Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6To-88-2025.pdf
PDF · 76.1 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/88/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr. Andrey Kondllovej a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., pre prečin porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024, o odvolaní poškodenej spoločnosti BLATNÁ INVESTMENTS, s.r.o. proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 17.03.2025, č. k. 1T/242/2014-444, na verejnom zasadnutí konanom dňa 16.12.2025 v Trnave, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 321 ods. 1 písm. f), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku o náhrade škody.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D., E. F. XXXX/X s použitím § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá povinnosť zaplatiť poškodenej spoločnosti BLATNÁ INVESTMENTS, s.r.o. so sídlom Pomlejská cesta 2205/2A, Šamorín, IČO: 36 820 482 škodu vo výške 98.851,50 eur.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Dunajská Streda uznal obžalovaného A. B. za vinného zo spáchania prečinu porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 na tom skutkovom základe, že v období od 05. októbra 2007 do 15. októbra 2007 v Báči č. 240, okres Dunajská Streda ako konateľ spoločnosti Blatná Investments, s.r.o. v súčasnosti so sídlom Pomlejská cesta 2205/2A, Šamorín, predtým Báč 240, IČO: 36 820 482, vybral z účtu spoločnosti sumu v celkovej hodnote 2.978.000,- Sk (98.851,50 eur), tieto finančné prostriedky nevložil do pokladne spoločnosti ani iným spôsobom nevyúčtoval, čím spôsobil škodu v celkovej výške 2.978.000,- Sk (98.851,50 eur).
Za to obžalovanému okresný súd uložil podľa § 237 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024, § 56 ods. 3 Trestného zákona a § 38 ods. 2 Trestného zákona peňažný trest vo výmere 3.000 eur. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona okresný súd uložil obžalovanému pre prípad zmarenia peňažného trestu náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodenú spoločnosť BLATNÁ INVESTMENTS, s.r.o. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku podala odvolanie poškodená spoločnosť prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu a uviedla, že v priebehu súdneho procesu bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný vybral z účtu po častiach poškodenej značnú finančnú hotovosť, ktorú použil vo svoj prospech a tieto finančné prostriedky podľa výpovede svedkyne A. neboli zaúčtované na účet pokladne poškodenej spoločnosti. Je nepochybné, že obžalovaný neoprávnene vybral značnú finančnú hotovosť
z účtu poškodenej a túto finančnú hotovosť zneužil vo svoj prospech, pričom je nepopierateľné, že obžalovaný spôsobil poškodenej škodu vo výške 98.851,50 eur. Je podľa nej nesprávne tvrdenie súdu prvého stupňa o tom, že nie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody, keď odôvodnenie rozhodnutia je formálnym interpretovaním a nedostatočne dáva odpovede na otázky týkajúce sa spôsobenej škody zo strany obžalovaného. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne, aby rozhodol o povinnosti obžalovaného nahradiť poškodenej škodu vo výške 98.851,50 eur. Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry, obhajca obžalovaného a splnomocnený zástupca poškodenej spoločnosti. Verejné zasadnutie na odvolacom súde sa konalo v neprítomnosti obžalovaného, ktorý bol o termíne verejného zasadnutia riadne a včas upovedomený a navyše žiadal, aby sa verejné zasadnutie vykonalo v jeho neprítomnosti. Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhla odvolanie poškodenej zamietnuť. Splnomocnený zástupca poškodenej spoločnosti žiadal odvolaniu vyhovieť a obhajca obžalovaného navrhol odvolanie poškodenej zamietnuť postupom podľa § 319 Trestného poriadku, nakoľko napadnutý rozsudok aj vo výroku o náhrade škody považoval za vecne správny a zákonný.
Podľa § 315 Trestného poriadku, o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku, ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ uhradená.
Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v ustanovení § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená – poškodená, a to v lehote ustanovenej v zákone, pričom dospel k záveru, že odvolanie poškodenej spoločnosti je dôvodné.
Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd pochybil, keď obžalovaného nezaviazal k náhrade škody. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu v tom smere, že z dokazovania nevyplynulo, či sa obžalovaný obohatil, prípadne niekoho iného obohatil a tiež nebolo preukázané, akú časť peňazí, ak vôbec ešte nejakú, má obžalovaný poškodenej spoločnosti nahradiť, je nelogické, nezákonné a nesprávne, pretože ak je spôsobenie škody a jej výška súčasťou opisu skutku uvedeného vo výrokovej časti rozsudku, súd v tomto rozsahu musí o povinnosti obžalovaného nahradiť ju poškodenému vždy rozhodnúť, pokiaľ už škoda nebola uhradená celkom alebo sčasti. Ak škoda bola sčasti uhradená, súd rozhodne len o povinnosti nahradiť ešte neuhradenú časť spôsobenej škody.
Keďže poškodená spoločnosť, ktorá si uplatnila nárok na náhradu škody riadne a včas čo do dôvodu i výšky (viď zápisnicu o výsluchu poškodenej, č. l. 34), obžalovaný škodu neuhradil, krajský súd rozhodol v súlade s jej návrhom a preto musel rozsudok okresného súdu v časti výroku o náhrade škody zmeniť.
Z vyššie uvedených dôvodov bolo preto rozhodnuté spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku krajského súdu.
Na záver odvolací súd ešte dáva do pozornosti poškodenej spoločnosti ustanovenie § 329 Trestného poriadku, ktorá žiadala alternatívne vec po zrušení vrátiť okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie, keď takýto postup je vylúčený, pretože podľa naposledy označeného ustanovenia ak zruší odvolací súd napadnutý rozsudok len vo výroku o náhrade škody a ak nerozhodne sám vo veci rozsudkom, odkáže poškodeného na civilný proces prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.
Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.