Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/51/2025

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, P.O. BOX 218, IČO: 31 820 174, v zastúpení: Tkáč & Partners, s. r. o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Nové Zámky, odbor starostlivosti o životné prostredie, Podzámska 25, 940 02 Nové Zámky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NZ-OSZP-2025/006943-013 zo dňa 18.02.2025, o opakovanom návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Súd opakovaný návrh žalobcu zo dňa 23.09.2025 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Žalobca sa žalobou domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NZ- OSZP-2025/006943-013 zo dňa 18.02.2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný rozhodol, že navrhovaná činnosť „Šwajc Rastislavice“, predmetom ktorej je vybudovanie novej obytnej zóny obci Rastislavice v rozsahu do 85 rodinných domov a do 50 bytov (ktoré budú sústredené v dvoch bytových domoch) vrátane inžinierskych sietí ako je vodovod, splašková kanalizácia, dažďová kanalizácia, rozvody elektrickej energie, trafostanica, nízkonapäťové rozvody, verejné osvetlenie, komunikačné siete (napr. optické siete), ďalej areálové komunikácie, chodníky a spevnené plochy, 267 parkovacích miest, objekty občianskej vybavenosti s realizáciou novej verejnej ako aj súkromnej zelene a ktorá sa navrhuje v k. ú. A., na pozemku podľa E-KN parc. č. XXXX/XX a okolitých pozemkov: podľa E- KN parc. č. XXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX, XXXX/XX, XXXX/X a podľa C-KN parc. č. XXX/X, XXX/ X, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX, XXX/X, XXX, XXX/X, XXX/X nebude posudzovať podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „“).

2. Žalobca súčasne s podaním žaloby navrhol, aby správny súd v zmysle v znení neskorších predpisov priznal žalobe odkladný účinok, keďže okamžitým výkonom alebo právnymi následkami rozhodnutí hrozí závažná ujma na životnom prostredí. Uznesením č. k. 1S/51/2025-48 zo dňa 17. júla 2025 tunajší súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

3. Podaním doručeným súdu dňa 04.09.2025 a doplnený podaním zo dňa 23.09.2025 žalobca navrhol, aby správny súd o odkladnom účinku rozhodol znova. Žalobca potrebu nového rozhodnutia o odkladnom účinku správnej žaloby odôvodnil jednak tým, aby súd zohľadnil skutočnosť, že žalobca je osobitným druhom žalobcu podľa , ktorý v sebe subsumuje nielen žalobnú legitimáciu podľa vnútroštátneho práva ale aj žalobnú legitimáciu podľa a ods. 3 Aarhurského dohovoru. Uviedol, že aj osobitný právny predpis obsahuje ustanovenie o odkladnom účinku. Žalobca mal za to,

že správny súd nezohľadnil osobitný právny režim zisťovacieho konania vzhľadom na neuplatňovanie správneho poriadku a rozhodoval v zásade mechanicky. Podľa žalobcu pri interpretácii právnych noriem je nutné uplatniť ústavný imperatív systematického, teologického a racionálneho výkladu práva. Žiadal, aby správny súd rozhodoval na základe skutočného obsahu právnych noriem, teda aby vo vzťahu k všeobecnému normatívu upravujúceho odkladný účinok žaloby ( ) uplatňoval materiálny korektív vyplývajúci z teologického výkladu tohto ustanovenia. Žalobca ďalej uviedol, že správny súd je v prípade žaloby na ochranu životného prostredia povinný uplatniť aj zásadu predbežnej opatrnosti podľa zákona o životnom prostredí. Zásada predbežnej opatrnosti podľa žalobcu spočíva v tom, že ak sa nepodarí spoľahlivo odstrániť pochybnosť o tom, či nepriaznivý jav pre životné prostredie nastane, je nutné predpokladať, že nastane, pričom zásada predbežnej opatrnosti predstavuje aj materiálny korektív k ustanoveniu . Podľa žalobcu nemusí preukazovať negatívne následky, keďže sa tie ex lege prezumujú, a to až do vydania meritórneho rozsudku. Žalobca ďalej zastával názor, že ak žalovaný alebo adresát žalovaného rozhodnutia nepreukážu vyšší záujem na prelomení zásady predbežnej opatrnosti, potom správny súd má právnu povinnosť odkladný účinok žalobe priznať, a to z dôvodu, aby pre neuloženie odkladného účinku adresát žalovaného rozhodnutia nezrealizoval, čo by spôsobilo, že žalobca síce dosiahne právny úspech žaloby, ktorá však bude v konečnom dôsledku viesť len k tomu, že prípadný zrušujúci rozsudok bude nevykonateľný. Podľa žalobcu správne súdy dôsledne nerozlišujú žalobcu, ktorým je subjekt zainteresovanej verejnosti a žalobcu fyzickú alebo právnickú osobu a v dôsledku nedostatočného odlišovania žalobcov, správne súdy rozhodujú o odkladnom účinku na základe nesprávneho právneho posúdenia návrhu na odkladný účinok žaloby. Vzhľadom na uvedené dôvody žalobca opakovane navrhol, aby správny súd správnej žalobe priznal odkladný účinok.

II.

4. Žalovaný sa k opakovanému návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby vyjadril podaním zo dňa 05.11.2025, pričom zotrval na tom, že žalobca opätovne nepreukázal, že výkonom napadnutého rozhodnutia by žalobcovi hrozila závažná ujma alebo značná hospodárska či finančná škody alebo závažná ujma na životnom prostredí. Žalovaný navrhol, aby súd podľa opakovaný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zamietol.

III.

5. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

6. Podľa , správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

7. Podľa , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

8. Podľa ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

IV.

9. V prvom rade správny súd uvádza, že správny súd akceptoval, že žalobca podal správnu žalobu ako zainteresovaná verejnosť, a preto sa na posúdenie žaloby v merite veci aplikuje a . Žalobca je zo strany správneho súdu vnímaný ako zainteresovaná verejnosť, ktorá podala správnu žalobu proti rozhodnutiu, pričom v žalobe tvrdí, že bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.

10. Hoci žalobca podal žalobu ako zainteresovaná verejnosť, aj v tomto prípade, sa neho aplikujú všetky zákonné podmienky upravené v , t.j. podmienky, ktorých splnenie sa vyžaduje, aby mohol správny súd priznať správnej žalobe odkladný účinok.

11. Správny súd opätovne zdôrazňuje, že pre priznanie odkladného účinku v zmysle ustanovenia § 185 písm. a) sú stanovené dva predpoklady, a to, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, avšak sa vyžaduje osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia závažná ujma hrozí. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku, pričom nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

12. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením opätovne skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a dospel k záveru, že ani v prípade opakovaného návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby neboli naplnené hmotnoprávne podmienky pre jeho priznanie.

13. V zmysle vyššie uvedených zákonných podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v jeho opakovanom návrhu, správny súd uvádza, že nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie, pretože žalobca žiadnym relevantným spôsobom opätovne neosvedčil, že by mu v danom prípade okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma.

14. Žalobca je povinný niektorý zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku žalobe tvrdiť a tieto dôvody musí správnemu súdu aj preukázať. Správny súd uvádza, že pri rozhodovaní o takomto návrhu musí mať nad všetky pochybnosti preukázané, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe dôjde k spravodlivej ochrane práv žalobcu, resp. sa zabráni vzniku závažnej ujmy na životnom prostredí a zároveň rozhodnutie nebude v rozpore s verejným záujmom. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na dôvody opakovaného návrhu na priznanie odkladného účinku, v ktorom žalobca opätovne všeobecne argumentoval zásadou preventívnej opatrnosti podľa o životnom prostredí v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), avšak vôbec neosvedčil, v čom reálne, v preskúmavanej veci hrozí nebezpečenstvo nenávratného alebo závažného poškodenia životného prostredia v prípade, ak súd opakovanému návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nevyhovie. Neuviedol, aké zložky životného prostredia budú dotknuté, v akom rozsahu a v akej príčinnej súvislosti. Dôvody na priznanie odkladného účinku správnej žalobe musí žalobca jasne formulovať a aj náležite osvedčiť. Správny súd konštatuje, že opakovaný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku je len súhrnom všeobecných fráz, citácie právnych predpisov a judikatúry, a to bez toho, aby boli konkretizované dôvody, ktoré by splnili podmienky na nariadenie odkladného

účinku žaloby (s prihliadnutím na a zákona o životnom prostredí). Správny súd súčasne poukazuje, že žalobca opätovne nepreukázal žiadne konkrétne skutočnosti odôvodňujúce priznanie odkladného účinku správnej žaloby, len sa obmedzil na všeobecné východiská ochrany životného prostredia, bez dostatočného preukázania dôvodov na nariadenie odkladného účinku správnej žaloby.

15. Podľa Európskej komisie sa zásada predbežnej opatrnosti môže použiť, keď jav, produkt alebo proces môžu mať nebezpečný vplyv, ktorý sa zistí na základe vedeckého a objektívneho hodnotenia, pokiaľ toto hodnotenie neumožňuje určiť dané riziko s dostatočnou istotou.

16. Na uplatnenie princípu predbežnej opatrnosti musia byť naplnené základné predpoklady a nepostačuje len tvrdenie o hrozbe ujmy alebo poškodenia životného prostredia. Musí existovať reálne riziko poškodenia, či ohrozenia životného prostredia, ktoré musí byť zároveň vedecky podložené, jeho aplikácia vo forme konkrétnej intervencie, či regulácie, musí nastať pred definitívnym potvrdením faktu, či navrhovaná činnosť je, alebo nie je škodlivá a zároveň nesmie viesť k závažnejšiemu následku, ako tomu, ktorému mala zabrániť.

17. Keďže žalobca ani v opakovanom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby nešpecifikoval konkrétne dôvody a ani ich súdu nepreukázal, správny súd má za to, že žalobca ani v tomto prípade neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok v zmysle . Dôkazné bremeno má výhradne žalobca. Nie je úlohou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

18. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým je, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca opätovne ani túto skutočnosť v opakovanom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčil a bližšie nekonkretizoval.

19. Vzhľadom na to, že ani v opakovanom návrhu na priznanie odkladného účinku neboli naplnené hmotnoprávne podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd návrh na jeho priznanie s poukazom na ust. zamietol.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa .