Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6S-77-2025.pdf
PDF · 80.92 KB
Case nature
Subarea
6S/77/2025
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 850 00 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. 04273/2025-22.1.2./KVJ, ev. č. 33392/2025 zo dňa 12.06.2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 12.08.2025, takto
r o z h o d o l :
Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 12.08.2025 z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 12.08.2025 domáhal preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného č. 04273/2025-22.1.2./KVJ, ev. č. 33392/2025 zo dňa 12.06.2025 (ďalej aj len „napadnuté opatrenie“) označeného ako Oznámenie o vybavení neprípustného odvolania, ktorým žalovaný oznámil žalobcovi neprípustnosť ním podaného odvolania proti rozhodnutiu stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Petržalka č. 413/2024/SÚ/Mu-03 zo dňa 19.02.2024. Žalovaný dôvodil tým, že žalobca nebol účastníkom konania, a teda jeho podanie nie je možné vyhodnotiť ako odvolanie podľa § 53 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
2. Žalobca v správnej žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“). Dôvody žalobca oprel najmä o princíp prevencie a princíp predbežnej opatrnosti, ktoré sú podľa žalobcu zjavne prepojené s inštitútom odkladného účinku správnej žaloby. Nakoľko podľa žalobcu je v tomto prípade potrebné zabezpečenie materiálnej ochrany životného prostredia, tak je potrebná aj aplikácia inštitútu odkladného účinku. Nepriznaním odkladného účinku hrozí podľa žalobcu nenávratné zničenie osobitne chránenej zložky životného prostredia, drevín poskytujúcich mitigačné efekty v rôznych klimatických pásmach. Žalobca ďalej odkázal na jednotlivé body správnej žaloby ako na súčasť dôvodov pre priznanie odkladného účinku. Viackrát poukázal na povinnosť súdu uznať jeho expertízu a postavenie zainteresovanej verejnosti ako dôvod priznania odkladného účinku.
3. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 24.11.2025 navrhujúc, aby ho správny súd zamietol. Mal za to, že žalobca návrh na priznanie odkladného účinku zdôvodnil len vo všeobecnej a abstraktnej rovine, z čoho nie je možné identifikovať konkrétnu závažnú ujmu, ku ktorej by malo napadnutým opatrením dôjsť.
4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak, môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.
9. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok iba v prípade, ak to vyslovene ustanoví SSP alebo osobitný predpis. Správny súd môže priznať odkladný účinok správnej žalobe za podmienok stanovených zákonom, t. j. len na návrh žalobcu, po vyjadrení žalovaného a výlučne z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) a b) SSP. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou Slovenskej republiky, pričom pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.
10. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy (ďalej aj len „rozhodnutie“) alebo opatrenia orgánu verejnej správy (ďalej aj len „opatrenie“) alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, avšak sa vyžaduje osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia závažná ujma hrozí. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe predstavuje určitú výnimku a nie pravidlo, kedy pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia alebo opatrenia sú vylúčené.
11. Žalobca je povinný tvrdiť a osvedčiť prvý predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný následok. Vznik závažnej ujmy, resp. iného nenapraviteľného následku musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, či iným právnym následkom z neho vyplývajúcim. Zároveň musí ísť o následok takej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za „závažnú ujmu“, ako ju zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom od neho sa očakáva uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažnú ujmu (iný nenapraviteľný následok) vidí, a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a súčasne predloženie dôkazov na preukázanie a podporu týchto tvrdení.
12. Koncepcia inštitútu odkladného účinku teda predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená žalobcom. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad.
Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení č. k. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 uviedol, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Skutočnosť, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby, vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018.
13. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd nepreskúmava v medziach žalobných bodov žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie, ale zisťuje len existenciu uvedených zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku.
14. Správny súd v Bratislave s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v danej veci posudzoval, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
15. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe (ďalej aj len „návrh“) odôvodnil žalobca hrozbou ujmy na životnom prostredí, konkrétne výrubom drevín ako osobitne chránenej zložky životného prostredia. V návrhu však neuviedol skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon napadnutého opatrenia by mal takýto dopad na životné prostredie, ktorý by predstavoval závažnú ujmu alebo nenapraviteľný následok na životnom prostredí. Len abstraktné tvrdenie hrozby závažnej ujmy a iných vážnych nenapraviteľných následkov na životnom prostredí v dôsledku okamžitého výkonu napadnutého opatrenia považoval súd za nedostačujúce. Správny súd preto dospel k záveru, že žalobca tvrdenú hrozbu závažnej ujmy na životnom prostredí a iných vážnych nenapraviteľných následkov v dôsledku okamžitého výkonu napadnutého opatrenia nepreukázal. Súd poznamenáva, že sám žalobca si v ním uvedených dôvodoch protirečí, nakoľko na jednej strane tvrdí vedeckú neistotu vo vzťahu k potencionalite hrozby, na druhej strane s istotou uvádza hrozbu nenávratného zničenia chránenej zložky životného prostredia, konkrétne drevín. Rovnako tak, ani z administratívneho spisu poskytnutého žalovaným nevyplýva dostatočná kvantifikácia ohrozenia záujmov v takej intenzite, ktorá by odôvodňovala priznanie odkladného účinku žalobe. Súd poukazuje aj na fakt, že akákoľvek činnosť človeka v kultúrnej krajine je „ipso facto“ činnosť, ktorá transformuje životné prostredie neprirodzeným spôsobom a nie je možné sa tomu vyhnúť. Z tejto podstaty je na žalobcovi, aby konkrétne uviedol, v čom táto činnosť presahuje prah odôvodňujúci potrebu priznania odkladného účinku. Súd ďalej neidentifikoval, že by sa charakter napadnutého opatrenia ani samotného administratívneho konania týkal otázky výrubu drevín. Žalobca tento súvis nepreukázal ani bližšie nerozviedol. Pre úplnosť však súd uvádza, že z predmetných tvrdení žalobcu potrebu priznania odkladného účinku nemožno objektívne vyvodiť a tvrdenia zostávajú len vo všeobecnej rovine bez bližšieho rozvedenia intenzity, resp. toho, v čom by takýto výrub drevín spôsobil škodu, ktorá by opodstatnenosť poskytnúť odkladný účinok žalobe odôvodňovala v zmysle zákonných predpokladov podľa § 185 písm. a) SSP a za predpokladu preukázania spojitosti s napadnutým opatrením. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy a súvislosti, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe, spočívajúce či už v kvantitatívnom, alebo kvalitatívnom vyjadrení ohrozenia. Bolo by v rozpore so zásadou procesnej ekonómie, ak by mal súd reagovať na každé jednotlivé tvrdenie žalobcu čo do dôvodov priznania odkladného účinku, obzvlášť pokiaľ už podstatu žalobcových tvrdení vysporiadala predchádzajúca súdna a správna prieskumná inštancia a pokiaľ žalobca nepredkladá argumentáciu tomuto názoru konkurujúcu, resp. je v zásade obdobná a takmer totožná pri podaniach na tunajší súd a k tomu je formulovaná poväčšine v rovine všeobecných hypotetických tvrdení. Súd sa taktiež nestotožnil s tvrdením, že by akákoľvek žaloba zainteresovanej verejnosti vždy spĺňala dôvody priznania odkladného účinku, keďže nie je splnená podmienka podľa § 184 SSP tým, že by osobitný zákon priznával predmetnej žalobe odkladný účinok „ex lege“.
16. Žalobca v návrhu neodôvodnil a neosvedčil ani ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Samotné prosté konštatovanie žalobcu, že s ním nebolo konané ako s reprezentantom zainteresovanej verejnosti chrániacej verejný záujem životného prostredia, nie je dostatočné osvedčenie druhej podmienky. Správny súd s odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 479/2017-44 pripomína, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný
všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu. Z obsahu žaloby ako aj niektorých dôvodov na priznanie odkladného účinku, sa súd domnieva, že žalobca skôr sleduje svoj vlastný osobný záujem v podobe apelácií na uznanie svojej expertízy, prípadne značne obsiahleho a s prejednávanou vecou nesúvisiaceho zdôvodňovania svojho postavenia ako subjektu reprezentujúceho zainteresovanú verejnosť. Súd nevyvracia hodnotu ochrany životného prostredia, no vzhľadom na vyššie analyzované žalobcove tvrdenia o existencii hrozby, bolo žalobcovo poukázanie na jeho neúčasť na administratívnom konaní v predmetnej veci vyhodnotené ako nedostatočné na preukázanie nerozpornosti s verejným záujmom. Teda nie je možné považovať túto kumulatívnu podmienku priznania odkladného účinku žalobe, ktorú nemožno vnímať oddelene od ostatných zákonných podmienok podľa § 185 písm. a) SSP, za splnenú.
17. Pre úplnosť správny súd uvádza, že žalobcom tvrdené dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia nie sú zákonným predpokladom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 SSP.
18. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 písm. a) SSP, správny súd podľa § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
19. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e) SSP].