Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sas/7/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom Mgr. Slavomírom Podhorským v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. D. XXX, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.09.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.09.2024 a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa Sociálnej poisťovne, ústredie XXX XXX XXXX X zo dňa 01.08.2024 a vec v r a c i a správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Administratívne konanie

1. Ako vyplýva z administratívneho spisu, ktorý predložil žalovaný, žiadosťou, doručenou Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 19. júna 2024, žalobca požiadal o vykonanie prepočtu starobného dôchodku, ktorú odôvodnil tým, že pri priznaní starobného dôchodku Sociálna poisťovňa nevychádzala z celkovej doby dôchodkového poistenia a nebola mu započítaná doba služby v Policajnom zbore v trvaní 18 rokov a 4 mesiace. Starobný dôchodok bol žalobcovi priznaný rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 7. októbra 2021 podľa , a x v znení neskorších predpisov od 4. marca 2021 v sume 295,40 Eur mesačne.

2. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) rozhodnutím zo dňa 01.08.2024 (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa) podľa , a o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“ alebo „“) zamietla žiadosť žalobcu o prepočet starobného dôchodku a započítanie služby od 01.10.1978 do 30.06.1997.

3. Správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí citoval ustanovenie § 60 ods. 2, § 65 ods. 1, 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení a uviedol, že dôchodkový vek dovŕšil žalobca dňa 4. marca 2021. K tomuto dňu získal 9 250 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 25 rokov a 125 dní obdobia dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva, že žalobca splnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok.

4. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ďalej vyplýva, že podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo: SPC-31.961/6-97 zo dňa 26. augusta 1997 bol žalobcovi

priznaný príspevok za službu od 1. júla 1997 podľa a O služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru SR v znení neskorších prepisov v súčinnosti s a Výnosu Ministerstva vnútra SR č. 86 zo dňa 16. decembra 1991, ktorým, sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení ďalších zmien a doplnení.

5. Konštatoval, že na nárok na výsluhový dôchodok bola žalobcovi započítaná doba základnej vojenskej služby od 1. októbra 1978 do 28. februára 1979 v I. pracovnej kategórii a doba služobného pomeru v policajnom zbore od 1. marca 1979 do 30. septembra 1988 v I. pracovnej kategórii, od 1. októbra 1988 do 30. septembra 1992 v II. pracovnej kategórii a od 1. októbra 1992 do 30. júna 1997 v I. pracovnej kategórii.

6. Nakoľko bol žalobca dňom 30. júna 1997 uvoľnený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru SR a nevykonával dobu služby do 31. decembra 1999, pričom doba základnej vojenskej služby od 1. októbra 1978 do 28. februára 1979, doba služobného pomeru v policajnom zbore od 1. marca 1979 do 30. septembra 1988 , od 1. októbra 1988 do 30. septembra 1992 a od 1. októbra 1992 do 30. júna 1997 mu bola zhodnotená na nárok na výsluhový dôchodok, podľa právneho názoru správneho orgánu prvého stupňa nebolo možné hodnotiť toto obdobie na dôchodkové účely podľa o sociálnom poistení.

7. Proti tomuto rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie zo dňa 14.08.2024, nakoľko bol toho názoru, že rozhodnutie je v rozpore s SR a ustálenou judikatúrou súdov SR, že rozhodnutie je v rozpore so zákonom o sociálnom poistení, Dohovorom o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), vyhláseným v Zbierke a v rozpore s usmernením vypracovaným samotnou Sociálnou poisťovňou, ústredím, sekciou dôchodkového poistenia.

8. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím zo dňa 20.09.2024 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie žalovaného“) podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení odvolanie žalobcu, podané proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zamietol v celom rozsahu a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil, nakoľko bol toho názoru, že je vecne správne.

9. V dôvodoch svojho rozhodnutia žalovaný citujúc ustanovenia zákona o sociálnom poistení, konkrétne ustanovenie § 60 ods. 2, § 65 ods. 1, 2, § 255 ods. 5 konštatoval, že ak poistenec získa dobu služby v rozsahu, ktorý zakladá nárok na výsluhový dôchodok, nie je možné toto obdobie služby hodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

10. Poukázal na tú skutočnosť, že z rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.: SPC-31.961/6-97 zo dňa 26. augusta 1997 vyplýva, že mu bol priznaný príspevok za službu od 1. júla 1997 podľa a o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru SR v znení neskorších prepisov v súčinnosti s a Výnosu Ministerstva vnútra SR č. 86 zo dňa 16 decembra 1991, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení ďalších zmien a doplnení. Od 1. júla 2002 sa príspevok za službu podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov považuje za výsluhový dôchodok. Na nárok na príspevok za službu, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok žalobcovi bola započítaná doba základnej vojenskej služby od 1. októbra 1978 do 28. februára 1979 v I. kategórii funkcií a doba služobného pomeru v policajnom zbore od 1. marca 1979 do 30. septembra 1988 v I. kategórii funkcií, od 1. októbra 1988 do 30. septembra 1992 v II. kategórii funkcii a od 1. októbra 1992 do 30. júna 1997 v I. kategórii funkcií. Nakoľko bol žalobca dňom 30. júna 1997 uvoľnený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru SR a nevykonával dobu služby do 31. decembra 1999 a doba základnej vojenskej služby od 1. októbra 1978 do 28. februára 1979, doba služobného pomeru v policajnom zbore od 1. marca 1979 do 30. septembra 1988, od 1. októbra 1988 do 30. septembra 1992 a od 1. októbra 1992 do 30. júna 1997 mu bola zhodnotená pre nárok na príspevok za službu, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, žalovaný bol toho právneho názoru, že žalobcovi nie je možné hodnotiť namietané obdobie na dôchodkové účely podľa a

11. Mal za to, že podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa ustanovenia § 274

v znení zachovať na nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené.

12. Konštatoval, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi nevznikol nárok na znížený dôchodkový vek, nie je možné dobu služby v súlade s uvedeným hodnotiť pre nárok na starobný dôchodok a do úvahy neprichádza ani aplikácia článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Mal za to, že vychádzajúc z právnej úpravy a ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky za súčasného právneho stavu, na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy sa prihliada na získanú dobu služby, ktorá bola zhodnotená na výsluhový dôchodok v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia len vtedy, ak bola získaná v požadovanom rozsahu v I. a II. kategórii funkcií, t. j. najmenej v rozsahu 20 rokov, resp. 15 rokov, ak doba služby takto zaradená trvala do 31. decembra 1999.

13. Nakoľko žalobca nesplnil podmienku získania doby služby zaradenú do I. alebo II. kategórii funkcií v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku, nie je podľa žalovaného možné na účely posúdenia nároku na starobný dôchodok hodnotiť obdobie výkonu základnej vojenskej služby a služobného pomeru.

14. Uviedol, že Sociálna poisťovňa zosúladila svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. V predmetnej veci podľa žalovaného takýto postup neprichádza do úvahy z dôvodu, že žalobca nezískal dobu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku, a preto nie je možné postupovať podľa zovšeobecneného názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a nie je možné aplikovať ustanovenie v znení a ani Dohovoru. Záverom žalovaný uviedol, že iným spôsobom bolo rozhodnuté o dôchodkových nárokoch poistencov so získanou dobou služobného pomeru len v takých individuálnych prípadoch, v ktorých bola Sociálna poisťovňa v súlade s , zaviazaná rozhodnúť podľa právneho názoru vyjadreného súdom v konkrétnom právoplatnom rozhodnutí.

II.

Správna žaloba

15. Správnou žalobou zo dňa 09.10.2024 doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 11.10.2024 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného zo dňa 20.09.2024. Žalobca žiadal, aby správny súd zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

16. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je v rozpore s SR a ustálenou judikatúrou súdov SR, že rozhodnutie je v rozpore so zákonom o sociálnom poistení, Dohovorom o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), vyhláseným v Zbierke a v rozpore s usmernením vypracovaným samotnou Sociálnou poisťovňou, ústredím, sekciou dôchodkového poistenia.

17. Pokiaľ ide o rozpor s SR, v tej súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So/2/2015 zo dňa 24.08.2016, ako aj rozhodnutie uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R55/2011, v zmysle ktorého priznanie výsluhového dôchodku podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu štátnej služby nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie vzniku nároku poistenca na dôchodkovú dávku a určenie jej výšky.

18. Žalobcovi bol rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX zo dňa 7. októbra 2021 priznaný starobný dôchodok od 4. marca 2021 v sume 295,40 Eur mesačne. Sociálna poisťovňa - ústredie však pri výpočte sumy tohto dôchodku nezapočítala dobu služby, a teda ani hrubé zárobky dosiahnuté v nej.

Tento postup odôvodňuje tým, že ak poistenec získa dobu služby v rozsahu, ktorý zakladá nárok na výsluhový dôchodok, nie je možné toto obdobie služby hodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Pritom v samotnom rozhodnutí o zamietnutí odvolania uvádza, že „žalobcovi bol rozhodnutím Ministerstva vnútra SR č. SPC-31.961/6-97 zo dňa 28. augusta 1997 priznaný príspevok za službu od 1. júla 1997, ktorý sa až od 1. júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/159/2011 zo dňa 31.10.2012, ako aj rozhodnutie uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R110/2011.

19. Konštatoval, že podľa platnej zákonnej úpravy je zrejmé, že obdobím dôchodkového poistenia žalobcu je pre účely určenia dôchodkového obdobia celé obdobie dôchodkového poistenia, teda poistenie získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, aj poistenie získané vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Z osobného listu dôchodkového poistenia je podľa neho zrejmé, že žalobca odvody na dôchodkové poistenie má zaplatené v celom rozsahu.

20. Mal za to, že výkladom ustanovenia , v skutkovo a právne rovnakých, či porovnateľných veciach Najvyšší súd SR opakovane dospel k záveru (zovšeobecnenému zverejnením v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk č. R55/2011), že priznanie výsluhového dôchodku podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu štátnej služby nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie vzniku nároku poistenca na starobný dôchodok a určenie jeho výšky. Z uvedeného vyplýva, že pre posúdenie nároku žalobcu na starobný dôchodok a určenie jeho sumy podľa ustanovenia a zákona o sociálnom poistení, je Sociálna poisťovňa povinná žiadateľovi hodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia, t. j. obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom aj v osobitnom systéme a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia vypočítať teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorú má následne krátiť postupom podľa Dohovoru č. 128. Tento právny záver je podľa žalobcu zakotvený vo všetkých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, kedy rozhodoval o skutkovo a právne rovnakých či porovnateľných veciach (napr. 9So/214/2008, 7So/2011, 9So/151/2016, 9So/15/2016, 9So/176/2015, 9So/56/2017 a ďalšie).

21. Uviedol, že aj poistencovi, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok, je potrebné na vznik nároku na dôchodkovú dávku a určenie sumy dôchodkovej dávky podľa všeobecných právnych predpisov o sociálnom poistení zohľadniť dobu služby zaradenú do I. a/alebo II. kategórie funkcií v súlade s ustanovením a ustáleným právnym názorom Najvyššieho súdu SR vyjadreným napríklad v rozsudku č. 9So/138/2011 z 22 . augusta 2012.

22. Po zohľadnení doby služby a osobných vymeriavacích základov dosiahnutých počas služby na vznik nároku na dôchodkovú dávku a určenie sumy dôchodkovej dávky podľa všeobecných právnych predpisov o sociálnom poistení je podľa právneho názoru žalobcu potrebné dôchodkovú dávku určiť v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) uverejneného v Zbierke (ďalej len „Dohovor č. 128“).

III.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

23. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v preskúmavanom rozhodnutí a trval na správnosti svojho rozhodnutia.

24. Zopakoval právnu argumentáciu uvedenú v preskúmavanom rozhodnutí. Konštatoval, že žalobca získal dobu služby v rozsahu, ktorý mu zakladal nárok na dávku výsluhového zabezpečenia podľa osobitného predpisu. Z uvedeného dôvodu, v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, nebolo žalobcovi k nároku na starobný dôchodok zhodnotené obdobie základnej vojenskej služby a doby služby v predmetnom rozsahu.

25. Uviedol, že žalobca nezískal dobu zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii v rozsahu, ktorý by mu zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nebolo preto možné aplikovať ustanovenia § 274 zákona o sociálnom poistení, ani článok 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a

pozostalostných dávkach. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody považoval správnu žalobu žalobcu za nedôvodnú a žiadal, aby správny súd podľa (ďalej len „“) žalobu ako nedôvodnú zamietol.

IV.

Replika žalobcu

26. Žalobca zotrval na svojom tvrdení o tom, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa sú nezákonné, a preto žiadal tieto zrušiť a vrátiť vec správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

27. Ďalšie vyjadrenia vo veci už účastníkmi podané neboli.

V.

Relevantná právna úprava

28. Podľa (ďalej len „“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

29. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

30. Podľa sudca na správnom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach.

31. Podľa sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

32. Podľa ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

33. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

34. Podľa ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

35. Podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov (ďalej len „“) v znení účinnom v čase podania žiadosti žalobcom o starobný dôchodok (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí výsluhové zabezpečenie.

36. Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a ozbrojený príslušník finančnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak.

37. Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase z výsluhového zabezpečenia sa poskytuje výsluhový dôchodok.

38. Podľa § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej správy (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.

39. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, v znení účinnom v rozhodnom čase obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

40. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, v znení účinnom v rozhodnom čase poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

41. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, v znení účinnom v rozhodnom čase za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

42. Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, v znení účinnom v rozhodnom čase nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

43. Podľa oznámenia č. o dojednaní Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

VI.

Konanie pred správnym súdom

44. Správny súd v Košiciach ako súd správny konajúc podľa v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach ( a nasl. ) preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v právnych medziach správnej žaloby v sociálnych veciach ( ), ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná a rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je preto potrebné zrušiť v zmysle ustanovenia , ods. 3 písm. a) a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie v zmysle ustanovenia .

45. Predseda senátu v súlade s ustanovením , 2 nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, len vtedy ak, a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania, b) vykonáva dokazovanie,

c) to vyžaduje verejný záujem, d) je to na prejednanie veci potrebné alebo e) tak ustanovuje tento zákon. V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.

46. Podľa ustanovenia vo veciach, v ktorých správny súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením

47. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (v súlade s ), nakoľko v predmetnej veci ako žalobca, tak aj žalovaný uviedli, že nežiadajú nariadenie pojednávania a neboli tu ani iné dôvody v zmysle pre obligatórne nariadenie pojednávania správnym súdom. Rozsudok správny súd vyhlásil dňa 16. decembra 2025.

48. Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 8. decembra 2025.

VII.

Právny názor správneho súdu

49. Predmetom preskúmania správneho súdu v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného zo dňa 20.09.2024, ktorým zamietol podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení odvolanie žalobcu, podané proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil, nakoľko bol toho názoru, že je vecne správne.

50. Prvostupňový správny orgán potvrdeným rozhodnutím podľa § 60 ods. 2, § 65 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení zamietol žiadosť žalobcu o prepočet starobného dôchodku z dôvodu, že namietaná doba základnej vojenskej služby a doba služobného pomeru v policajnom zbore, mu bola zhodnotená na nárok na výsluhový dôchodok, a preto mu nebolo toto obdobie hodnotené aj na účely starobného dôchodku.

51. Starobný dôchodok bol žalobcovi priznaný rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 7. októbra 2021 podľa , a x v znení neskorších predpisov od 4. marca 2021 v sume 295,40 Eur mesačne.

52. Z obsahu správnej žaloby vyplýva, že žalobca správnou žalobou namieta, že zistenia žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

53. Ako vyplýva z podanej správnej žaloby, v danom prípade žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa vo vzťahu k posúdeniu jeho žiadosti o prepočet výšky priznaného starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení z dôvodu, že žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa do rozhodnej doby dôchodkového poistenia, nesprávne nezohľadnili žalobcovi aj dobu jeho služobného pomeru policajta a dobu základnej vojenskej služby. Podľa žalovaného, doba služby dosiahnutá žalobcom v služobnom pomere policajta a základná vojenská služba mu už boli započítané na dosiahnutie nároku na výsluhový dôchodok a v súlade s § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení nie je možné zhodnotiť žalobcovi toto obdobie trvania služobného pomeru policajta aj do obdobia dôchodkového poistenia na účely starobného dôchodku.

54. V súvislosti s uvedeným správny súd v prvom rade podotýka, že podľa právnej úpravy týkajúcej sa sociálneho poistenia a sociálneho zabezpečenia ostatných skupín poistencov vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia sú založené na hodnotení dôb poistenia (zamestnania/služby) pre dávky dôchodkového poistenia. Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme (v civilnom zamestnaní).

55. V intenciách uvedeného aj v prípade žalobcu mu bolo obdobie služobného pomeru výkonu služby v Policajnom zbore zhodnotené iba v osobitnom systéme poistenia pre výšku výsluhového dôchodku, čo vyplýva z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo: SPC-31.961/6-97 zo dňa 26. augusta 1997, ktorým bol žalobcovi priznaný príspevok za službu od 1. júla 1997 podľa a o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru SR v znení neskorších prepisov v súčinnosti s a Výnosu Ministerstva vnútra SR č. 86 zo dňa 16. decembra 1991, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení ďalších zmien a doplnení, a ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok. Na nárok na výsluhový dôchodok bola žalobcovi započítaná doba základnej vojenskej služby od 1. októbra 1978 do 28. februára 1979 v I. pracovnej kategórii a doba služobného pomeru v policajnom zbore od 1. marca 1979 do 30. septembra 1988 v I. pracovnej kategórii, od 1. októbra 1988 do 30. septembra 1992 v II. pracovnej kategórii a od 1. októbra 1992 do 30. júna 1997 v I. pracovnej kategórii.

56. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 z 15.08.2012 (R 83/2013) cit. „Zákon o sociálnom poistení nestotožňuje definíciu poistenca podľa § 6 zákona o sociálnom poistení s úpravou poistenia a obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2 a zákona o sociálnom poistení. Z pôsobnosti o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sú vylúčení príslušníci ozbrojených zborov a ozbrojených síl len za obdobia dôchodkového poistenia, v ktorých vykonávali službu v ozbrojených zboroch a ozbrojených silách, nie však za ostatné obdobia ich dôchodkového poistenia, resp. zabezpečenia (ak osobitné ustanovenia zákona neuvádzajú inak). Toto vylúčenie však nemôže mať za následok ich nižšie nároky, ako by vznikli poistencom všeobecného dôchodkového systému po zhodnotení rovnakej doby poistenia len vo všeobecnom systéme. Ustanovenie o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov preto nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek podľa zákona o sociálnom poistení, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia (nie dobu poistenia, vyžadovanú u poistenca, ktorý bol poistený výlučne vo všeobecnom systéme). Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na prípady priznania invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa až 45 a takým spôsobom, že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných systémoch dôchodkového poistenia.“

57. Zo záverov citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa § 65 zákona o sociálnom poistení, mal správny orgán prvého stupňa a žalovaný hodnotiť celú dobu jeho dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom, aj v osobitnom systéme poistenia a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mal vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by mu patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj všeobecnom systéme a to bez ohľadu na zaradenie služby v tej ktorej pracovnej kategórii. Následne sa suma starobného dôchodku zníži podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) o sumu zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku na celé roky. Len takýmto spôsobom môže byť zachovaný oprávnený nárok žalobcu na zhodnotenie celého obdobia jeho dôchodkového poistenia (ktoré mu v celosti pre účely priznania dávky výsluhového zabezpečenia nebolo zhodnotené) a zároveň nebude poškodzovať ani Sociálnu poisťovňu.

58. V danom prípade nie je spornou skutočnosť, že žalobcovi vznikol podľa v znení účinnom v rozhodnom čase, nárok na výsluhový dôchodok, ktorého výška bola určená s prihliadnutím len na dobu jeho služby ako policajta ( ), bez zohľadnenia doby civilného zamestnania, takže pre výšku dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia nebolo žalobcovi zhodnotené obdobie zodpovedajúce obdobiu tzv. „civilného sektoru“. Zámerom zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby do dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom

poistení „akýkoľvek“ výsluhový dôchodok priznaný podľa , plnil funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia ako dávka existujúca, či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok až dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení). Z ustanovenia v spojení s zákona o sociálnom poistení vyplýva, že v prípade, ak poistenec vykonával profesionálnu službu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, doba jeho služby by sa vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, teda podľa nemala hodnotiť, avšak podľa , pre výšku výsluhového dôchodku sa nehodnotí celé obdobie trvania profesionálnej služby, ale len ukončené celé roky. Sociálne zabezpečenie policajtov za tzv. „zvyškové doby“ , nie je upravené. Pri posudzovaní spornej doby v danom prípade treba vychádzať zo všeobecnej zásady, že ak niektoré obdobie poistenia v osobitnom systéme nebolo zhodnotené pre „výšku“ dôchodku z osobitného systému, potom také obdobie musí byť zhodnotené vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

59. Uvedený výklad je konformný s a je podporený ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. sp. zn. 7So/19/2016 zo 04.07.2017; sp. zn. 7So/22/2015 z 28.06.2016 alebo sp. zn. 9So/15/2016 z 28.02.2018. Pokiaľ žalovaný vo veci rozhodol tak, že pre účely rozhodnutia „o nároku“ žalobcu na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení absolútne vylúčil hodnotenie doby jeho poistenia, ktoré získal v osobitnom systéme sociálneho poistenia, tak toto jeho rozhodnutie má za následok, že žalobcovi nebolo zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, ktorým môže byť len také, ktoré zohľadňuje celé obdobie jeho dôchodkového poistenia i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.

60. V intenciách uvedeného je podľa správneho súdu neudržateľný taký výklad aplikovaných právnych predpisov, z ktorého by vyplynul záver, že ak žalobca nesplnil podmienku získania doby služby zaradenú do I. alebo II. kategórii funkcií v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku, nie je možné na účely posúdenia nároku na starobný dôchodok hodnotiť obdobie výkonu základnej vojenskej služby a služobného pomeru.

61. Vzájomná podmienenosť výkonu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií s nárokom na zníženie dôchodkového veku zo započítateľných období dôchodkového poistenia poistenca, nie je obsiahnutá v žiadnom ustanovení zákona o sociálnom poistení a nevyplýva ani z rozhodnutí najvyššieho súdu. Nezískanie obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku (I. a II. kategória) nemá žiadnu súvislosť so zisteným obdobím dôchodkového poistenia poistenca. Zdôvodnenie žalovaného v správnou žalobou preskúmavanom rozhodnutí, že na nárok na starobný dôchodok nemožno vo všeobecnom systéme hodnotiť dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby výkonu služby nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení, zakladá sa na nesprávnom právnom posúdení veci.

62. Pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok a určenie jeho sumy podľa § 65 a § 66 zákona o sociálnom poistení, mali správny orgán prvého stupňa a žalovaný žalobcovi hodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia, t. j. obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom a osobitnom systéme a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia vypočítať teoretickú výšku jeho starobného dôchodku.

63. Správny súd v tejto spojitosti podporne poukazuje na závery vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018 v znení: „Odporca (Sociálna poisťovňa) nesprávne založil svoju argumentáciu na tvrdení, že keďže navrhovateľ nezískal dobu služby v I. kategórii funkcií v rozsahu, ktorý by zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno dobu služby hodnotiť vo všeobecnom systéme.“... „Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné, či a akú dobu navrhovateľ získal v I. alebo II. pracovnej kategórii (kategórii funkcií).“... „Daná judikatúra NS SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie/dobu služby v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku, podľa . (...)

64. Správny súd konštatuje, že orgány verejnej správy sú pri určení nároku a sumy starobného dôchodku viazané platnými právnymi predpismi a ustálenou judikatúrou súdov. Vzájomná podmienenosť výkonu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií s nárokom na zníženie dôchodkového veku so započítateľným obdobím dôchodkového poistenia poistenca nie je obsiahnutá v žiadnom zákonnom ustanovení Zákona o sociálnom poistení a nevyplýva ani z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

65. Nad rámec uvedeného správny súd uvádza, že nesprávnou aplikáciou zákona o sociálnom poistení žalovaným, ako aj správnym orgánom prvého stupňa dochádza k zhoršovaniu dôchodkového postavenia tých poistencov, ktorým v čase vzniku poistného vzťahu a aj počas jeho trvania právna úprava mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie postavenie s prihliadnutím na náročné špecifiká ich služby. Vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení napr. v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých Sociálna poisťovňa nemá pochybnosti o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch.

66. Keďže žalovaný na účely rozhodnutia o nároku na starobný dôchodok žalobcu (na základe jeho žiadosti o prepočet starobného dôchodku) vychádzal z obdobia jeho dôchodkového poistenia, ktoré nebolo zohľadnené v celosti, t. j. vylúčil obdobie dôchodkového poistenia, ktoré žalobca získal v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia podľa , v dôsledku čoho priznal žalobcovi nesprávnu výšku starobného dôchodku, toto jeho rozhodnutie (o zamietnutí žiadosti žalobcu o prepočet starobného dôchodku) vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

67. Správny súd poukazuje aj na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21.01.2009 vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06), podľa ktorých nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku.

68. Na základe vyššie uvedeného, keďže rozhodnutie žalovaného trpí vadou nezákonnosti, správny súd podľa v spojení s zrušil rozhodnutie žalovaného. Vzhľadom na to, že rovnakými právnymi nedostatkami trpí aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, správny súd zrušil taktiež aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, a to z rovnakých dôvodov s poukazom na ustanovenie . Správny súd zároveň rozhodol, že vec sa vracia správnemu orgánu prvého stupňa s poukazom na ustanovenie .

69. V ďalšom konaní správny orgán prvého stupňa opätovne posúdi žiadosť žalobcu o vykonanie prepočtu starobného dôchodku, pričom zohľadní celé obdobie jeho dôchodkového poistenia, ktoré získal do vzniku nároku na starobný dôchodok, pretože zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by sa poistencovi, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, nemali „pre nárok“ na starobný dôchodok hodnotiť ostatné doby dôchodkového poistenia.

70. Podľa veta prvá právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

71. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že priznal ich úplnú náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 1 mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší žalobca dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako žalobca, nemal procesnú subjektivitu, c) žalobca nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v / až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, 2 ).