Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5S-53-2025.pdf
PDF · 79.93 KB
Case nature
Subarea
5S/53/2025
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., IČO: 31 820 174, so sídlom: Rovniankova č. 1667/14, 851 02 Bratislava, P. O. BOX č. 218, 850 00 Bratislava, právne zastúpeného: Tkáč & Partners, s.r.o., IČO: 53 929 691, so sídlom: Hrnčiarska č. 29, 040 01 Košice, za ktorú koná JUDr. Ján Tkáč, advokát a konateľ, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Bratislava, so sídlom: Tomášikova 12735/64, 831 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 01804/2025-22.1.2./KVJ, ev. č. 15252/2025 zo dňa 21.03.2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
r o z h o d o l :
Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 19.05.2025 z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Všeobecnou správnou žalobou podanou dňa 19.05.2025 na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 01804/2025-22.1.2./KVJ, ev. č. 15252/2025 zo dňa 21.03.2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) v spojení s rozhodnutím stavebného úradu Mestská časť Bratislava – Petržalka (ďalej len „prvostupňový orgán“) č. 7396/2024/SÚ/Mj-3 zo dňa 09.08.2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým prvostupňový orgán rozhodol o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, časti stavby siedmich nebytových priestorov v čiastočne kolaudovanom objekte „SO-03 Bytový dom A.III“, ktorý je súčasťou stavby „Južné mesto – zóna B1, Bratislava, Petržalka“.
2. V rámci podanej správnej žaloby žalobca zároveň navrhol, aby súd priznal žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Svoj návrh odôvodnil s poukazom na to, že okamžitý výkon alebo právne následky - najmä prvostupňového rozhodnutia – hrozia závažnou ujmou na životnom prostredí, pričom priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným poriadkom. Vo vzťahu k ochrane životného prostredia zvýraznil princíp prevencie a predbežnej opatrnosti, ktoré je podľa neho potrebné prepojiť s inštitútom odkladného účinku správnej žaloby, a dodal, že vzhľadom na priemernú dĺžku súdneho konania sa v prípade vecí životného prostredia v praxi stáva, že súdny prieskum síce skončí rozsudkom, v ktorom je rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušené pre nezákonnosť, no toto už bolo medzičasom realizované spolu s nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie. Žalobca ďalej dôvodil ustanovením § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ŽP“), ktorý vyjadruje priamu podstatu princípu predbežnej opatrnosti. Ak nie je isté, či sa negatívne dôsledky vykonávania určitej činnosti dostavia, je potrebné predpokladať, že sa prezumuje možné poškodenie životného prostredia, a to aj napriek dôkaznej neistote. Pri princípe predbežnej opatrnosti preto nie je potrebná preukázaná vedomosť, ale postačuje neistota v škodlivosti posudzovanej činnosti. Podľa žalobcu majú princíp prevencie a predbežnej opatrnosti k sebe veľmi blízko, napriek tomu sú medzi
nimi rozdiely. Princíp predbežnej opatrnosti sa uplatní v prípadoch, kde existuje určité riziko vo forme možného poškodenia či ohrozenia životného prostredia či ľudského zdravia.
3. Žalobca ďalej zdôraznil osobitný charakter žaloby podľa § 178 ods. 3 SSP a poukázal na to, že dôvodnosť žaloby je nutný, avšak nie postačujúci dôvod pre uznesenie o odkladnom účinku. Dôvodil, že právo na zabezpečenie materiálnej ochrany životného prostredia vyžaduje aplikáciu odkladného účinku. Včasnosť súdneho zásahu je pre reálnu ochranu životného prostredia rozhodujúcim faktorom a požiadavka na účinné predbežné opatrenie vyplýva aj z Aarhuského dohovoru. Bez priznania odkladného účinku nie je po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia čo chrániť. Nepriznaním odkladného účinku hrozí nenávratne zničenie osobitne chránenej zložky životného prostredia, a to drevín, ktoré v rámci krajiny vo všetkých pásmach ochrany poskytujú mitigačné efekty. V dôsledku zásady predbežnej opatrnosti je podľa žalobcu nutné vždy priznať odkladný účinok žalobe podľa § 178 ods. 3 SSP, lebo jej podstatou je tvrdenie o hrozbe ujmy alebo poškodenia životného prostredia v rozpore so zákonom, a táto žaloba smeruje k zabráneniu tejto hrozby. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že dôvodnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe je splnená vždy v prípade žaloby zainteresovanej verejnosti.
4. Podaním doručeným správnemu súdu dňa 13.11.2025 sa k navrhovaným odkladným účinkom správnej žaloby vyjadril žalovaný. Poukázal na povinnosť žalobcu osvedčiť zákonom predpokladané následky v podobe hrozby kvalifikovanej ujmy či vážneho nenapraviteľného následku, k splneniu ktorej podľa žalovaného nedošlo. Podľa názoru žalovaného všeobecne formulované a abstraktné tvrdenie žalobcu, že dôvodnosť priznania odkladného účinku v dôsledku zásady predbežnej opatrnosti je splnená vždy v prípade zainteresovanej verejnosti, je v zjavnom rozpore s princípom právnej istoty, keďže uvedený argument by bolo možné aplikovať na úplne všetky rozhodnutia za účelom oddialenia nadobudnutia ich právoplatnosti, a teda ho nemožno vyhodnotiť ako dôvodný. Navrhol, aby súd návrh žalobcu zamietol.
5. Administratívny spis bol správnemu súdu predložený dňa 07.11.2025.
6. Podľa § 178 ods. 3 SSP zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.
7. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
8. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
9. Nevyhnutným procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorý tvrdí, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Ide o prejav dispozičnej zásady správneho súdneho konania, ktorá sa pri tomto procesnom inštitúte uplatňuje len vo vzťahu k žalobcovi, t. j. jedine žalobca je oprávnený takýto návrh podať. Výlučne žalobcu potom zaťažuje i dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam, t. j. tento je povinný predložiť relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o hroziacej ujme. Nie je potrebné preukazovať, že k zákonom predpokladanému negatívnemu následku už reálne došlo, postačuje hrozba, že tento nastane a dosiahne zákonom požadovanú intenzitu (závažná ujma, značná hospodárska alebo finančná škoda, vážny nenapraviteľný následok). Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je, aby priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nebolo v rozpore s verejným záujmom. Zároveň sa vyžaduje, aby žalovaný mal možnosť sa k návrhu na odkladný účinok správnej žaloby vyjadriť.
10. Vzhľadom k tomu, že priznaním odkladného účinku sa až do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej pozastavujú všetky účinky napadnutého právneho aktu orgánu verejnej správy, čo
znamená, že tento nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení, a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia z neho plynúce sú vylúčené, teda sa ním prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia (opatrenia) orgánu verejnej správy a zasahuje sa do princípu právnej istoty, je možné konštatovať, že ide o výnimočný inštitút, ktorého aplikácia má byť rovnako výnimočná, nevyhnutná, a jeho dôvody hodnoverne preukázané.
11. Správny súd v kontexte analyzovaných procesných predpokladov skúmal, či tieto boli splnené, a zistil, že návrh žalobcu bol podaný, bol odôvodnený a žalovaný sa k nemu vyjadril. Vo vzťahu k dôvodnosti takéhoto návrhu však správny súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP.
12. Žalobca svoj návrh, podaný ako súčasť správnej žaloby, odôvodňoval najmä hrozbou závažnej ujmy na životnom prostredí, nezvratným zásahom do životného prostredia a jeho nenávratným poškodením s poukazom na zákon o ŽP a všeobecné princípy ochrany životného prostredia. Správny súd zastáva názor, že tvrdenia žalobcu uvádzané v návrhu sú abstraktné, nekonkrétne a pohybujú sa v rovine všeobecných hypotéz, založených na nešpecifikovanej požiadavke ochrany životného prostredia a s tým súvisiacimi zásadami prevencie a predbežnej opatrnosti, bez ich konkretizácie, resp. vymedzenia ich priameho príčinného vzťahu k danej veci a okolnostiam skutkového stavu. Žalobca vo svojom návrhu nešpecifikoval, v čom má spočívať ujma na životnom prostredí, ku ktorej by malo napadnutým rozhodnutím dôjsť. Žalobca svoje tvrdenia ani nepreukázal žiadnym súdu predloženým dôkazom vrátane skutočnosti, či priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
13. Správny súd zdôrazňuje, že hoci sa pre priznanie odkladných účinkov vyžaduje preukázanie iba hroziacej, nie existujúcej ujmy, nemožno pod pojem hrozba (hroziaca ujma) podraďovať aj prevenciu. Ide o dva významovo odlišné pojmy, pričom pojem prevencia je širší. Hrozbou je treba rozumieť riziko, nebezpečenstvo, ktoré je reálne, a preto je možné ho špecifikovať, rovnako tak ujmu, ktorá v jeho dôsledku hrozí a ktorá je z hľadiska svojej závažnosti identifikovateľná. Žalobca však potrebu prevencie pri ochrane životného prostredia interpretoval tak, že akákoľvek činnosť, ktorá má čo i len teoretický potenciál zasahovať do životného prostredia, je zároveň hroziacou ujmou preň. Takýto výklad na účely rozhodovania o priznaní odkladného účinku správnej žalobe však nie je prípustný. Návrh žalobcu je preto treba považovať za nedostatočne odôvodnený a nepodložený, keďže žalobca neuniesol tak povinnosť tvrdenia, ako ani dôkaznú povinnosť.
14. Správny súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno vo vzťahu k návrhu podľa § 185 písm. a) SSP nesie výlučne žalobca a nie je úlohou správneho súdu nahrádzať túto povinnosť, či už vyhľadávaním údajov, dopytom, produkovaním výziev tak, aby sa dosiahlo jej splnenie. Je v záujme samotného žalobcu, ak situácia v predmetnom konaní podľa jeho názoru odôvodňuje postup podľa § 185 písm. a) SSP, aby okolnosti odôvodňujúce hrozbu, vymedzenú zákonnou intenzitou predmetného ustanovenia, riadne osvedčil, vrátane hrozby ujmy na životnom prostredí. V opačnom prípade sám nesie procesné následky v podobe zamietnutia jeho návrhu. Správny súd ďalej zdôrazňuje, že podmienky ustanovenia § 185 písm. a) SSP sa rovnako vzťahujú na všetky žaloby, vrátane žaloby podanej podľa § 178 ods. 3 SSP, teda každý navrhovateľ odkladného účinku je povinný vo vzťahu k svojmu návrhu znášať bremeno tvrdenia, ako i dôkazné bremeno, samozrejme s dôrazom na osobitosti konkrétnej veci. V prípade, ak by súd pristúpil k výkladu § 185 písm. a) SSP v spojení s § 178 ods. 3 SSP spôsobom, ako to naznačuje žalobca, teda že dôvodnosť priznania odkladného účinku je splnená vždy v prípade žaloby zainteresovanej verejnosti, nastala by situácia, kedy by bez preukázania zákonom stanovených podmienok boli automaticky priznané odkladné účinky každej žalobe označenej podľa § 178 ods. 3 SSP, čo nie je prípustné.
15. Správny súd napokon uvádza, že žalobca vo svojom návrhu neosvedčil ani druhú z podmienok ustanovenia § 185 písm. a) SSP, a to absenciu rozporu priznania odkladného účinku s verejným záujmom. Skutočnosť, že bola podaná žaloba podľa § 178 ods. 3 SSP, ešte neznamená, že táto podmienka je automaticky osvedčená a splnená. Žalobca sa touto podmienkou vo svojom návrhu vôbec nezaoberal, jej splnenie len konštatoval, čo však nie je z hľadiska preukazovania splnenia predpokladov pre postup podľa § 185 písm. a) SSP postačujúce.
16. Správny súd uzatvára, že vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil existenciu hrozby zákonom definovaného následku, ani podmienku absencie rozporu priznania odkladného účinku s verejným
záujmom, teda neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady ustanovenia § 185 písm. a) SSP, súd v súlade s § 188 SSP návrh žalobcu zamietol.
17. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e) SSP].