Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_32Ek-904-2025.pdf
PDF · 99.4 KB
Case nature
Subarea
32Ek/904/2025
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO 35 724 803, právne zast.: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom AK Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO 53 255 739, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, XXX XX C. B., právne zast.: Advokátska kancelária M & P Dzuroška, s.r.o., so sídlom AK Hviezdoslavova 468/31, 979 01 Rimavská Sobota, IČO 47 254 513 o vymoženie 2406,60 eur s príslušenstvom, vedenom súdnym exekútorom JUDr. Dušan Cirbes, Exekútorský úrad Rimavská Sobota so sídlom Svätoplukova 36, 979 01 Rimavská Sobota, pod sp. zn. 19EX 313/25, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Dušan Cirbes, Exekútorský úrad Rimavská Sobota so sídlom Svätoplukova 36, 979 01 Rimavská Sobota, pod sp. zn. 19EX 313/25 z a m i e t a.
II. Oprávnený má nárok na náhradu trov exekučného konania voči povinnému v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 80,52 eur.
III. Súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 24.03.2025 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 2406,60 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 3Ro/634/2014 zo dňa 12.11.2014, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 31.12.2014. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že ide o opätovný návrh na vykonanie exekúcie podaný po zastavení starej exekúcie, keďže exekúcia vo veci hore uvedených účastníkov vedená súdnym exekútorom JUDr. Rudolf Krutý, PhD., Exekútorský úrad Bratislava so sídlom Záhradnícka 60, 82108 Bratislava pod sp. zn. EX 16342/15 a Okresným súdom Rimavská Sobota pod sp. zn. 10Er/550/2015 bola podľa zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK) zastavená.
2. Okresný súd Banská Bystrica dňa 07.04.2025 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Dušan Cirbes vydaním poverenia pod sp. zn. 32Ek/904/2025 s európskym spisovým identifikačným číslom: D.:E.:F.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 19EX 313/25.
3. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie zo dňa 02.05.2025, podaným prostredníctvom právneho zástupcu domáhal zastavenia exekúcie. Svoj návrh povinný s poukazom na ust. §§ 100 ods. 1, 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka odôvodňuje tým, že exekučný titul vydaný Okresným súdom v Rimavskej Sobote pod sp. zn. 3Ro/634/2014 zo 07.04.2025 sa stal vykonateľný dňa 31.12.2014. Preto začiatok 10- ročnej premlčacej lehoty je viazaný na deň 31.12.2014 a koniec na deň 31.12.2024. Pokiaľ teda
oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie až dňa 07.04.2025 domáha sa realizácie už premlčaného práva. Preto ako povinná osoba proti exekúcii, ako právu, ktoré oprávnený nevykonal v zákonnej lehote, vznáša námietku premlčania a z tohto dôvodu žiada súdneho exekútora, aby podkladový materiál spolu s návrhom predložil príslušnému súdu, ktorému navrhuje vydať uznesenie, ktorým exekúciu zastaví a oprávneného zaviaže na náhradu trov právneho zastúpenia povinného.
4. Oprávnený sa k návrhu na zastavenie exekúcie vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu, pričom ten vo svojom vyjadrení s poukazom na ust. §§ 100. ods. 1, 110 ods. 1, 112 Občianskeho zákonníka uviedol, že na základe Platobného rozkazu č.k. 3Ro/634/2014-38 zo dňa 12.11.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 31.12.2014, spísal oprávnený pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým dňa 05.03.2015 zápisnicu o návrhu na vykonanie exekúcie č. EX 16342/15. Predmetné exekučné konanie skončilo Oznámením o ukončení starej exekúcie zo dňa 13.04.2021. V prípade tejto pohľadávky premlčacia doba neplynula v období od 05.03.2015 do 13.04.2021. Vzhľadom na uvedené oprávnený má za to, že neuplynula zákonom stanovená 10 ročná premlčacia lehota. Oprávnený nesúhlasí so zastavením exekúcie a navrhuje, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov konania v súvislosti s vyjadrením k návrhu na zastavenie.
5. Súdny exekútor predložil súdu návrh povinného na zastavenie spolu s vyjadrením oprávneného dňa 22.05.2025. Súdny exekútor zároveň vo svojom podaní uviedol, že po doručení upovedomenia o začatí exekúcie a o spôsobe jej vykonania povinnému podal povinný v lehote na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, návrh na zastavenie exekúcie. Zároveň v zmysle § 61k ods. 5 Exekučného poriadku oznamuje, že súdny exekútor nesúhlasí so zastavením exekúcie.
6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
10. Podľa § 200 prvá veta Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehôt.
12. Podľa § 121 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.
13. Podľa § 121 ods. 4 CSP, ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
14. Podľa § 121 ods. 5 CSP, lehota je zachovaná, ak s posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť, to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.
15. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ZoUNEK“), tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len „exekučné konanie“) a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len „opätovný návrh“).
16. Podľa § 9 ods. 1 ZoUNEK, ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.
17. Podľa § 9 ods. 2 ZoUNEK, pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby.
18. Podľa § 10 ods. 1 ZoUNEK, ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).
19. Podľa § 101 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
20. Podľa § 110 ods. 1 prvá veta OZ ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.
21. Podľa § 112 OZ ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
22. Premlčanie ako hmotnoprávny inštitút spočíva v kvalifikovanom uplynutí času stanoveného v zákone (premlčacia doba), v ktorom veriteľ nepristúpil k vykonaniu jeho subjektívneho práva v dôsledku čoho vzniká na strane dlžníka právo vzniesť námietku premlčania, a tým odmietnuť plnenie veriteľovi. Ide o uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, aby bolo právo vykonané, resp. uplatnené na súde alebo inom príslušnom orgáne, následkom čoho sa dlžník môže úspešne brániť vymáhaniu práva zo strany veriteľa a to uplatnením námietky premlčania. Uplatnením námietky dochádza k zániku nároku a teda k zániku jeho súdnej vymáhateľnosti, pritom subjektívne právo ako také nezaniká. Zánikom nároku sa subjektívne právo len oslabuje z dôvodu jeho nevymáhateľnosti. To znamená, že právo nezaniká, naďalej trvá, ale oslabuje sa jeho úspešné uplatnenie. Účelom tohto inštitútu je zachovanie právnej istoty v právnych vzťahoch, keď jednak stimuluje veriteľa k včasnému uplatneniu jeho práv a na strane druhej ide o obranu dlžníka proti tomu, že veriteľ si uplatní svoje právo až po neúmerne dlhej dobe. Vznesenie námietky premlčania poskytuje dlžníkovi teda východisko v riešení situácie, kedy dochádza po dlhšej dobe k uplatneniu práva zo strany veriteľa a jej následkom je zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik jeho vymáhateľnosti. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. V prípade exekučného konania možno túto námietku uplatniť len ako dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. V takom prípade totiž nejde o zánik práva (nároku) priznaného exekučným titulom podľa ust. § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, ale o inú skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Pre úplnosť
je potrebné dodať, že súd nie je oprávnený z úradnej povinnosti (ex offo) skúmať, na rozdiel od preklúzie práva, či veriteľovo právo alebo vymáhaná pohľadávka sú premlčané, ak túto námietku dlžník (povinný) nevzniesol.
23. Pokiaľ povinný v návrhu na zastavenie exekúcie vzniesol námietku premlčania súd k danej veci uvádza, že Občiansky zákonník ustanovuje jednak všeobecnú premlčaciu dobu a jednak osobitné premlčacie doby, ktoré sa vzťahujú pre určitý druh práv. Všeobecná premlčacia doba v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka je trojročná, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo po prvý raz vykonať, čo znamená, že tento moment nastáva okamihom, keď je právo žalovateľné. Týmto okamihom sa právo premieta do nároku oprávneného. V predmetnej veci sa oprávnený domáha od povinného vymoženia svojho nároku na základe platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Rimavská Sobota a teda pre tento prípad nie je možné aplikovať všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu, ale premlčaciu dobu, ktorá je zákonom upravená v ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže ide o právo oprávneného, ktoré bolo priznané právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu. Práva priznané rozhodnutím súdu alebo rozhodnutím iného orgánu sa premlčujú v desaťročnej premlčacej dobe, a pre určenie dňa, na ktorý pripadá začiatok jej plynutia je smerodajný deň, kedy sa podľa rozhodnutia súdu alebo iného orgánu malo plniť. Premlčacia doba začína v týchto prípadoch plynúť dňom, ktorým márne uplynula lehota na plnenie ustanovená rozhodnutím tzv. paričná lehota. V predmetnej veci sa oprávnený domáhal od povinného vymoženia svojho nároku na základe platobného rozkazu, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 31.12.2014. Pôvodné exekučné konanie začalo spísaním zápisnice o návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora dňa 05.03.2015 a následne bolo dňa 09.11.2015 súdnemu exekútorovi doručené poverenie na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na deň začatia pôvodného exekučného konania je nesporné, že premlčacia doba neuplynula, nakoľko z premlčacej doby uplynula doba 64 dní.
24. Podanie včasného návrhu na vykonanie exekúcie vo vzťahu k premlčacej dobe má za následok jej spočívanie. Vo všeobecnosti možno uviesť, že plynutie premlčacej doby prebieha neprerušene od začiatku jej plynutia až do jej skončenia. Ak však príslušný orgán vydá meritórne rozhodnutie, ktorým žalobe vyhovel a právo žalobcu uznal a predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť v čoho dôsledku sa stalo spôsobilým exekučným titulom, podaním návrhu na vykonanie exekúcie, ktorej podkladom je predmetné rozhodnutie, sa plynutie desaťročnej premlčacej doby zastavuje (prerušuje), a to po celý čas trvania exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví a nárok oprávneného nebol uspokojený v celom rozsahu, desaťročná premlčacia doba plynie ďalej a to právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým súd o zastavení exekúcie rozhodol. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov režim premlčacej doby ustanovuje osobitne v prípadoch týkajúcich sa tzv. „starých exekúcii“, keď v ust. § 9 ods. 2 zakotvil, že pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok.
25. Zákonodarca prijatím vyššie uvedeného zákona umožnil oprávnenému v prípade, ak exekúcia, v rámci ktorej sa domáhal od povinného vymoženia svojej pohľadávky a k zastaveniu ktorej došlo v zmysle ust. § 2 ods. 1 ZoUNEK, podať opätovne návrh na vykonanie exekúcie a to za splnenia podmienok ustanovených v § 9 ods. 1 predmetného zákona. Inak povedané, aj keď v rámci „exekučnej amnestie“ došlo k zastaveniu niektorých exekučných konaní začatých pred 01.04.2017 ex lege, teda priamo zo zákona, pohľadávka oprávneného nezanikla a jej vymoženia sa môže domáhať podaním opätovného návrhu na vykonanie exekúcie.
26. Oprávnený v predmetnej veci podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie a súd má za to, že návrh na vykonanie exekúcie po zastavení starej exekúcie bol podaný oprávnene, nakoľko boli splnené zákonom požadované podmienky, keď oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie priložil exekučný titul, upovedomenie o zastavení exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. zo dňa 04.01.2021, ako aj oznámenie o ukončení exekučného konania zo dňa 13.04.2021, z ktorého vyplýva, že exekučné konanie bolo ukončené dňa 09.04.2021 a týmto dňom došlo k obnoveniu plynutia premlčacej doby, ktorá počas trvania exekučného konania spočívala. Je však nesporné, že s prihliadnutím na časť premlčacej doby, ktorá uplynula odo dňa nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu po podanie pôvodného návrhu na vykonanie exekúcie k premlčaniu judikovaného práva nedošlo, nakoľko opätovný návrh na vykonanie exekúcie bol podaný včas, keďže tento bol podaný v rámci desaťročnej premlčacej doby dňa 24.03.2025 (medzi ukončením starého exekučného konania dňa 09.04.2021 a podaním
opätovného návrhu na vykonanie exekúcie uplynulo 1445 dní). Celkovo z desaťročnej premlčacej doby uplynulo 1509 dní čo predstavuje približne 4 roky a 2 mesiace. Je teda zrejmé, že v čase podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie existoval nárok oprávneného voči povinnému vyplývajúci z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia a keďže povinný si povinnosť mu ním uloženú dobrovoľne splnil ani z časti, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorého preskúmaním súd nezistil žiadne dôvody vedúce k jeho zamietnutiu, a preto v predmetnej veci poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Exekučný súd vzhľadom na vyššie uvedené pri posudzovaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie v kontexte vznesenej námietky premlčania nevzhliadol ani dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 61k Exekučného poriadku, nakoľko dospel k právnemu záveru, že v čase podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie právo oprávneného vyplývajúce z exekučného titulu premlčané nebolo.
27. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
28. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
29. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
30. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
31. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
32. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
33. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
34. Aj keď exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu, súd sa pri rozhodovaní o trovách exekúcie neriadi ustanoveniami Civilného sporového poriadku, ktorý predstavuje základný kódex upravujúci civilné konanie, ale príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku z dôvodu, že tento upravuje problematiku trov exekučného konania komplexne. Exekučný poriadok ako právny predpis v pozícii lex specialis vymedzuje jednak okruh subjektov, ktorých náklady v exekučnom konaní možno považovať za trovy exekúcie a zároveň to, ktoré ich výdavky sú za trovy považované. Ide o taxatívny výpočet čo znamená, že náklady iných subjektov než účastníkov konania v procesnom postavení oprávneného a povinného, súdneho exekútora a štátu, ale ani iné náklady uvedených subjektov ako tie, ktoré Exekučný poriadok výslovne upravuje, nie je možné za trovy exekúcie považovať. V zmysle ust. § 199a Exekučného poriadku sú trovami oprávneného výdavky za zaplatený súdny poplatok, hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a za trovy povinného sú považované výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie. Aj v exekučnom konaní platí základná doktrína platenia trov zaužívanej v civilnom procese, v zmysle ktorej každý z účastníkov platí trovy, ktoré mu v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. Je preto potrebné rozlišovať medzi platením
trov a inštitútom náhrady trov. Tento inštitút teda predstavuje povinnosť pre exekučný súd rozhodnúť o tom, či niektorý subjekt bude mať právo na refundáciu vynaložených trov a ak áno, tak voči komu a v akej výške. Všeobecne platí, že v prípade rozhodovania o zastavení exekúcie súdom má oprávnený voči povinnému nárok na účelne vynaložené trovy, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov ak ide o zastupovanie v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie, pričom predpokladom pre priznanie takejto náhrady je miera ich úspechu v prebiehajúcom konaní. Exekučný poriadok teda vymedzuje trovy exekučného konania na strane oprávneného ako trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a na strane povinného ako trovy právneho zastúpenia v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie. V predmetnej veci súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie a preto je potrebné v tejto súvislosti konštatovať, že úspech vo veci mal oprávnený.
35. Vzhľadom k uvedenému a vzhľadom na to, že oprávnený si v rámci vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s vyjadrením k návrhu na zastavenie exekúcie, súd v zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku priznal oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s jeho vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby (podanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie). Vychádzajúc z tarifnej hodnoty výšky vymáhaného peňažného plnenia v sume 2406,60 eur, odmena za polovičný úkon právnej služby predstavuje 50,62 eur. Trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie za jeden polovičný úkon právnej služby (1 x 50,62 eur), po pripočítaní režijného paušálu za rok 2025 (1 x 14,84 eur) a po pripočítaní príslušnej DPH (rok 2025 – 23% DPH vo výške 15,06 eur) tak predstavujú celkovo sumu 80,52 eur. S ohľadom na to, že súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a teda povinný nebol v konaní úspešný, exekučný súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.
36. Súd po právoplatnosti tohto uznesenia vydá dodatok k povereniu v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku.
37. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, a návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, oprávnenému priznal nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a povinnému nárok na náhradu trov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.