Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sas/19/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom Mgr. Slavomírom Podhorským v právnej veci žalobcu: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. C. XXXX/XX, XXX XX C., právne zastúpeného AK Peter Čabák, s.r.o., so sídlom Južná trieda 2/A, 040 01 Košice, IČO: 51 336 448, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.09.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.09.2024 a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa Sociálnej poisťovne, ústredie XXX XXX XXXX X zo dňa 02.07.2024 a vec v r a c i a správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Administratívne konanie

1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) rozhodnutím zo dňa 02.07.2024 (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa) podľa , a b ods. 1 o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení) žalobcovi od 07.05.2024 priznala starobný dôchodok v sume 364,20 Eur mesačne.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že žalobca sa narodil v roku 1961, preto svoj dôchodkový vek podľa § 293fw a prílohy č. 3 a zákona o sociálnom poistení dosiahol dovŕšením 63 rokov a dvoch kalendárnych mesiacov, a to 7. mája 2024. K 7. máju 2024 získal 5 650 dní obdobia dôchodkového poistenia, pričom presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia (ďalej len „osobný list“). Správny orgán prvého stupňa mal za to, že žalobca získal 15 rokov a 175 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienky nároku na starobný dôchodok 7. mája 2024.

3. Sumu starobného dôchodku určil podľa § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod určil ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch.

4. Konštatoval, že v rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 až 2023 žalobca na zistenie priemerného osobného mzdového bodu nezískal aspoň dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa § 63 ods.

6 zákona o sociálnom poistení a to ani po postupnom rozšírení rozhodujúceho obdobia pred 1. január 1984, priemerný osobný mzdový bod bol preto podľa § 63 ods. 7 druhej vety zákona vypočítaný z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov.

5. Správny orgán prvého stupňa poukázal na tú skutočnosť, že žalobca získal náhradnú dobu podľa v znení neskorších predpisov, nakoľko preukázal dobu štúdia, ktorá sa hodnotí ako zamestnanie a získal dobu inej vojenskej služby alebo dobu civilnej služby v kalendárnom roku 1976 122 dní, v kalendárnom roku 1980 273 dní, v kalendárnom roku 1986 19 dní, v kalendárnom roku 1987 5 dní, v kalendárnom roku 1988 35 dní, v kalendárnom roku 1989 20 dní, v kalendárnom roku 1990 13 dní, v kalendárnom roku 1991 5 dní, v kalendárnom roku 1992 11 dní, patrí mu za tieto obdobia pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 14,0347. V rozhodujúcom období získal úhrnom 4 431 dní dôchodkového poistenia, to znamená 12,1398 rokov dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod, je 1,1561. Poukázal tiež na tú skutočnosť, že podľa zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa priemerný osobný mzdový bod v hodnote nižšej ako 1,25 započítava v plnej výške. V súlade s uvedeným je hodnota priemerného osobného mzdového bodu 1,1561. Ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, k 7. máju 2024, tak žalobca získal 5 650 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu starobného dôchodku je 15,4795 rokov dôchodkového poistenia. Aktuálna dôchodková hodnota je podľa zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov dôchodková hodnota, ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodku. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 7. máju 2024 je 17,7688 Eur.

6. Správny orgán prvého stupňa uzavrel, že suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok je 318,00 Eur mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod 1,1561 x 15,4795 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 17,7688 = 318,00 Eur mesačne. Suma starobného dôchodku bola žalobcovi podľa § 82 a§ 293gb ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zvýšená odo dňa priznania dôchodku o 14,5 %, čo je o 46,20 Eur mesačne, na 364,20 Eur mesačne.

7. Proti tomuto rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie zo dňa 14.08.2024, nakoľko nesúhlasil s uvedeným rozhodnutím, považoval ho za vecne nesprávne a nedostatočne odôvodnené. Namietal, že správny orgán prvého stupňa nezapočítal trvanie služobného pomeru účastníka ako colníka a ozbrojeného príslušníka finančnej správy v colnej správe a finančnej správe za obdobie od 01.02.1993 do 31.07.2021, t. j. 28 rokov 188 dní, pričom tieto údaje vyplývajú z potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 16.07.2021. Konštatoval, že správny orgán sa odklonil od existujúcej ustálenej súdnej praxe a rozhodol v rozpore s prezentovanými závermi a je potrebné, aby správny orgán v rámci tohto konania započítal trvanie služobného pomeru účastníka ako colníka a ozbrojeného príslušníka finančnej správy v colnej správe a finančnej správe za obdobie od 01.02.1993 do 31.07.2021, t. j. 28 rokov 188 dní.

8. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím zo dňa 23.09.2024 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie žalovaného“) podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení odvolanie žalobcu, podané proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zamietol v celom rozsahu a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil, nakoľko bol toho názoru, že je vecne správne.

9. V dôvodoch svojho rozhodnutia žalovaný zrekapituloval skutkový a právny stav tak, ako ho zistil správny orgán prvého stupňa. Námietku žalobcu týkajúca sa nehodnotenia doby služobného pomeru pre nárok na starobný dôchodok vyhodnotil ako nedôvodnú. Za nespornú skutočnosť považoval, že žalobca získal dobu dôchodkového poistenia v osobitnom systéme dôchodkového poistenia, a to výkonom služby colníka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Podľa rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 404039/2021-2 zo dňa 27. augusta 2021 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok od 1. augusta 2021 podľa § 143aa písm. a), § 143ab ods. 1, §143ac ods. 1 písm. a) v spojení s , a aj ods. 1, ods. 2 o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) v znení neskorších predpisov. Pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 30. septembra 1980 do 29. septembra 1982 a doba služobného

pomeru colníka a ozbrojeného príslušníka finančnej správy v colnej správe a finančnej správe od 1. februára 1993 do 31. júla 2021, čo predstavuje 11 138 dní, t. j. 30 rokov a 188 dní.

10. Žalovaný mal za to, že keďže žalobca získal obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení sa doba výkonu základnej vojenskej služby od 30. septembra 1980 do 29. septembra 1982 a doba trvania služobného pomeru colníka a ozbrojeného príslušníka finančnej správy v colnej správe a finančnej správe od 1. februára 19913 do 31. júla 2021 nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto mu nebola na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy zhodnotená.

11. Žalovaný konštatoval, že ustanovenie v znení má právny význam pre posúdenie, či žiadateľ nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok s prihliadnutím na ustálenú judikatúru. Bol toho právneho názoru, že podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa ustanovenia v znení zachovať na nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené.

12. Poukázal na to, že Sociálna poisťovňa, ústredie zosúladila svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru uverejneného v Zbierke

13. Nakoľko žalobca nevykonával službu colníka vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie sú podľa názoru žalovaného splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nie je možné posudzovať nárok žalobcu na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené dobu výkonu základnej vojenskej služby od 30. septembra 1980 do 29. septembra 1982 a dobu trvania služobného pomeru colníka a ozbrojeného príslušníka finančnej správy v colnej správe a finančnej správe od 1. februára 1993 do 31. júla 2021 pre nárok na starobný dôchodok nehodnotil.

14. Postup správneho orgánu prvého stupňa pri posúdení nároku žalobcu na starobný dôchodok vyhodnotil ako správny a konštatoval, že dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v príslušných zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku na starobný dôchodok.

II.

Správna žaloba

15. Správnou žalobou zo dňa 07.11.2024 doručenou Správnemu súdu v Košiciach toho istého dňa sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného zo dňa 23.09.2024. Žalobca žiadal, aby správny súd zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň požiadal o priznanie náhrady trov konania voči žalovanému.

16. Mal za to, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného v súlade s príslušnými ustanoveniami v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „SSP“) podľa písm. c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, podľa písm. d) je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, podľa písm. e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

17. Uviedol, že tak správny orgán prvého stupňa, ako aj žalovaný postupovali pri rozhodovaní v rozpore so zákonom, keďže nezohľadnili ustálenú rozhodovaciu súdnu prax. Poukázal na nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných,

starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), ktorý bol zverejnený v Zbierke

18. Poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR (rozsudok sp. zn. 7 So/138/2011, sp. zn. 9So/15/2016, sp. zn. 7So/16/2016, sp. zn. 7Sk/31/2018), ako aj na rozhodnutia správnych súdov (rozsudok Správneho súdu v Košiciach, sp. zn. 19Sas/9/2023, zo dňa 05.06.2024, Rozsudok Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 22Sa/13/2022, zo dňa 04.11.2022).

19. Konštatoval, že správny orgán prvého stupňa, ako aj žalovaný sa odklonili od existujúcej ustálenej súdnej praxe a rozhodli v rozpore s prezentovanými závermi a v rozpore s príslušnými ustanoveniami a článku 33 Dohovoru č. 1287 a je potrebné, aby do výpočtu starobného dôchodku žalobcu bolo započítané trvanie služobného pomeru žalobcu ako colníka a ozbrojeného príslušníka finančnej správy v colnej správe a finančnej správe za obdobie od 01.02.1993 do 31.07.2021, t. j. 28 rokov 188 dní.

III.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

20. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe s námietkami žalobcu nesúhlasil, považoval ich za nedôvodné. Konštatoval, že na nárok na dávku výsluhového zabezpečenia mu bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 30. septembra 1980 do 29. septembra 1982 a doba služobného pomeru colníka a ozbrojeného príslušníka finančnej správy v colnej správe a finančnej správe od 1. februára 1993 do 31. júla 2021. Na nárok a určenie sumy priznanej dávky mu bola zhodnotená doba služby služobného pomeru v rozsahu 30 rokov a 188 dní.

21. Citoval ustanovenie § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a uviedol, že nakoľko žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, na nárok na starobný dôchodok dobu služby v rozsahu 30 rokov a 188 dní mu nebolo možné zhodnotiť podľa § 255 ods. 5 a podľa zákona o sociálnom poistení v znení Konštatoval, že zamestnanie žalobcu v služobnom pomere colníka nebolo zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií, preto nie je možné v tomto prípade aplikovať v znení , podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

22. Vzhľadom na uvedené, námietku žalobcu týkajúcu sa zhodnotenia obdobia služobného pomeru pre určenie sumy starobného dôchodku, nepovažoval za dôvodnú, nakoľko mu bol priznaný výsluhový dôchodok a podľa preukázaného skutkového stavu výkon jeho zamestnania nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, a preto pri hodnotení doby služby podľa žalovaného nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry. Dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby služby nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme a určenie sumy starobného dôchodku. Vo vzťahu k rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré poukázal žalobca v žalobe uvádza, že judikatúra je použiteľná len na výsluhových dôchodcov zaradených v I. a II. kategórii, resp. v I. a II. kategórii funkcií.

23. Žalovaný sa stotožnil s názorom, ktorý prijali už v rámci svojej rozhodovacej činností správne súdy a Najvyšší súd Slovenskej republiky v skutkovo obdobných veciach, ale zároveň uviedol, že právny názor uvedený v predmetných rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dosiaľ nebol zovšeobecnený, preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach, ktorá by sa ustálila po určitú dobu. Žalovaný má za to, že nárok žalobcu na starobný dôchodok bol posúdený správne, v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne.

24. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaná žiada, aby správny súd podľa správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

IV.

Replika žalobcu

25. Žalobca v rámci vyjadrenia k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe uviedol, že žalovaný v rámci svojich rozhodnutí, ktorých preskúmanie je predmetom tejto žaloby, sa nesprávne vysporiadal s článkom 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), ktorý bol zverejnený v Zbierke , v zmysle ktorého platí nasledovné: „Ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore, a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.“. Žalovaný pri výpočte starobného dôchodku žalobcu nezapočítal trvanie služobného pomeru žalobcu ako colníka a ozbrojeného príslušníka finančnej správy v colnej správe a finančnej správe za obdobie od 01.02.1993 do 31.07.2021, t. j. 28 rokov 188 dní, čím sa správny orgán prvého stupňa, ako aj žalovaný odklonili od existujúcej ustálenej súdnej praxe a rozhodli tak v rozpore s prezentovanými závermi a v rozpore s príslušnými ustanoveniami a článku 33 Dohovoru č. 128.

26. Ďalšie vyjadrenia vo veci už účastníkmi podané neboli.

V.

Relevantná právna úprava

27. Podľa (ďalej len „“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

28. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

29. Podľa sudca na správnom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach.

30. Podľa sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

31. Podľa ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

32. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

33. Podľa ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

34. Podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov (ďalej len „“) v znení účinnom v čase podania žiadosti žalobcom o starobný dôchodok (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí výsluhové zabezpečenie.

35. Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a ozbrojený príslušník finančnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak.

36. Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase z výsluhového zabezpečenia sa poskytuje výsluhový dôchodok.

37. Podľa § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej správy (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.

38. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, v znení účinnom v rozhodnom čase obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

39. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, v znení účinnom v rozhodnom čase poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

40. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, v znení účinnom v rozhodnom čase „Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

41. Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, v znení účinnom v rozhodnom čase nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

42. Podľa oznámenia č. o dojednaní Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

VI.

Konanie pred správnym súdom

43. Správny súd v Košiciach ako súd správny konajúc podľa v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach ( a nasl. ) preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v právnych medziach správnej žaloby v sociálnych veciach ( ), ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná a rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je preto potrebné zrušiť v zmysle ustanovenia , ods. 3 písm. a) a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie v zmysle ustanovenia .

44. Správny súd vo veci vykonal dňa 16.12.2025 pojednávanie, ktorého sa osobne zúčastnil právny zástupca žalobcu a zástupca žalovaného. Prítomný právny zástupca žalobcu a zástupca žalovaného len poukázali na obsah písomných podaní, ktoré tvoria obsah súdneho spisu.

VII.

Právny názor správneho súdu

45. Predmetom preskúmania v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného zo dňa 23.09.2024, ktorým žalovaný zamietol podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení odvolanie žalobcu, podané proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil, nakoľko bol toho názoru, že je vecne správne. Prvostupňový správny orgán potvrdeným rozhodnutím žalobcovi od 07.05.2024 priznal starobný dôchodok v sume 364,20 Eur mesačne.

46. Žalobca správnou žalobou namieta, že rozhodnutie žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov ( ) a že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci ( ).

47. Ako vyplýva z podanej správnej žaloby, v danom prípade žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k posúdeniu jeho nároku a výšky priznaného starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení. Podľa žalobcu, žalovaný do rozhodnej doby dôchodkového poistenia nesprávne nezohľadnil žalobcovi aj dobu jeho služobného pomeru colníka a ozbrojeného príslušníka finančnej správy v colnej správe a finančnej správe od 01.02.1993 do 31.07.2021, t. j. v trvaní 28 rokov a 188 dní. Podľa žalovaného, doba služby dosiahnutá žalobcom v služobnom pomere mu už bola započítaná na dosiahnutie nároku na výsluhový dôchodok a v súlade s § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení nie je možné zhodnotiť žalobcovi toto obdobie trvania služobného pomeru aj do obdobia dôchodkového poistenia na účely starobného dôchodku, pretože táto profesionálna služba nebola zaradená do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií.

48. V súvislosti s uvedeným správny súd v prvom rade podotýka, že podľa právnej úpravy týkajúcej sa sociálneho poistenia a sociálneho zabezpečenia ostatných skupín poistencov vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia sú založené na hodnotení dôb poistenia (zamestnania/služby) pre dávky dôchodkového poistenia. Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme (v civilnom zamestnaní).

49. V intenciách uvedeného aj v prípade žalobcu bolo obdobie služobného pomeru výkonu služby colníka a ozbrojeného príslušníka finančnej správy v colnej správe a finančnej správe zhodnotené iba v osobitnom systéme poistenia pre výšku výsluhového dôchodku, čo vyplýva z rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 404039/2021-2 zo dňa 27. augusta 2021, ktorým bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok od 1. augusta 2021 podľa § 143aa písm. a), § 143ab ods. 1, § 143ac ods. 1 písm. a) v spojení s , a aj ods. 1, ods. 2 o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku bola žalobcovi zhodnotená aj doba výkonu základnej vojenskej služby od 30. septembra 1980 do 29. septembra 1982 a doba služobného pomeru colníka a ozbrojeného príslušníka finančnej správy v colnej správe a finančnej správe od 1. februára 1993 do 31. júla 2021.

50. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 z 15.08.2012 (R 83/2013) cit. „Zákon o sociálnom poistení nestotožňuje definíciu poistenca podľa § 6 zákona o sociálnom poistení s úpravou poistenia a obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2 a zákona o sociálnom poistení. Z pôsobnosti o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sú vylúčení príslušníci ozbrojených zborov a ozbrojených síl len za obdobia

dôchodkového poistenia, v ktorých vykonávali službu v ozbrojených zboroch a ozbrojených silách, nie však za ostatné obdobia ich dôchodkového poistenia, resp. zabezpečenia (ak osobitné ustanovenia zákona neuvádzajú inak). Toto vylúčenie však nemôže mať za následok ich nižšie nároky, ako by vznikli poistencom všeobecného dôchodkového systému po zhodnotení rovnakej doby poistenia len vo všeobecnom systéme. Ustanovenie o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov preto nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek podľa zákona o sociálnom poistení, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia (nie dobu poistenia, vyžadovanú u poistenca, ktorý bol poistený výlučne vo všeobecnom systéme). Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na prípady priznania invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa až 45 a takým spôsobom, že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných systémoch dôchodkového poistenia.“

51. Zo záverov citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa § 65 zákona o sociálnom poistení, mal správny orgán prvého stupňa a žalovaný hodnotiť celú dobu jeho dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom, aj v osobitnom systéme poistenia a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mal vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by mu patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj všeobecnom systéme a to bez ohľadu na zaradenie služby v tej ktorej pracovnej kategórii. Následne sa suma starobného dôchodku zníži podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) o sumu zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku na celé roky. Len takýmto spôsobom môže byť zachovaný oprávnený nárok žalobcu na zhodnotenie celého obdobia jeho dôchodkového poistenia (ktoré mu v celosti pre účely priznania dávky výsluhového zabezpečenia nebolo zhodnotené) a zároveň nebude poškodzovať ani Sociálnu poisťovňu.

52. V danom prípade nie je spornou skutočnosť, že žalobcovi dňom 01.08.2021 vznikol podľa v znení účinnom v rozhodnom čase, nárok na výsluhový dôchodok, ktorého výška bola určená s prihliadnutím len na dobu jeho služby ako policajta - ozbrojeného príslušníka finančnej správy ( ), bez zohľadnenia doby civilného zamestnania, takže pre výšku dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia nebolo žalobcovi zhodnotené obdobie zodpovedajúce obdobiu tzv. „civilného sektoru“. Zámerom zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby do dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení „akýkoľvek“ výsluhový dôchodok priznaný podľa , plnil funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia ako dávka existujúca, či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok až dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení). Z ustanovenia v spojení s zákona o sociálnom poistení vyplýva, že v prípade, ak poistenec vykonával profesionálnu službu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, doba jeho služby by sa vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, teda podľa nemala hodnotiť, avšak podľa , pre výšku výsluhového dôchodku sa nehodnotí celé obdobie trvania profesionálnej služby, ale len ukončené celé roky. Sociálne zabezpečenie policajtov za tzv. „zvyškové doby“ nie je upravené. Pri posudzovaní spornej doby v danom prípade treba vychádzať zo všeobecnej zásady, že ak niektoré obdobie poistenia v osobitnom systéme nebolo zhodnotené pre „výšku“ dôchodku z osobitného systému, potom také obdobie musí byť zhodnotené vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

53. Uvedený výklad je konformný s a je podporený ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. sp. zn. 7So/19/2016 zo 04.07.2017; sp. zn. 7So/22/2015 z 28.06.2016 alebo sp. zn. 9So/15/2016 z 28.02.2018. Pokiaľ žalovaný vo veci rozhodol tak, že pre účely rozhodnutia „o nároku“ žalobcu na starobný dôchodok podľa zákona o

sociálnom poistení absolútne vylúčil hodnotenie doby jeho poistenia, ktoré získal v osobitnom systéme sociálneho poistenia, tak toto jeho rozhodnutie má za následok, že žalobcovi nebolo zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, ktorým môže byť len také, ktoré zohľadňuje celé obdobie jeho dôchodkového poistenia i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.

54. V intenciách uvedeného je podľa správneho súdu neudržateľný taký výklad aplikovaných právnych predpisov, ktorý zvolil žalovaný, z ktorého vyplynul záver, že keďže žalobca získal obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení sa doba výkonu základnej vojenskej služby a doba trvania služobného pomeru colníka a ozbrojeného príslušníka finančnej správy v colnej správe a finančnej správe nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto žalobcovi nebola na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy zhodnotená.

55. Správny súd považuje za nesprávne aj tvrdenie žalovaného, že žalobcom citované rozsudky Najvyššieho súdu SR sú použiteľné len u tých výsluhových dôchodcov, ktorých služba bola zaradená do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie. Pravdou je, že zásah do práv týchto osôb je výraznejší, preto Najvyšší súd SR prioritne zdôraznil, že nároky poistencov zo zaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie musia byť zachované, keďže nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku, čo však nevylučuje záver, že u všetkých výsluhových dôchodcov, bez ohľadu na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej kategórie, dochádza k zásahu do ich práv, ak im nebola zohľadnená celá doba ich účasti na dôchodkovom poistení, tzn. v oboch poistných systémoch. Podľa názoru správneho súdu u všetkých výsluhových dôchodcov, a to bez ohľadu na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej kategórie funkcií, dochádza k ukráteniu na ich práve, ak im nebola zohľadnená celá doba ich účasti na dôchodkovom poistení.

56. Vzájomná podmienenosť výkonu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií (odkaz žalovaného na § 274 zákona o sociálnom poistení) s nárokom na zníženie dôchodkového veku zo započítateľných období dôchodkového poistenia poistenca, nie je obsiahnutá v žiadnom ustanovení zákona o sociálnom poistení a nevyplýva ani z rozhodnutí najvyššieho súdu. Nezískanie obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku (I. a II. kategória) nemá žiadnu súvislosť so zisteným obdobím dôchodkového poistenia poistenca. Zdôvodnenie žalovaného v správnou žalobou preskúmavanom rozhodnutí, že na nárok na starobný dôchodok nemožno vo všeobecnom systéme hodnotiť dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby výkonu služby, nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení, zakladá sa na nesprávnom právnom posúdení veci.

57. Pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok a určenie jeho sumy podľa § 65 a § 66 zákona o sociálnom poistení, mali správny orgán prvého stupňa a žalovaný žalobcovi hodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia, t. j. obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom a osobitnom systéme, a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia vypočítať teoretickú výšku jeho starobného dôchodku.

58. Správny súd v tejto spojitosti podporne poukazuje na závery vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018 v znení: „Odporca (Sociálna poisťovňa) nesprávne založil svoju argumentáciu na tvrdení, že keďže navrhovateľ nezískal dobu služby v I. kategórii funkcií v rozsahu, ktorý by zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno dobu služby hodnotiť vo všeobecnom systéme.“... „Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné, či a akú dobu navrhovateľ získal v I. alebo II. pracovnej kategórii (kategórii funkcií).“... „Daná judikatúra NS SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie/dobu služby v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku, podľa . (...)

59. Správny súd konštatuje, že orgány verejnej správy sú pri určení nároku a sumy starobného dôchodku viazané platnými právnymi predpismi a ustálenou judikatúrou súdov. Vzájomná podmienenosť výkonu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií s nárokom na zníženie dôchodkového veku so započítateľným

obdobím dôchodkového poistenia poistenca, nie je obsiahnutá v žiadnom zákonnom ustanovení Zákona o sociálnom poistení a nevyplýva ani z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

60. Nad rámec uvedeného správny súd uvádza, že nesprávnou aplikáciou zákona o sociálnom poistení žalovaným (a správnym orgánom prvého stupňa) dochádza k zhoršovaniu dôchodkového postavenia tých poistencov, ktorým v čase vzniku poistného vzťahu a aj počas jeho trvania právna úprava mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie postavenie s prihliadnutím na náročné špecifiká ich služby. Vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení napr. v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých Sociálna poisťovňa nemá pochybnosti o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch.

61. Keďže žalovaný na účely rozhodnutia o nároku na starobný dôchodok žalobcu vychádzal z obdobia jeho dôchodkového poistenia, ktoré nebolo zohľadnené v celosti, t. j. vylúčil obdobie dôchodkového poistenia, ktoré žalobca získal v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia podľa , toto jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

62. Správny súd poukazuje aj na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21.01.2009 vo veci D. E. proti F., rozsudok zo dňa 19.04.1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06), podľa ktorých nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku.

63. Na základe vyššie uvedeného, keďže rozhodnutie žalovaného trpí vadou nezákonnosti, správny súd podľa v spojení s , zrušil rozhodnutie žalovaného. Vzhľadom na to, že rovnakými právnymi nedostatkami trpí aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, správny súd zrušil taktiež aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, a to z rovnakých dôvodov s poukazom na ustanovenie . Správny súd zároveň rozhodol, že vec sa vracia správnemu orgánu prvého stupňa s poukazom na ustanovenie .

64. V ďalšom konaní správny orgán prvého stupňa opätovne posúdi žiadosť žalobcu na priznanie mu nároku (a správne určenú výšku) na starobný dôchodok podľa § 65 zákona o sociálnom poistení, pričom zohľadní celé obdobie jeho dôchodkového poistenia, ktoré získal do vzniku nároku na starobný dôchodok, pretože zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by sa poistencovi, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, nemali „pre nárok“ na starobný dôchodok hodnotiť ostatné doby dôchodkového poistenia.

65. Podľa veta prvá právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

66. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že priznal ich úplnú náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 1 mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší žalobca dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako žalobca, nemal procesnú subjektivitu, c) žalobca nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v / až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, 2 ).