Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Ek/1438/2023

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Daniel De Bosscher, so sídlom Onderbossenaarstraat 31, 9680 Maarkedal, Belgické kráľovstvo, IČO: 05 488 431, v konaní právne zast.: G. Lehnert, s. r. o., so sídlom Budova ORBIS, Rajská 7, 811 08 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 31 347 762, proti povinnému: KALITEK - SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Areál Starej tehelne 1, 038 52 Sučany, IČO: 36 239 631, v konaní právne zast.: JUDr. Lenka Maďarová, s.r.o., so sídlom Štrková 95/21, 010 09 Žilina, IČO: 47 232 692, o vymoženie 147 567,13 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Martin Rišian, so sídlom exekútorského úradu Pivovarská č.1069, 010 01 Žilina, pod sp. zn. 140EX 44/24, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 3Ek/1438/2023 zo dňa 31.10.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .

II. Súd oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov sťažnostného konania vo výške 447,70 eur, ktoré budú od povinného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 31.10.2024 rozhodnutie, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 45 ods. 2 písm. b/, , - 5, o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a , , , , , Nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkom v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie) (ďalej len „Nariadenie Brusel I bis“).

2/ Uviedol, že exekúcia sa vykonáva na podklade cudzieho exekučného titulu – rozsudku vydaného Okresným súdom Oudenaarde – Kruishoutem, č.k. 22A278 zo dňa 23.05.2022. Vzhľadom na dátum jeho vydania, spadá do pôsobnosti Nariadenia Brusel I bis, nie Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 zo dňa 22.12.2000 o právomoci a o uznaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie Brusel I.“), na ktoré v návrhu odkazoval povinný. Predložený exekučný titul je opatrený osvedčením podľa čl. 53 Nariadenia Brusel I bis a je na území Slovenskej republiky vykonateľný. Námietku povinného o nevykonateľnosti cudzieho exekučného titulu preto vyšší súdny úradník považoval za nedôvodnú a nepreukázanú, keďže dôkazné bremeno zaťažuje v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie povinného.

3/ Ďalej poukázal na činnosť súdneho exekútora spočívajúcu v nútenom výkone nárokov z exekučných titulov, ktorá sa podľa ustanovenia § 5 ods. 2 Exekučného poriadku považuje za výkon verenej moci. Exekúciu je súdny exekútor povinný vykonávať takým spôsobom, aby nedochádzalo k porušeniu

ochrany základných práv účastníkov exekučného konania. Poverený súdny exekútor je v priebehu exekučného konania oprávnený a súčasne aj povinný zisťovať majetok povinného podliehajúci exekúcii, po jeho zistení zvoliť najvhodnejší spôsob vykonania exekúcie, ktorý musí byť primeraný a vhodný a exekúciu vykonať (tzn. zabezpečiť majetok povinného a následne uspokojiť vymáhaný nárok oprávneného). Súd preto nie je oprávnený rozhodnúť o žiadosti povinného na odblokovanie peňažných prostriedkov povinného, ktoré podliehajú exekúcii a výkonu exekúcie súdnym exekútorom.

4/ Nakoľko povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne, vyšší súdny úradník konštatoval, že nebola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

5/ O trovách povinného, ktorý si ich náhradu uplatnil, rozhodol vyšší súdny úradník tak, že mu ich ako neúspešnému účastníkovi nepriznal. O trovách oprávneného v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie nerozhodoval, nakoľko si ich neuplatnil.

6/ Proti rozhodnutiu podal povinný sťažnosť, v ktorej zopakoval, že cudzí exekučný titul nie je uznaný slovenským súdom podľa Nariadenia Brusel I., tzn. nie je možné vymáhať nároky z neho na území Slovenskej republiky. Predmetný cudzí exekučný titul tak nespĺňa ani formálnu ani materiálnu vykonateľnosť. Záver vyššieho súdneho úradníka o tom, že sa na danú vec nepoužije Nariadenie Brusel I, ale Nariadenie Brusel I bis, považoval za nesprávny a nedostatočne odôvodnený. V čl. 66 ods. 1 Nariadenia Brusel I. bis sa taxatívne uvádzajú prípady, na ktoré sa použije, a ktoré uvádza len „súdne zmiery schválené alebo uzavreté od 10.01.2015“. Vyšší súdny úradník pod tento jasný a zrozumiteľný gramatický výklad zaradil aj rozsudok pre zmeškanie – predmetný exekučný titul, ktorým boli povinnému odňaté práva, najmä právo na obhajobu. Oprávnenému bol cudzím exekučným titulom priznaný nárok z titulu nájomnej zmluvy zo dňa 25.08.2012 bez toho, aby mal povinný právo namietať platnosť tejto zmluvy, premlčanie, účelovosť a pod. Preto podriadenie cudzieho exekučného titulu pod režim Nariadenia Brusel I. bis nie je správny. V danom prípade musí byť cudzí exekučný titul, ktorým je rozsudok pre zmeškanie, uznaný slovenským súdom podľa podmienok Nariadenia Brusel I. V danom exekučnom konaní absentuje rozhodnutie o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti, proti ktorému mal povinný podľa článku 43 Brusel I., právo podať odvolanie. Ani upovedomenie o začatí exekúcie neobsahuje údaj, že exekučný súd vyhlásil vykonateľnosť cudzieho exekučného titulu (článok 42 ods. 2 Brusel I). Nariadenie Brusel I. dokonca výslovne vylučuje uznanie rozhodnutia, v prípade ak bolo vydané v neprítomnosti odporcu (žalovaného), pričom mu nebola doručená žaloba alebo iný ekvivalentný dokument v dostatočnom časovom predstihu a spôsobom, ktorý by mu umožnil zabezpečiť svoju obhajobu, ibaže by nepodal opravný prostriedok proti rozhodnutiu, pričom toto právo mal, ale ho nevyužil. Tiež uviedol, že v podanom návrhu na zrušenie rozhodnutia namietal vydanie v jeho neprítomnosti. Za nedostatočne odôvodnenú považoval aj tú časť rozhodnutia, pojednávajúcu o jeho návrhu na odblokovanie účtu v celkovej sume 12 601,41 eur určenej na mzdy a zákonné povinnosti voči štátnym orgánom, a to vždy k 8. dňu príslušného mesiaca. Navrhol preto napadnuté rozhodnutie zrušiť, príp. zmeniť tak, že exekúcia sa zastavuje a povinnému sa voči oprávnenému priznáva nárok na náhradu trov konania. Zároveň žiadal výrokom vysloviť, že súdny exekútor je povinný odblokovať bankový účet povinného v rozsahu sumy 12.601,41 EUR, vždy k 8. dňu príslušného mesiaca až do doby ukončenia exekúcie.

7/ Oprávnený so sťažnosťou povinného nesúhlasil a poukázal na to, že od 10.01.2015 sa v celom rozsahu (a priamo) uplatňuje Nariadenie Brusel I bis, a to vo všetkých členských štátoch EÚ (článok 81 Nariadenia Brusel I bis). Súčasne v zmysle ust. článku 80 Nariadenia Brusel I bis platí, že „Týmto nariadením sa zrušuje nariadenie (ES) č. 44/2001“ (v celosti). Jedinými výnimkami v aplikácii Nariadenia Brusel I bis sú konania začaté (resp. rozsudky vydané) pred 10.01.2015 (článok 66 bod 2. Nariadenia Brusel I bis). Konanie, v ktorom bol vydaný exekučný titul v tejto veci, začalo dňa 07.04.2022, teda viac než 7 rokov po zrušení Nariadenia Brusel I. Z uvedeného teda bezpochyby vyplýva, že Nariadenie Brusel I sa v žiadnom prípade nemôže na danú vec aplikovať. Z toho dôvodu je prirodzene vylúčená aj akákoľvek aplikácia osobitných konaní o výkon rozhodnutí v zmysle Nariadenia Brusel I. Exekučný titul tak v celom rozsahu podlieha režimu Nariadenia Brusel I bis a je priamo uznaný a vykonateľný vo všetkých členských štátoch EÚ, bez potreby osobitného konania o uznaní alebo vyhlásenia jeho vykonateľnosti (článok 36 bod 1. a článok 39 Nariadenia Brusel I bis).

8/ Exekučný titul nepredstavuje rozsudok pre zmeškanie, ktorý by bránil jeho uznaniu v zmysle čl. 45 bod 1. písm. b) Nariadenia Brusel I bis. Exekučný titul bol povinnému riadne doručený dňa 27.06.2022. Povinný ho napadol neskoro, až dňa 10.02.2023 (strana 7 rozsudku odvolacieho súdu zo dňa 28.06.2023, sp. zn. 23/129/A). Z tohto dôvodu bolo odvolanie povinného neprípustné a odvolací súd ho odmietol. Povinný tak v nadväznosti na vyššie cit. ust. opomenul začať konanie, ktorým by napadol rozsudok (exekučný titul), aj keď tak urobiť mohol. Z tohto dôvodu exekučný titul v tejto veci nepredstavuje rozsudok pre zmeškanie a nie sú pri ňom naplnené predpoklady, ktoré by bránili jeho uznaniu a výkonu.

9/ V súvislosti s návrhom povinného na odblokovanie sumy poukázal na . Napadnuté uznesenie neobsahuje osobitný výrok týkajúci sa návrhu povinného na odblokovanie sumy, nakoľko súd prvej inštancie (správne) konštatoval, že nie je oprávnený priamo rozhodnúť o odblokovaní peňažných prostriedkov, ktoré podliehajú exekúcii. Povinný tak sťažnosťou v tomto ohľade napáda len odôvodnenie uznesenia súdu prvej inštancie, v dôsledku čoho nie je sťažnosť v tejto časti prípustná. Napriek uvedenému poukázal na to, že dikcia ust. Exekučného poriadku umožňuje povinnému požiadať o odblokovanie prostriedkov, ktoré sú jeho výslovným vyhlásením určené na výplatu miezd zamestnancov, jednorazovo a nie opakovanie ako žiada povinný. Rovnaký záver vyplýva aj z odbornej literatúry, ktorú uviedol oprávnený vo svojom vyjadrení zo dňa 22.02.2024. Exekúcia v danej veci je vedená správne, na základe konečného a vykonateľného cudzieho súdneho rozhodnutia, pričom neexistujú žiadne okolnosti, ktoré by bránili v jeho vymáhateľnosti. Preto navrhol sťažnosť povinného v celom rozsahu zamietnuť. Zároveň si uplatnil trovy sťažnostného konania za jeden úkon právnej služby – vyjadrenie k sťažnosti v celkovej sume 447,70 EUR ( 359,35 EUR ako tarifná odmena + 13,73 EUR ako režijný paušál + 20% DPH).

10/ Dňa 25.04.2025 doručil povinný súdu podanie - doplnenie sťažnosti, v ktorom uviedol, že mu súdne písomnosti v základnom konaní neboli doručované v súlade s právnymi aktmi v oblasti justičnej spolupráce v civilných veciach, ktoré sú pre SR a Belgické kráľovstvo záväzné. Povinný sa o cezhraničnom spore dozvedel až dňa 12.01.2023, kedy mu bol exekučný titul doručený prostredníctvom Slovenskej pošty (referenčné číslo zásielky RL682377305BE) na adresu evidovanú vo verejných registroch a verejných databázach (t.j. Areál Starej tehelne 1, 038 52 Sučany, Slovenská republika). Pred týmto dátumom mu nebol na adresu sídla doručený žiadny úkon ohľadom začatia súdneho konania. Exekučný titul bol preto vydaný bez jeho účasti z dôvodu, že mu preukázateľne nebolo doručené súdne predvolanie. V nadväznosti na doručenie exekučného titulu na adresu sídla, následne inicioval opravné konanie a domáhal sa jeho zrušenia. O tom svedčí aj obsah rozsudku Okresného súdu Oudenaarde, Komora O2B č. 23129A zo dňa 28.06.2023, ktorým súd zamietol jeho návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Súd v tomto rozhodnutí potvrdil, že povinný podal dňa 10.02.2023 návrh na zrušenie exekučného titulu (t. j. v 30 dňovej zákonnej lehote podľa právneho poriadku konajúceho súdu). Belgický súd si však oneskorenosť podania návrhu vyhodnotil výlučne na tom základe, že povinnému malo byť údajne vykázané doručenie súdneho predvolania do Belgicka, t. j. na neaktuálnu adresu v cudzine, kde sa nachádza nehnuteľnosť, ktorá mu bola prenajatá pred viac ako 10 rokmi a na ktorej sa objektívne i fakticky povinný nezdržiava niekoľko rokov. S poukazom na čl. 45 Nariadenia Brusel I bis mal konajúci súd zabezpečiť riadne doručenie všetkých súdnych písomností, pričom nedodržanie tejto povinnosti viedlo k závažným procesným pochybeniam zo strany konajúceho súdu. Existuje preto dôvod na zamietnutie výkonu exekučného titulu podľa čl. 46 nariadenia Brusel I bis, čo zároveň podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku predstavuje dôvod pre zastavenie exekúcie.

11/ Rovnako z obsahu pripojenej zásielky vyplýva, že oprávnený vyvíjal úkony smerom k doručovaniu exekučného titulu aj prostredníctvom slovenského orgánu verejnej moci – súdneho exekútora (JUDr. Stanislavy Hulmanovej Janušovej, sídlom Vojtech Tvrdý 4, 010 01 Žilina, Slovenská republika), čomu nasvedčuje samotný obsah doručenej zásielky. Oprávnený sa povinnému pokúšal doručiť exekučný titul spôsobom podľa nariadenia č. 1393/2007 z 13.11.2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie o doručovaní“) a takýto postup pri doručovaní písomností sa mal podľa povinného uplatniť. Keďže doručenie súdnych písomností neprebehlo riadne, nemohol povinný účinne uplatniť procesnú obranu, pričom táto skutočnosť súčasne zakladá dôvod pre zamietnutie výkonu exekučného titulu. Povinný preto navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a exekúciu zastaviť, uložiť súdnemu exekútorovi povinnosť odblokovať bankový účet povinného

v rozsahu sumy 12.601,41 eur vždy k 8. dňu príslušného mesiaca, a to až do doby skončenia exekúcie a uložiť oprávnenému povinnosť nahradiť povinnému trovy exekučného konania v rozsahu 100 %.

12/ Oprávnený tvrdenia povinného v doplnení sťažnosti považoval za účelové a v priamom rozpore s obsahom spisu a s jeho vlastnou procesnou aktivitou v rámci súdneho konania. jediným a nepravdivým argumentom povinného je, že prvá písomnosť mu bola doručená až dňa 12.01.2023. Povinný sa súdneho konania v Belgicku riadne zúčastnil, čo vyplýva z rozsudku odvolacieho súdu – súd prvého stupňa, Východné Flámsko, pracovisko Oudenaarde komora O2B, sp. zn. 23/129/A zo dňa 28.06.2023. Dokonca bol v ňom zastúpený právnym zástupcom – advokátom Petrom Van Melkebekom. Odvolacie konanie bolo iniciované povinným, a to odvolaním zo dňa 10.02.2023. Následne sa dňa 07.03.2023 uskutočnilo úvodné pojednávanie a dňa 16.05.2023 predložil povinný svoje záverečné vyjadrenie (strana 3 rozhodnutia odvolacieho súdu). Dňa 24.05.2023 sa potom uskutočnilo hlavné pojednávanie vo veci. Všetky tieto skutočnosti nastali až po 12.01.2023, a teda až po tom, čo mala byť povinnému doručená prvá písomnosť v konaní. Odvolací súd v rozhodnutí rovnako konštatuje, že rozsudok súdu prvého stupňa bol doručený súdnym exekútorom dňa 27.07.2022 na (povinným) zvolenú adresu v Belgicku a platobný rozkaz zo dňa 27.12.2022 na adresu sídla na Slovensku. Ako ďalej vyplýva z rozhodnutia odvolacieho súdu, povinný sa vyjadroval aj k tomu, či a za akých podmienok bola zrušená nájomná zmluva, a teda aj vo veci samej (strana 5 časť IV. rozhodnutia odvolacieho súdu) a rovnako tak aj odvolací súd sa v konaní vyjadroval aj vo veci samej (strana 6 rozhodnutia odvolacieho súdu). Z rozhodnutia odvolacieho súdu teda nepochybne vyplýva, že sa povinný konania riadne zúčastnil.

13/ V zmysle ust. článku 46 v spojení s článkom 45 Nariadenia Brusel I bis pritom jednoznačne vyplýva, že podmienky na zamietnutie uznania a výkonu súdneho rozhodnutia musia byť splnené kumulatívne, a teda: vydanie súdneho rozhodnutia bez účasti žalovaného, nedoručenie písomnosti, ktorou sa začalo konanie (alebo rovnocennej písomnosti) v dostatočnom čase a takým spôsobom, aby si mohol zabezpečiť obhajobu a žalovaný nesmel opomenúť začať konanie, ktorým by napadol súdne rozhodnutie, keď tak mohol urobiť. Rovnaký záver potvrdzuje aj odborná literatúra k tomuto nariadeniu (A. B., Nariadenie Brusel I (prepracované znenie), Komentár. Wolters Kluwer, 2016, str. 214), a teda že tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. V danom prípade je zrejmé, že povinný sa konania zúčastnil a bol v ňom dokonca právne zastúpený, preto nie je splnená hneď prvá podmienka na neuznanie rozhodnutia podľa čl. 46 Nariadenia Brusel I bis. Predmetné znenie rovnako nehovorí nič o tom, že písomnosť musí byť doručená presne podľa nariadenia č. 1393/2007 z 13.11.2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach. Podmienka nedoručenia spočíva len v tom, že žalovanému musí byť odobratá možnosť zabezpečiť si obhajobu – čo vzhľadom na to, že si ju zabezpečil, celkom zjavne mal. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 14. 12. 2006, sp. zn. C-283/05, v ktorom Súdny dvor konštatoval, že: „pokiaľ ide o písomnosti, ktorými sa začína konanie, takže obyčajný formálny nedostatok, ktorý neporušuje právo na obhajobu, nemôže stačiť na vylúčenie uplatnenia výnimky z dôvodu opodstatňujúceho neuznanie alebo nevykonanie.“ Právo na obhajobu povinného celkom zrejme porušené nebolo. V konaní bol zastúpený advokátom, ktorý sa vo veci vyjadroval a zúčastňoval pojednávaní. Ďalej uviedol, že právny zástupca povinného, advokát A. C. D. v e-mailovej správe zo dňa 29.08.2023 adresovanej právnemu zástupcovi oprávneného uviedol, že dlh vie povinný začať splácať až koncom roka 2023. Tým povinný jednoznačne potvrdil existenciu svojho záväzku voči oprávnenému a aj to, že ho bude plniť. Uvedený e-mail predložil súdu v prílohe podania. V danom prípade teda nie sú splnené podmienky na zamietnutie uznania a výkonu exekučných titulov v tejto veci v zmysle ust. článku 46 a 45 Nariadenia Brusel Ia. Z uvedeného dôvodu navrhujeme, aby súd v zmysle ust. § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol a priznal oprávnenému nárok na náhradu trov konania o tomto návrhu v rozsahu 100%.

14/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

15/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia (ďalej len „“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

16/ Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

17/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e/ je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

18/ Podľa čl. 45 ods. 1 písm. b/ Nariadenia Brusel I bis uznanie rozsudku sa na návrh zainteresovaného účastníka zamietne v prípade, že bol rozsudok vydané bez účasti žalovaného v konaní, ak sa mu nedoručil písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocenná písomnosť v dostatočnom čase a takým spôsobom, aby si mohol zabezpečiť obhajobu, okrem prípadu, že žalovaný opomenul začať konanie, ktorý by napadol rozsudok, keď mohol urobiť

19/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami sudca preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a zistil, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Zároveň poukazuje na znenie ustanovenia Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na podporu správnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka sudca dodáva nasledovné.

20/ Podstatou sťažnosti povinného boli tvrdenia o aplikácii nesprávneho nariadenia. Sudca zhodne s rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka musí konštatovať, že na prejednávanú vec vzhľadom k skutočnosti, že nachádzacie konanie, v ktorom bol vydaný exekučný titul, sa začalo až dňa 07.04.2022, dopadá Nariadenie Brusel I bis. Nariadenie Brusel I bis sa podľa jeho čl. 81 stalo účinným dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie (uverejnené bolo v ÚV EÚ dňa 20.12.2012) a uplatňuje sa od 10.01.2015 (s výnimkou článkov 75 a 76, ktoré sa uplatňujú od 10.01.2014). Súčasne zrušilo Nariadenie Brusel I (článok 80). Pokiaľ sa teda konanie pred súdom v Belgicku začalo v roku 2022, v žiadnom prípade sa naň nemohlo vzťahovať už v tom čase dávno zrušené nariadenie, a to bez ohľadu na typ rozhodnutia, ktoré v ňom bolo vydané. Exekučný titul je podľa Nariadenia Brusel I bis priamo uznaný a vykonateľný bez potreby osobitného konania o uznaní (čl. 36 bod 1 a čl. 39). Námietka povinného, že na danú vec sa malo aplikovať nariadenie Brusel I, pretože exekučným titulom má byť rozsudok pre zmeškanie, je tak nesprávna. Neobstojí ani tvrdenie povinného o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, keďže ten jasne zodpovedal prečo nariadenie Brusel I na danú vec nedopadalo a neuplatnilo sa ani jeho ustanovenie čl. 42 ods. 2 o vyhlásení vykonateľnosti (tzv. exequatur).

21/ Povinný v sťažnosti tiež namietal nedostatočnosť odôvodnenia v súvislosti s návrhom na odblokovanie určitej časti peňažných prostriedkov na jeho účte. Vyšší súdny úradník pritom podľa názoru súdu dostatočne ozrejmil, že výkon exekúcie ako taký spadá do kompetencie súdneho exekútora, ktorý zvolí vhodný spôsob jej vykonania. Podľa § 104 ods. 1 Exekučného poriadku pri exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu v banke nepodliehajú prostriedky na účte do výšky 165 eur a prostriedky, ktoré sú výslovným vyhlásením povinného určené na výplatu miezd jeho zamestnancov na výplatný termín najbližší ku dňu, keď bol v banke doručený príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Pokiaľ má povinný za to, že spĺňa podmienky na odblokovanie požadovanej sumy, musí také vyhlásenie urobiť voči súdnemu exekútorovi, ktorý vykoná potrebné opatrenia na to, aby bolo dodržané ustanovenie § 104 Exekučného poriadku. Pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie ako takej podľa § 61k Exekučného poriadku však súd nerozhoduje o odblokovaní finančných

prostriedkov. Pokiaľ o tejto žiadosti nebolo vyšším súdnym úradníkom rozhodnuté vo výrokovej časti, nie je len proti dôvodom (v uvedenom rozsahu) prípustná sťažnosť. Preto sudca v tejto časti sťažnosť vyhodnotil ako neprípustnú a teda nedôvodnú.

22/ V doplnení sťažnosti, ktoré bolo podané po uplynutí zákonom stanovenej lehoty (15 dní od doručenia uznesenia), povinný súdu oznámil, že prvá písomnosť mu bola doručená až dňa 12.01.2023, čím malo dôjsť k naplneniu dôvodov neuznania cudzieho exekučného titulu podľa čl. 45 ods. písm. b/ Nariadenia Brusel I bis. Vzhľadom k tomu, že k doplneniu sťažnosti došlo po uplynutí zákonnej lehoty, nemohlo také podanie vyvolať žiadne účinky. Okrem toho, v exekučnom konaní sa uplatňuje koncentračná zásada, ktorá neumožňuje povinnému rozšíriť dôvody svojej obrany. V ustanovení § 61k ods. 2 a 3 Exekučného poriadku je vyjadrená zásada koncentrácie exekučného konania, ktorá sa prejavuje v tom, že povinný musí uviesť všetky skutočnosti, ktoré môžu mať za následok zastavenie exekúcie a ktoré tu boli už v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania, v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, t. j. v návrhu podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr, pričom pri koncentrácii exekučného konania je spotrebiteľská povaha sporu bez väčšieho významu (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 119/2020 z 03.03.2020, sp. zn. I. ÚS 563/2022 z 19.10.2022, sp. zn. II. ÚS 231/2021 zo dňa 24.05.2022, sp. zn. IV. ÚS 106/2023 z 21.02.2023).

23/ Je pritom bez akýchkoľvek pochýb, že už v čase podania návrhu na zastavenie exekúcie (13.02.2024) mohol povinný tvrdiť skutočnosti o nedoručení exekučného titulu, no urobil tak až v doplnení sťažnosti (ktoré bolo podané po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie), pričom ich neskoré uplatnenie neospravedlňoval žiadnymi objektívnymi dôvodmi, ktoré by mu bránili ich uplatniť včas. Oneskorené tvrdenia tak nemohli mať vplyv na rozhodnutie súdu.

24/ Aj napriek tomu, že doplnením sťažnosti došlo k zmene obrany povinného (nedoručenie exekučného titulu a zamietnutie výkonu podľa Nariadenia Brusel I bis) oproti návrhu na zastavenie exekúcie a sťažnosti (absencia vyhlásenia vykonateľnosti rozhodnutia vydaného v jeho neprítomnosti podľa nariadenia Brusel I), súd uvedie, prečo nie sú dané povinným tvrdené podmienky zamietnutia uznania/ výkonu rozhodnutia podľa Nariadenia Brusel I bis. Exekučným titulom je rozsudok Okresného súdu Oudenaarde sp. zn. 22A278 z 23.05.2022. Voči nemu podal povinný odvolanie, o ktorom rozhodol Súd prvého stupňa Východné Flámsko – oddelenie Oudenaarde rozsudkom 23/129/A dňa 28.06.2023 tak, že ho vyhlásil za neprípustné.

25/ Dôvodom, pre ktorý sa povinný nemal konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul, zúčastniť, resp. sa nevyjadril k žalobe, mala byť skutočnosť, že mu boli písomnosti doručované na adresu v Belgicku. Keď sa rozsudok predloží na uznanie alebo výkon v inom členskom štáte, súd štátu výkonu (slovenský exekučný súd) už nepreskúmava, či bolo doručenie v štáte pôvodu vykonané dokonale alebo či zodpovedá jeho vlastným, prísnejším normám. Súd štátu výkonu posudzuje doručenie výlučne z pohľadu existencie prekážky uznania podľa čl. 45 ods. 1 písm. b/ Nariadenia Brusel I bis, pri ktorom musia byť splnené kumulatívne splnené predpoklady: nedoručenie žaloby žalovanému, nedostatočný čas na obranu (zabezpečenie obhajoby) a že žalovaný neopomenul začať konanie, ktorým by napadol rozsudok, keď tak mohol urobiť. To znamená, že súd v štáte výkonu skúma iba to, či nebolo porušené základné právo žalovaného na obhajobu, teda či mal žalovaný reálnu možnosť dozvedieť sa o konaní a brániť sa. Riadnosť doručovania sa primárne posudzuje podľa práva štátu pôvodu. Súd, ktorý vedie konanie a vydáva rozsudok, musí dodržať vlastné vnútroštátne predpisy o doručovaní, vrátane procesných lehôt a formálnych požiadaviek (napr. čo sa považuje za náhradné doručenie). V Belgicku je doručovanie na zvolenú adresu, určenú napr. v zmluve (tzv. zvolenie bydliska alebo gekozen woonplaats / election de domiciel / domiciliekeuze), upravené vnútroštátnym súdnym kódexom a má osobitný právny význam, najmä v súvislosti so súdnymi písomnosťami. Doručenie na zvolenú adresu v Belgicku je platné, aj keď účastník (adresát) býva v zahraničí. Táto adresa slúži na právne účely a považuje sa za platné miesto na prijímanie úradných a súdnych písomností. Z rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že účastníci nájomnej zmluvy, z ktorej vznikol uplatňovaný nárok oprávneného, si písomne dohodli, že sa na ňu vzťahuje belgické právo a že v jej článku 24 si povinný zvolil ako adresu svojho bydliska na plnenie nájomnej zmluvy adresu prenajatej nehnuteľnosti, ktorá sa podľa čl. 40 a 47bis súdneho poriadku považovala za známe a zvolené bydlisko v Belgicku, na ktoré sa mu musel doručovať predvolanie a rozsudok. Platnosť takého doručovania povinný namietal v odvolacom konaní. Odvolací súd odvolanie

vyhodnotil ako neprípustné, keď doručenie na adresu v Belgicku považoval za platné, zvolená adresa vyplývala z nájomnej zmluvy, ktorou boli strany viazané zo zákona. Povinný nepreukázal ukončenie nájomnej zmluvy (dohodou) ani zrušenie zvoleného bydliska. Jediným zákonným dôvodom na to, aby sa mohol povinný vyhnúť márnemu uplynutiu lehoty na podanie opravného prostriedku, bolo preukázanie vyššej moci, ktorá by mu znemožnila zrušiť voľbu bydliska v Belgicku, čo však povinný v odvolacom konaní nepreukázal. Odvolací súd tak považoval doručenie exekučného titulu dňa 27.06.2022 na adresu zvolenú povinným v Belgicku za súladné s belgickým právnym poriadkom.

26/ Ak teda podľa belgického práva sa malo doručovanie písomností vykonávať na zvolenú adresu v Belgicku a voľbu tejto adresy povinný nezrušil, pričom o tom, že došlo k platnému doručeniu exekučného titulu právoplatne rozhodol belgický odvolací súd, nie je možné túto skutočnosť namietať ako dôvod neuznania cudzieho exekučného titulu v exekučnom konaní. Exekučný súd musí vychádzať z rozhodnutia odvolacieho súdu, že exekučný titul bol riadne povinnému doručený na adresu v Belgicku. Možno tak uzavrieť, že povinnému bola riadne doručená žaloba (predvolanie), čím už prvá podmienka na zamietnutie uznania rozhodnutia podľa čl. 45 ods. 1 písm. b/ Nariadenia Brusel I bis nebola naplnená, a preto ani nedošlo k upretiu jeho práva na zabezpečenie obhajoby. Keďže rozhodujúce bolo podľa belgického práva doručovanie na adresu v E., teda v štáte pôvodu exekučného titulu, je bez právneho významu skúmanie otázky doručovania písomností podľa Nariadenia o doručovaní. Preto sa ním súd bližšie ani nezaoberal.

27/ Na základe vyššie uvedených skutočností a právnych dôvodov sudca podľa sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 3Ek/1438/2023 zo dňa 31.10.2024 zamietol, keď sa stotožnil so záverom, že povinný nepreukázal dôvody zamietnutia uznania, resp. výkonu cudzieho exekučného titulu, na podklade ktorého sa vedie toto exekučné konanie.

28/ Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

29/ Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

30/ Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

31/ O trovách sťažnostného konania rozhodol súd podľa zásady úspechu. Právny zástupca oprávneného, ktorý bol v sťažnostnom konaní úspešný, si uplatnil trovy právneho zastúpenia za vyjadrenie k sťažnosti povinného v celkovej výške 447,70 eur. Exekučný poriadok v ustanovení § 199a ods. 1 definuje, ktoré výdavky oprávneného sa považujú za jeho trovy v exekučnom konaní, pričom v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie sú to výdavky na jeho zastupovanie. Ustanovenie § 199d ods. 1 Exekučného poriadku ďalej upravuje pravidlá ich náhrady. Vychádzajúc z predmetu konania (istiny 147 567,13 eur), priznal sudca oprávnenému podľa § 199a ods. 1, § 199d ods. 1 v spojení s § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. c/ a Vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov náhradu trov konania za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k sťažnosti odmenu vo výške 359,35 eur a 13,73 eur ako režijný paušál za rok 2024 + DPH. Trovy exekúcie oprávneného za vyjadrenie k sťažnosti povinného v celkovej výške 447,70 eur budú vymáhané od povinného na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).