Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30Sa/14/2025

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, so sídlom Kuzmányho 26, 012 23 Žilina, IČO: 00 151 866, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu o d m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 07.10.2025 bolo Krajskému súdu v Žiline doručené podanie žalobcu (ďalej len „podanie žalobcu“), označené ako „Vec: Žaloba proti nezákonnému zásahu podľa a nasl. “, ktorým sa žalobca domáha, aby súd určil zásah Policajného zboru v Žiline spočívajúci v umiestnení žalobcu do cely dňa 13.07.2025 za nezákonný. Vzhľadom na vecnú príslušnosť Správneho súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) na konania o žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy postúpil túto vec Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 10Cn/10/2025 zo dňa 23.10.2025 s odkazom na v znení neskorších predpisov správnemu súdu, kde je vec vedená pod sp. zn. 30Sa/14/2025.

2. Žalobedmetnou žalobou domáha, aby správny súd určil zásah Policajného zboru - žalovaného spočívajúci v umiestnení žalobcu do cely dňa 13.07.2025 za nezákonný, keďže podľa žalobcu jeho EKG potvrdilo infarkt myokardu a teda mal byť hospitalizovaný v nemocnici. Z uvedeného dôvodu žalobca žiadal aj to, aby správny súd konštatoval, že išlo o zásadnú procesnú chybu s priamym vplyvom na zákonnosť obvinenia žalobcu.

3. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

4. Podľa , na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

5. Podľa , orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú a) orgány štátnej správy,

b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje, c) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy.

6. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

7. Podľa , žalovaným je orgán verejnej správy určený týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa , žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu iný zásah vykonal.

9. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

10. Podľa , správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

11. Podľa , 2, 3 o Policajnom zbore (ďalej len ,,zákon o PZ“), (1) Policajný zbor je ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku, bezpečnosti, boja proti zločinnosti vrátane jej organizovaných foriem a medzinárodných foriem a úlohy, ktoré pre Policajný zbor vyplývajú z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky. (2) Činnosť Policajného zboru kontroluje Národná rada Slovenskej republiky a vláda. (3) Policajný zbor sa vo svojej činnosti riadi , ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

12. Podľa § 42 ods. 1 zákona o PZ, policajt je oprávnený osobu zaistenú podľa § 19 umiestniť do cely policajného zaistenia (ďalej len "cela") zriadenej na tento účel na útvare Policajného zboru.

13. Správny súd z obsahu podania žalobcu zistil, že žalobca ním mienil podať žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy, pričom ako žalovaného – orgán verejnej správy, ktorý podľa neho tento iný zásah vykonal, označil Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline (ďalej aj len ,,KR PZ Žilina“), ktorý podľa neho učinil zásadnú procesnú chybu, keď žalobcu dňa 13.07.2025 umiestnil do cely. Táto chyba podľa žalobcu spočívala v tom, že žalovaný mal k dispozícii lekársky dôkaz o tom, že žalobca prekonal spodný infarkt a napriek tomu umiestnil žalobcu do cely predbežného zadržania, kde tento zotrval niekoľko hodín bez potrebnej zdravotnej starostlivosti. Tento postup považuje žalobca za zásadnú procesnú chybu, ktorá nielenže ohrozila jeho život, ale aj zbavila zákonnosti všetky dovtedy realizované aj následné úkony.

14. Predtým, ako by správny súd pristúpil k meritórnemu posúdeniu veci, v zmysle predovšetkým skúmal splnenie procesných podmienok. v ustanovení upravuje dôvody odmietnutia správnej žaloby týkajúedovšetkým procesných podmienok konania, ktoré je správny súd povinný skúmať už pri podaní žaloby, ako aj počas celého konania. Splnenie procesných podmienok skúma správny súd z úradnej povinnosti, pričom nie je viazaný potrebou podania návrhu na postup podľa tohto ustanovenia zo strany účastníkov konania. Jedným z dôvodov pre odmietnutie žaloby je ten, že sa jedná o neprípustnú žalobu ( ).

15. Ustanovenie negatívne vymedzuje právomoc správnych súdov, teda ustanovuje, čo správne súdy nepreskúmavajú. Tento výpočet však logicky nie je a ani nemôže byť úplný a len nadväzuje na pozitívne vymedzenie právomoci obsiahnuté v . Inak povedané, ambícia negatívne vymedziť

právomoc správnych súdov sa musí prioritne odvíjať od jej pozitívneho vyjadrenia a byť jej zrkadlovým odrazom. Predmetom prieskumu správnych súdov sú rozhodnutia, opatrenia, iné zásahy, nečinnosť orgánov verejnej správy a ďalšie veci ustanovené zákonom týkajúce sa činnosti orgánov verejnej správy v oblasti verejnej správy. Spoločným menovateľom všetkých týchto predmetov prieskumu je, že ide o výsledky konania, resp. nekonania orgánov verejnej správy pri výkone verejnej správy. Od tohto elementárneho vyjadrenia predmetu prieskumu možno potom odvodiť prvé základné vymedzenie toho, čo správne súdy nepreskúmavajú, a to právne a iné akty či úkony subjektov, ktoré nie sú orgánmi verejnej správy, resp. tie právne akty orgánov verejnej správy, ktoré nie sú výsledkom výkonu verejnej správy a v ktorých teda absentuje vrchnostenský vzťah medzi orgánom verejnej správy a adresátom daného aktu. Práve z uvedenej axiómy pritom možno odvodiť nedostatok právomoci správnych súdov preskúmavať napr. rozhodovanie orgánov činných v trestnom konaní, konanie prokuratúry pri výkone netrestného dozoru podľa § 20 a nasl. zákona o prokuratúre, verejného ochrancu práv, Ústavného súdu SR, Národnej rady SR atď.

16. Podľa , na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Aj z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že spôsobilým predmetom prieskumu pred správnym súdom môže byť len taký zásah, ktorý bol vykonaný orgánom verejnej správy pri plnení úloh v oblasti verejnej správy.

17. Konanie o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy je upravené v Druhej hlave Štvrtej časti , a to v - , kde v ust. je definovaný žalovaný ako orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu iný zásah vykonal. Z uvedeného vyplýva, že žalovaným v konaniach proti inému zásahu orgánu verejnej správy má byť orgán verejnej správy, ktorý iný zásah vykonal. Pojmové vymedzenie orgánov verejnej správy je dôležité pre správne označenie žalovaného. Pasívne procesne legitimovaným subjektom je orgán verejnej správy, ktorý býva označovaný aj ako správny orgán. Orgány verejnej správy na účely konania podľa sú taxatívne vymedzené v , pričom žalovaný KR PZ Žilina v tomto prípade nekonal ako orgán verejnej správy, ale ako orgán činný v trestnom konaní v rámci výkonu svojej pôsobnosti mu danej zákonom o PZ, a preto nemôže byť v tomto prípade v postavení žalovaného.

18. Ako uvádza aj odborná literatúra, v súlade s dôvodovou správou k zákonu (rozumej ) možno neprípustnú žalobu vymedziť ako takú, ktorá smeruje proti rozhodnutiu alebo opatreniu, či inému právnemu aktu alebo úkonu orgánu verejnej správy vylúčeného z prieskumu správnym súdom podľa , rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy, či inému právnemu aktu alebo úkonu, ktoré nebolo vydané v rámci výkonu pôsobnosti tohto orgánu v oblasti verejnej správy (pôjde napr. o akty občianskoprávnej povahy týkajúce sa majetku alebo pracovnoprávnych vzťahov, kolektívneho vyjednávania atď.), alebo právnemu aktu osoby nemajúcej postavenie orgánu verejnej správy (napr. rozhodnutiu či inému právnemu aktu orgánov činných v trestnom konaní alebo právnym úkonom osôb súkromného práva). [Baricová, J., Fečík, M., Filová, A. a kol. . Komentár. Praha : C. H. Beck, 2018, str. 536]

19. Na základe uvedených skutočností dospel správny súd k záveru o nedostatku pasívnej legitimácie na strane žalovaného, ako aj k záveru o tom, že v danom prípade sa nejedná o iný zásah orgánu verejnej správy v zmysle definície upravenej v a konštatuje, že správny súd v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy nie je oprávnený preskúmavať postup príslušníkov Policajného zboru pri výkone ich pôsobnosti ako orgánu činného v trestnom konaní a už vôbec nie je správny súd oprávnený posudzovať, či takýto postup má vplyv na zákonnosť obvinenia žalobcu.

20. Správny súd tak konštatuje, že nie sú splnené procesné podmienky konania, žaloba je neprípustná, preto podľa žalobu ako neprípustnú odmietol.

21. Záverom správny súd dodáva, že z podania žalobcu tiež vyplýva, že umiestnenie do cely, ktoré žalobca označil za iný zásah, bolo vykonané dňa 13.07.2025. Dvojmesačná lehota podľa na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy, v prípade, že by sa jednalo o iný

zásah orgánu verejnej správy, uplynula dňa 16.09.2025. Žalobca však žalobu podal na pošte až dňa 06.10.2025, t. j. po zákonnej dvojmesačnej lehote ustanovenej pre daný typ žaloby. Správny súd však žalobu žalobcu neodmietol podľa ako oneskorene podanú, ale odmietol ju v zmysle ako neprípustnú, nakoľko pri kumulácii dôvodov pre odmietnutie žaloby v zásade platí, že prednosť má odmietnutie žaloby z dôvodu neodstrániteľnej prekážky (, d), e), g), h)) pred dôvodom spojeným s prekážkou odstrániteľnou (, c) f)) a tiež určitú hierarchiu možno identifikovať aj pri neodstrániteľných prekážkach, pretože je nesporné, že odmietnutie žaloby pre jej neprípustnosť v zmysle má prednosť pred ostatnými dôvodmi, ktoré môžu nastať v zmysle , e) a h).

22. Podľa , žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.

23. Podľa , ods. 2 , ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania. Ak účastník konania procesne zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, správny súd prizná náhradu týchto trov ostatným účastníkom konania.

24. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá. Správny súd nezistil podmienky pre rozhodnutie o trovách konania podľa .

25. O vrátení súdneho poplatku za žalobu v zmysle bude správny súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením.

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť ( a , 3 a contr.), ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech. O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ( ).

Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, t.j. na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ).

Kasačnú sťažnosť možno urobiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe ( ). Pri listinnej podobe ju treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (, 2 ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 (t. j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, pri podaní urobenom v prebiehajúcom konaní aj uvedenie spisovej značky tohto konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ods. 2 ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (, ods. 2 ).