Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Tos-123-2025.pdf
PDF · 81.6 KB
Case nature
Area
Subarea
5Tos/123/2025
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Datlovej a sudcov JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD. a JUDr. Štefana Nováka, LL.M., v trestnej veci odsúdeného A. B., na neverejnom zasadnutí dňa 3. decembra 2025 prejednal sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 10PP/44/2025 zo dňa 3. októbra 2025 a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného A. B. proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 10PP/44/2025 zo dňa 03.10.2025 z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením sp. zn. 10PP/44/2025 zo dňa 03.10.2025 samosudca Okresného súdu Banská Bystrica podľa § 66 ods. 1 písm. c) Trestného zákona zamietol žiadosť odsúdeného A. B. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22T/4/2024 zo dňa 09.04.2024 vo výmere 20 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22T/130/2021 zo dňa 03.12.2021 vo výmere štyri mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu so skúšobnou dobou vo výmere dva roky, v spojení s uznesením Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22T/130/2021 zo dňa 26.09.2024 o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.
Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený do zápisnice o verejnom zasadnutí dňa 03.10.2025 sťažnosť, ktorej písomné dôvody doručil okresnému súdu dňa 24.10.2025. V sťažnosti v podstatnom uviedol, že aj keď bol viackrát súdne trestaný, nejednalo sa o závažné konanie a vo výkone trestu odňatia slobody je prvýkrát. Pobyt vo výkone trestu s vrahmi, násilníkmi a rôznymi neprispôsobivými ľuďmi ho dostatočne varoval a donútil zamyslieť sa nad sebou a jeho ďalším spôsobom života. Určite vie, že pobyt vo väzení úplne zmenil smerovanie jeho života k lepšiemu. To, že nastúpil na výkon trestu dobrovoľne, že bol viackrát odmenený, že dostal voľno na opustenie väzenia, že sa dopracoval do diferenciačnej skupiny „A“, podľa jeho názoru potvrdzuje jeho úprimnú snahu žiť slušne v súlade so zákonmi. Jeho motivácia je jednoznačná, nikdy sa nedostať do väzenia a byť oporou rodičom a starej mame, ktorí mu pomáhajú a vedia, že sa dostatočne poučil. Mal za to, že okresný súd nezohľadnil ním uvedené dôvody a rozhodol subjektívne. Zásah do súkromia a obmedzenie osobnej slobody je pre neho dostatočným mementom do budúcnosti.
Záverom uviedol, že s plnou vážnosťou sľubuje, že v prípade podmienečného prepustenia bude žiť slušne a bude príkladným človekom, ktorý sa spamätal a dokáže súdu, že prípadnú dôveru nesklame. Zároveň chcel súdu pripomenúť, že vykoná liečenie ambulantnou formou, ako mu bolo určené. Doposiaľ ho nevykonal len preto, že dobrovoľne nastúpil na výkon trestu odňatia slobody. Na základe uvedených skutočností žiadal krajský súd, aby prehodnotil ním uvedené dôvody a rozhodol v jeho prospech.
Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Po postupe v zmysle uvedeného ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nebola dôvodne podaná, pretože u neho neboli splnené všetky zákonné podmienky vyžadované ust. § 66 ods. 1 Trestného zákona pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Podľa § 66 ods. 1 Trestného zákona; súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.
Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona, pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Podľa § 66 ods. 3 Trestného zákona, ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený môže byť podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa odseku 1 písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2.
Podľa § 415 ods. 1 prvej vety Trestného poriadku, o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh odsúdeného na verejnom zasadnutí.
Podľa § 415 ods. 2 Trestného poriadku, o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody osoby odsúdenej za zločin po výkone jeho polovice súd rozhoduje len na návrh riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva.
Preskúmaním veci krajský súd zistil, že okresný súd pri dôslednom dodržaní procesného postupu a rešpektovaní práva odsúdeného na obhajobu rozhodol na verejnom zasadnutí v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. Dôkazy správne vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne a odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá všetkým úvahám vyžadovaným ust. § 176 ods. 2 Trestného poriadku. Uviedol, ktoré skutočnosti mal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými skutkovými a právnymi úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a posudzovaní dokázaných skutočností podľa príslušných ustanovení zákona. Krajský súd preto v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia okresným súdom, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil.
Nad rámec uvedeného považuje sťažnostný súd za potrebné doplniť, že na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je nevyhnutné splnenie formálnych aj materiálnych podmienok vyžadovaných Trestným zákonom.
Zákonom vyžadovanou formálnou podmienkou pre možnosť podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je vykonanie pomernej časti uloženého trestu odňatia slobody, t. j. vykonanie polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody v prípade, ak bol odsúdený uznaný za vinného zo spáchania zločinu a pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, pričom v takomto prípade môže návrh na podmienečné prepustenie odsúdeného podať len riaditeľ ústavu (§ 66 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, § 415 ods. 2 Trestného poriadku), resp.
polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody v prípade, ak bol odsúdený uznaný za vinného zo spáchania prečinu (§ 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona). Riaditeľ ústavu podal návrh na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody dňa 28.08.2025, teda po tom, ako dňa 10.08.2025 odsúdený vykonal zákonom vyžadovaný súčet pomerných častí uložených trestov odňatia slobody (z rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22T/4/2024 zo dňa 09.04.2024 a trestného rozkazu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22T/130/2021 zo dňa 03.12.202 v spojení s uznesením Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22T/130/2021 zo dňa 26.09.2024). Formálnu podmienku pre možnosť jeho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody splnil.
Z hľadiska splnenia materiálnych zákonných podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody sa okresný súd správne zaoberal hodnotením konania odsúdeného pred spáchaním trestného činu, jeho správania vo výkone trestu odňatia slobody a hodnotením existencie reálneho predpokladu, či odsúdený v budúcnosti povedie riadny život a správne prihliadal aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Pokiaľ ide o splnenie materiálnych podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorými sú jednak preukázanie polepšenia, v rámci ktorého sa hodnotí plnenie povinností a správanie sa odsúdeného v rámci aktuálne vykonávaného trestu odňatia slobody a jednak existencia reálneho predpokladu, že možno od neho očakávať, že v budúcnosti bude viesť riadny život, pričom sa zohľadňujú okolnosti predchádzajúceho života odsúdeného, vrátane jeho skorších odsúdení (R 5/2017) a tiež prostredie, v ktorom sa odsúdený ocitne po podmienečnom prepustení, možno po preskúmaní danej veci v zhode s názorom okresného súdu konštatovať, že ich odsúdený splnil len čiastočne. Relevantným pre posúdenie správania sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody bol obsah hodnotenia, vypracovaného ústavom na výkon trestu odňatia slobody, ktorý okresný súd zhrnul v odôvodnení svojho uznesenia (str. 5, ods. 2). Ústav odporučil podmienečné prepustenie odsúdeného s nariadenou kontrolou technickými prostriedkami. Okresný súd správne prihliadol na resocializačnú prognózu odsúdeného, ktorá je podľa hodnotenia ústavu menej priaznivá so stredným rizikom recidívy trestnej činnosti. Hodnotiac osobu odsúdeného, okresný súd správne prihliadol aj na kriminálnu minulosť odsúdeného, z ktorej je zrejmé, že odsúdený bol doposiaľ štyri krát odsúdený za rôznu trestnú činnosť. Bez významu nie je ani to, že odsúdený začal s páchaním trestnej činnosti už ako 23 ročný a v jej páchaní pokračoval prakticky naprieč celým doterajším životom. V minulosti nevyužil dobrodenie zákona a súdu vo forme podmienečného odsúdenia, kedy v skúšobnej dobe neviedol riadny život a nepreukázal, že sa napravil a že dovtedy vykonaný podmienečný trest bol postačujúci na jeho prevýchovu a nápravu, teda predošlé podmienečné odsúdenie nebolo pre neho dostatočným ponaučením. Odsúdený v čase, keď mal možnosť deklarovať, že sa z predchádzajúceho odsúdenia poučil, na túto požiadavku rezignoval a dostal sa preto do výkonu trestu odňatia slobody za jeho ďalšiu protiprávnu činnosť. Naviac v minulosti bolo odsúdenému uložené aj ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou, napriek tomu mu bolo opätovne uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou, na ktoré doposiaľ nenastúpil. Hoci z hodnotenia odsúdeného ústavom sú evidentné dobré rodinné vzťahy medzi odsúdeným a jeho primárnou rodinou (matkou, starou matkou, otcom a známymi), ktoré udržiava formou korešpondencie, telefonátov a návštev, pričom rodina ho pravidelne podporuje aj zasielaním finančných prostriedkov a nárokových balíkov, krajský súd musí konštatovať, že ani dobré rodinné vzťahy samy osebe nedávajú záruku za ďalšie správanie sa odsúdeného, jeho nápravu a vedenie riadneho život, pretože ho ani doposiaľ žiadnym spôsobom neodradili od páchania trestnej činnosti. V tejto súvislosti ani poukaz odsúdeného na jeho motiváciu a skutočnosť, že chce byť oporou svojej rodine, nie je bez ďalšieho dôvodom na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Okresný súd v prejednávanej veci správne prihliadol aj na povahu spáchanej trestnej činnosti, ako aj na zaradenie odsúdeného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktoré zaradenie na výkon trestu svedčí o tom, že v prípade odsúdeného sa vyžaduje prísnejšia forma spôsobu výkonu trestu.
Pokiaľ ide o odsúdeným spochybňované zhodnotenie splnenia podmienok podmienečného prepustenia, keďže argumentoval kladným hodnotením jeho správania počas výkonu trestu odňatia slobody s prihliadnutím na jeho polepšenie a skutočnosť, že v minulosti nebol vo výkone trestu odňatia slobody, krajský súd dodáva, že okresný súd správne skúmal splnenie troch podmienok pre rozhodnutie o návrhu odsúdeného (jedna formálna podmienka a dve materiálne podmienky), pričom pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení odsúdeného na slobodu je potrebné, aby boli kumulatívne splnené všetky tri podmienky a preto nepostačuje, ak je z pohľadu odsúdeného splnená len niektorá z nich. K sťažnostným
námietkam krajský súd akcentuje, že za žiadnych okolností nemožno zodpovednosť za ľahostajný prístup odsúdeného k dodržiavaniu spoločenských noriem prenášať na konajúci súd. Okresný súd správne zdôraznil, že pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody nepostačuje len kladné hodnotenie ústavu a skutočnosť, že odsúdený sa polepšil a participuje na programe zaobchádzania. Práve kriminálna minulosť a jej zhodnotenie je jednou z podmienok, ktorá nevyhnutne spolupôsobí pri vyhodnocovaní prognózy odsúdeného s ohľadom na jeho potenciálne budúce správanie na slobode, pričom práve v minulosti opakovaný ľahostajný prístup odsúdeného k dodržiavaniu noriem spoločenského správania nedáva ani v súčasnej dobe záruku, že odsúdený sa práve aktuálne vykonávaným trestom polepšil a že je možné od neho očakávať, že povedie riadny život, a to o to viac, že aj trest odňatia slobody, ktorý odsúdený v súčasnosti vykonáva, bol spočiatku podmienečným trestom odňatia slobody vo výmere štyri mesiace s určenou skúšobnou dobou, avšak sa odsúdený sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia dopustil trestnej činnosti, za ktorú bol rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22T/4/2024 zo dňa 09.04.2024 právoplatne uznaný za vinného a bol mu uznesením Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22T/130/2021 zo dňa 26.09.2024 nariadený výkon trestu odňatia slobody vo výmere štyri mesiace. Žiada sa dodať, že na uvedenom závere nič nemení ani odsúdeným predložený prísľub zamestnania.
Zhodnotiac uvedené je aj podľa zistení krajského súdu u odsúdeného ďalší výkon trestu odňatia slobody potrebný, a to predovšetkým z dôvodu, aby bol naplnený reálny predpoklad, že v budúcnosti povedie riadny život. S ohľadom na menej priaznivú resocializačnú prognózu odsúdeného a stredné riziko recidívy jeho trestnej činnosti preto aj krajský súd konštatuje, že práve predčasným ukončením výchovného pôsobenia uloženého trestu a participácie odsúdeného na programe zaobchádzania podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebolo možné dosiahnuť v celosti účel uloženého trest tak, aby bol odsúdený pripravený na vedenie riadneho života na slobode. Odsúdený z hľadiska deklarovaných dôvodov na vedenie riadneho života nepresvedčil súd, že sa už zbavil svojich záporných vlastností a sklonov, ktoré ho viedli k páchaniu trestnej činnosti a že v budúcnosti možno reálne očakávať, že povedie riadny život.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
S poukazom na uvedené skutočnosti senát Krajského súdu v Banskej Bystrici sťažnosť odsúdeného v súlade s citovaním ustanovením ako nedôvodnú zamietol pomerom hlasov 3 : 0 (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.