamietala v dedičskom konaní neexistenciu závetu, iba primárne namietala že takýmto závetom nedisponuje. V zmysle ustanovenia § 476b Občianskeho zákonníka závet možno urobiť aj tak, že ho poručiteľ nenapíše vlastnou rukou, ale zriadi ho inou formou za účasti svedkov a vlastnou rukou podpíše - v uvedenom prípade bol závet spísaný mechanicky, elektronickými prostriedkami, za účasti svedkov: O. E., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX, a M. B. N., advokátka. Závet poručiteľa bol spísaný na počítači a vytlačený v papierovej podobe – jedná sa teda o alografný závet, ktorý musí poručiteľ vlastnoručne podpísať, a pred dvoma súčasne prítomnými svedkami výslovne prejaviť že listina obsahuje jeho poslednú vôľu, svedkovia sa musia na závete tiež podpísať, pričom pri tejto forme závetu svedkovia osvedčujú svojimi podpismi obsah poručiteľovho vyhlásenia. K uvedenému nepochybne došlo, a túto skutočnosť nemôže vyvrátiť ani fakt, že žalobkyňa disponuje iba fotokópiou poručiteľovho závetu. Uviedla ďalej že podľa Civilného sporového poriadku žiadny dôkaz nemá predpísanú právnu silu, preto pre spôsobilosť listiny ako takej byť dôkazným prostriedkom nie je rozhodujúce či ide o originál listiny, pôvodné znenie, prvopis, odpis alebo fotokópiu – aj fotokópia listiny je spôsobilá byť vykonaná ako dôkaz zákonom predpokladaným spôsobom (Civilný sporový poriadok neobmedzuje prekladanie listinných dôkazov iba na originály listín). Preto aj závet poručiteľa, ktorým žalobkyňa disponuje je aj vo fotokópii spôsobilý preukázať, že žalobkyňa je závetnou dedičkou poručiteľa v dedičskom konaní (podľa Rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 4Cob/77/2021 „Aj keď originály listín sú všeobecne ako dôkazný prostriedok vhodnejšie ako ich neoverené kópie, Civilný sporový poriadok v žiadnom ustanovení neukladá súdu povinnosť vykonávať dôkaz listinami výlučne ich originálom. Nie je preto možné akceptovať názor, že kópia dokladu nemôže byť dôkazom podľa § 204 C.s.p. Aj kópia listiny je sama listinou, ktorá môže slúžiť ako dôkaz. Tomuto záveru zodpovedá aj skutočnosť, že mnohokrát nemôže žalobca ani originály dokladov predložiť, lebo tieto sa nachádzajú u iného subjektu... Preto aj dôkaz vykonaný fotokópiou listiny hodnotí súd ako každý iný dôkaz. Následne záleží na voľnej úvahe súdu ako doklad predložený v kópii bude hodnotiť.“). Z obsahu kópie závetu poručiteľa vyplýva nepochybne jeho prejav vôle, ktorý bol urobený výslovne, a ktorý nevzbudzuje pochybnosti čo chcel ním poručiteľ prejaviť, takýto prejav vôle bol vykonaný vo forme zákonom požadovanej. Na kópii poslednej vôle poručiteľa je jednoznačne jeho prejav vôle zachytený, listina je datovaná na deň 14.3.2017, a je poručiteľom vlastnoručne podpísaná; závet je zároveň opatrený podpismi dvoch svedkov (O. E. a M. B. N.), podpisy svedkov osvedčujú splnenie zákonnej podmienky a tiež skutočnosť, že poručiteľ za života prejavil vôľu všetok svoj majetok prenechať žalobkyni, ako jedinej závetnej dedičke. Na podklade vyššie uvedených skutočností žalobkyňa dôvodne v dedičskom konaní uviedla, že je jediným závetným dedičom po poručiteľovi, nerešpektovaním závetu poručiteľa zo dňa 14.3.2017 by došlo k nerešpektovaniu jeho poslednej vôle, ktorú prejavil slobodne a vážne, určite, zrozumiteľne a podľa zákona, a pri ktorom úkone konal podľa svojho úmyslu, čo potvrdili práve dvaja svedkovia prítomní pri podpisovaní závetu. Žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení, že je závetným dedičom po poručiteľovi A. B., zomr. XX.X.XXXX, a to z dôvodu ochrany jej dedičského práva
v dedičskom konaní, keď práve určovacia žaloba (žaloba o určenie že žalobkyňa je závetným dedičom poručiteľa) je jediným účinným nástrojom ochrany práv žalobkyne ako závetného dediča. K žalobe priložila žalobkyňa Uznesenie Okresného súdu Trnava č. 100D/60/2024-94, Dnot.119/2024 vydané dňa 29.4.2025 notárkou A. A. L., P. A. B., nar. X.X.XXXX spísaný dňa 14.3.2017 v Piešťanoch (vo forme fotokópie), úradný záznam spísaný dňa 10.12.2024 v kancelárii notárky A. A. L..
Žalovaná sa k žalobe vyjadrila -prostredníctvom svojej právnej zástupkyne- podaním došlým súdu dňa 11.8.2025 v ktorom uviedla, že žalobu považuje za zjavne nedôvodnú, nakoľko otázku priznania alebo nepriznania postavenia žalobkyne ako závetnej dedičky v dedičskom konaní mal vyriešiť notár v dedičskom konaní podľa § 193 Civilného mimosporového poriadku (ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí iba na právnom posúdení skutočností, ktoré medzi účastníkmi nie sú sporné, súd uznesením rozhodne s ktorým účastníkom bude ďalej konať a ktorému účastníkovi účasť v konaní o dedičstve ukončuje). V dedičskom konaní bola / je nesporná skutková okolnosť, že notárke nebol do dedičského konania po poručiteľovi doložený originál listiny závetu, ktorý jediný by priznal žalobkyni postavenie závetnej dedičky v dedičskom konaní po poručiteľovi. Žalovaná nemá vedomosť o tom, kde sa originál závetu poručiteľa nachádza, keď žalobkyňa uviedla že sa domnieva, že je v šanóne na adrese trvalého bydliska poručiteľa (uviedla že „...na adresu poručiteľa sa dostavila aj dnes ráno, pričom originál závetu poručiteľa nenašla...“). Neexistencia originálu závetu spísaného poručiteľom 7 rokov pred jeho smrťou je tak nespornou skutočnosťou. Z fotokópie závetu predloženej žalobkyňou vyplýva, že závet je datovaný 14.3.2017 – bolo potom na vôli závetcu / poručiteľa, akým spôsobom naloží s originálom závetu, na aké miesto ho uloží, a akým spôsobom zabezpečí aby sa v prípade jeho smrti jeho posledná vôľa vyjadrená v závete aj naplnila v prospech žalobkyne. Žalobkyňa sa domáha postavenia závetnej dedičky na základe 7 rokov starého závetu, a nepripúšťa možnosť a právo závetcu / poručiteľa naložiť so závetom podľa vlastného uváženia, teda závet aj zničiť - v živote závetcu mohlo dôjsť k rôznym okolnostiam ktoré ovplyvňovali jeho vôľu naložiť so závetom. Na záver uviedla že ak sa žalobkyňa domáha určenia závetného dedenia, bolo na nej doložiť originál závetu už v dedičskom konaní notárovi, pričom jej bola poskytnutá dostatočná lehota na to aby originál závetu doložila (v konaní je tak nesporná neexistencia originál závetu).
Žalobkyňa sa vo veci vyjadrila -prostredníctvom svojej právnej zástupkyne- podaním došlým súdu dňa 26.9.2025 v ktorom uviedla, že žalovaná sa mylne dovoláva postupu podľa § 193, ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, nakoľko vo veci sú prítomné podstatné sporné skutkové okolnosti vyžadujúce vykonanie dokazovania, najmä kde sa nachádza originál listiny závetu a aký bol jeho ďalší osud (režim držby, uloženia, prípadná dispozícia poručiteľa so závetom), okolnosti spísania závetu, identita a prítomnosť svedkov, pravosť podpisu poručiteľa a svedkov (ak ju ktorákoľvek strana spochybní), resp. porovnanie kópie s originálom, ak bude dohľadaný, reťazec nadobudnutia kópie a okolnosti, za ktorých sa k nej žalobkyňa dostala. Žalovaná nepoprela existenciu závetu, uvádza len že nemá vedomosť o umiestnení jeho originálu - preto predložená kópia závetu je spôsobilým dôkazom, ktorý má byť zhodnotený v spojení s ďalšími dôkazmi. Dokonca existenciu závetu žalovaná sama nepriamo pripúšťa (priznáva nespornosť spísania a podpisu), spochybňuje iba predloženie originálu. Ak žalovaná tvrdí, že závet už neexistuje alebo že ho poručiteľ odvolal, ide o právne významné skutočnosti, z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé následky - preto nesie bremeno tvrdenia aj dôkazné bremeno žalovaná (napr. preukázanie listiny o odvolaní závetu, novším závetom, preukázaním zničenia závetu poručiteľom). V civilnom konaní neexistuje zákonná hierarchia dôkazov, preto aj kópia listiny je spôsobilým dôkazným prostriedkom, ktorý súd hodnotí voľnou úvahou spolu s ostatnými dôkazmi, preto skutočnosť že žalobkyňa predložila kópiu závetu, nevylučuje jej dôkaznú silu, a nebráni súdu poskytnúť ochranu dedičskému právu žalobkyne po vykonaní dôkazov. Poukázala na to, že zo závetu vyplýva, že svedkami spísania poslednej vôle poručiteľa boli advokátka M. B. N. a O. E. - vzhľadom na to že M. B. N. aktuálne vystupuje na strane žalovanej, namieta konflikt záujmov, a tiež poukazuje na povinnosť advokáta zachovávať mlčanlivosť (advokáta môže zbaviť mlčanlivosti výlučne klient, a po smrti len jeho právni nástupcovia); je teda neprípustný postupu, keď by advokátka M. B. N. súbežne zastupovala žalovanú a zároveň vystupovala v tejto veci ako svedok k okolnostiam spísania závetu poručiteľa (takýto postup zakladá zjavný konflikt záujmov a naráža na povinnosť mlčanlivosti advokáta).
Žalovaná sa vo veci vyjadrila -prostredníctvom svojej právnej zástupkyne- ďalším podaním došlým súdu dňa 3.11.2025 v ktorom uviedla, že 1/ To kde sa nachádzal originál závetu, a aký bol jeho osud ku dňu smrti poručiteľa (nie v čase dedičského konania) bolo podstatnou skutkovou okolnosťou, ktorá sa mala dokazovať v štádiu dedičského konania,
v ktorom bola notárka podľa § 176, ods. 2 Civilného mimosporového poriadku povinná zistiť či poručiteľ zanechal závet, a ak áno mala zistiť jeho stav a obsah. Notárka úradným záznamom zo dňa 10.12.2024 z pojednávania spísala, že žalobkyňa doložila do konania fotokópiu závetu, a že podľa vedomosti žalobkyne sa má závet údajne nachádzať v šanóne na adrese posledného trvalého bydliska poručiteľa – z týchto tvrdení nepriamo vyplýva, že originál závetu (ktorým žalobkyňa nedisponuje ani nikdy nedisponovala), mal údajne stále existovať ku dňu smrti poručiteľa; žalobkyňa neuviedla odkiaľ má vedomosť že originál závetu sa má nachádzať v bydlisku poručiteľa, teda že má / mal existovať ku dňu smrti poručiteľa, žalobkyňa ani neuviedla akým spôsobom a kedy sa dostala k fotokópii závetu. Pred spísaním úradného záznamu notárkou mala žalobkyňa možnosť sama prehľadať miesto posledného bydliska poručiteľa, avšak originál závetu nenašla, originál závetu nenašla ani žalovaná v bydlisku poručiteľa. Notárka poskytla účastníkom konania dodatočnú lehotu na predloženie originál závetu - žalobkyňa ani žalovaná však originál závetu nenašli. V danom prípade, ak sa má spor o dedičské právo vyriešiť z dôvodu skutkového sporu, bolo na žalobkyni, aby úplne opísala v žalobe rozhodujúce okolnosti ku „skutkovému sporu“, t.j. okolnosti preukazujúce existenciu originál závetu ku dňu smrti poručiteľa. Ak žalobkyňa tvrdí že je presvedčená, že závet ukryla alebo zničila žalovaná, je na žalobkyni tieto skutočnosti preukázať alebo označiť dôkazy na ich preukázanie. 2/, 3/ Žalovaná nesporuje okolnosť že poručiteľ spísal závet dňa 14.3.2017, že bol spísaný pred dvoma svedkami a podpísaný poručiteľom, t.j. v čase spísania závetu bol závet po formálnej a obsahovej stránke platným - žalovaná popiera že originál závetu existoval ku dňu smrti poručiteľa. 4/ K okolnostiam nadobudnutia kópie závetu a ako sa k nej žalobkyňa dostala uviedla, že toto bola žalobkyňa povinná tvrdiť v dedičskom konaní, za účelom zistenia „stavu“ závetu, čo žalobkyňa neurobila, žalobkyňa neopísala akým spôsobom a kedy sa ku fotokópii závetu dostala, žalobkyňa tieto okolnosti netvrdí notárke v dedičskom konaní, ani v žalobe, ani (na námietku žalovanej) v replike, čím si nesplnila procesnú povinnosť pravdivo a úplne opísať rozhodujúce okolnosti. Je potom nesprávna argumentácia žalobkyne o tom, že na žalovanej je dôkazné bremeno o preukázaní, že originál závetu ku dňu smrti poručiteľa neexistoval alebo že ho poručiteľ odvolal, nakoľko strana sporu nie je povinná dokazovať niečo čo neexistuje (tzv. negatívna dôkazná teória), ale naopak je na žalobkyni, aby preukázala existenciu originálu závetu ku dňu smrti poručiteľa. Žalovaná originál závetu poručiteľa nenašla, ani ho neskryla ani nezničila - o závete sa žalovaná dozvedela až od žalobkyne, ktorá sa po smrti poručiteľa dostavila do domácnosti žalovanej. Žalobkyňa v dedičskom konaní nepredložila originál závetu a nepreukázala, že originál závetu existoval ku dňu smrti poručiteľa. Pritom je prirodzené a logické, že ak by poručiteľ (manžel žalovanej) trval na poslednej vôli (ktorú spísal pred 7-mimi rokmi) aby jedinou dedičkou bola žalobkyňa (neter poručiteľa) na základe závetu a nie žalovaná (ktorá s poručiteľom žila ako manželka v spoločnej domácnosti až do jeho smrti), nič nebránilo poručiteľovi aby originál závetu odovzdal do dispozície žalobkyne, a zabezpečil tak originál závetu pred jeho stratou alebo zničením.
Žalobkyňa -prostredníctvom svojej právnej zástupkyne- prednesom pred súdom dňa 8.12.2025, pred konaním prvého pojednávania vo veci, vzala podanú žalobu späť v celom rozsahu a požiada, aby súd konanie zastavil. Uviedla, že po dohode s právnou zástupkyňou žalovanej si žiadna zo strán neuplatní trovy konania. Právna zástupkyňa žalovanej prednesom pred súdom dňa 8.12.2025 uviedla, že si neuplatňuje nárok na náhradu trov konania.
Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145, ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Podľa § 146, ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 256, ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa § 11, ods. 3, prvá veta zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na
obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Podľa § 11, ods. 4, prvá veta zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 10,00 eura. Podľa § 11, ods. 6, písm. b) zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov orgány uvedené v § 3, ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.
V danom prípade mal súd za preukázané že došlo k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu, preto v súlade s ustanovením § 145, ods. 1 Civilného sporového poriadku konanie zastavil, pričom nebol potrebný súhlas žalovanej so späťvzatím žaloby a zastavením konania, nakoľko k späťvzatiu došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu / pojednávanie, a ani neexistuje vážny dôvod, pre ktorý by mala žalovaná so späťvzatím žaloby nesúhlasiť.
K zastaveniu konania v celom rozsahu došlo za situácie, keď žaloba bola na súd podaná dňa 23.6.2025, avšak žalobkyňa ju dňa 8.12.2025 vzala späť - s poukazom na uvedené dospel súd k záveru že späťvzatie žaloby zavinila žalobkyňa (ktorá tak nemá nárok na náhradu trov konania). Žalovaná teda nezavinila, že žaloba podaná voči nej sa vzala späť - k uvedenému viď i judikát R 49/1993 podľa ktorého ak navrhovateľ (žalobca) vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146, ods. 2, druhá veta Občianskeho súdneho poriadku (teraz § 256, ods. 1 Civilného sporového poriadku) z procesného hľadiska v zásade platí, že zavinil zastavenie konania a preto je povinný nahradiť odporcovi (žalovanému) náhradu trov konania. S poukazom na uvedené, keďže súd dospel k záveru že späťvzatie žaloby zavinila žalobkyňa, by svedčilo právo na náhradu trov konania žalovanej (§ 256, ods. 1 Civilného sporového poriadku) - nakoľko však žalovaná, ktorá sa považuje za procesne úspešnú, si nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni výslovne neuplatnila (viď vyjadrenie právnej zástupkyne žalovanej na pojednávaní dňa 8.12.2025), súd rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.
O vrátení súdneho poplatku, ktorý bol zaplatený žalobkyňou vo výške 90,00 € súd rozhodol v súlade s ustanovením § 11, ods. 3, ods. 4, a ods. 6 zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov tak, že poplatok skrátil o 10,00 € s tým, že takto určená časť poplatku vo výške 80,00 € bude žalobkyni vrátená prostredníctvom príslušného prevádzkovateľa systému (centrálneho systému evidencie poplatkov), po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.