Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Er/33/2005

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: AGRO TRADE & CONSULTING, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 1, 085 01 Bardejov, IČO: 36 209 449, zast. JUDr. Svätoslav Vaško, advokát, Baštová 5/A, 085 01 Bardejov, proti povinnému: N. E., nar. X.X.XXXX, K. XXX, XXX XX K. v konaní o vymoženie 43,82 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Návrh oprávneného zo dňa 2.5.2020 na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti z a m i e t a.

II. Námietky oprávneného zo dňa 2.5.2020 proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Oprávnený podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie peňažnej sumy vo výške 43,82 eur s príslušenstvom na základe vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Stará Ľubovňa, sp. zn. zo dňa 14.4.1998. Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd vydal poverenie súdnemu exekútorovi dňa 29.3.2005 pod číslom 5710 007957.

2. Dňa 24.4.2020 vydal súdny exekútor upovedomenie o zastavení starej exekúcie, podľa ktorého upovedomil oprávneného, že došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu podľa o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon" alebo „"), pretože uplynula rozhodná doba. Stará exekúcia sa zastavila, pretože od doručenia prvotného poverenia uplynula rozhodná doba piatich rokov, k predĺženiu rozhodnej doby nedošlo a nejde o starú exekúciu, ktorá sa nezastavuje. Súčasťou upovedomenia je aj výzva oprávnenému na zaplatenie paušálnych trov starej exekúcie vo výške 35 eur.

3. Súdny exekútor predložil súdu námietky oprávneného zo dňa 2.5.2020 proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré boli podané zo strany oprávneného včas. Oprávnený vo svojich námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie uviedol, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo vydané v rozpore so , pretože v exekučnom konaní je dôvodná pochybnosť o prístupe súdneho exekútora k výkonu exekúcie. Exekútor spôsoboval zbytočné prieťahy, nekonal hospodárne, pretože za celý čas nevykonal žiadny zo spôsobov na jej vykonanie, napr. predaj hnuteľných či nehnuteľných vecí. Len vykonávanie administratívnych úkonov nemožno považovať za riadny výkon exekúcie, pretože ju reálne nevykonával. Ďalším namietaným dôvodom bolo nezapísanie predmetnej exekúcie do centrálneho registra exekúcií. Z uvedeného dôvodu súdny exekútor nemá nárok na náhradu trov. Taktiež podal súdu podnet na začatie konania o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom SR v zmysle , a to o súlade ustanovení , a , druhá veta s , SR. Oprávnený v tejto súvislosti namietal najmä náklady bezdôvodne prenášané na oprávneného, ohrozenú vymáhateľnosť práva či vylúčenú súdnu ochranu.

4. Podľa o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“ alebo „ZoUNEK“) na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

5. Podľa , stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak: a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; 1) na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.

6. Podľa , rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len "exekútor"), ak neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada. Ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie.

7. Podľa , ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „“) na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.

8. Podľa , upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému najneskôr do 120 dní od zastavenia starej exekúcie podľa tohto zákona. Ak ide o starú exekúciu, ktorá sa zastavuje ku dňu účinnosti tohto zákona, upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému do 180 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

9. Podľa , exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak: a) oprávnenému zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa alebo b) ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.

10. Podľa , proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné. 11. Podľa , námietky spolu s upovedomením o zastavení starej exekúcie predloží exekútor do 30 dní súdu. Ak námietky neboli podané, exekútor do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie námietok doručí súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie.

12. Podľa , súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi.

13. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinný do 31. marca 2017, okrem ustanovenia .

14. Podľa prvá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

15. Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

16. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať žalobu na obnovu exekučného konania.

17. Podľa (ďalej len ""), súd konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá ústavnému súdu návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.

18. Podľa a (ďalej len ""), súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania. O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

19. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -25, všeobecný súd má možnosť prerušiť exekučné konanie, ktoré sa pred ním vedie, pre účely podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov, s ohľadom na v znení neskorších predpisov.

20. Podľa , ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.

21. Právomoc všeobecných súdov vyvolať pred Ústavným súdom Slovenskej republiky konanie o súlade právneho poriadku nie je absolútna a vzniká iba ak sú splnené dve podmienky, a to v prípade, ak sa nesúlad všeobecne záväzného právneho predpisu nižšej ako ústavnej sily s spája s „prejednávanou vecou", a preto sa očakáva jeho priamy účinok na rozhodnutie v konkrétnom spore, a v prípade, ak „sa súd domnieva", že medzi podústavným všeobecne záväzným právnym predpisom a je nesúlad. Podľa právneho názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky, všeobecný súd splní podmienku , t. j. „domnieva sa" iba vtedy, ak je presvedčený o nesúlade prameňa práva s , resp. ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonom.

22. Súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. z 18. októbra 2006: „Podľa ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Na túto formuláciu nadväzuje ustanovenie , podľa ktorého, ak osoby uvedené v ustanovení až e) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym predpisom vyššej právnej sily (...), môžu podať ústavnému súdu návrh na začatie konania. Navrhovateľ vo svojom návrhu výslovne uviedol, že „Aj keď sa okresný súd nestotožňuje s právnymi závermi žalobcu, urobil tak z opatrnosti...", čo znamená, že v danom prípade nie je splnená zákonná náležitosť návrhu na začatie konania, pretože samotný okresný súd síce podal návrh na začatie konania, ale podľa jeho vlastnej formulácie nie je presvedčený o nesúlade namietaných ustanovení zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov s uvádzanými článkami , listiny a dohovoru, ale návrh na začatie konania podal len z dôvodu opatrnosti s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania a rozhodovaciu prax odvolacieho súdu."

23. Súd poznamenáva, že cieľ odbremenenia súdov od starých exekúcií sleduje práve zavedenie osobitného procesného mechanizmu zastavenia tzv. starých (nemajetných) exekúcií priamo zo zákona a otázky, ktoré súvisia s ukončením exekučných konaní zveruje súdnemu exekútorovi ako subjektu, ktorý overuje splnenie podmienok nemajetnosti (vydaním upovedomenia o zastavení starej exekúcie). Ako uvádza dôvodová správa k zákonu, ide o obdobu riešenia už aplikovanú v exekučných konaniach začatých od 1.4.2017. Uvedený zákon zavádza nástroj na ukončenie starých (nemajetných) exekúcií, kde počas niekoľkých rokov nedošlo k vymoženiu pohľadávok z dôvodov nemajetnosti povinných, objektívne preukázanou vykonanými šetreniami majetkových pomerov povinných. Práve ZoUNEK zavádzaný mechanizmus zastavenia starých exekúcií jednoznačne znižuje administratívne zaťaženie exekučných súdov. ZOUNEK nemá za cieľ odňať práva účastníkovi konania obrátiť sa na ustanovený orgán s cieľom vymáhania jeho vykonateľnej pohľadávky, ale v prípade zastavenia starej exekúcie zo zákona, oprávnený má garantované možnosti ďalšieho vymáhania pohľadávok prostredníctvom podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie. Naďalej je otázne, či v prípade pokračovania exekúcie, ktorá neprináša žiadne výsledky, oprávnený koná v súlade s princípom riadneho hospodára. ZoUNEK upravuje niektoré dôvody na zastavenie starej exekúcie (§ 2 ods. 1) zo zákona, t. j. priznáva niektorým skutkovým okolnostiam odôvodňujúcim zastavenie starej exekúcie účinky priamo zákon. Vznik takejto relevantnej okolnosti je dôvodom pre zastavenie starej exekúcie, ktorá sa zastavuje priamo vznikom tejto okolnosti (t. j. v okamihu vzniku tejto skutočnosti sa stará exekúcia zastavuje) a preto akýkoľvek návrh, či už hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej povahy, nemôže mať vplyv na vedenie takéhoto „zastaveného“ exekučného konania. Súd názor oprávneného nezdieľa, a preto v zmysle nebude podávať návrh na začatie konania na Ústavný súd SR o súlade právnych predpisov, pretože toto ustanovenie dáva súdu možnosť, ak súd pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s , so zákonom, alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania, nie ak k takémuto záveru dospeje účastník konania. Z tohto dôvodu súd nevidí dôvod na podávanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavný súd Slovenskej republiky a to najmä vychádzajúc z vyššie spomínaných skutočností.

24. Súd preskúmal predložené upovedomenie o zastavení starej exekúcie spolu s námietkami oprávneného. V dôvodovej správe sa uvádza, že strata nároku exekútora na paušálne trovy je dôsledkom nezapísania starej exekúcie do centrálneho registra exekúcií podľa ustanovení Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017. Z gramatického výkladu ustanovenia § 6 ods. 4 písm. b) citovaného zákona má súd za to, že podstatným znakom nepriznania trov starej exekúcie je skutočnosť, že stará exekúcia nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií. Pričom pre nepriznanie trov starej exekúcie nie je rozhodujúca „včasnosť“ jeho zápisu. Minimálne od 1.4.2017 majú oprávnený a povinný bezplatný prístup do CRE a môžu žiadať o zjednanie nápravy. Niet zrejme sporu, že prípadné porušovanie zákonných lehôt súdnym exekútorom zakladá disciplinárnu zodpovednosť. V ustanovení § 211a ods. 1 Exekučného poriadku je taxatívne uvedené, aké údaje sa o každej právoplatne neskončenej exekúcii do registra zapisujú. Podľa tohto ustanovenia sa deň zápisu exekúcie do registra exekúcii nezapisuje. Preukázanie splnenia podmienky včasnej evidencie starej exekúcie v centrálnom registri exekúcií v upovedomení o zastavení starej exekúcie ZoUNEK v ustanovení § 5 ods. 2 nepožaduje, a teda táto skutočnosť nespôsobuje nezákonnosť a nepreskúmateľnosť upovedomenia v časti nároku súdneho exekútora na paušálne trovy. Upovedomenie obsahuje všetky náležitosti, ktoré obligatórne vypočítava ustanovenie § 5 ZoUNEK.

25. Vo vzťahu k ostatným tvrdeniam oprávneného, ktoré sa týkajú údajnej nečinnosti súdneho exekútora a porušenia povinností súdnym exekútorom, súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pri rozhodovaní o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie v režime , súd skúma iba to, či bolo predmetné upovedomenie vydané v súlade s jednotlivými ustanoveniami citovaného zákona, a teda či uplynula rozhodná doba na zastavenie starej exekúcie alebo nastal iný dôvod, s ktorým zákon spája zastavenie exekúcie, či nie sú v exekučnej veci dané absolútne alebo relatívne výnimky zo zastavovania starých exekúcii, či upovedomenie obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti a podobne. Súd sa však v námietkovom konaní nezaoberá otázkou prípadnej účelnosti a efektivity vykonávania exekúcie zo strany súdneho exekútora. Z uvedeného vyplýva, že súdu v tomto štádiu konania neprináleží hodnotiť oprávneným napádaný priebeh výkonu exekúcie zo strany súdneho exekútora. K namietanej nečinnosti súdneho exekútora, resp. porušeniu jeho povinností v priebehu exekúcie súd záverom dodáva, že exekučné konanie začaté do 31.03.2017 je ovládané dispozičným princípom. Dispozičný princíp sa prejavuje aj v tom, že oprávnený má právo zvoliť si

exekútora, ktorému podá návrh na vykonanie exekúcie. Oprávnený si tak sám vyberá exekútora, ktorý (podľa vedomostí oprávneného) najlepšie a najrýchlejšie zvládne vykonanie exekúcie. Oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania zmeniť exekútora, a to aj bez uvedenia dôvodov návrhu na túto zmenu. Exekučný poriadok zároveň oprávnenému zakotvuje právo požiadať jedenkrát ročne bezodplatne o vyúčtovanie exekučného konania. Cieľom vyúčtovania exekučného konania je poskytnúť informácie o aktuálnom stave vymáhania pohľadávky, o výške vymoženého plnenia, prípadne o zostatku dlžnej sumy. Je tak možné konštatovať, že oprávnený sa podaním návrhu na vykonanie exekúcie nezbavuje povinnosti ďalej sledovať priebeh vykonávania exekúcie. Oprávnený môže podnikať kroky voči súdnemu exekútorovi - žiadať o vyúčtovanie, podať návrh na zmenu exekútora. Využitím týchto zákonných prostriedkov mohol oprávnený do zastavenia exekúcie docieliť vymoženie pohľadávky v prípade, ak by dôvodom nevymoženia bola len nečinnosť súdneho exekútora.

26. Napadnuté upovedomenie o zastavení starej exekúcie je teda po preskúmaní súdom vydané v súlade so ZOUNEK, preto námietky oprávneného ako nedôvodné súd zamietol.

Poučenie:

Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.

V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.

Sťažnosť urobenú v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.