Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28P-171-2025.pdf
PDF · 79.97 KB
Case nature
Area
Subarea
28P/171/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúca z rodičov: matky C. C., D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, F. G., právne zast. Advokátskou kanceláriou Lucia Raková, s. r. o., so sídlom Levočská 4, Prešov a otca: B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, F. G., v konaní o úpravu práv a povinností takto
r o z h o d o l :
I. s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu uzavretú medzi rodičmi na Okresnom súde v Prešove dňa 17.11.2025 v tomto znení:
„maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky,
obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jej majetok,
otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej A. sumou vo výške XXX eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 08.10.2025 opakovane do budúcna,
dlžné výživné za obdobie od 08.10.2025 do 30.11.2025 sa neurčuje,
styk maloletého dieťaťa s otcom sa neupravuje,“
II. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Matka sa svojím návrhom zo dňa 08.10.2025 domáhala úpravy práv a povinností voči mal. A.. Na prvom informatívnom stretnutí rodičov uviedla, že s otcom mal. A. žila v spoločnej domácnosti do novembra 2024, kedy sa aj s maloletou odsťahovala do prenajatého bytu. Matka uviedla, že čo sa týka komunikácie, tá je konštruktívna, na elementárnych veciach sa vedia dohodnúť. Styk otca s mal. A. sa realizuje len sporadicky, bol s ňou jeden týždeň počas letných prázdnin, videl ju asi hodinu v septembri a hodinu v októbri. Uviedla, že otec si vyživovaciu povinnosť plní v sume XXX,- Eur mesačne. Matka sa chcela s otcom dohodnúť na úprave práv a povinností, bez toho, aby podala návrh na súd, ale otec na tieto návrhy nereagoval, ale ani nevzniesol voči týmto dohodám nejaké námietky. Potvrdila, že otec výživné v uvedenej výške platí od apríla 2025. Okrem uvedeného dal matke XXX,- Eur, keďže maloletá nastúpila na základnú školu. Matka však uviedla, že suma, ktorú otec platí nepostačuje na potreby maloletej, preto žiadala, aby bola mal. A. zverená do jej osobnej starostlivosti, žiadala výživné vo výške XXX,- Eur mesačne, z toho XXX,- Eur výživné a XXX,- Eur na tvorbu úspor, styk upraviť nežiadala.
2. Otec s návrhom matky nesúhlasil, a to ani so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky. Uviedol, že s matkou to začalo škrípať niekedy v júli 2025, kedy matka odišla s maloletou do Tuniska, kde si podľa jeho vyjadrenia našla priateľa. V októbri 2025 si dovolenku v Tunisku zopakovala, čím sa otcovi dedukcia o priateľovi potvrdila. Otec to emočne veľmi ťažko znášal, čo sa prejavilo na tom, že obmedzil styk, tak telefonický ako aj osobný nielen s matkou, ale aj s mal. dcérou. Otec má obavu, že keď bude mal. A. zverená do osobnej starostlivosti matky, matka s ňou odíde do Českej republiky, preto žiadal zveriť maloletú do striedavej osobnej starostlivosti alebo alternatívne spoločnú osobnú starostlivosť, s čím matka nesúhlasila. Otec taktiež rozporoval slová matky o úhrade výživného s tým, že na mal. dcéru neuhrádza XXX,- Eur, ale cca XXX,- Eur mesačne.
3. Na druhom informatívnom stretnutí dňa 17.11.2025 obaja rodičia uviedli, že od prvého informatívneho stretnutia intenzívne komunikovali ohľadne úpravy práv a povinností k mal. A.. Otec uviedol, že má stále obavu, že ak bude mal. dcéra zverená do osobnej starostlivosti matky, že s ňou matka odíde do Českej republiky, s čím on súhlasiť nebude. Napokon súhlasil so zverením mal. A. do osobnej starostlivosti matky, stretávanie upraviť nežiadal, nesúhlasil však s výškou výživného, keďže suma 680,- Eur sa mu zdá vzhľadom na jeho príjem a na ďalšie dve vyživovacie povinnosti privysoká. Otec navrhoval sumu 150,- Eur s tým, že na základe dohody s matkou bude v prípade potreby uhrádzať výdavky na maloletú nad rámec bežného výživného. Matka s takouto sumou nesúhlasila, napokon sa dohodli na sume 170,- Eur s tým, že otec bude uhrádzať aj financie nad rámec bežného výživného, nepredvídateľné výdavky sa budú deliť medzi rodičmi rovným dielom.
4. Rodičia dňa 17.11.2025 uzavreli rodičovskú dohodu, ktorú súd schválil v tomto znení: „maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky,
obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jej majetok,
otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej A. sumou vo výške XXX eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 08.10.2025 opakovane do budúcna,
dlžné výživné za obdobie od 08.10.2025 do 30.11.2025 sa neurčuje,
styk maloletého dieťaťa s otcom sa neupravuje,“
5. Kolízny opatrovník navrhoval rodičovskú dohodu schváliť, keďže je v záujme mal. A..
6. Podľa § 122 Civilného mimosporového poriadku, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.
7. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
8. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
9. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
10. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
11. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
12. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
13. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
14. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
15. Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
16. Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
19. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
20. Podľa § 76 ods. 2 Zákona o rodine, proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
21. Podľa § 76 ods. 3 Zákona o rodine, v prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.
22. Podľa § 76 ods. 4 Zákona o rodine, plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.
23. Súd schválil predloženú rodičovskú dohodu, pretože je v záujme mal. A.. Kolízny opatrovník navrhoval rodičovskú dohodu schváliť. Súd pritom vychádzal zo skutkových zistení uvedených vyššie v skutkovom stave rozsudku, z doložených dokumentov a z výsluchu účastníkov.
24. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 122 CMP, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.
Podľa § 363 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).